Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/96/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200278
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317200278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. U., o zaplatenie 1.150,63 eur s
prísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduHumennézodňa23.1.2018č.k.10Csp/7/2017
- 75 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

993,50 eur s prísl. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 66,54 %.
2. V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca ako banka a žalovaný ako
dlžník dňa XX.XX.XXXX uzatvorili úverovú zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému
peňažné prostriedky vo forme splátkového bezúčelového úveru vo výške 1.200,- eur. Z dôvodu, že
žalovaný neplanil svoje povinnosti z takto uzatvorenej zmluvy, žalobca výzvou na predčasné splatenie
úveru zo dňa 22.10.2016 oznámil žalovanému, že rozhodol o predčasne splatnosti celého úveru a vyzval

žalovaného na jeho zaplatenie najneskôr do 3.11.2016. Dlh žalovaného k uvedenému dňu bol vo výške
1253,75 eur s prísl.. Súd prvej inštancie podrobil úverovú zmluvu preskúmaniu v zmysle predpokladov
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z.. Zistil, že v zmluve o úvere chýba
údaj požadovaný zákonom v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/, a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy
je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je v súlade s citovaným zákonným ustanovením.
Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný,

v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy. Preto sa vyžaduje časová špecifikácia konečnej splatnosti tohto úveru. Spotrebiteľ musí byť
tiež informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Ďalej podľa § 9 ods. 2
písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa OZ musela obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy. Uvedú sa pritom všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Zákonodarca jasne stanovil,

že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť všetky predpoklady, ktoré
boli pre jeho výpočet použité. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov k tejto problematike. Dospel tak
k záveru, že úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je tak na istine úveru povinný zaplatiť ešte sumu 993,50 eur,v tejto časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Príslušenstvo pohľadávky odôvodnil § 517 OZ. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255
ods. 1, 2 CSP.

3.Protitomutorozsudku,atoprotivýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastivspojenísosúvisiacim
výrokom o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, a aby žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v
rozsahu 100 %. Žalobca nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie. Má za to, že zmluva obsahuje údaj

o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, keďže priamo v úverovej zmluve je uvedená doba
trvania zmluvy 99 mesiacov a termín konečnej splatnosti 19.2.2024. Pokiaľ ide o predpoklady § 9 ods. 2
písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca zdôrazňuje, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
aj obchodné podmienky banky a pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené
v samotnom texte zmluvy. V zmluve je uvedená výška anuitnej splátky, termín splatnosti prvej anuitnej
splátky, počet anuitných splátok a periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky. Počet a termíny splátok

istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o
výške splátky. Banka bezplatne kedykoľvek počas doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich
úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie, istiny a úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Zdôrazňuje, že informáciu, že splácanie úveru prebieha formou

mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná
tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzavretím zmluvy. Anuita
a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej
špecifikovanej dobyl. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky
istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení, plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z

toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak,
na konci bude najvyšší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný
úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžaduje
zahrnúť všetky náležitosti uvedené v odseku 2 § 9 do samotného textu zmluvy a z písmena l/ nevyplýva
povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie

istiny a úrokov. V súčasnosti túto funkciu plní amortizačná tabuľka. V tejto súvislosti poukázal žalobca
na judikatúru krajských súdov k tejto problematike a upriamil pozornosť na informáciu odboru z ochrany
finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvoru
EÚvoveciC-42/15HomeCreditSlovakia,a.s.protiKláreBíroóvej.Ďalejuvádza,žezákonnepožadoval
a ani v súčasnosti nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval

ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady, zákon stanovuje, že
sa majú tieto predpoklady v zmluve uviesť, čo banka v danom prípade splnila. V zmysle týchto dôvodov
navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania, v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a
nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. Podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom k 25.2.2016, zmluva o
spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa

budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

7. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/.

8. Z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že strany sporu uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o
spotrebiteľskom úvere - H., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške1.200,- eur s úrokovou sadzbou 13,9 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 60,- eur,
výška anuitnej splátky predstavovala 20,86 eur mesačne, termín prvej splátky bol určený 18.3.2018,
počet splátok 96 a splatnosť úveru bola určená 19.2.2024. Výška RPMN je v zmluve stanovená

rozsahom 16,88 %, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia zmluvy 19,73 % s tým, že celková čiastka,
ktorú mal žalovaný ako klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta) predstavovala
sumu 2.062,56 eur.

9. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 presne definuje, aké obligatórne obsahové
náležitosti musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom tieto musia byť vymedzené
dostatočne jasne, zrozumiteľne a jednoznačne tak, aby nebola žiadna pochybnosť o tom, o ktorú
obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Konkrétne v § 9 ods. 2 písm. l) uvádza, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Primárnemu účelu právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. písm. l) predmetného zákona však

zodpovedá taký výklad, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny
splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva uvádzajúca uvedenie celkovej výšky mesačnej splátky, neobsahujúca
aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je napriek odchylnosti

takejtoúpravyspotrebiteľskýchúverovodúpravyúverovvšeobecneprávedôkazomzvýšenejpozornosti
venovanej ochrane spotrebiteľa.

10. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj

otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že Smernica
Rady 93/13/EHS zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika
pri implementácii smernice do Zákona o spotrebiteľských úveroch povinnosť tzv. úplnej harmonizácie
porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak,
že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa

odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o
vnútroštátne právo nad rámec smernice, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by
slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku
tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak

slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov
a iných poplatkov“.

11. V takomto prípade dochádza ku kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch
a Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu

na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu,
úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako
ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný.
Priama aplikácia ustanovenia smernice však nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo
právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny

priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo
eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie
splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od zákonnej požiadavky, čo by malo za následok
výkladvnútroštátnehoprávacontralegemaprekročenielimitovuplatnenianepriamehoúčinkusmernice,
pričom takýto postup je neprípustný.

12. V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a
výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho.
V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad
Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu Zákona o spotrebiteľských

úveroch.

13. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SRsp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd dospel k záveru o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu absencie uvedenia výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a poplatkov, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré

by samostatne, ale ani vo vzájomnom kontexte neboli spôsobilé privodiť iné právne posúdenie veci
odvolacím súdom.

14. Za situácie, že správny je aj súvisiaci výrok o trovách konania, odvolací súd poukazujúc na všetky
tieto dôvody, rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil

podľa § 387 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo úspešné, preto patrí právo na náhradu trov konania
žalovanému, ktorému však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).