Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 12, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200799
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Stehlíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200799.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: L. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. XXX/X,
C. L. - G., právne zastúpený advokátom JUDr. Jaroslavom Kiapešom, so sídlom v Liptovskom Mikuláši,
Štúrova 4330/31, proti žalovanému: KOVOSPOL, spol. s r.o., sídlo: Hradná 746, 033 01 Liptovský
Hrádok, IČO: 36 389 285, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a.

II. Žalovanému s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.03.2019 bol súdu prvej inštancie doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi prechod a prejazd cez
nehnuteľnosti - pozemky Parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 4599/3 a

parcelnéč.4599/1,zapísanénalistevlastníctvač.XXXXvedenomOkresnýmúradomLiptovskýMikuláš,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie W., obec Hybe, okres Liptovský Mikuláš. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je v celosti vlastníkom rodinného domu súpisné
č. XXX a pozemku Parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 4589, na ktorom
stojí rodinný dom, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, pre katastrálne územie W., obec Hybe, okres Liptovský Mikuláš. Žalovaný

je vlastníkom pozemkov (parcelné č. 4599/3 a parcelné č. 4599/1), cez ktoré žiada žalobca umožniť vo
svoj prospech prechod a prejazd, pretože cez tieto pozemky vedie prístupová cesta k rodinnému domu
žalobcu. Žalovaný uvedené pozemky nadobudol od Slovenskej republiky kúpnou zmluvou v roku 2017.
Išlo o areál s názvom Motel Hybe. Rodinný dom žalobcu sa nachádza v tomto areáli, stojí na pozemku vo
vlastníctve žalobcu, pričom celý pozemok žalobcu je obkolesený pozemkom vo vlastníctve žalovaného
parcelné č. 4599/1. Cez pozemky parcelné č. 4599/3 a parcelné č. 4599/1 vedie pozemná komunikácia,

ktorá je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu žalobcu. Ide o asfaltovú komunikáciu, ktorá vedie
od cesty I. triedy č. I/18 cez pozemok parcelné č. 4599/3 a parcelné č. 4599/1 smerom k pozemku
parcelné č. 4599/2, popri pozemku parcelné č. 4597 až k rodinnému domu žalobcu.

2. V priebehu mesiaca júl 2018 žalobca zistil, že žalovaný osadil na tejto prístupovej ceste (na pozemku
parcelné č. 4599/1) rampu, ktorá je uzamknutá. Od tohto obdobia sa žalobca nemôže dostať k svojmu

rodinnému domu. Žalovaný mu tak zamedzil jediný prístup k rodinnému domu. Žalobca, resp. jeho
právny predchodca mali prístup k rodinnému domu minimálne od roku 1976, po tom, čo dňa 10.12.1975
Okresný národný výbor - odbor výstavby a územného plánovania v Liptovskom Mikuláši vydal na
rodinný dom žalobcu užívacie a obývacie povolenie. Vyše štyridsať rokov slúžila komunikácia ako
prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu. Žalobca sa pokúšal mimosúdne dohodnúť so žalovaným
avšak dohoda nie je možná. Žalovaný sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril listom zo dňa

05.03.2019, aby ho žalobca už neobťažoval v súvislosti so zriaďovaním akýchkoľvek vecných bremien.
Žalobcamázato,žejepotrebnébezodkladneupraviťpomerystránavzhľadomnadlhúanerušenúdobuužívania práva prejazdu a prechodu cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, je nevyhnutné v takomto
rozsahu nariadiť neodkladné opatrenie. Vzhľadom na osvedčenie a preukázanie splnenia podmienok na
nariadenie neodkladného opatrenia, má žalobca za to, že nariadením neodkladného opatrenia je možné

dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto sú splnené podmienky, aby súd neukladal
žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie

formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Úspech navrhovateľa,
ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho
nároku(práva)medzistranamiohľadne,ktoréhomajúbyťupravenéichpomery(tzv.osvedčenienároku),
aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné

pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje,
aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Cieľom nariadenia neodkladného opatrenia

je poskytnúť rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad. Aj v prípade, že sú splnené
formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí
ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahov strán alebo
tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia.
Dokazovanie v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom

vzákonnomkonaní,t.j.jepojmovovylúčené.Totodokazovanieteóriaprávaoznačujeakoosvedčovanie.
Narozdieloddokazovaniaosvedčovanieznamená,žesúdprostredníctvomoznačenýchdôkazovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní
súd neprihliada a nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom
dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na

všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Nariadenie neodkladného opatrenia je
opodstatnené len vtedy, ak právne vzťahy medzi stranami vyžadujú bezodkladnú, naliehavú úpravu.12. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uvedených žalobcom súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP síce pripúšťa možnosť nariadiť aj také

neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožnosť s výrokom vo veci samej, avšak kritériom
pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd
poznamenáva, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie a nezisťuje skutkový
stav spôsobom, ako je to v konaní vo veci samej. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca sa vo vzťahu k žalovanému domáha

zriadenia vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez pozemky Parcely reg. C-KN evidované
na katastrálnej mape, parcelné č. 4599/3 a parcelné č. 4599/1, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, kat. úz. W., obec Hybe,
okres Liptovský Mikuláš. Cez uvedené pozemky vedie podľa tvrdenia žalobcu jediná prístupová cesta k
jeho rodinnému domu. Ide o pozemnú asfaltovú komunikáciu, ktorá vedie od cesty I. triedy č. I/18 cez
pozemok parcelné č. 4599/3 a parcelné č. 4599/1 až k rodinnému domu žalobcu. Žalovaný osadil na

pozemku parcelné č. 4599/1 rampu, ktorá je uzamknutá a od júla 2018 zamedzil takýmto spôsobom
žalobcovi prístup k jeho rodinnému domu. Žaloba o zriadenie vecného bremena (vo veci samej) okrem
iného predpokladá, že pokiaľ nemá vlastník stavby prístup k svojej nehnuteľnosti a je nevyhnutné
zriadiť k nej prístup, je potrebné tento prístup zriadiť tak, aby bola dodržaná nevyhnutná miera takéhoto
zásahu do vlastníckeho práva vlastníka priľahlého pozemku, ktorý by mal byť obmedzený čo najmenej.

Preto je potrebné vymedziť presne trasu prechodu či prejazdu geometrickým plánom, ktorý určí ktorá
časť konkrétneho pozemku je zaťažená vecným bremenom, a ktorú časť teda možno z titulu vecného
bremena používať na prejazd (prechod). Napriek skutočnosti, že § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
zriadenie vecného bremena síce explicitne neviaže na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva,
je toto ustanovenie potrebné vykladať v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ústavne

konformným spôsobom tak, že aj zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka je možné iba za primeranú náhradu pre vlastníka pozemku. Táto náhrada musí byť primeraná
ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Preukazovanie vyššie uvedených
podmienok úspešnosti žaloby o zriadenie vecného bremena presahuje rámec osvedčovania v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je skráteným konaním.

13. Podstatným dôvodom, pre ktorý nebolo možné neodkladné opatrenie nariadiť bola skutočnosť,
že žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie v takom znení, ktoré by nedostatočným spôsobom
konkretizovalo rozsah povinnosti, ktorá by mala byť uložená žalovanému. Nielen totiž v prípade
rozhodnutia meritórneho, ale aj v prípade uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia ohľadne práva

prechodu (prejazdu) cez určitý pozemok je potrebné, aby časť pozemku, po ktorej má odporca strpieť
prechod či prejazd bola vymedzená geometrickým plánom, ktorý ako súčasť súdneho rozhodnutia
takúto časť pozemku presne a nezameniteľne určí. Vychádzajúc z priloženého grafického náčrtu výmery
pozemkov, po ktorých sa žalobca domáha práva prechodu, ako aj fotodokumentácie a listu vlastníctva č.
XXXX, pre kat. úz. W., možno konštatovať, že pokiaľ sa týka pozemku parcelné č. 4599/1, ide o výmerou

rozsiahlu pozemkovú nehnuteľnosť. Napriek tomu, že cez pozemok parcelné č. 4599/1 vedie spevnená
prístupová cesta, táto nie je zápisom v katastri nehnuteľností odčlenená. Návrhu na neodkladné
opatrenie teda nebolo možné vyhovieť, keď žalobca nedoložil geometrický plán zobrazujúci rozsah
prechodu a prejazdu cez sporné pozemky. Geometrický plán pre nariadenie neodkladného opatrenia je v
danom prípade potrebný, pretože žalobca žiadal zriadiť prístup de facto len cez časť pozemku, ktorý má

výmeruaž41.192m2.Geometrickýplánbynebolpotrebnýlenvprípade,akmábyťprístupzabezpečený
cez celý pozemok (pokiaľ by bol menšej výmery a rozsah plochy by viac menej kopíroval už existujúcu
pozemnú komunikáciu), vtedy by bol geometrický plán nadbytočný. Avšak to nie je posudzovaný prípad.
Zriadiťprávoprechoduaprejazducezcelýpozemokvýmery41.192m2nespĺňapodmienkunevyhnutnej
miery zásahu do vlastníckeho práva žalovaného. Žalobca navyše nenavrhol a ani sa nezmienil o

primeranej náhrade pre vlastníka pozemku za zriadenie vecného bremena. Skutkový a právny stav veci
sa posudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. Aj v prípade, ak by žalobca osvedčil svoj nárok v súlade so
všetkými vyššie uvedenými zákonnými požiadavkami, bolo možné rozhodnúť neodkladným opatrením
len pri zistení nebezpečenstva ujmy, prípadne inej skutočnosti odôvodňujúcej potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu. V súdenom prípade však žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce

záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Preto súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že aj keď podľa §
255 ods. 1 CSP by žalovaný ako procesne plne úspešný mal nárok na priznanie náhrady trov konania,
nakoľko mu však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(§ 127) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.