Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813214005
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813214005.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky U. C., bytom H. nad Z. č. XX, zastúpenej JUDr.
Milošom Papcunom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Vajanského 5270/1A proti odporkyni J. E.,
bytom H. nad Z. XX, zastúpenej Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nám.
slobody 10, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 28. októbra 2014 č.k. 14C/44/2013- 58, v senáte jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 28. októbra 2014 č.k. 14C/44/2013- 58 okresný súd zamietol návrh navrhovateľky,
ktorým sa domáhala, aby súd zriadil na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporkyne zapísaných na Liste
vlastníctva č. XXX pre k.ú. Opatovce nad Nitrou ako parcely registra C, parc. č. 211/6 - zastavané

plochy a nádvoria, parc. č. 211/12 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 222/2 - zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. 222/5 - zastavané plochy a nádvoria vecné bremeno, spočívajúce v práve
prechodu peši a motorovým vozidlom na nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XX pre k.ú.
Opatovce nad Nitrou ako parcely registra C, parc. č. 222/1 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
222/3 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza rodinný dom súpisné č. XX a parc. č.
222/4 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza garáž v prospech navrhovateľky, ktorá

je vlastníčkou týchto nehnuteľností. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa domáhala zriadenia
vecného bremena, zaťažujúceho nehnuteľnosti odporkyne, z dôvodu aby si mohla zabezpečiť prístup
peši a prejazd motorovým vozidlom k svojmu rodinnému domu a ku garáži. Navrhovateľka v konaní
argumentovala, že súčasný peší prístup, ktorý má cez svoj pozemok je strmý a ona musí prekonávať
schody a múrik. Podľa názoru súdu má však navrhovateľka prístup peši k rodinnému domu cez vlastný
pozemok zabezpečený. Ak zákon ako nevyhnutnú podmienku na zriadenie vecného bremena uvádza,

že „prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak“, má na mysli podľa názoru súdu aj to, že prístup k
nehnuteľnosti nemožno zabezpečiť ani dodatočnými stavebnými či terénnymi úpravami. Je zrejmé, že
na to, aby chodník, ktorý navrhovateľka využíva v súčasnosti, spĺňal kritéria bezpečnosti a to najmä
v zimnom období, sú potrebné jeho stavebné úpravy. Navrhovateľka však musí podľa názoru súdu
predovšetkým využiť všetky technické možnosti vybudovania prístupu na svoj pozemok. Jej rodinný
dom s priľahlým pozemkom bezprostredne susedí s hlavnou cestou. Nie je teda situácia, že by k

prístupu k svojmu rodinnému domu z hlavnej cesty musela navrhovateľka prechádzať cez iný pozemok.
Nemôže preto očakávať, že súčasný stav jej nehnuteľnosti, bez vyvinutia primeraného úsilia z jej strany
o potrebné technické úpravy bude bez ďalšieho postačovať na zriadenie vecného bremena. Podľa
vyjadrenia odporkyne, na jej pozemku bol pôvodný stav obdobný a pre prístup motorovým vozidlom a
jeho parkovanie si musela vybudovať parkovacie miesto. Podľa názoru súdu rovnakú možnosť má aj
navrhovateľka.

K uvedenej otázke zaujala obdobné stanovisko aj judikatúra (Rc 4/2007 - rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo 17. 2. 2006, sp.zn. 22 Cdo 38/2005): skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemokna základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu by bol pre navrhovateľa pohodlnejší, resp.
výhodnejší alebo by sa zaobišiel bez stavebných úprav nie je významná. Navrhovateľka sa návrhom
domáhala aj zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a vjazdu motorovým

vozidlom na pozemok parc. číslo 222/4, na ktorom sa nachádza garáž navrhovateľky. Odporkyňa v
konaní namietla, že táto garáž je tzv. „čiernou stavbou“, teda, že bola postavená bez stavebného
povolenia. Navrhovateľka nereagovala na túto námietku a nepredložila stavebné povolenie ani iné
rozhodnutie, resp. doklad, ktorý by toto tvrdenie odporkyne vyvrátil. V súdnom spise a ani v pripojenom
spise sp.zn. 6C/113/2007 sa takýto doklad nenachádza. V stavebnom povolení zo dňa 14.7.1966 sa

garáž nespomína, povolenie znie len na: „rodinný dom typ N“. Podľa názoru súdu stavebné povolenie
nenahrádza ani stanovisko obce Opatovce nad Nitrou zo dňa 12.1.2010. V zmysle § 10 ods. 1 zákona
č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, účinného v čase keď mala byť garáž podľa tvrdení navrhovateľky
postavená, bol stavebník pred začatím stavebných prác povinný požiadať stavebný úrad o vydanie
rozhodnutia o prípustnosti stavby a predložiť predpísanú dokumentáciu. Na užívanie hotovej stavby
bolo v tom čase potrebné rozhodnutie podľa vyhlášky č.144/1959 Ú.v., ktorou sa vykonával zákon o

stavebnom poriadku. Keďže stavba garáže je nepovolenou stavbou, z právneho hľadiska neexistuje a
preto nie sú splnené podmienky podľa §151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže vecné bremeno
podľa tohto ustanovenia sa môže zriadiť len k stavbe. Z dokazovania vyplynulo, že odporkyňa ale
aj jej právni nástupcovia niekoľkokrát ponúkli navrhovateľke možnosť odkúpiť predmetný pozemok
alebo jeho časť na to, aby si mohla zabezpečiť riadny prístup k svojim nehnuteľnostiam. Ona však

neprejavila ochotu dohodnúť sa. Aj judikatúrou bolo konštatované že, podmienka, že prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť
ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť odpredá alebo že mu zriadi
vecné bremeno cesty zmluvou a to za obvyklú cenu (R 32/2006 - rozsudok Najvyššieho súdu ČR
z 20.7.2005, 22Cdo 1897/2004). Navrhovateľka v konaní argumentovala aj tým, že, ak nebude jej

návrhu vyhovené, nedokáže si následne bez prístupu cez pozemok odporkyne zabezpečiť údržbu
svojho domu ani dovoz dreva, či iných väčších vecí na svoj pozemok. Okresný súd poukazuje na
ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť odporkyne takýto
prístup cez svoju nehnuteľnosť navrhovateľke v nevyhnutnom rozsahu umožniť. Odporkyňa napokon
na pojednávaní aj prejavila ochotu umožniť prístup navrhovateľke na takéto účely na jej žiadosť.

Súd zamietol návrh navrhovateľky na vykonanie dokazovania ustanovením znalca odboru geodézia a
kartografia na vypracovanie geometrického plánu, ktorým by bolo graficky znázornené vecné bremeno.
Vzhľadom na závery, ku ktorým súd dospel, by bol tento dôkaz bezpredmetný. Z uvedených dôvodov,
keďže neboli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka súd návrh navrhovateľky zamietol. Keďže odporkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej priznal

právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy odporkyne pozostávajú z trov právneho
zastúpenia v sume 349,55 EUR. Výška odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm.
a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je
1/13 výpočtového základu, čo je pre rok 2014 suma 61,87 EUR. výške režijného paušálu je 8,04 EUR.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že tento rozsudok je v celom rozsahu
nespravodlivý, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, na základe nedostatočne
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
posúdenia veci. Okresný súd sa nevenoval v dostatočnej miere obhliadke na mieste samom. Inak by

nemohol dospieť k svojmu absurdnému rozhodnutiu a nemohol by sa stotožniť s účelovým názorom
odporkyne, že nemá prístup peši na svoju nehnuteľnosť z cesty pred rodinným domom zabezpečený,
prinajmenšom rovnocenný. V skutočnosti ide o prístup, ktorý by vo svojom veku mohla využívať iba
za použitia horolezeckých pomôcok. Prístup k stavbe nemôže zriadiť inak. Nesúhlasí so záverom
okresného súdu, že, keď stavba garáže je nepovolenou stavbou, z právneho hľadiska neexistuje, a preto

nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena. Tento argument považuje za zbytočný, lebo
návrhom chcela dosiahnuť zriadenie vecného bremena k stavbe rodinného domu, a nie ku garáži. Ďalej
namietla, že súd mal v záujme objektívneho rozhodnutia prizvať znalca, čím by sa predišlo susedským
sporom.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne vyjadrila. Navrhla rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť. Uviedla, že tomuto súdnemu sporu predchádzalo konanie vedené na okresnom
súde pod sp.zn. 6C/113/2007, kde sa navrhovateľka domáhala vydržania vecného bremena a jej
návrh bol zamietnutý. V tomto konaní bolo rozsiahlym dokazovaním podľa odporkyne preukázané,že navrhovateľka má peší prístup na svoju nehnuteľnosť z cesty pred svojim rodinným domom
zabezpečený a je rovnocenným ak nie lepším prístupom. Navrhovateľka používala tento prechod aj
v minulosti, o čom svedčí, že má pri rodinnom dome dokonca schody, ktoré vedú k domu a stačí ich

len predĺžiť o pár schodov na príslušnú cestu. Okresný súd pri obhliadke jednoznačne zaregistroval
tieto skutočnosti a dospel k názoru, že tento prístup je rovnocenným ak nie lepší, ako prístup cez jej
nehnuteľnosti. O tom, ako vyzerala obhliadka, svedčí zápisnica, sudca prešiel celú cestu a vyhodnotil
túto obhliadku. Pokiaľ ide o garáž, zo znaleckého posudku Ing. F. Q. č. 54/2007 z 30.12.2007 vyplýva,
že účelová komunikácia- vjazd a výjazd nespĺňa kritéria bezpečnosti pre nevyhovujúci pozdĺžny sklon

komunikácie cca 23% a ostrý uhol napojenia na hlavnú cestu. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie Prievidza rozhodnutím zo dňa 28.1.2008 nedal súhlas so zriadením vjazdu a
výjazdu z pozemku parc. č. 224/1. Okrem toho uvedená garáž je nepovolenou stavbou, z právneho
hľadiska neexistuje. Prístup k rodinnému domu navrhovateľky je v súčasnej dobe zabezpečený z
cesty, ktorá vedie k jej rodinnému domu, pričom stačí, aby vybudovala niekoľko schodov a má oveľa
bezpečnejší na peši ako ten, ktorý chce používať na parc. Č. 224/1.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1. písm. h) zrušiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd vychádzajúc z judikatúry správne uviedol, že skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí
pozemok na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu by bol pre navrhovateľa pohodlnejší,
resp. výhodnejší alebo by sa zaobišiel bez stavebných úprav, nie je významná pre vyhovenie návrhu
na zriadenie práva cesty.

Odvolací súd však v danej veci považuje za predčasný záver okresného súdu o tom, že prístup k
nehnuteľnosti navrhovateľky možno zabezpečiť dodatočnými stavebnými či terénnymi úpravami, a že je
zrejmé, že na to, aby chodník, ktorý navrhovateľka využíva v súčasnosti, spĺňal kritéria bezpečnosti a to
najmävzimnomobdobí,súpotrebnéjehostavebnéúpravy.Takýtoskutkovýzáverokresnéhosúdunieje
bez pochýb. Spochybňuje ho predovšetkým listinný dôkaz predložený navrhovateľkou spolu s návrhom

- a to stanovisko Správy ciest TSK Preividza zo dňa 23.1.2008, ktorým okresný súd dôkaz vykonal, ale
nepojal ho do svojho skutkového zistenia a zároveň sa s ním v rozsudku nevysporiadal. Z uvedeného
stanoviska vyplýva, že navrhovateľka žiadala príslušný úrad o odstránenie časti zvodidiel na komunikácii
za účelom urobenia prechodu (z pripojenej fotodokumentácie nie je zrejmé kde, v ktorom mieste žiadala
odstrániť zvodidlá, najmä nie je zrejmé, či tak žiadala v časti, kde sa nachádza súčasné schodisko z

betónových panelov, ktorým je podľa názoru okresného súdu možno zabezpečiť prechod,), no úrad s
takouto realizáciou nesúhlasil z dôvodu prerušenia funkčnosti zvodidla v kritickom úseku cesty. Toto
stanovisko spochybňuje záver okresného súdu, že postačuje vykonať bežné stavebné a terénne úpravy
a odporkyňa tak získa bezpečný prístup k verejnej komunikácii. Stanovisko SC TSK totiž predpokladá
prekážku a nemožnosť vybudovania prístupovej cesty aj v časti zvodidiel, ktoré sa podľa zápisnice z

ohliadky a fotodokumentácie nachádzajú práve v časti, kde je v súčasnosti schodisko z betónových
panelov, ktorým má byť podľa názoru okresného súdu zabezpečený dostatočne prístup navrhovateľky
k stavbe.

Predovšetkým však takáto skutočnosť, a to možnosť vykonať stavebné úpravy za účelom prístupu

k verejnej komunikácii, je odbornou skutočnosťou, na ktorej zistenie sú zrejme potrebné znalosti zo
znaleckých odborov dopravy cestnej, stavebníctva, bezpečnosti a ochrana zdravia v doprave, prípadne
sú potrebné stanoviská príslušných úradov. Okresný súd bez potrebných odborných znalostí takéto
závery nemohol urobiť sám.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné sa podrobnejšie odborne zaoberať tým, či je možné
bezpečne peši prechádzať zo stavby na verejnú komunikáciu po pozemku navrhovateľky a či je možné
vykonať stavebné úpravy v danom mieste na zabezpečenie prístupu k stavbe.

Odvolací súd nesúhlasí ani s konečným záverom okresného súdu o tom, že garáž navrhovateľky je

„čiernou stavbou“. Pod pojmom „čierna stavba“ rozumieme nedovolenú stavbu, teda stavbu postavenú
bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom ide o porušovanie stavebných predpisov. Tento
stav má za následok použitie administratívnej (správnej) sankcie, ktorú predvída stavebný zákon a
ukladá príslušný stavebný úrad. Stavebným úradom je obec (§ 117 ods. 1 veta prvá zákona č. 50/1976Z.z.). Tento orgán je oprávnený skúmať, či došlo pri stavbe k porušeniu stavebných predpisov a či ide
o „čiernu stavbu“.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Obec Opatovce nad Nitrou ako príslušný
stavebný úrad v stanovisku zo dňa 12.01.2010 potvrdila, že vykonala zisťovanie v podkladoch
dostupných v obci a z údajov bolo preukázané, že stavba rodinného domu s garážou súp. č. 18 bola
povolená rozhodnutím Okresného národného výboru v Prievidzi číslo výst. 3180/966 zo dňa 14.07.1966
a uvedená do užívania v roku 1974. Uvedené stanovisko vydala na žiadosť navrhovateľky pre jej potreby

za účelom majetko-právneho usporiadania pozemkov podľa geometrického plánu, nie pre účely daného
súdneho konania.

Z vykonaného dokazovania možno skonštatovať, že stavebný úrad, ktorý jediný je oprávnený skúmať
porušenie stavebných predpisov, takéto porušenie v prípade stavby garáže navrhovateľky nezistil a
neklasifikoval stavbu ako „čiernu“. Práve naopak uviedol, že ide o stavbu povolenú a teda dovolenú.

Okresný súd na preukázanie správnosti svojho záveru o čiernej stavbe v napadnutom rozsudku uviedol,
že v stavebnom povolení zo dňa 14.7.1966 sa garáž nespomína, povolenie znie len na: „rodinný dom
typ N“.

Odvolací súd z pripojeného spisu sp.zn. 6C/113/2007 zistil, že sa v ňom nachádza listina- „náčrtok
stavieb“, ktorý je (bol) prílohou stavebného povolenia Okresného národného výboru v Prievidzi číslo
výst. 3180/966 zo dňa 14.07.1966 (podľa oznámenia z č.l. 121), a na ňom je garáž vyznačená.

Vzhľadom na túto skutočnosť a predovšetkým stanovisko kompetentného stavebného úradu odvolací

súd nesúhlasí so záverom okresného súdu, že ide preukázateľne o „čiernu stavbu“.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že, ak by sa preukázalo, že o čiernu stavbu ide, táto okolnosť by
mohla byť dôvodom, pre ktorý by súd vecné bremeno cesty za účelom prístupu ku garáži nezriadil, ako
správne uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu zrušil
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a podľa § 221 ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie a to aj za pomoci znalcov za
účelom zistenia, či je možné bezpečne peši prechádzať na verejnú komunikáciu v rámci pozemku
navrhovateľky a či je možné vykonať stavebné úpravy v danom mieste na zabezpečenie tohto
prechodu najmä s ohľadom na existujúce zvodidlá. Až spoľahlivé zistenie, že takáto možnosť iného
bezpečného prechodu tu je, umožňuje súdu rozhodnúť o zamietnutí návrhu na zriadenie vecného

bremena spočívajúceho v práve cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako okresný
súdvykonázisťovaniesprávou,stanoviskomobceakopríslušnéhostavebnéhoúradukotázke,čistavba
garáže je nepovolenou („čiernou“) stavbou.

Zároveň okresný súd rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov konania vrátane trov

odvolacieho konania.

Vpriebehu ďalšiehokonaniajeokresnýsúdviazaný právnymnázorom odvolaciehosúdu(§226O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .