Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/316/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416209464
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcu S., s. r. o., so sídlom v C., S. XX, P.: XX XXX
XXX,protižalovanejQ.O.,nar.XX.XX.XXXX,bydliskomT.XX,zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.Peter
Rybár, s. r. o. so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 1.126,50 € s prísl.,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 22Csp/53/2016-85 zo dňa
08. 09. 2017 v znení opravného uznesenia č. k. 22Csp/53/2016-119 zo dňa 22. 12. 2017 a o odvolaní
žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 22Csp/53/2016-105 zo dňa
08. 11. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, p o t v r d z u j e ;

II. vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 506,- € s určeným
úrokom z omeškania mení tak, že žalobu v tejto časti zamieta;

III. výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie mení tak, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanej trovy konania na súde prevej inštancie v rozsahu 100 %.

IV. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom č. k. 22Csp/53/2016-85 zo dňa 08. 09. 2017 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 506,- € s 5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 14. 03. 2017 do
zaplatenia,všetkodo 3dníodprávoplatnostirozsudkuadopĺňacímrozsudkomč.k.22Csp/53/2016-105
zo dňa 08. 11. 2017 vo zvyšku žalobcu zamietol.

2. Okresný súd vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.126,50 €,

pozostávajúcej z istiny 200,- €, zmluvného úroku 294,58 €, úroku z omeškania 21,78 €, poplatkov v
sume 326,97 € a 46,80 €, zmluvnej pokuty 33,- €, ďalej požadoval zaplatenie úrokov a trov mediačného
konania 203,37 €. Žalobca uviedol, že na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX.
XXXX žalovanej poskytol spotrebiteľský úver vo výške 700,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu
s odplatou vo výške 326,97 € a úrokom 137,03 € v celkovej čiastke 1.164,- €. Žalovaná sa zaviazala
dlžnú čiastku zaplatiť do 18. 05. 2014, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Strany sa v ten istý deň dohodli
na zmene úverovej zmluvy tak, že žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 6 splátkach po 194

€ a vzala na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je vo výške 544,44 %. Žalobca
poukázal na to, že do 01. 06. 2014 zákon nestanovil maximálne prípustnú výšku odplaty a poplatok za
spracovanie zmluvy zákon uvádza. V dôsledku neplnenia zmluvných povinností dlžníkom sa peňažný
dlh stal splatný 19. 05. 2014.3. Žalovaná namietala, že výška odplaty v zmluve o spotrebiteľskom úvere predstavuje 66,28 %
poskytnutého úveru a ročná percentuálna miera nákladov vo výške 176,51 %, čo je v rozpore s dobrými

mravmi.Považovalazanekalúobchodnúpraktikužalobcu,ktorýuzavrelzmluvuospotrebiteľskomúvere
splatnú jednorazovo a bezprostredne na to aj dohodu o plnení v splátkach. Z dôvodu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti nemá žalobca nárok na čiastku prevyšujúcu poskytnutú istinu.

4. Okresný súd zistil, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, na

ktorú sa vzťahuje zák. č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva neobsahuje
údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, neobsahuje správny údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, čo sú náležitosti
predpísané podľa § 9 ods. 2 písm. j), k), m) a o) zák. č. 129/2010 Z. z. V spojení s § 11 ods. 1 písm. b) cit.
zákona sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Konanie žalobcu, ktorý predložil na
podpis zmluvu o spotrebiteľskom úvere s povinnosťou jednorazového splnenia a konkrétnym konečným

termínom splatnosti a následne v ten istý deň pri podpise zmluvy predložil na podpis aj dohodu o plnení
v splátkach posúdil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Údaj o výške RPMN umožňuje
spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť ponúkaného úveru. V zmluve je uvedená výška RPMN 176,51 % a
uzavretím dohody o plnení v splátkach sa RPMN mení na 544,44 %. Také údaje sú pre spotrebiteľa
mätúce. Ďalej okresný súd zistil, že výška odplaty dohodnutá vo výške 464,- € je v rozpore s dobrými

mravmi, lebo odplata vo výške 66 % z poskytnutého úveru 700,- € je neprimerane vysoká. Podľa
údajov Národnej banky Slovenska priemerné úrokové miery z úverov pre domácnosť do jedného roka v
čase uzavretia posudzovanej zmluvy boli vo výške 8,73 %. Zistené vady úverovej zmluvy sa týkajú jej
základných náležitostí a z toho dôvodu spôsobujú neplatnosť celej zmluvy. V dôsledku toho, že zmluva o
úvere je absolútne neplatným právnym úkonom má žalobca nárok na vrátenie peňažného plnenia, ktoré

poskytol žalovanej ako bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné,
že žalobca poskytol žalovanej sumu 700,- € a žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 194,- €, preto žalovanú
zaviazal vrátiť žalobcovi rozdiel v sume 506,- €. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne od 14. 03. 2017, odôvodnený podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení Nariadením vlády č.
87/1995 Z. z. Podľa okresného súdu sa žalovaná dostala do omeškania s vrátením dlhu od 14. 03. 2017,

t. j. nasledujúci deň po doručení žaloby, kedy sa dozvedela o dôvodoch svojho záväzku voči žalobcovi.
Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.126,50 € s prísl., okresný súd v prevyšujúcej časti jeho
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP a vzhľadom na
čiastočný úspech každej strany sporu (žalobca mal úspech v pomere 45 % a žalovaná 55 %), trovy
rozdelil pomerom úspechu tak, že žalovanej priznal od žalobcu náhradu trov v rozsahu 10 %.

5. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 506,- € s prísl. podala odvolanie žalovaná. Napadla skutkové zistenia okresného súdu, ktorý
považoval za nesporné, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 194,- €. Žalovaná podaním zo dňa 13.
04. 2017 okresnému súdu odoslala správu, z ktorej vyplýva, že ku dňu 13. 04. 2017 zaplatila na

posudzovanú zmluvu sumu 705,- € a nie 194,- €. Zistenie okresného súdu nebolo správne. Zároveň
žalobca v konaní nepoprel zaplatenie istiny žalovanou. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie
okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej náhradu trov konania.

6. Žalobca podal odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku. Namietal nesprávne skutkové zistenia

a právne posúdenie. Podľa žalobcu nedošlo k naplneniu predpokladov, aby bola úverová zmluva
považovaná za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Tvrdenie súdu o absencii RPMN je nesprávne .V zmluve o spotrebiteľskom úvere je na prednej
strane uvedené, že spotrebiteľ berie na vedomie výšku RPMN 176,51 %. Keď sa následne dlžník
rozhodolpožiadaťvtenistýdeňomožnosťsplátkovéhokalendára,bolapodpísanádohodaomesačných

splátkach po 194,- € splatných vždy k 18. dňu v mesiaci, počnúc od 18. 12. 2013. Podľa uvedenej
dohody spotrebiteľ zobral na vedomie že výška RPMN je 544,44 %. Ďalej namietal, že odplata za
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. 05. 2014,
kedy sa obmedzenie výšky odplaty nebude aplikovať, lebo zákon v tom čase nestanovil maximálne
možnú prípustnú výšku odplaty. U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať

od výšky úroku požadovaného bankami. Ak žalovaná namieta výšku odplaty, znáša v tom smere
dôkazné bremeno a musí preukázať, že dohodnutá odplata výrazne (podstatne) vybočovala z trhového
priemeru odplát subjektov, ktoré poskytovali úvery z vlastných zdrojov. Poplatok za spracovanie zmluvy
náš právny poriadok výslovne uvádza. Dlžník v čase uzavretia zmluvy výšku poplatku nenamietal, odzmluvy neodstúpil a peňažné prostriedky poskytnuté od žalobcu prevzal. K tvrdeniam o konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru žalobca poukázal na Rozsudok Súdneho dvora C-42/15 z 09. 11.
2016, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, je

potrebné, aby uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zopakovala, že úverová zmluva obsahuje nesprávny údaj

RPMN, lebo skutočná RPMN je nepomerne vyššia. Výšku odplaty je 176,48 % ročné navýšenie úveru.
Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore s dobrými mravmi, spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa, ktorá je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania.

8.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanej uviedol,žerozsudokpovažujezadostatočneodôvodnený,

v ktorom okresný súd vysvetlil, z akých dôvodov dospel k rozhodnutiu a vec riadne právne posúdil.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, pričom ako dôkaz predložila výpis z portálu žalobcu o zaplatení
sumy 705,- €. Uviedol, že RPMN je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená správne. Žalovaná
dňa 24. 04. 2014 a 12. 02. 2015 požiadala o posun splátkového kalendára (o jeden mesiac). Išlo o
spoplatnený úkon za dodatočnú zmenu zmluvných podmienok. Tieto poplatky sa do RPMN nezahŕňajú.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobcu a žalovanej na pojednávaní (§
385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval dokazovanie a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Na pojednávanie na odvolacom súde sa dostavil právny zástupca žalovanej, žalobca svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Zástupca žalovanej zopakoval dôvody
odvolania. Záväzok žalovanej zanikol, lebo povinnosť vrátiť žalobcovi istinu si splnila. Navrhla rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť.

11. Okresný súd považoval spotrebiteľskú úverovú zmluvu, uzavretú stranami sporu dňa 11. 11. 2013
v dôsledku kumulácie právnych vád v jej obsahu za absolútne neplatný právny úkon. Svoje právny
záver zdôvodnil zistením, že zmluva neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a neobsahuje správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a o priemernej
ročnej percentuálnej miere nákladov, čo sú náležitosti predpísané podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcu pri uzavretí zmluvy najskôr predložil žalovanej na
podpis zmluvu o spotrebiteľskom úvere s povinnosťou jednorazového splnenia a konkrétnym konečným
termínom splatnosti a následne v ten istý deň pri podpise zmluvy predložil aj dohodu o plnení v splátkach.
Uvedené konanie žalobcu posúdil okresný súd ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pre spotrebiteľa je

mätúce, keď údaj o výške RPMN, ktorý umožňuje spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť ponúkaného úveru,
bol v zmluve uvedený vo výške 176,51 % a po uzavretí dohody o plnení v splátkach bol zmenený na
544,44 %. Napokon zistil, že odplata za úver vo výške 464,- € je v rozpore s dobrými mravmi, lebo jej
výška zodpovedá 66 % poskytnutého úveru, kým úroky bánk boli v tom čase vo výške 8,73 %. Na
základe uvedených zistení uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažné plnenie vo výške 506,-

€ nie z dôvodu záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ale z dôvodu povinnosti vydať
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že žalovaná prevzala peňažné prostriedky vo výške 700,-
€ z neplatného právneho úkonu, pričom žalobcovi uhradila len sumu 194,- €.

12. Uvedené skutkové zistenia a právne závery nepovažoval odvolací súd za správne. Na základe

dokazovania, ktoré zopakoval na pojednávaní, odvolací súd zistil, že spotrebiteľskú úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX nie je dôvod považovať za absolútne neplatný právny úkon, ale
vady v jej obsahu, ktoré zistil okresný súd, majú za následok, že úverová zmluva je neplatná v časti
odplaty pre rozpor s dobrými mravmi a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 1, ods. 2 vyžaduje písomnú
formu. Táto právna úprava súčasne predpokladá, že zmluvné strany spotrebiteľskú úverovú zmluvu
platne uzavrú, ak sa dohodnú na jej podstatných náležitostiach. Podstatnou náležitosťou úverovej
zmluvy je záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky vurčitej sume a záväzok dlžníka, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti. Na rozdiel od úverovej zmluvy
uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá tiež nemusí mať písomnú formu, ale dlžník je
vždy povinný platiť aj dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov, v prípade spotrebiteľskej

úverovej zmluvy má nedostatok písomnej formy pre veriteľa (dodávateľa finančnej služby spotrebiteľovi)
taký dôsledok, že poskytnutý úver sa považuje podľa § 11 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z. z. za bezúročný
a bez poplatkov. Podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že v úverovej zmluve je uvedená iná hodnota
RPMN 176,51 % ako v dohode o splátkach, kde je uvedená hodnota RPMN 544,44 % má za následok to,
že spotrebiteľská úverová zmluva neobsahovala v čase jej uzavretia správny údaj o ročnej percentuálnej

miere nákladov. Dohoda o splátkach bola uzavretá toho istého dňa bezprostredne po uzavretí úverovej
zmluvy, a uvedenie hodnoty RPMN má význam na začiatku zmluvného vzťahu, v súvislosti s uzavretím
zmluvy. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu uzavretia zmluvy, zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery

nákladov. Okresný súd v tejto súvislosti priliehavo uviedol, že pokiaľ v zmluve bola uvedená výška
RPMN 176,51 % a uzavretím dohody o plnení v splátkach sa RPMN radikálne mení na 544,44 %, také
údaje sú pre spotrebiteľa mätúce. Žalobca ako dodávateľ finančnej služby pre spotrebiteľa je pôvodcom
formulárovej zmluvy. Už na začiatku zmluvného vzťahu so žalovanou mal vedomosť, že žalovaná má
záujme uhradiť dlžnú sumu v splátkach. V čase uzavretia zmluvy boli platné údaje, ktoré žalobca do

hodnoty RPMN (správne) neuviedol. V dôsledku postupu žalobcu, ktorý je pôvodcom formulárovej
zmluvy, je v zmluve nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa
a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d)
a písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Žalobca ani v odvolacom konaní nespochybnil, že žalovaná vykonala úhrady v celkovej sume 705,-
€ a uhradila viac, ako bola suma poskytnutého úveru. Žalobca preukazoval, že žalovaná dňa 12.
02. 2015 požiadala o posun splátkového kalendára o jeden mesiac, čo bolo až po termíne splatnosti
celého úveru, ktorý bol v zmluve dohodnutý ku dňu 18. 05. 2014. Údajná zmena zmluvných podmienok,
spočívajúca v odklade splátky o jeden mesiac na dohodnutej dobe splatnosti nemohla nič zmeniť. Pre

existujúce zmluvné podmienky nemal takýto úkon žiadny význam. Navyše, spoplatnenie odkladu splátky
má význam len pre žalobcu ako dodávateľa finančnej služby, ktorý sa so spotrebiteľom dohodol na
splátkach úveru.

15. Podľa odvolacieho súdu, neplatnosťou je postihnutá iba časť posudzovanej úverovej zmluvy,

ktorá obsahuje dojednanie odplaty za poskytnutie úveru. Žalovaná dôvodne poukazovala na to,
že dojednaná odplata za poskytnutý úver je neprimerane vysoká v porovnaní s výškou odplaty
(úroku) v spotrebiteľských úveroch, poskytovaných bankami podľa údajov NBS. Odplata žalovaného
pozostávajúca zo zmluvných úrokov a poplatku za úver spolu vo výške 66 % z poskytnutej sumy úveru a
taká odplata odporuje primeranosti aj v podmienkach podnikania nebankových subjektov. Z toho dôvodu

jeneplatnáprerozporsdobrýmimravmi,načosprávnepoukázalajokresnýsúd.Žalobcaskutkovýzáver
o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu v časti odplaty nespochybnil. Z dôvodu neprimeranej výšky
odplaty nie je možné úverovú zmluvu považovať za neplatný právny úkon ako celok, ale za čiastočne
neplatný právny úkon. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo

z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Pri posudzovaní neplatnosti právneho úkonu je povinnosťou súdu dať prednosť tomu výkladu, ktorý
nezakladá neplatnosť celého právneho úkonu pred výkladom, ktorý zakladá neplatnosť celej zmluvy.
Na podporu uvedeného, osobitná právna úprava v Zákone o spotrebiteľských úveroch tiež nezakladá v
prípade nedodržania predpísaných náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy neplatnosť celej zmluvy,

ale jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

16. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-42/15, Home
CreditSlovakia,naktoréžalovanýpoukázal,vyplývaprevšeobecnésúdytakývýkladustanovenízákona
o spotrebiteľských úveroch, aby z úverovej zmluvy mohol spotrebiteľ poznať deň splatnosti každej

splátkyúveruaúdajeopočteafrekvenciisplátok,abyzhľadiskapredpísanýchnáležitostí(najmäRPMN,
výška nákladov), mal spotrebiteľ možnosť pri uzavretí zmluvy skutočne posúdiť rozsah svojho záväzku.17. Kým odvolanie žalobcu nebolo dôvodne, odvolanie žalovanej, ktorá preukázala, že žalobcovi
uhradilaviac,akobolapovinnáplniťdôvodnébolo.Žalobcaničímnespochybnil,žemužalovanáuhradila
sumu 705,- € teda viac, ako bola povinná plniť vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov a súčasne bezodplatný, lebo úverová zmluva bola pre rozpor
s dobrými mravmi neplatná v časti odplaty za poskytnutie úveru. Žalovaný skutkový záver o čiastočnej
neplatnosti právneho úkonu v časti odplaty nespochybnil tvrdením, že v čase uzavretia zmluvy nebola
maximálna výška odplaty limitovaná zákonom. Obsah právneho úkonu je možné vždy posúdiť z hľadiska
dobrých mravov, čo je kritérium, ktoré súdy v obdobných veciach, pri posúdení odplaty spotrebiteľských

zmlúv aplikujú. Odplata vo výške 66 % poskytnutého úveru, ktorá zodpovedá ročnému navýšeniu
úveru o 176,48 %, ako preukázala žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, je v rozpore s dobrými
mravmi. Odvolací súd uzatvára, že pri posudzovaní obsahu právneho úkonu dal prednosť výkladu, ktorý
nezakladá neplatnosť celého právneho úkonu.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa

pomeru úspechu strán konania vo veci a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Keďže odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, bolo potrebné znovu rozhodnúť o trovách
prvostupňového konania. S prihliadnutím na to, že žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, žalobcovi
bola uložená povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %.
V odvolacom konaní bola úspešná iba žalovaná, preto bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť

žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).