Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/168/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206939
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617206939.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu R Collectors, s.r.o.,

so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50094297, zastúpená spoločnosťou Advokátska
kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47232471, so
žalovaným L. Y., nar. X.X.XXXX, s trvalým pobytom C. A. Č.. XXX, o zaplatenie 1.845,76 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej

výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd 24.10.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 1.845,76 eur, spolu s dlžnými úrokmi z istiny vo
výške 1.666,88 eur, zmluvným úrokom vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.845,76 eur od 16.10.2017
do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.845,76 eur od 16.10.2017 do
zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil žalobca nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami.
Dňa 22.11.2010 uzatvoril právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
námestie 4, Bratislava, IČO: 31340890 so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe

ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal
právnemu predchodcovi žalobcovi vrátiť poskytnutú istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné
plnenia v zmysle zmluvných dokumentov. Žalovaný si však túto povinnosť neplnil riadne a včas, preto
právny predchodca žalobcu 1.12.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej
splatnosti žalovaný časť dlžnej sumy zaplatil, pričom tieto splátky uviedol žalobca v priloženom
aktuálnomstaveúveruvyhotovenomzbankovéhoinformačnéhosystému(kposlednejčiastkovejúhrade
došlo 15.4.2016.) Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 13.6.2017 medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalobcom došlo k (hmotnoprávnemu) postúpeniu v tomto konaní uplatnenej
pohľadávky. Ku 15.10.2017 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 1.845,76 eur,
dlžné úroky z istiny do 15.10.2017 vo výške 1.666,88 eur (zmluvné úroky a zákonné úroky z omeškania),
zmluvný úrok vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.845,76 eur od 16.10.2017 do zaplatenia, a zákonný
úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.845,76 eur od 16.10.2017 do zaplatenia. Žalovaný
dlžnú sumu 19.1.2015 písomne uznal, čo do dôvodu a výšky.

Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe tunajšiemu súdu 9.4.2018 doručil platobný príkaz vyhotovený
Tatra bankou, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO:
00686930 z 3.4.2018 o platbe žalovaného v prospech účtu zástupcu žalobcu vo výške 1.846 eur s
uvedením variabilného symbolu určeného pre úhradu uplatnenej pohľadávky.Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovaného.
Zástupca žalobcu svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil, pričom vyjadril súhlas s konaním

pojednávania v jeho neprítomnosti. Žalovaný neúčasť na uvedenom pojednávaní nijako neospravedlnil,
avšak taktiež nepožiadal o odročenie pojednávania.

Súd na tomto pojednávaní na zistenie relevantného skutkového stavu vykonal všetky listinné dôkazy
navrhnuté a priložené žalobcom, ako aj listinný dôkaz navrhnutý a doručený na tunajší súd žalovaným.

Zo (žalobcom predloženej) zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 26.11.2010 súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa
zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 2.000 eur, a žalovaný sa zaviazal po poskytnutí týchto
prostriedkov uvedenú sumu vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a plniť ostatné povinnosti v zmysle zmluvných
dokumentov. Mesačné splátky boli stanovené vo výške 54 eur, pričom neboli štruktúrované v zmysle,

koľko zo splátky pripadá na istinu, koľko na úroky, resp. na poplatky. Tieto skutočnosti nie sú uvedené
ani v prílohách zmluvy. V zmluve bol ďalej uvedený počet splátok (70), dátum konečnej splatnosti
(15.9.2016), dátum splatnosti prvej platby (do 15.12.2010), dátum splatnosti každej ďalšej platby (k 15.
dňu v mesiaci), RPMN vo výške 27,45%, priemerná hodnota RPMN vo výške 18,48%, úroková sadzba
24,50% ročne, a celková výška nákladov v sume 1.711,82 eur. V zmluve bolo ďalej výslovne uvedené,

že nebolo uzatvorené poistenie schopnosti splácať splátky.

Zo (žalobcom predloženého) aktuálneho stavu úveru žalovaného u právneho predchodcu žalobcu
ku 7.6.2017 vyhotoveného 27.6.2017 vyplynulo, že ku 7.6.2017 žalovaný na úhradu pohľadávky
vyplývajúcej z úverovej zmluvy uhradil spolu 2.277,64 eur, pričom k poslednej čiastkovej úhrade došlo

15.4.2016 (suma 2.000 eur bola uhradená v rámci platby z 15.12.2015.) Z tejto listiny tiež vyplynulo, že
právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur.

Zo (žalobcom predloženej) zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2017 uzatvorenej medzi žalobcom
a právnym predchodcom žalobcu 13.6.2017 (v spojení s jej prílohou špecifikujúcou postupovanú

pohľadávku uplatnenú v tomto konaní) mal súd preukázané, že uvedeného dňa právny predchodca
žalobcu ako postupca (hmotnoprávne) postúpil v tomto konaní uplatňovanú pohľadávku na žalovaného
ako postupníka.

Zo (žalobcom predloženého) upozornenia - výzvy (právneho predchodcu žalobcu) na splatenie dlžnej

časti úveru zo 14.11.2014 (v spojení s podacím hárkom č. EPH003438322) súd zistil, že žalovanému
bolo do jeho dispozičnej sféry poštou odoslané upozornenie na porušenie zmluvy o úvere podstatným
spôsobom a výšku dlžnej sumy s výzvou na jej zaplatenie s poučením, že ak v určenej lehote nedôjde k
jej úhrade, banka využije ustanovenie § 565 OZ, a teda vyhlási celú dlžnú sumu za predčasne splatnú.

Zo (žalobcom predloženej) výzvy (právneho predchodcu žalobcu) na úhradu dlžnej sumy z 1.12.2014 (v
spojení s príslušnou poštovou obálkou) vyplynulo, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť celej dlžnej sumy ku 1.12.2014, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 10
dní od doručenia mu tejto výzvy, ktorá výzva bola odoslaná do dispozičnej sféry žalovaného a vrátila sa
29.12.2014 ako neprebratá v odbernej lehote.

Zo (žalobcom predloženého) písomného uznania dlhu z 19.1.2015 mal súd preukázané, že uvedeného
dňa žalovaný písomne uznal, čo do dôvodu aj výšky, dlh vyplývajúci z uvedenej úverovej zmluvy.

Zo (žalovaným predloženého) platobného príkazu vyhotoveného Tatra bankou, a.s., odštepný závod

Raiffeisen banka, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00686930, z 3.4.2018 súd zistil, že
3.4.2018 žalovaný uhradil v prospech účtu zástupcu žalobcu (teda nie priamo žalobcu) sumu vo výške
1.846 eur s uvedením variabilného symbolu určeného pre úhradu žalobou uplatnenej pohľadávky.

Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné

hmotnoprávne ustanovenia.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia uvedenejúverovej zmluvy (ďalej „len zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný
alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k) , r) a y) a § 10 ods. 1 .

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia uvedenej zmluvy o úvere, ďalej len

„OZ“) ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je
dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 517 ods. 1 prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vyššie uvedená zmluva o úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
26.11.2010, napĺňa charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o

spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy vo forme úveru veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
(právnym predchodcom žalobcu) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské
úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľskýchúveroch (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho
podnikania alebo zamestnania.

Predmetná zmluva neobsahuje určenie, koľko zo sumy splátky pripadá na istinu a koľko na úroky, tak
ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má podľa § 11
ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok záver o tom, že spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku (uzavretie zmluvy.) Uvedený právny názor je
v súlade s právnym názorom vyjadreným Najvyšší súdom SR v rozhodnutí sp.zn.: 7Cdo 128/2016, z

29.11.2017, ktoré rozhodnutie sa síce týka zákona č. 258/2001 Z.z., avšak takého ustanovenia, ktoré
je obsahovo totožné s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia
tejto úverovej zmluvy.

Ak by aj uvedené právne posúdenie nebolo správne, tak k záveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch, teda k záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje od počiatku za bezúročný

a bez poplatkov, možno dospieť aj na základe absencie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda na základe
neuvedenia údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ na základe tejto zmluvy zaplatiť (poskytnutá
istina úveru + celkové náklady spojené s úverom.) Zmluva o úvere tento údaj neobsahuje, obsahuje iba
údaj o celkovej výške nákladov spojených s úverom vo výške 1.711,82 eur, správne teda mala uvádzať

ako údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ na základe tejto zmluvy zaplatiť - 3711,82 eur. Zákon
vyslovene požaduje uvedenie tohto údaja, a nie iného údaja, na základe, ktorého možno výpočtom
dospieť k celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný podľa zmluvy zaplatiť.

Navyše ani suma celkových nákladov spojených s úverom (1.711,82 eur) nie je v zmluve uvedená v

správnej výške. Vynásobením počtu splátok a výšky splátky (70 splátok x 5 eur) a po odpočítaní sumy
poskytnutého úveru (2.000 eur) možno totiž dospieť k sume nákladov spojených s úverom vo výške
1.780 eur. V zmluve je tak uvedená suma nákladov v nižšej sume ako by mala správne byť, čo je
významné z toho hľadiska, že ide o klamanie spotrebiteľa o celkových nákladoch spojených s úverom,
čo ho mohlo ovplyvniť pri rozhodnutí v prospech uzatvorenia tejto zmluvy. Ak by aj teda právny názor

súdu vyslovený v predchádzajúcom odseku nebol správny, a povinnosť uviesť celkovú čiastku, ktorú je
spotrebiteľ povinný na základe zmluvy zaplatiť, by bola splnená aj len uvedením celkových nákladov
spojených s úverom a sumy poskytnutého úveru, tak aj tak by právny predchodca porušil ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože tým, že by neuviedol (správnu) 9 ods. 2
písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, by si nesplnil svoju povinnosť uviesť 9 ods. 2 písm. j) zákona

o spotrebiteľských úveroch, čo by malo za následok, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na skutočnosť písomného uznania dlhu žalovaným, čo do dôvodu a
výšky, tak treba povedať, že uznanie dlhu nepredstavuje (nový) zaväzovací dôvod, tým je aj naďalej

(pôvodná) zmluva o úvere. Uznanie dlhu má len vplyv na plynutie premlčacej doby (začína plynúť
desaťročná premlčacia doba), a na jeho základe nevznikla žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu)
nová pohľadávka nezávislá od pôvodnej zmluvy o úvere.

Vzhľadom na to, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku

(uzatvorenia zmluvy), súd nemohol žalobcovi priznať nárok na uplatnené (zmluvné) úroky, a to ani do
15.10.2017, ani po tomto dátume, a v tejto časti preto súd žalobu podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch zamietol ako nedôvodnú.

Keďže si žalobca neuplatňoval nárok na poplatky, súd tento záver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o

spotrebiteľských úveroch nemusel voči poplatkom aplikovať.

Keďže žalovaný (k dátumu vyhlásenia tohto rozsudku) celkovo uhradil sumu 4.123,64 eur, pričom
vzhľadom na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bol povinný zaplatiť iba sumu
poskytnutej istiny úveru vo výške 2.000 eur, preplatil tak v prospech žalobcu na úhradu záväzkov z

uvedenej zmluvy sumu 2.123,64 eur. Vzhľadom na uvedené súd vo vzťahu k uplatnenej sume istiny
úveru súd žalobu podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch zamietol.Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania, tak treba (v zmysle jeho žalobného
návrhu) rozlišovať uplatnené úroky z omeškania za obdobie do 15.10.2017 (pravdepodobne deň
spísania žaloby) a uplatnené úroky z omeškania po tomto dni.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania do 15.10.2017 (nerozlíšiteľne uplatnené
v žalobnom petite spolu so zmluvnými úrokmi do 15.10.2017 v úhrnnej sume 1.666,88 eur ako „dlžné
úroky“), tak aj keby žalobca vo vzťahu k nim uniesol bremeno tvrdenia, a mal na tieto úroky z omeškania
nárok (čo však súd už v tomto prípade z dôvodu hospodárnosti bližšie neposudzoval, avšak je zrejmé, že

vzhľadom na omeškanie dlžníka so splácaním jednotlivých splátok istiny úveru v období do vyhlásenia
predčasnej splatnosti, ako aj vzhľadom na omeškanie dlžníka so zaplatením zvyšku dlžnej sumy vo
výške 2.000 eur, ktorá ako to vyplýva z aktuálneho stavu úveru bola plne uhradená až 15.12.2015) by
žalobca nárok na úroky z omeškania v určitej výške mal), tak vzhľadom na to, že žalovaný preplatil
svoju povinnosť vrátiť žalobcovi sumu poskytnutého úveru (2.000 eur), až o sumu 2.123,64 eur, pričom
výška „dlžných úrokov“ do 15.10.2017 (zahŕňajúca okrem úrokov z omeškania dlžných do 15.10.2017,

aj zmluvné úroky dlžné do 15.10.2017) bola žalobcom vyčíslená vo výške 1.666,88 eur, je zrejmé, že
žalovaný musel (sumou 2.123,64 eur) zaplatiť žalobcovi aj všetky žalobou uplatnené úroky z omeškania
dlžné do 15.10.2017.

Z uvedených dôvodov súd podľa § 559 ods. 1 OZ zamietol žalobu aj vo vzťahu k uplatnenému nároku

na úroky z omeškania dlžné do 15.10.2017.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania v sadzbe 5,25% ročne zo sumy 1.845,76
eur za obdobie od 16.10.2017 do zaplatenia, ktoré k dátumu vyhlásenia rozsudku predstavovali sumu
54,95 eur, tak žalobca nemá na tieto úroky z omeškania nárok, pretože ako to vyplýva z aktuálneho

stavu úveru sumu poskytnutého úveru vo výške 2.000 eur uhradil poslednou platbou z 15.12.2015. Od
tohto dňa mu teda nemohli byť účtované úroky z omeškania, ktoré bolo možné uplatňovať výlučne zo
sumy nezaplatenej istiny úveru.

Z uvedených dôvodov súd podľa § 517 ods. 2 OZ zamietol žalobu aj vo vzťahu k uplatnenému nároku

na úroky z omeškania dlžné od 16.10.2017.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v plnom rozsahu, pričom dodal, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd

po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu,
vzhľadom na uvedené možno povedať, že žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu 76,40%, a teda
žalobca mu je podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP povinný nahradiť trovy konania v
plnom rozsahu (zásada úspechu.) Žalovanému totiž preukázateľne vznikli trovy minimálne v súvislosti
s jeho úkonom zaslaním platobného príkazu z 3.4.2018 tunajšiemu súdu. V súlade s § 262 ods. 2 CSP

vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.