Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/367/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215213166
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215213166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne G.. T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX,
zastúpenej Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska
5 proti žalovaným 1. U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., S. X, 2. G.. U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v O.,
W. XX, 3. G.. C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., W. XX, 4. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., H. X
a 5. Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., N. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.1.2016 č.k.
24C/213/2015-61 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. až 5. rade k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese
O. G., v obci O. - W. zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. W. ako pozemok parcely č. XXX záhrada o výmere
1468 m2, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 407 m2 a dom so súp. č. 132 na parcele
č. XXX (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) a nariadil predaj týchto nehnuteľností s tým, že dosiahnutý

výťažok z predaj bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov,
a to žalobkyni - 1/12, žalovanému 1/ - 21/40, žalovanému 2/ - 1/12, žalovanému 3/ - 9/80, žalovanému
4/ - 9/80 a žalovanému 5/ - 1/12. Ďalším výrokom uložil žalovaným v 1. až 5. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 3.125,14 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že podľa výpisu z LV č. XXX, kat. úz. W. sú účastníci
konania podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemku parc. č. XXX - záhrady o výmere 1468 m2,

parcel. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 407 m2 a domu súp. č. XXX na pozemku parc.
č. XXX, a to žalobkyňa v podiele 1/12, žalovaný v 1. rade v podiele 21/40, žalovaná v 2. rade v podiele
1/12, žalovaný v 3. rade v podiele 9/80, žalovaný v 4. rade v podiele 9/80 a žalovaná v 5. rade v podiele
1/12. Žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala žalovaného v 1. rade na uzavretie dohody o zrušenie
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, podľa ktorej by žalovaný v 1. rade
nadobudol výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s povinnosťou vyplatiť ostatným spoluvlastníkom
finančnú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely. Žalovaný 1/ s týmto návrhom nesúhlasil. Súd prvej

inštancie zistil, že ani jeden zo spoluvlastníkov nebýva ani nebýval v minulosti v rodinnom dome súp. č.
XXX. Žalobkyňa a žalovaný v 2. až 5. rade žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam
a vyporiadať ho predajom s tým, že zhodne uviedli, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné
medzi spoluvlastníkov, o prikázanie všetkých nehnuteľností do svojho vlastníctva neprejavil záujem anijeden zo spoluvlastníkov, preto je možné len nariadiť predaj nehnuteľností a rozdeliť výťažok z predaja.
Súd prvej inštancie posudzoval prejednávaný spor podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ).
Vykonaným dokazovaním zistil, že reálne rozdelenie nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych

podielov nie je možné, preto zisťoval, či by bolo možné a účelné prikázať časť nehnuteľností do
výlučnéhovlastníctvajednéhozospoluvlastníkov,konkrétnežalovanémuv1.radevzmyslejehonávrhu.
Žalovaný 1/ žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom a prednú časť nehnuteľnosti
parc. č. XXX, ktorá je využívaná ako dvor a je na nej postavený rodinný dom. Tvrdil, že z parc. č. XXX
treba odčleniť časť na prístupovú cestu pre zadnú časť pozemku, teda pre záhradu, aby sa záhrada

mohla predať ako samostatný pozemok. Tiež žiadal o odčlenenie parc. č. XXX s tým, že zvyšok je
možné predať. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 1. rade počas celého konania svoje návrhy
menil a nikdy ich riadne neupresnil, pričom ostatní účastníci konania so žiadnym z návrhov žalovaného
1/ nesúhlasili. Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci zohľadnil situovanie sporných nehnuteľností,
teda to, že dom, dvor a záhrada tvoria jeden funkčný celok a v prípade, že by predná časť pozemku,
teda dvor s rodinným domom pripadli do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ a nariadil by sa predaj

zadnej časti pozemku - záhrady, dá sa dôvodne predpokladať, že cena by bola podstatne nižšia, ako
by sa predávali nehnuteľnosti v celku. Žalovaný v 1. rade by bol neprimerane zvýhodnený na úkor
ostatných spoluvlastníkov. Žalovaný v 1. rade po prikázaní rodinného domu a prednej časti pozemku by
nebol schopný uhradiť ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom ich podiely, tie by mohol uhradiť až po
predaji zadnej časti pozemku, teda záhrady. Súd prvej inštancie preto považoval za najspravodlivejšie

riešenie medzi spoluvlastníkmi nariadenie predaja celej nehnuteľnosti, pri ktorom by nebol neprimerane
zvýhodnený ani znevýhodnený ani jeden zo spoluvlastníkov. Žalovaný 1/ žiadal vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle, pričom tvrdil, že investoval 20.000,00 eur, z ktorých žiada
10.000,00 eur zohľadniť pri vyporiadaní. Tento svoj návrh nešpecifikoval, neupresnil akú sumu žiada
zaplatiť za investície od spoluvlastníkov a nepreukázal výšku investícií, ani to, kedy boli investície

vynaložené. Z tvrdení žalovaného 1/ navyše vyplýva, že nešlo o investície na nevyhnutné opravy a
údržbu a boli vykonané bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, všetky investície boli vykonané v roku
2007, 2008 a zo strany žalobkyne bola vznesená námietka premlčania. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/, pričom zastáva názor, že súd prvej inštancie
predčasne rozhodol, neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasí tiež s výrokom o trovách konania. Navrhuje, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4.Vdôvodochodvolaniauvádza,žejeväčšinovýmpodielovýmspoluvlastníkomspornýchnehnuteľností,
o tieto sa staral, už od detstva tam chodieval, pretože jeho nebohá mama sa starala o svojich rodičov
a následne o svojho brata F. M.. Nehnuteľnosti zveľaďoval, investoval do rekonštrukcie domu, kde
zaviedol vodovod, kúrenie, kanalizáciu, elektrické vedenie. V dome býval strýko a sestra. Ostatní
spoluvlastnícinemalizáujemostrýka,anionehnuteľnosti.Anijedenzpodielovýchspoluvlastníkovnemá

ktýmtonehnuteľnostiamžiadnycitovývzťah,okremneho.Knámietkepremlčaniavznesenejžalobkyňou
vo vzťahu k investíciám do spoločnej nehnuteľnosti zastáva názor, že investoval do spoločnej
nehnuteľnosti bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov, čím vznikla povinnosť spoluvlastníkov
vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré by vzniklo až pri zániku podielového spoluvlastníctva vo výške
zhodnotenia ich podielov v dôsledku vynaloženej investície, preto pri plynutí premlčacej lehoty je podľa

jeho názoru dôležitá práve skutočnosť, ktorou je zánik podielového spoluvlastníctva. Odvolateľ si myslí,
že jeho návrh zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo sčasti prikázaním do jeho vlastníctva
a sčasti predajom by bol v prospech ostatných podielových spoluvlastníkov. Tvrdí, že pri pokuse o
predaj nehnuteľnosti by bol záujem iba o pozemok a nie aj o dom. Spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva ním navrhovaným spôsobom by bol aj v súlade s § 142 OZ. Čo sa týka

bývania v rodinnom dome zastáva názor, že jeho rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou ako
väčšinového podielového spoluvlastníka bolo platné a ostatní spoluvlastníci sa mu mali podrobiť. Čo
sa týka trov konania, dáva do pozornosti súdu, že mal snahu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo,
dokonca prvotne pred rozhodnutím súdu prvej inštancie dohodou, a to predajom, na čo žalobkyňa
nereagovala. Ešte pred podaním žaloby inicioval viacero stretnutí s ostatnými spoluvlastníkmi s cieľom

dohodnúť sa a vyriešiť situáciu, pričom žalobkyňa sa nezúčastnila ani jedného stretnutia. Priznanie
náhrady trov konania považuje za nespravodlivé a domnieva sa, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p.5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhuje rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uvádza, že v prejednávanej veci nie je možné
hovoriť o predčasnosti. Žalobkyňa sa o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva usiluje

od roku 2010, čo v konaní preukázala. Návrhy žalovaného 1/, že jej vyplatí 1.000,00 eur a on si
ponechá dom a dvor a výťažok z predaja sa rozdelí, je ťažko možné označiť reálnym návrhom. Aj
súd prvej inštancie dal žalovanému priestor na vyriešenie sporu zmierlivo. V súvislosti s rozhodovaním
o hospodárení so spoločnou vecou poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČR. Ostatní žalovaní
potvrdili, že ako spoluvlastníci nedali žalovanému 1/ súhlas na prenechanie nehnuteľností do užívania

tretej osobe a rovnako nedali súhlas na žiadnu investíciu do nehnuteľností. Záver súdu prvej inštancie
o nedeliteľnosti nehnuteľností je presvedčivý a má oporu v ustálenej judikatúre. Správnosť záveru
potvrdzuje aj stanovisko Útvaru hlavného architekta mesta Košice z 5.2.2016, ktoré potvrdzuje, že
záhrada na pozemku parc. č. XXX nie je samostatne využiteľná a má slúžiť výlučne ako záhrada pri
rodinnom dome. Návrh žalovaného v 1. rade na nepriznanie trov konania považuje za neopodstatnený
a nespravodlivý. Odvolanie žalovaného 1/ je iba rekapituláciou jeho argumentov pred súdom prvej

inštancie, ktoré považuje za nedôvodné.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP). Žalovaný 1/

podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací (§ 34 CSP) posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích
dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu. Po posúdení splnenia podmienok
prípustnosti odvolania odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo,atovrozsahuuvedenomv§379a§380CSPadospelkzáveru,žeodvolaniežalovaného
1/ je nedôvodné.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vykonal
dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie,

na tento zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj
správnym spôsobom interpretoval. V konaní nedošlo k takým vadám, ktoré by boli dôvodom na zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 CSP. Odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov rozhodnutia súdu
prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd konštatuje, že podstata odvolacích námietok žalovaného 1/ smeruje voči spôsobu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a čiastočne aj k otázke investícií
do nehnuteľností, ktoré chcel žalovaný 1/ zohľadniť v rámci širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva.

9. Medzi sporovými stranami nie je spor ohľadom otázky, že pre neuzavretie dohody o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné podielové spoluvlastníctvo všetkých sporových
strán zrušiť rozhodnutím súdu.

10. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj výťažok rozdelí podľa podielov.

11.Uvedenéustanovenieupravujespôsoblikvidáciepodielovéhospoluvlastníctvasúdnymrozhodnutím.
Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nastupuje iba za splnenia
predpokladu, že nedošlo k dohode spoluvlastníkov. Ust. § 142 OZ pritom určuje záväzné poradie
spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že reálne rozdelenie veci v
spoluvlastníctve sporových strán nie je dobre možné. Predmetom spoluvlastníctva je jeden rodinný
dom a dva pozemky, dom s dvorom a záhrada. Reálna deľba prichádza do úvahy v zásade ibavtedy, ak je predmet spoluvlastníctva fakticky a funkčne deliteľný s tým, že pri nehnuteľnostiach platí,
že rozdelenie je potrebné považovať za nie dobre možné vtedy, ak by nemohli rozdelením vzniknúť
samostatnéveci,ktorébymohlislúžiťjednotlivýmvlastníkomvzhľadomnaichpovahuafunkčnévyužitie.

Reálne rozdelenie sporných nehnuteľností nie je dobre možné ani v prípade kombinácie s finančnou
kompenzáciou. Takýto návrh navyše v priebehu konania ani nebol prednesený.

13. Odvolateľ zastáva názor, že prichádza do úvahy kombinácia prikázania časti veci do jeho výlučného
vlastníctva so súčasným zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva k zostávajúcim častiam sporných

nehnuteľností formou ich predaja. Pri takomto spôsobe vyporiadania však existujú dve prekážky. Prvou
je nemožnosť účelného využitia dvoch novovzniknutých nehnuteľností, o čom svedčí aj stanovisko
Útvaru hlavného architekta mesta Košice, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa. Navyše žalovaný 1/
žiadnym spôsobom procesne nesformuloval svoj návrh na kombinovanie vyporiadania. Podmienkou
takéhoto spôsobu vyporiadania musí byť geometrický plán, na základe ktorého by vznikli nehnuteľnosti
v novom usporiadaní. Ďalšou prekážkou sú subjektívne predpoklady na strane žalovaného 1/ ako

majoritného spoluvlastníka nehnuteľností. V priebehu konania sám žalovaný 1/ uviedol, že nedisponuje
peňažnými prostriedkami, ktoré by mohol vyplatiť ostatným ustupujúcim spoluvlastníkom ako hodnotu
ich spoluvlastníckeho podielu. Ide o otázku, ktorá má ústavnoprávny rozmer, pretože rozdelenie
spoluvlastníctva takým spôsobom, pri ktorom u jedného alebo niekoľkých spoluvlastníkov dôjde k zániku
ichspoluvlastníckehopodielunaveci,musíbyťkompenzovanéposkytnutímprimeranejnáhrady,pretože

ide svojim spôsobom o nútené odňatie vlastníckeho práva. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie v tom, že sporné nehnuteľnosti tvoria jeden funkčný celok, ktorý nie je možné
rozdeliťapretoneprichádzadoúvahyanikombinovanýspôsobvyporiadaniaspoluvlastníctva.Zaúčelné
spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva je preto možné považovať prikázanie všetkých
nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného alebo viacerých spoluvlastníkov so súčasnou náhradou

tzv. ustupujúcim spoluvlastníkom alebo vyporiadanie spoluvlastníctva nariadením predaja spoločnej
veci.

14. Odvolací súd konštatuje, že nariadenie predaja veci má nastupovať najmä v prípade, ak vec nechce
žiaden zo spoluvlastníkov. Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že splnenie tejto podmienky sa

musí posudzovať zo širšieho hľadiska, než z doslovného znenia textu zákona. Záver o tom, že vec
spoluvlastníknechce,jepotrebnéurobiťjednakvtomprípade,akvšetcispoluvlastnícivýslovnevyhlásia,
že nemajú záujem o prikázanie veci do ich výlučného vlastníctva a rovnako aj v prípade, ak niektorý
zo spoluvlastníkov síce o nehnuteľnosť prejaví záujem, ale z objektívneho hľadiska nie je možné
vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci do vlastníctva jedného alebo viacerých spoluvlastníkov

so súčasnou finančnou kompenzáciou, napríklad aj v prípade nedostatku finančných prostriedkov na
finančné vyrovnanie nárokov ustupujúcich spoluvlastníkov.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje zvolený spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva nariadením predaja spoločnej veci za vhodný a spravodlivý.

16. K odvolacím námietkam odvolateľa, v ktorých navrhol zohľadniť jeho investície do spoločnej veci
uvádza odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie, že tento nárok žalovaného 1/ je premlčaný.

17. Podľa § 139 ods. 1, 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a

povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh z ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

18. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný 1/ je väčšinovým spoluvlastníkom sporných

nehnuteľností a takisto je nesporné, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodol sám tým spôsobom,
že vykonal do spoločnej veci investície. Rozhodnutie o tom, aká investícia a v akej výške má byť
do spoločnej veci vykonaná, je zahrnutá pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou. Ak jeden
zo spoluvlastníkov investoval do spoločnej veci, vzniká povinnosť ostatných spoluvlastníkov nahradiť
investície podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu. Ide o osobitný záväzkový vzťah vo vnútri

spoluvlastníckeho vzťahu, pričom platí, že právo požadovať od ostatných spoluvlastníkov nahradenie
hodnoty časti investície vzniká dňom vykonania tejto investície. Z dokladov predložených žalovaným v
1. rade je zrejmé, že investície boli vykonané v rokoch 2007 a 2008. Je nepochybné, že majetkový nárokna zohľadnenie investícií voči ostatným spoluvlastníkom je premlčaný v čase, keď súd koná o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam.

19. Vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. Odvolací súd nevzhliadol
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, a to vzhľadom na procesné stanoviská odvolateľa v priebehu
celého konania. Preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania za vecne správne.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako celok podľa § 397 ods. 1 CSP ako vecne

správny.

21.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§255ods.1CSPvspojenís§396ods.1CSP.
V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania proti odvolateľovi.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.