Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 15, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010413
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3518010413.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného

Š. F., U.. X.X.XXXX H. F., trvale bytom D. XXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 15.2.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Š. F., U.. X.X.XXXX H. F., trvale bytom D. Č.. XXX,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

O s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 853/17/3304-33
zo dňa 17.9.2018, ktorá mu kladie za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

„dňa 29.11.2017 v presne nezistenom čase asi o 15:00 hodine, v rodinnom dome č. XXX v obci D. sa
vyhrážal zabitím svojej manželke poškodenej G. F. a vulgárne nadával dcéram B. F.Č., G.. T..F.., U..
XX.X.XXXX a N. F., poškodzoval zariadenie kuchyne a následne zobral do ruky kuchynský nôž, ktorým
sa na poškodenú G. F. zahnal, pričom kričal aby išli všetci preč, lebo ich pozabíja, na čo ho poškodená
G. F. chytila a odtlačila k stene domu a následne na dvor, čím svojím konaním vzbudil u svojej manželky
G. F.O. dôvodnú obavu o jej život a zdravie“,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 19.9.2018 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 853/17/3304-33 zo dňa 17.9.2018 na obžalovaného Š. F., U.. X.X.XXXX H. F.,
trvale bytom D. XXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 29.11.2017
v presne nezistenom čase asi o 15:00 hodine, v rodinnom dome č. XXX v obci D. sa vyhrážal zabitím
svojej manželke poškodenej G. F. a vulgárne nadával dcéram B. F., G.. T..F.., U.. XX.X.XXXX K. N. F.,

poškodzoval zariadenie kuchyne a následne zobral do ruky kuchynský nôž, ktorým sa na poškodenú
G. F. zahnal, pričom kričal, aby išli všetci preč, lebo ich pozabíja, na čo ho poškodená G. F. chytila a
odtlačila k stene domu a následne na dvor, čím svojím konaním vzbudil u svojej manželky G. F. dôvodnú
obavu o jej život a zdravie.Súd na hlavnom pojednávaní dňa 15.2.2019 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Š. F.,
poškodenej G. F., svedkov B. F., N. F., C. Q. K. G. W.U., ďalej prečítaním znaleckého posudku G.. C.

E. č.7/2018 a jej výsluchu z prípravného konania a oboznámením listinných dôkazov tak ako to vyplýva
zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný Š. F. na hlavnom pojednávaní dňa 15.2.2019 tak ako v prípravnom konaní spáchanie skutku
poprel. Uviedol, že dňa 29.11.2017 prišiel z práce a videl, že M. G. mu berie drevo, tak mu povedal, aby

drevo nebral. Bola u nich hliadka polície, tá sa ho pýtala, či mal nôž v ruke, povedal im, že nôž nemal
v ruke a nič nespravil. Vtedy v dome bola aj B. F. a M. G.. V ten deň nepožíval alkoholické nápoje, on
nepije nič. Hliadku polície na č. 158 volal aj obžalovaný, nakoľko ho niekto šľahol lopatou po hlave, ale
nevie kto. Policajti boli s ním následne na ošetrení v Piešťanoch.

Poškodená G. F., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 15.2.2019 využila svoje

právo a odoprela vo veci vypovedať v zmysle § 130 Trestného poriadku z dôvodu, že je manželkou
obžalovaného.

Svedkyňa B. F., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 15.2.2019 využila svoje právo a
odoprela vo veci vypovedať v zmysle § 130 Trestného poriadku z dôvodu, že je dcérou obžalovaného.

Svedkyňa N. F., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 15.2.2019 využila svoje právo a
odoprela vo veci vypovedať v zmysle § 130 Trestného poriadku z dôvodu, že je dcérou obžalovaného.

Z výsluchu svedka C. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 15.2.2019 vyplýva, že ako zasahujúci policajt išiel

preveriť oznámenie, že v rodine F. došlo k napadnutiu, nevie o aký incident sa malo jednať. Po príchode
do D., na dvore nebol nikto, v jednej menšej budove bol obžalovaný, v ďalšej budove, dome poškodená,
niečo tam bolo porozhadzované. Po tom, čo povedala poškodená to bolo vyhodnotené ako podozrenie
zo spáchania trestného činu, preto obmedzovali obžalovaného a predviedli na obvodné oddelenie. V
danom čase poškodená chcela podávať oznámenie. Svedok nevedel uviesť, či oznámenie, ktoré prišlo

z rodiny a ktoré šiel preveriť podával muž alebo žena.

Z výsluchu svedka G. W. na hlavnom pojednávaní dňa 15.2.2019 vyplýva, že ako motohliadka
polície dostali oznámenie z D., že tam obžalovaný napáda ženu nožom, tak sa tam presunuli asi v
poobedňajších hodinách. Miesto poznajú, chodia tam často na zákroky do rodiny. Po príchode na miesto

bol už kľud. Obžalovaný bol v prednej miestnosti, časti domu, kolega šiel do ďalšej časti domu za
poškodenou k podaniu vysvetlenia. Na dvore našli padnutý nôž. Po zistení skutočností sa rozhodli
eskortovať obžalovaného do Nového Mesta nad Váhom a spísali úradný záznam. Svedok najskôr
povedal, že si myslí, že na tiesňovú linku volala poškodená, preto išli preveriť oznámenie, na otázku
súdu potom svedok uviedol, že je asi pravdou, že tam bolo najskôr aj oznámenie obžalovaného, ktorého

mala poškodená napadnúť lopatou.

Zo záverov znaleckého posudku č. 7/2018 znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria G.. C.
E. a z jej výsluchu zo dňa 31.5.2018 prečítaných v súlade s § 268 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že obžalovaný netrpel v čase skutku ani netrpí duševnou poruchou v pravom

slova zmysle. Jeho schopnosť vnímať a posudzovať reálny stav veci nebola obmedzená ani znížená.
Rozpoznávacie schopnosti mal plne zachované, ovládacie schopnosti ľahko, forenzne nevýznamne
znížené. Obžalovaný je plne schopný vyjadrovať sa ku skutku. Zo psychiatrického hľadiska nie je pre
spoločnosť nebezpečný, znalkyňa mu nenavrhuje uloženie ochranného liečenia.

Zo zápisníc Obvodného oddelenia PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.11.2017 vyplýva, že
obžalovaný daného dňa dobrovoľne vydal príslušníkom policajného zboru 1ks kovovú lopatu s drevenou
rúčkou a poškodená dobrovoľne vydala 1ks kuchynský nôž s drevenou rúčkou o celkovej dĺžke 31cm,
čepeľ noža o dĺžke 17cm a šírke 2,8cm.

Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 29.11.2017 vyplýva, že u obžalovaného nebola nameraná žiadna
hladina alkoholu v krvi dňa 29.11.2017 o 18:07 hod.Z výpisu z denníka udalosti operačného strediska vyplýva, že dňa 29.11.2017 o 15:16 volal hliadku
obžalovaný a dňa 29.11.2017 o 15:23 volala hliadku polície poškodená.

Súd vykonal aj ďalšie dôkazy tak ako je uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
skutok nie je trestným činom,
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej

a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,
trestnosť činu zanikla, alebo
prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví

alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok.
(2)Odňatímslobodynašesťmesiacovažtrirokysapáchateľpotrestá,akspáchačinuvedenývodseku1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,

c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
d) z osobitného motívu, alebo
e) verejne.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak

na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť
jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.

Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm.

c) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku oslobodzujúceho rozsudku.

Objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona spočíva z
hľadiska konania v aktívnom konaní páchateľa a to vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na
zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Páchateľ sa

pritom musí vyhrážať práve takými následkami alebo skutkami, z ktorých by následky mohli vyplynúť.

Súd po vykonaní dokazovania navrhnutého stranami dospel k záveru, že nebol produkovaný žiadny
priamy dôkaz, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že skutok uvádzaný v obžalobe sa
skutočne stal. Obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku

poprel, pričom uviedol, že v ten deň sa nikomu nožom nevyhrážal, práve naopak niekto ho šľahol
lopatou po hlave, z ktorého dôvodu volal políciu, pričom bolo preukázané, že práve obžalovaný bol prvou
osobou, ktorá volala políciu a zároveň bol jedinou zranenou osobou, resp. osobou, ktorá musela ísť na
ošetrenie do nemocnice. Manželka obžalovaného, poškodená G. F., ako aj dcéry obžalovaného B. a N.
F. odopreli vypovedať na hlavnom pojednávaní tak ako to urobili aj v prípravnom konaní. Z uvedeného

dôvodu k zisteniu skutkového stavu, teda tomu, či sa skutok uvedený v obžalobe stal, neprispeli. Okrem
toho boli na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia, C. Q. K. G. W., ako zasahujúci policajti na
mieste, kde sa mal odohrať skutok, pričom výpoveďou ani jedného z nich nedošlo k objasneniu, či sa
skutok uvádzaný v obžalobe skutočne stal. Keď prišli na miesto, bol tam už pokoj, obžalovaný bol vinej miestnosti ako poškodená. V súvislosti s ich výpoveďou ako svedkov súd uvádza, že svedkovia
boli poučení, že ako zasahujúci policajti na mieste činu sa nemôžu vyjadrovať k tomu, čo im mala
poškodená alebo svedkovia povedať o tom, čo sa malo stať, pretože takouto výpoveďou svedkov by

došlo k neprípustnému nahrádzaniu výpovedí priamych svedkov udalostí, ktoré sa mali odohrať a ktorí
svedkovia odopreli na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní vypovedať. Jednalo by sa tak
o nezákonný dôkaz, preto súd výpoveď svedkov, zasahujúcich policajtov v tomto rozsahu (o tom, čo im
mala poškodená alebo svedkovia hovoriť) nepripustil. Súd ďalej uvádza, že ani z vykonaných listinných
dôkazov na hlavnom pojednávaní nevyplynulo, že by sa skutok uvádzaný v obžalobe skutočne stal,

pričom z výpisu denníka udalostí operačného strediska vyplýva, že ako prvý volal políciu obžalovaný
a o sedem minút na to aj poškodená. Z vykovaného dokazovania je tak zrejmé, že v rodine F. sa dňa
29.11.2017 odohral nejaký konflikt, pre ktorý najskôr obžalovaný a potom poškodená volali políciu, avšak
nebolo preukázané, že by sa stal skutok, ktorý je uvádzaný v obžalobe.

Základným predpokladom pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe je pritom samotné preukázanie, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba
sa stal. Pokiaľ súd v konaní po vykonanom dokazovaní zistí, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný
sa nestal, resp. sa nedokáže, že sa stal bez akýchkoľvek pochybností, je potrebné obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a hodnotenie dôkazov jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže

podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.