Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 1, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201658
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617201658.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu C. M., nar. XX.

X. XXXX, bytom L. XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom v Liptovskom
Mikuláši, Garbiarska 695, proti žalovaným: 1) K. M., nar. XX. X. XXXX, bytom E., V. N. XXX/XX a 2)
C. V., nar. XX. X. XXXX, bytom L. XX, zastúpenému JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom v
Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že kúpna zmluva, uzavretá dňa 7. 9. 2010 medzi žalovanou 1) K. M. ako predávajúcou
a žalovaným 2) C. V. ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Liptovský
Mikuláš pod V 2846/2010, je v časti prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti

7/24-ín k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 22, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 1456 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území L., zapísanému v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, ktorý bol rozdelený
geometrickým plánom vyhotoveným GEODETa3, s. r. o. dňa 20. 6. 2017, číslo 44740221-13/2017, na
aktuálne zapísané pozemky parc. č. KN-C 131/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere
244m2,parc.č.KN-C131/7,druhpozemku:zastavanéplochyanádvoria,ovýmere52m2aparc.č.KN-
E 22, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1160 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom

území L., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva číslo XXX, neplatná.

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej 1) a žalovanému 2) spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 4. 9. 2013, v spore, vedenom pod
pôvodnou spisovou značkou 10C/216/2013, sa žalobca domáhal voči žalovaným 1) a 2) určenia

neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 7. 9. 2010, uzatvorenej medzi žalovanou 1) ako predávajúcou a
žalovaným 2) ako kupujúcim, ktorej vklad bol Správou katastra Liptovský Mikuláš povolený pod č. V
2846/2010, v časti, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva zo žalovanej 1) na žalovaného
2) k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 7/24-ín v pomere k celku pozemku parcely registra E
evidovaného na mape určeného operátu parc. č. KN 22 o výmere 1456 m2, zastavané plochy a
nádvoria, zapísaného v evidencii nehnuteľností na Správe katastra Liptovský Mikuláš, obec Jakubovany,
katastrálne územie L., na liste vlastníctva č. XXX ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že

je podielovým spoluvlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 22, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1456 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území L., zapísaného na
liste vlastníctva č. XXX, v spoluvlastníckom podiele 4/32-iny. Žalovaná 1) bola výlučnou vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 7/24-ín k uvedenému pozemku. Kúpnou zmluvou, ktorej vklad dokatastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Liptovský Mikuláš pod č. V 2846/2010 previedla
žalovaná 1) spoluvlastnícky podiel k uvedenému pozemku na žalovaného 2). Pred odpredajom mu
žalovaná 1) neponúkla spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, za akých ho predala

žalovanému 2). Preto došlo k porušeniu zákonného predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho
zákonníka. Písomnými podaniami, adresovanými žalovanej 1) a žalovanému 2) sa neplatnosti právneho
úkonu dovolal.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 16. 5. 2018, upravil žalobca návrh výroku súdneho rozhodnutia, v

nadväznosti na zmenu zápisu na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie L. v dôsledku zápisu
geometrického plánu tak, aby zodpovedal aktuálnemu zápisu v katastri nehnuteľností.

3. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval.

4. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že žalobca nemal možnosť využiť svoje predkupné

právo, keďže žalovaná 1) mu písomne na odpredaj spoluvlastnícky podiel na pozemku neponúkla.
Žalobca má záujem spoluvlastnícky podiel odkúpiť. Ponuka od L.. L. sa vzťahovala na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, nebola v nej uvedená cena. Nebola učinená žiadna písomná ponuka
na predaj spoluvlastníckeho podielu, ktorá by obsahovala zákonom určené podmienky v zmysle
Občianskehozákonníka.Predmetnýpozemoknikdyneslúžilakoprístupovácesta.Nalistevlastníctvasú

zapísaní aj ďalší spoluvlastníci, ktorí so žalobcom komunikovali a nemajú problém s ním spoluvlastnícky
podiel vyporiadať. Žalovaná 1) prevzala dovolanie sa relatívnej neplatnosti dňa 20. 8. 2013, u
žalovaného 2) nastali účinky doručenia dňom uloženia zásielky. Žalobca má naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, keďže nemal inú možnosť ochrany svojho práva. V záverečnej reči navrhla
podanej žalobe, v znení vykonanej úpravy, v celom rozsahu vyhovieť. Vykonaným dokazovaním bol

preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žaloba je formulovaná správne, aj s
poukazomnato,žebolapodanáeštezaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku.Vyhláškač.461/2009
Z. z. presne určuje kódy pozemkov, ktorými sú označované pozemky zapísané v katastri nehnuteľností.
Z listu vlastníctva nevyplýva, že by pozemok bol označený kódom 19, teda pozemok, na ktorom je
spoločný dvor. Ani jeden z listinných dôkazov nepreukazuje, že pozemnoknižná parcela KN-E 22 je

spoločným dvorom. Z dokladov, predložených žalovanou, ktorými nadobúdala spoluvlastnícke podiely
na nehnuteľnosti, nevyplýva, že by išlo o nadobúdanie spoločných podielov k spoločnému dvoru.
Dedením po X. M. nadobudli rodinný dom U.E. M. a žalovaná 1), každá v 1/2-ici a spoluvlastnícky
podiel k pozemku parc. č. KN-E 22 nadobudla len žalovaná 1), preto nemohlo ísť o podiel, ktorý by
tvoril príslušenstvo k rodinnému domu. Aj z potvrdení katastra vyplýva, že pozemnoknižná parcela nikdy

nebola zapísaná ako spoločný dvor.

5. Žalovaná 1) s podanou žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že sa jedná o prístupovú cestu k
rodinnému domu vo vlastníctve žalovaného 2).

6. Právna zástupkyňa žalovaného 2) uviedla, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny
záujem. Otázka platnosti zmluvy môže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o určení vlastníckeho
práva, pričom v prípade kladného určovacieho výroku by tento nebol spôsobilý vyvolať zmenu v
katastri nehnuteľnosti. Žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by mala význam len vtedy, ak by
ostatní spoluvlastníci nemali záujem odkúpiť prevádzaný spoluvlastnícky podiel a súčasne by chceli

zabrániť vstupu inej osoby do spoluvlastníckeho vzťahu. Oprávnený sa môže domáhať od nadobúdateľa
prevodu podielu za rovnakých podmienok, za akých ho nadobudol alebo relatívnej neplatnosti právneho
úkonu. Kladný určovací výrok by nevyriešil definitívne postavenie žalobcu. V záverečnej reči uviedla,
že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, sú povinní rešpektovať názor Najvyššieho súdu SR, aj
krajského súdu. K predaju nehnuteľnosti došlo za podmienok, kedy predkupné právo porušené nebolo,

nakoľko k rodinnému domu nevedie ďalšia prístupová cesta. Ak by bolo aplikované ustanovenie § 140
Občianskeho zákonníka, išlo by o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému by nemohla byť
poskytnutá súdna ochrana. Navrhla podanú žalobu zamietnuť.

7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 3. 4. 2014, č. k. 10C/216/2013-36, ktorým

žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné
rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.8.KrajskýsúdvŽilineakosúdodvolacírozsudkomzodňa29.5.2015,č.k.10Co/719/2014-68,rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca
dovolanie.

9. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 23. 1. 2017, č. k. 6Cdo/542/2015-86, rozsudok Krajského súdu
v Žiline z 29. 5. 2015, sp. zn. 10Co/719/2014, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že v preskúmavanej veci sa žalobca ako opomenutý podielový spoluvlastník
rozhodol uplatniť voči žalovanej 1) a žalovanému 2) osobitnú formu postihu za porušenie predkupnej

povinnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Písomnými podaniami sa dovolal relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy. Z obsahu spisu je ale zrejmé, že žalovaní dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy neuznávajú
a odmietajú upraviť svoje vzájomné práva. Medzi žalobcom ako právnym úkonom dotknutou osobou a
žalovanými tu nepochybne došlo k spornosti ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy, čím zostalo sporné
aj to, kto zo žalovaných je väčšinovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Odstránenie tejto
spornosti žalobca mohol dosiahnuť práve uplatnením procesného nástroja formou žaloby o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy v jej dotknutej časti, a to aj v prípade, že správa katastra na jej základe
už zapísala formou vkladu vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalovaného
2). Právoplatný rozsudok, ktorým súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu, je totiž listinou, na
základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom, teda
určovacou žalobou uplatnenou žalobcom možno dosiahnuť odstránenie spornosti, ku ktorej došlo

medzi účastníkmi právneho vzťahu bez toho, aby sa uvedenou žalobou vyvolávalo konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie súdne konanie. Dovolací súd preto dospel k záveru, že
žalobca má naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku na ním
požadovanom určení. Ak sa žalobca rozhodol dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo urobil
formou mimosúdneho oznámenia adresovaného žalovaným, nemohol v prípade neuznania neplatnosti

kúpnej zmluvy žalovanými zvoliť iný procesný prostriedok ochrany. Právny názor odvolacieho súdu
o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení pre nevhodnosť
ním zvoleného procesného prostriedku preto nemožno považovať za správny. V ďalšom konaní bude
potrebné dôsledne zisťovať, či uvedený pozemok slúžil ako spoločný dvor a aj ako príjazdová cesta
k rodinnému domu žalobcu a zároveň k rodinnému domu pôvodne vlastnícky patriacemu žalovanej 1)

a U.E. M., a ak áno, následne posúdiť, či pri súčasnom prevode rodinného domu a spoluvlastníckeho
podielu k takémuto pozemku ide v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho podielu o vec, ktorá
(ne)spadá pod režim ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka.

10. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 26. 10. 2017, č. k. 10Co/140/2017-97, rozsudok súdu prvej

inštancie zo dňa 3. 4. 2014, č. k. 10C/216/2013-36, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vyslovené a záväzné právne úvahy dovolacieho
súdu totiž (síce) východiskovo smerujú k záveru o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu v
okolnostiach súdenej veci (čo by inak bolo dôvodom na potvrdenie napadnutého rozsudku), v bode
17) svojho odôvodnenia však Najvyšší súd SR (následne) poznamenáva, že pre ďalšie konanie bude

potrebné dôsledne zisťovať, či uvedený pozemok slúžil ako spoločný dvor a aj ako príjazdová cesta
k rodinnému domu žalobcu a zároveň k rodinnému domu pôvodne vlastnícky patriacemu žalovanej 1)
a U. M., a ak áno, následne posúdiť, či pri súčasnom prevode rodinného domu a spoluvlastníckeho
podielu k takémuto pozemku ide v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho podielu o vec, ktorá
(ne)spadá pod režim ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Opísaná argumentácia dovolacieho

súdu naznačuje nevyhnutnosť zodpovedania/vyriešenia otázky/problematiky súvisiacej s inštitútom
tzv. spoločného dvora. Pre rozhodnutie vo veci je preto potrebné doplniť dokazovanie (v rozsahu
prevyšujúcom zmysel/podstatu odvolacieho konania), predovšetkým o príslušné pozemnoknižné zápisy
týkajúce sa dotknutých nehnuteľností a v nadväznosti na to vysloviť právne závery, či dosiahnuté zistenia
umožňujú konštatovať, že v danom prípade sa nejedná o podielové spoluvlastníctvo (a neaplikuje sa

právna úprava podielového spoluvlastníctva), t. j. či je (alebo nie je) preukázaný opak vo vzťahu k
príslušným zápisom evidencie katastra nehnuteľností o podielovom spoluvlastníctve.

11. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že chce využiť odpredaj spoluvlastníckeho podielu.
Pozemok užívajú ako dvor 50 rokov, užívajú ho celý. Jedná sa o pozemok pred domom. Žalovaná 1) mu

o predaji pozemku nepovedala. So žalovanou 1) sa rozprával o predaji domu, vedel, že sa dom predáva,
ale bola to pre neho neprijateľná suma. Žalovaná 1) mu povedala, že sa ide predávať dom, nepovedala,
že sa ide predávať podiel na pozemku. Písomne mu na kúpu podiel na pozemku neponúkla. Po predaji
podielu sa s ňou nekontaktoval. Na pojednávaní dňa 16. 5. 2018 uviedol, že bol oboznámený s tým,že sa to predáva, bola za ním pani z realitnej kancelárie. Mala informáciu, že je to spoločný dvor, on
jej povedal, že to spoločný dvor nie je. Nepovedala mu, odkiaľ túto informáciu má. Dohoda s ostatnými
spoluvlastníkmi o užívaní pozemku parc. č. KN-E 22 neexistuje.

12. Žalovaná 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že realitka ju ubezpečovala, že sa jedná o
prístupovú cestu, na ktorú sa predkupné právo nevzťahuje. Predmetný pozemok tvorí spoločný dvor.
Žalovaný 2) sa cez predmetný pozemok môže dostať ku svojmu domu. Realitka ponúkla žalobcovi, že
si môže odkúpiť aj dom, aj pozemok, on to však najskôr chcel, potom povedal, že nechce. To bolo asi

pred piatimi rokmi, vtedy tam bola aj cena. V roku 2010 už podiel žalobcovi neponúkla. Pred samotným
predajom žalobcu neinformovala, že zamýšľa podiel predať, nakoľko nepreberal poštu, nedvíhal telefón.
Žalovaný 2) jej príbuzným nie je. Do domu chodia cez predmetný pozemok. Dá sa k nemu dostať aj po
poľnej ceste, tu však nie je plánovaná riadna cesta. Pri výsluchu dňa 16. 5. 2018 uviedla, že spoločný
dvor využívali ako jedinú príjazdovú cestu k rodinnému domu, odjakživa tadiaľ chodili, bolo to vedené
ako spoločný dvor. Keď sa dom predával žalovanému 2), predaj pozemku sa už so žalobcom neriešil,

keďže im povedali, že je to spoločný dvor. Vstup k domu začali riešiť aj s advokátkou, avšak žalobca
listy nepreberal. Nevedela uviesť, odkiaľ mala realitná kancelária informáciu, že sa jedná o spoločný
dvor. Podiel na pozemku zdedila po otcovi ona, rodinný dom dedila aj jej mama. Inak ako na prechod k
domu pozemok nevyužívali. O pozemok sa nestarali inak ako tak, že ho používali na prejazd. Kým žil
otec, o pozemok sa staral. Ostatných spoluvlastníkov ohľadom užívania pozemku neoslovila. K domu

existuje aj ďalšia prístupová cesta, avšak jedná sa o poľnú cestu, ktorá je v zime neudržiavaná. Ostatní
spoluvlastníci pozemok neužívajú. Ostatní spoluvlastníci im v užívaní pozemku nebránili.

13.Žalovaný2)privýsluchunapojednávaníuviedol,žerodinnýdomkúpilspríjazdovoucestou.Nevedel,
že je tam problém. Potreboval len prejsť k domu, iné veci ho nezaujímali. So žalovanou 1) sa pred

predajom nerozprával, či si splnila ponukovú povinnosť. Do domu vedie aj poľná cesta, ktorá je v zime
neudržiavaná. Vedľa jeho rodinného domu sú aj ďalšie domy, ktorých vlastníci využívajú poľnú cestu.
V realitke mu povedali, že sa jedná o prejazd k domu, spoločný dvor. Nie je v žiadnom príbuzenskom
vzťahu k žalovanej 1). Pri výsluchu dňa 16. 5. 2018 uviedol, že si prečítal inzerát, stretol sa s realitným
maklérom, ktorý mu ukázal dom a povedal, že toto je prístupová cesta k domu. Bol si preto vedomý, že

tam je dom, dvor, prístupová cesta. Ako prístupovú cestu mu ukázal cestu na pozemku parc. č. 22. V
inzeráte bolo uvedené, že sa jedná o predaj rodinného domu, spolu s podielom na prístupovej ceste.

14. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

15. Podľa aktuálneho zápisu na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie L. sú na liste
vlastníctva zapísané pozemky parc. č. KN-C 131/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 244 m2, parc. č. KN-C 131/7, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 52 m2 a
parc. č. KN-E 22, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1160 m2, do spoluvlastníctva
U. P. v spoluvlastníckom podiele 1/4-ina, žalobcu v spoluvlastníckom podiele 4/32-iny, žalovaného 2) v

spoluvlastníckom podiele 7/24-ín, C. L. v spoluvlastníckom podiele 1/12-ina, X. L. v spoluvlastníckom
podiele 1/8-ina a 1/8-ina. Geometrickým plánom, vypracovaným obchodnou spoločnosťou GEODETa3,
s. r. o. dňa 20. 6. 2017, číslo 44740221-13/2017, bol pozemok zapísaný ako parc. č. KN-E 22, katastrálne
územie L., pôvodne o výmere 1456 m2, rozdelený na pozemok zapísaný ako parc. č. KN-E 22 o výmere
1160 m2, parc. č. KN-C 131/2 o výmere 244 m2 a parc. č. KN-C 131/7 o výmere 52 m2.

16. Z obsahu pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš, sp. zn.
V 2846/2010, súd zistil, že U. M. a K. M. (žalovaná 1/) ako predávajúce a C. V. (žalovaný 2/) ako kupujúci
uzatvorili dňa 7. 9. 2010 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj stavby súpisné číslo XX, postavenej
na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 144, pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-C 143 a parc. č.

KN-C 144, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území L., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ako
aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-E 22, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1456 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území L., zapísaného na liste
vlastníctva č. XXX, v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 7/24-ín. Vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený rozhodnutím Správy katastra Liptovský

Mikuláš zo dňa 13. 10. 2010, č. vkladu V 2846/2010.17. Podaním zo dňa 16. 8. 2013 sa žalobca dovolal voči žalovaným 1) a 2) relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy,uzatvorenejdňa7.9.2010medzižalovanou1)akopredávajúcouažalovaným2)akokupujúcim.
Zásielka doručovaná žalovanému 2) bola vrátená žalobcovi nedoručená, neprevzatá v odbernej lehote.

18. JUDr. Anna Járošová, advokátka, dňa 4. 6. 2010 vyzvala žalobcu, z dôvodu záujmu žalovanej 1) ako
jej klientky o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 22 na
zodpovedanie otázok, či si bude uplatňovať predkupné právo na predmetný pozemok, či bude súhlasiť
so zriadením vecného bremena - práva prechodu vo svoj prospech, či má záujem podpísať dohodu o

vyporiadaní spoluvlastníctva, ako si predstavuje vyporiadanie spoluvlastníckych podielov k pozemku.
Uvedená zásielka sa vrátila JUDr. Járošovej nedoručená, neprevzatá v odbernej lehote.

19. Podľa výpisu z pozemkovej knihy, pozemnoknižná vložka č. 115, pre katastrálne územie L., nebol
pozemok zapísaný ako parcela č. PK 22 evidovaný ako spoločný dvor. V časti B) pozemnoknižnej vložky
sú uvedení konkrétni spoluvlastníci pozemku.

20. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, v správe zo dňa 7. 5. 2018 súdu oznámil,
že pozemky zapísané ako parc. č. KN-C 144, 140, 142/1, 129/1, 131/2 a parc. č. KN-E 22, v
katastrálnom území L., boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely číslo PK 22, ktorá je zapísaná
v pozemnoknižnej vložke č. 115 pre katastrálne územie L.. Pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 134 je

totožný s časťami pozemnoknižných parciel číslo PK 22 a PK 16, ktorá je zapísaná v pozemnoknižnej
vložke č. 366 pre katastrálne územie L.. Pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 132 je vytvorený
z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 23, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 162 pre katastrálne
územie L..

21. Podľa správy Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, zo dňa 23. 5. 2018, v
pozemnoknižnej vložke č. 115 pre katastrálne územie L., je pozemok parc. č. PK 22 zapísaný ako dom,
dvor, záhrada a sypáreň. Pôvodne bola parcela č. PK 20 dom, dvor so záhradou a parc. č. 22 komora.
Pozemok parc. č. PK 22 v pozemnoknižnej vložke č. 115 pre katastrálne územie L. nebol nikdy vedený
ako spoločný dvor. Pozemok parc. č. KN-E 22 bol zapísaný na list vlastníctva č. XXX pre katastrálne

územie L. podľa zápisov v pozemnoknižnej vložke č. 115 a právoplatných listín. Podľa dedičského
rozhodnutia po poručiteľovi U. M., sp. zn. D/768/84, bol predmetom dedenia aj spoluvlastnícky podiel k
pozemku č. 22, zapísanému v pozemnoknižnej vložke č. 115 pre katastrálne územie L. vo veľkosti 8/32-
ín, ktorý nadobudli X. M. a U. M. v rovnakých podieloch. Podľa rozhodnutia majú dedičia na pozemku
postavené domy a sú prechodom odkázaní cez spoločný dvor. Podľa rozhodnutia o dedičstve po

K. V.D., sp. zn. D/621/87, bol predmetom dedenia aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16-ina pod
zváľaným domom a sypárňou v Jakubovanoch, zapísaných v pozemnoknižnej vložke pre katastrálne
územie L. č. XXX, parc. č. PK 22, ktorý nadobudli R. V. a K. M.. Podľa rozhodnutia o dedičstve po
R. V.Á., sp. zn. D/875/91, bol predmetom dedičstva aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/32-ina k
pozemku zapísanému v pozemnoknižnej vložke č. 115 pre katastrálne územie L. ako parc. č. 22, ktorý

nadobudla K. M.. Podľa kúpnopredajnej zmluvy, evidovanej v pozemkovej knihe pod č. d. 100/45, R. K.
a U. K. predali L. L. s manželkou U. L. nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe obce Jakubovany
v protokole č. 115, č. 22, t. j. dom, dvor a hospodárske stavby, mimo záhrady, sadu. Podľa dedičského
rozhodnutia poU.L.,sp.zn.D/1211/85,bolpredmetomdedeniaajpozemokvedenývpozemkovejknihe
pre katastrálne územie L., v pozemnoknižnej vložke č. 115, parc. č. 22/1, v 8/32-inách, ktorý nadobudol

Y.. X. L.. Podľa darovacej a zámennej zmluvy, ktorá bola zaevidovaná v pozemkovej knihe pod č. d.
379/51, L. L. V. dal svojmu synovi a neveste U. L. a W. L. dom, dvor, záhradu a maštaľ, ktoré vlastní
v katastrálnom území L., ktorý je písaný v pozemnoknižnom protokole obce Jakubovany č. 115, pod č.
22, pod B9, 16, 19. Podľa osvedčenia o dedičstve po X. M., sp. zn. D/2300/93, bol predmetom dedenia
rodinný aj rodinný dom súp. č. XX v L., spolu s humnom-maštaľou, oplotením, trvalými porastami,

vonkajšími úpravami a pozemkami parc. č. KN 143 a parc. č. KN 144 a nehnuteľnosti nadobudnuté
dedením podľa D 768/84-17, evidované vo vložke č. 115 na mene právneho predchodcu poručiteľa
spolu v 1/4-ine, z ktorého podielu poručiteľ nadobudol 1/2-icu, teda v 1/8-ine, a to parc. č. 22-dom, pričom
rodinný dom súp. č. XX nadobudli U. M. a K. M. (žalovaná 1/), každá v 1-ici a spoluvlastnícky podiel k
pozemku zapísanému vo vložke č. 115 nadobudla K. M..

22. Darovacou zmluvou, uzavretou dňa 12. 11. 2003, medzi darcami K. M. a Y.. X. L. a obdarovanou
K. M., došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na pozemku zapísanom
ako parc. č. KN-E 22, druh pozemku: zastavané plochy, o výmere 1462 m2, nachádzajúcom sa vkatastrálnom území L., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, v spoluvlastníckom podiele spolu 4/24-
iny. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej darovacej zmluvy bol
povolený dňa 28. 1. 2004 pod V 3999/03. Darovacou zmluvou, uzavretou dňa 22. 11. 2004 medzi R.

V. a Y. L. ako darcami a žalovanou 1) ako obdarovanou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov
k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 22, druh pozemku: zastavané plochy, o výmere 1462
m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území L., zapísanému na liste vlastníctva č. XXX, a to v
spoluvlastníckom podiele 1/24-ina a 1/12-ina. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
základe uvedenej darovacej zmluvy bol povolený dňa 17. 1. 2005 pod V 2937/04.

23. Podľa článku 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

24. Podľa 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii

konania, ak by boli v neprospech strany.

26. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016, návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

27. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

28. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,
musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po
ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

29. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

30.Vsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamisúdžalobežalobcu,vzneníúpravyžalobnéhopetitu
v nadväznosti na zmeny vykonané zápisom geometrického plánu, v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko mal

preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalobou, podanou za účinnosti procesného predpisu účinného do
30. 6. 2016 (Občianskeho súdneho poriadku číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), domáhal
určenia neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), v súlade so zákonným ustanovením § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016. Procesný predpis, účinný od 1. 7. 2016
(Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z.), žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu (o určenie

právnej skutočnosti) upravuje v zákonnom ustanovení § 137 písm. d), podľa ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Aktuálna právna úprava v ustanovení § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku síce zaviedla princíp
okamžitej aplikability aj na konania, ktoré začali pred dňom jej účinnosti, t. j. pred 1. 7. 2016, avšak
súčasne, v zákonnom ustanovení § 470 ods. 2, upravila zachovanie právnych účinkov úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia jej účinnosti. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal súd
za to, že účinky podania žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle zákonného ustanovenia
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 6. 2016, zostali zachované aj po
1. 7. 2016. Opačný právny záver by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv aochrany legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných
princípov právneho štátu. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada, podľa ktorej ten, kto
konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže

byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho
ustanovenia. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995). Uvedený právny
záver vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a odvolacieho súdu v prejednávanej veci, ktoré pri
rozhodovaní aplikovali zákonné ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, účinného
do 30. 6. 2016. Keďže žalobca sa podanou žalobou domáhal určovacieho výroku v zmysle zákonného

ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 6. 2016, súd prioritne
skúmal, či je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
právny názor dovolacieho a odvolacieho súdu, ktorým bol, v zmysle zákonného ustanovenia § 391 ods.
2 Civilného sporového poriadku, v ďalšom konaní viazaný. Preukázanie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení je podmienkou úspešnosti určovacej žaloby. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že
má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal

meritom veci. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na
ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán
sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie
sa stalo neistým. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu: „Medzi žalobcom ako právnym úkonom

dotknutou osobou a žalovanými tu nepochybne došlo k spornosti ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy,
čím zostalo sporné aj to, kto zo žalovaných je väčšinovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Odstránenie tejto spornosti žalobca mohol dosiahnuť práve uplatnením procesného nástroja formou
žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v jej dotknutej časti, a to aj v prípade, že správa katastra
na jej základe už zapísala formou vkladu vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech

žalovaného 2) v podiele 7/24-ín. Právoplatný rozsudok, ktorým súd rozhodne o neplatnosti právneho
úkonu, je totiž listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto
právnym úkonom (§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona). Určovacou žalobou uplatnenou žalobcom možno
teda dosiahnuť odstránenie spornosti, ku ktorej došlo medzi účastníkmi právneho vzťahu bez toho,
aby sa uvedenou žalobou vyvolávalo konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie súdne

konanie. Dovolací súd preto dospel k záveru, že žalobca má v danom prípade naliehavý právny záujem
v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku na ním požadovanom určení.“ Prihliadajúc k
uvedenému právnemu názoru dovolacieho súdu ako aj k právnemu názoru odvolacieho súdu, podľa
ktorého „Vyslovené a záväzné právne úvahy dovolacieho súdu totiž (síce) východiskovo smerujú
k záveru o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu v okolnostiach súdenej veci...“, mal súd

preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy. V prípade
vyhovenia žalobe totiž vyznačí správny orgán formou záznamu stav pred právnym úkonom (kúpnou
zmluvou), čím dôjde k odstráneniu spornosti medzi stranami sporu ohľadne spoluvlastníctva pozemku.

31.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázanéamedzistranamisporunebolosporné,že žalovaná

1) ako predávajúca a žalovaný 2) ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej, okrem iného,
bol predaj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 7/24-ín k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 22,
nachádzajúcemu sa v katastrálnom území L., zapísanému na liste vlastníctva č. XXX. Rovnako medzi
stranami sporu nebolo sporné, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobca vlastnil (a doposiaľ aj
vlastní) spoluvlastnícky podiel k uvedenému pozemku vo veľkosti 4/32-iny, a že pred uzavretím kúpnej

zmluvy žalovaná 1) neponúkla žalobcovi písomne na kúpu spoluvlastnícky podiel v zmysle zákonného
ustanovenia § 140 v spojení s § 605 Občianskeho zákonníka.

32. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým bol súd, v zmysle zákonného ustanovenia §
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v ďalšom konaní viazaný, súd prioritne skúmal, či pozemok

zapísaný ako parc. č. KN-E 22 má charakter tzv. spoločného dvora a či sa, v dôsledku uvedenej
skutočnosti, pri prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemku aplikuje zákonné
ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
pozemokzapísanýakoparc.č.KN-E22nemácharaktertzv.spoločnéhodvora.Uvedenúskutočnosťmal
súd preukázanú najmä z výpisu z pozemkovej knihy, pozemnoknižná vložka číslo 115 pre katastrálne

územie L., v spojení so správou Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, z ktorých
jednoznačným a nepochybným spôsobom vyplynulo, že pozemok zapísaný ako parc. č. PK 22 bol
evidovaný v pozemkovej knihe ako dom, dvor, záhrada a sypáreň. Z časti B/ výpisu z pozemnoknižnej
vložky číslo 115 vyplynulo, že vlastnícke právo k jednotlivým spoluvlastníckym podielom k pozemkuparc. č. PK 22 nebolo viazané na vlastníctvo k prislúchajúcim stavbám. Z výpisu z listu vlastníctva
číslo XXX pre katastrálne územie L. vyplynulo, že pozemok zapísaný ako parc. č. KN-E 22 a, po
oddelení od uvedeného pozemku, aj pozemky zapísané ako parc. č. KN-C 131/2 a 131/7, sú evidované

ako zastavané plochy a nádvoria, pričom pri pozemku parc. č. KN-C 131/2 je uvedený kód spôsobu
využívania pozemku 18, čo, podľa Prílohy 2 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, predstavuje pozemok,
na ktorom je dvor a pri pozemku parc. č. KN-C 131/7 kód 15, čo, podľa citovanej vyhlášky, predstavuje

pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom. Podľa
citovanej vyhlášky, sú pozemky, na ktorých je spoločný dvor, označené kódom spôsobu využívania
pozemku 19. Aj z nadobúdacích titulov, ktorými spoluvlastnícke podiely k pozemku nadobúdali jednotliví
spoluvlastníci, tak ako sú zapísané v časti B/ fotokópie originálu listu vlastníctva číslo XXX (zmluvy,
rozhodnutia v dedičských konaniach) vyplýva, že pozemok nebol evidovaný ako spoločný dvor. Výlučne
v rozhodnutí o dedičstve po poručiteľovi U. M., sp. zn. D/768/84, je konštatované, že dedičia majú na

pozemku postavené domy a sú prechodom odkázaní cez spoločný dvor. V časti rozhodnutia určujúcom
aktíva dedičstva však pozemok parc. č. PK 22 ako spoločný dvor identifikovaný nie je. Navyše, aj z
nadobúdacích titulov, ktorými nadobúdala spoluvlastnícke podiely na pozemku žalovaná 1) (darovacie
zmluvy, osvedčenie o dedičstve po X. M.) vyplýva, že pozemok charakter spoločného dvora nemal, ani
jedna z uvedených listín neoznačuje pozemok ako spoločný dvor, ani ako prístupovú cestu k rodinnému

domu. Predmetom dedenia po právnom predchodcovi žalovanej 1) bol aj rodinný dom súpisné číslo XX v
katastrálnomúzemíL.,ktorýnadobudližalovaná1)aU.Á.M.,každáv1-ici,pričomspoluvlastníckypodiel
na pozemku parc. č. PK 22 vo veľkosti 1/8-ina nadobudla len žalovaná 1). Ani pri dedení rodinného domu
teda žalovaná 1) nedeklarovala viazanosť vlastníctva domu s vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu
k pozemku.

33. Keďže súd nemal preukázané, že pozemok zapísaný ako parc. č. KN-E 22 a, po rozdelení
pozemku, aj pozemky zapísané ako parc. č. KN-C 131/2 a 131/7, majú charakter tzv. spoločného
dvora, bolo pri prevode spoluvlastníckeho podielu k pozemku potrebné aplikovať zákonné ustanovenie
§ 140 Občianskeho zákonníka. Každý spoluvlastník môže nakladať so svojím spoluvlastníckym

podielom. Prevod spoluvlastníckeho podielu je však obmedzený zákonným ustanovením § 140
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iné
ako blízke osoby, uvedené v zákonnom ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka, len za predpokladu
rešpektovania zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky
podiel teda musí spoluvlastník najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Povinnosť spoluvlastníka

ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom vzniká aj pri predaji
inému spoluvlastníkovi. Zákonné predkupné právo spoluvlastníkov má charakter vecného práva. V
prípade, ak spoluvlastník, prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel, nerešpektoval zákonné predkupné
právo ostatných spoluvlastníkov a spoluvlastnícky podiel previedol na inú ako blízku osobu, trpí
právny úkon, na základe ktorého k prevodu došlo, relatívnou neplatnosťou v zmysle zákonného

ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka. Uvedený právny úkon je teda považovaný za platný, pokiaľ
sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti
právneho úkonu nedovolá, môže sa domáhať, aby jej nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol
spoluvlastnícky podiel na predaj za podmienok, za akých uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudol
alebo jej predkupné právo zostáva zachované. Voľba konkrétneho postupu patrí oprávnenej osobe

(spoluvlastníkovi). Nakoľko medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaná 1), ktorá nie je vo
vzťahu k žalovanému 2) blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, si pred predajom
spoluvlastníckeho podielu k pozemku ponukovú povinnosť voči žalobcovi nesplnila a spoluvlastnícky
podiel mu na predaj neponúkla v súlade s ustanovením § 605 Občianskeho zákonníka, bolo uvedeným
spôsobom porušené zákonné predkupné právo žalobcu. Ponuka na predaj, ktorá mala byť vykonaná

žalovanou 1), prostredníctvom realitnej kancelárie, jej forma (písomnosť) a obsah, v spore preukázané
neboli. Navyše, medzi stranami sporu nebolo sporné, a potvrdila to aj žalovaná 1), že pred predajom
spoluvlastníckehopodielužalovanému2)užžalobcovispoluvlastníckypodielneponúkla. Užlenokrajom
súd uvádza, že výzva, ktorú učinila žalovaná 1) žalobcovi, prostredníctvom jej právnej zástupkyne
JUDr. Járošovej, nepredstavovala ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu, ale len ponuku na

vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnému pozemku. Žalobca sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
v časti, ktorej predmetom bol predaj spoluvlastníckeho podielu na pozemku, dovolal voči žalovaným
listom zo dňa 16. 8. 2013.34. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného 2) namietala, že výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými
mravmi, preto mu nie je možné poskytnúť súdnu ochranu, súd dôvodnosť uvednej argumentácie
preukázanú nemal. Prvotne je potrebné uviesť, že právna zástupkyňa žalovaného 2) nekonkretizovala a

bližšienešpecifikovala,včommáspočívaťrozpornosťvýkonuprávažalobcuakospoluvlastníka,ktorého
predkupné právo bolo porušené, s dobrými mravmi. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 3 Cdo 49/96: „V ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravená zásada,
že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje posúdiť vec súdom v tom

smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak
nie je, odoprieť, poskytnúť právnu ochranu uplatňovaného daného práva. Obdobne to platí aj vo vzťahu
k právnym povinnostiam. Toto posúdenie je teda založené na úvahe súdu, ktorá musí byť predložená
vždy konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi taký záver, že v danej veci výkon práv a povinností, ktoré
už inak vyplývajú z daných právnych predpisov alebo zo záväzkového vzťahu alebo z inej obdobnej
právnej skutočnosti, by bol v takomto rozpore, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so

zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. .... Toto ustanovenie nemá vlastnú priamu
normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú
právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie
a morálneho charakteru konajúcich.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
8 Cdo 439/2014: „... je možné odoprieť právnu ochranu právu uplatnenému alebo vykonávanému v

rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo prakticky znamená, že
nebude možné takéto uplatnenie alebo výkon práva procesnými prostriedkami vymáhať a že úvaha
súdu, či výkon práva je či nie je v rozpore s dobrými mravmi sa vždy odvíja od okolností konkrétneho
prípadu, nemožno ale opomenúť, že použitie „nápravného“ prostriedku dobrých mravov podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje krajné riešenie za účelom zaistenia potrebnej väzby medzi

normami písaného práva a základnými mravnými a etickými normami spoločnosti.“ Podľa rozsudku
Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 28 Cdo 2421/2012: „Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje
dobrým mravom, ktoré je možné definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú

prijímané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Nie je teda vylúčené, že
i taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť uznaný za rozporný s dobrými mravmi, a že mu
preto bude súdom odopretá právna ochrana. Na druhej strane však fungovanie systému písaného práva
je založené najmä na dôslednom dodržiavaní pravidiel vyplývajúcich z právnych predpisov a korektív
dobrýchmravovnesmiebyťnaujmuprincípuprávnejistotyanesmieneprimeraneoslabovaťsubjektívne

práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
má preto miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza
z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou
alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny
výkon práva), prípadne keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom, prejavujúcim

sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok.” Prihliadajúc k
uvedeným právnym názorom, súd nemal preukázané, že výkon práva žalobcu ako apoluvlastníka,
ktorého predkupné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka bolo pri
predaji spoluvlastníckeho podielu porušené, by bol rozporný s dobrými mravmi. Právo dovolávať sa, v
prípadenerešpektovaniazákonnéhopredkupnéhopráva,relatívnejneplatnostiprávnehoúkonu,vyplýva

spoluvlastníkovi zo zákonného ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2) netvrdil, ani
nepreukázal, že by v danej veci existovali výnimočné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neposkytnutie
súdnej ochrany zákonnému právu žalobcu ako spoluvlastníka, ktorého zákonné predkupné právo bolo
porušené, resp. že by sa zo strany žalobcu jednalo o tzv. šikanózny výkon práva.

35. Nakoľko zákonné predkupné právo žalobcu bolo pri uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalovanou 1) ako
predávajúcou a žalovaným 2) ako kupujúcim dňa 7. 9. 2010 porušené a žalobca sa voči žalovaným
dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy v súlade so zákonným ustanovením § 40a Občianskeho zákonníka,
súd určil, že kúpna zmluva je v časti, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu k pozemku,
neplatná. Vo výroku rozhodnutia súd zohľadnil aktuálny stav zápisu na liste vlastníctva číslo XXX, keďže

v priebehu sporu bol pozemok parc. č. KN-E 22 rozdelený, tak, aby bolo možné rozsudok zapísať v
katastri nehnuteľností.36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi. Súd preto priznal žalobcovi voči

žalovanej 1) a žalovanému 2), spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.