Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/180/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206939
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617206939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: R Collectors, s.r.o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO:
47 232 471, proti žalovanej: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. č. XXX, XXX XX C. A., o zaplatenie
1.845,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 21Csp/168/2017-54 zo dňa 10. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 21Csp/168/2017-54 zo dňa 10. mája 2018 p o t v

r d z u j e .

Žalovaná n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu doručenú konajúcemu súdu dňa 24.10.2017,
ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 1.845,76 Eur
spolu s dlžnými úrokmi z istiny vo výške 1.666,88 Eur, zmluvným úrokom vo výške 24,50 % ročne zo
sumy 1.845,76 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 1.845,76 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia (výrok I.). Súčasne rozhodol o trovách konania tak, že

žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (výrok II.).

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd mal preukázané uzavretie zmluvy o
úvere - dostupná pôžička č. 6847114110 medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.,
so sídlom Dvořákovo námestie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890) a žalovanou zo dňa 22.11.2010, na
základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,00 Eur a žalovaná

sa zaviazala uvedenú sumu vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a plniť si ostatné zmluvné povinnosti.
Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť v 70-tich mesačných splátkach vo výške splátky
54,00 Eur, s dátumom konečnej splatnosti úveru 15.09.2016, so splatnosťou prvej splátky 15.12.2010 a
splatnosti každej ďalšej splátky k 15. dňu v mesiaci, pri oznámenej RPMN vo výške 27,45 %, priemernej
hodnoty RPMN vo výške 18,48 %, dohodnutej úrokovej sadzbe 24,50 % ročne a celkovej výške
nákladov v sume 1.711,82 Eur. V zmluve bolo ďalej výslovne uvedené, že nebolo uzatvorené poistenie
schopnosti splácať splátky. Žalobca preukázal, že žalovaná ku dňu 07.06.2017 na úhradu pohľadávky

vyplývajúcej z úverovej zmluvy uhradila spolu 2.277,64 Eur, pričom k poslednej čiastkovej úhrade došlo
15.04.2016. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2017 (v spojení s jej prílohou o špecifikácii
postúpenej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní) uzatvorenej dňa 13.06.2017 medzi žalobcom (ako
postupníkom) a právnym predchodcom(ako postupcom) došlo k postúpeniu uplatňovanej pohľadávky.Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na neplnenie si povinností v
zmysle úverovej zmluvy (výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo 14.11.2014 v spojení s podacím
hárkom) spolu s poučením o práve veriteľa vyhlásiť celú dlžnú sumu úveru za predčasne splatnú (§

565 OZ) v prípade, ak žalovaná neuhradí dlžnú čiastku. Následne právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť celej dlžnej sumy k 01.12.2014 (výzva zo dňa 01.12.2014) a vyzval žalovanú na
jej úhradu v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorá sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej a vrátila sa
právnemu predchodcovi dňa 29.12.2014 ako neprebratá v odbernej lehote. Žalovaná písomne uznala
dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy čo do dôvodu a výšky dňa 19.01.2015. Žalovaná uhradila v prospech

účtu zástupcu žalobcu (podľa platobného príkazu predloženého žalovanou z 03.04.2018) sumu vo výške
1.846,00 Eur s uvedením variabilného symbolu určeného pre úhradu žalobou uplatnenej pohľadávky.
3. Na takto zistený skutkový stav aplikoval okresný súd ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, §
11 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 2 písm. j/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzavretia uvedenej úverovej zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ust. § 563, § 565,

§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka.
4. Vyššie označenú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zo dňa
26.11.2010 posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy vo forme úveru veriteľom podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch (právnym

predchodcom žalobcu) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch (žalovanej) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania
alebo zamestnania. Okresný súd uviedol, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
určenie, koľko zo sumy splátky pripadá na istinu a koľko na úroky, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2

písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ďalej neobsahuje uvedenie údaja o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ na základe tejto zmluvy zaplatiť (poskytnutá istina úveru + celkové náklady spojené
s úverom). Obsahuje len údaj o celkovej výške nákladov spojených s úverom vo výške 1.711,82 Eur,
správne mal byť údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ na základe zmluvy zaplatiť, uvedený
vo výške 3.711,82 Eur, pretože zákon výslovne požaduje uvedenie takéhoto údaja. V tejto súvislosti

uviedol, že ani suma celkových nákladov spojených s úverom nie je v zmluve uvedená v správnej
výške, pretože vynásobením počtu splátok a výšky splátky, t.j. 70 splátok x 5,00 Eur (správne má byť
54,00 Eur, poznám. odvolacieho súdu) po odpočítaní sumy poskytnutého úveru (2.000,00 Eur) možno
dospieť k sume nákladov spojených s úverom vo výške 1.780,00 Eur. V zmluve je tak uvedená suma
nákladov v nižšej sume (1.711,82 Eur), ako by správne mala byť a klamanie spotrebiteľa o celkových

nákladoch spojených s úverom ho mohlo ovplyvniť pri rozhodovaní v prospech uzatvorenia tejto zmluvy.
Neuvedenie už len tohto údaja v zmluve má za následok, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Poznamenal, že uznanie dlhu,
nepredstavuje samostatný (nový) zaväzovací dôvod, tým je aj naďalej zmluva o úvere, má vplyv len
na plynutie premlčacej doby (začína plynúť desaťročná premlčacia doba), a na jeho základe nevznikla

žalobcovi nová pohľadávka.
5. Vzhľadom na to, že spotrebiteľský úver vyhodnotil okresný súd za bezúročný, nepriznal žalobcovi
nárok na uplatnené zmluvné úroky, a to ani do 15.10.2017, ani po tomto dátume a v tejto časti súd žalobu
zamietol ako nedôvodnú.
6. Nakoľko žalovaná k dátumu vyhlásenia rozsudku celkovo uhradila sumu 4.123,64 Eur, pričom bola

povinná zaplatiť iba sumu poskytnutej istiny úveru 2.000,00 Eur (úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov), preplatila tak v prospech žalobcu sumu 2.123,64 Eur. Vzhľadom k tomu súd žalobu zamietol.
Okresný súd zamietol žalobu aj pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania do 15.10.2017 v zmysle § 559
ods. 1 OZ (splnenie dlhu), s poukazom na sumu o ktorú preplatila úver a následne aj nárok na uplatnené
úroky z omeškania od 16.10.2017 do zaplatenia.

7. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval súd ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP
a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu,
keď konštatoval, že žalovanej preukázateľne vznikli trovy minimálne v súvislosti so zaslaním platobného
príkazu z 03.04.2018 konajúcemu súdu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o konkrétnej výške tejto
náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny

úradník.

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov
nesprávnych skutkových zistení a následného nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj vady,ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP)
a navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie (§ 389
CSP), alternatívne zmeniť rozhodnutie okresného súdu. V dôvodoch podaného odvolania uviedol, že

zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Písomnú zmluvu o úvere nemožno
sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou z dôvodu absencie niektorej z náležitosti zmluvy,
nakoľko ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona v čase uzavretia zmluvy o úvere vyžadovalo pre naplnenie tejto
sankcie kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to absenciu písomnej formy zmluvy, ako aj niektorej
z tu citovaných náležitostí. Žalobca presne vyčíslil celkovú sumu úveru, ktorú má žalovaný zaplatiť v

bode 2.1 zmluvy, kde je jasne a správne vyčíslená celková čiastka úveru. Akcentoval, že kvalifikácia tzv.
priemerného spotrebiteľa podlieha časovým zmenám tak, ako sa úroveň informovateľnosti spotrebiteľa
logicky postupne zvyšuje. Súčasná línia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula
od jeho považovania za naivného a nepozorného, až sa postupom času vymedzil priemerný spotrebiteľ,
na ktorého bola prenesená istá povinnosť aktivity, keď Európsky súdny dvor uviedol, že od spotrebiteľa
sa vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby zistil, aký tovar vlastne kupuje a v zmysle európskej judikatúry

na priemerného spotrebiteľa sa malo skôr nazerať na spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné
rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Z uvedeného má
za to, že uvedenie sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je zavádzajúce, je presné a opakovane
uvedené v zmluvnej dokumentácii tak, aby bol spotrebiteľ dostatočne informovaný o tom, aká bude jeho
celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí. Výška celkových nákladov spojených s úverom bola v zmluve

o úvere vyjadrená správne. Pripustil, že výška poslednej splátky by mohla byť v nulovej výške, resp. v
nižšej, než výška ostatných splátok s poukazom na interný výpočtový systém banky v čase uzatvorenia
zmluvy, ktorý umožňoval výpočet jednotlivých splátok anuity len v celých hodnotách bez desatinného
čísla. Preplatok takto vzniknutý by sa spotrebiteľovi vrátil na základe bodu 5.4 všeobecných obchodných
podmienok. Súd nesprávne zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie, započítajúc ho do sumy mesačnej

splátky. Odvolateľ zdôvodňoval túto otázku poistenia. (Odvolací súd nepovažoval za potrebné bližšie
túto časť odvolania zakomponovať do odôvodnenia svojho rozhodnutia, pretože zo zmluvy evidentne
vyplýva, že poistenie v tomto konkrétnom prípade nebolo dohodnuté, preto uvedená odvolacia námietka
nemá žiadny súvis s predmetnou vecou.) Následne poukázal na absenciu rozdelenia splátok úveru, čo
zdôvodňoval závermi rozsudku Súdneho dvora EÚ z 09. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit

Slovakia, a.s./ Klára Bíróová a výkladom Smernice 2008/48/ES poskytnutým v rámci tohto rozhodnutia,
dôvodovou správou k zákonu č. 279/2017, ktorý vzhľadom na závery cit. rozsudku zmenil ustanovenie §
9 ods. 2 písm. i/ (o rozpočítaní splátky) zákona č. 129/2010 v tom zmysle, že od 01.05.2018 sa slová „a
termíny splátok, istiny a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvencia splátok“, ako aj na judikatúru
všeobecných súdov ohľadom tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Namietal aj nesprávnosť

rozhodnutia o trovách konania, keďže žalovaná vykonala čiastkovú úhradu dlžnej pohľadávky po podaní
žaloby, čím de facto uznala nárok žalobcu. Preto má žalobca nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

9. Odvolanie žalobcu bola zaslané na vyjadrenie žalovanej, ktorá ho prevzala dňa 25.06.2018

(doručenka na č.l. 87 súdneho spisu). K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)

rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu (vo veci samej i vo výroku o trovách
konania) ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v

zmyslektorejodôvodneniarozhodnutiaprvoinštančnéhosúduaodvolaciehosúdunemožnoposudzovať
izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(pozri napr. III.ÚS 78/05, II.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08, IV.ÚS 350/09).12. Primárne je potrebné zdôrazniť, že limitom pre preskúmanie napadnutého rozsudku odvolacím
súdom sú odvolacie dôvody formulované odvolateľom v jeho opravnom prostriedku, ktorými je odvolací
súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP).

13. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu uvedených v opravnom prostriedku
dospelkzáveru,žetietoniesúdôvodné,pričomsavzmysleprincípuneúplnejapelácienezaoberalinými
prípadnými pochybeniami okresného súdu. Zo zdôvodnenia odvolacích námietok vyplýva, že žalobca sa
nestotožnil s právnym posúdením prejednávanej veci súdom prvej inštancie a argumentoval, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a vykonaním dôkazov (IV.ÚS 252/04)
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva

na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdov, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).

15. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu prezentovaným v napadnutom rozsudku,

že predmetný vzťah založený zmluvou o úvere č. 6847114110 zo dňa 22.11.2010, je vzťahom
spotrebiteľským, na ktorý okresný súd správne aplikoval normy spotrebiteľského práva citované v
napadnutom rozsudku. Pri správnej aplikácii týchto noriem na dostatočne zistený skutkový stav veci
pre rozhodnutie, okresný súd dospel aj k správnemu záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, a preto je nevyhnutné poskytnutý spotrebiteľský úver

považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z
akých dôvodov považoval žalobu za nedôvodnú a ku svojim záverom dospel v kontexte vykonaných
dôkazov, vo veci správne rozhodol a svoje rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 2 CSP zodpovedajúcim
spôsobom a presvedčivo odôvodnil.

16. Odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu zdôrazňuje, že obligatórnou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je uvedenie údaja o celkovej čiastke (číselné vyjadrenie), ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy). Uvedený údaj nemôže byť klamlivý alebo skresľujúci, pretože je jedným z rozhodujúcich údajov,
na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje pri výbere úverových produktov na finančnom trhu. Je tiež

indikátorom posúdenia výhodnosti alebo nevýhodnosti úveru.

17. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu predstavuje hodnotu postavenú na roveň
iných hodnôt verejného poriadku a tejto ochrane musí zodpovedať aj principiálny výklad dotknutých
právnych noriem, ktorý nesmie pripustiť znevýhodnenie spotrebiteľa. Preto ak zákon uvedený údaj

v čase uzavretia zmluvy vyžadoval, potom nie je priestor na lavírovanie a predkladanie domnienok
o tom, že spotrebiteľ si vedel zo zmluvy vyvodiť celkovú čiastku, ktorú má zaplatiť v súvislosti s
poskytnutým úverom. Správne v tomto smere okresný súd uviedol, že ani vyčíslená výška nákladov
(v sume 1.711,82 Eur) nezodpovedá jednoduchému prepočtu - vynásobeniu počtu splátok výškou
mesačnejsplátky,tátobolauvedenávnižšejsume(správnemábyť1.780,00Eur),taktovzniknutýrozdiel

v neprospech spotrebiteľa je neospravedlniteľný. Je povinnosťou poskytovateľa úveru uviesť komplexný
údaj o nákladoch úveru.

18. Absencia uvedenej nevyhnutnej náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.
2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch je postačujúca na konštatovanie, že poskytnutý úver je

bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.

19. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol aj ďalší dôvod, pre ktorý je potrebné
považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (rozpis splátky podľa § 9 ods. 2 písm. k/
zákona o spotrebiteľských úveroch). Odvolací súd sa podrobne nevyjadroval osobitne k tejto náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj v tomto smere produkovanej odvolacej námietke žalobcu,
nakoľkotopovažovalzanadbytočné.Preprijatiezáveruobezúročnostiabezpoplatkovostipredmetného
spotrebiteľského úveru totiž postačuje konštatovanie absencie jednej povinnej zmluvnej náležitosti.Z uvedených dôvodov záver okresného súdu, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez
poplatkov, je správny.

20.Vzmyslevyššieuvedenýchskutkovýchaprávnychzáverovvzniklažalovanejakodlžníčkepovinnosť
plniť z predmetnej zmluvy len istinu úveru vo výške 2.000,00 Eur. Okresný súd mal preukázané, že
žalovaná (na základe potvrdenia o aktuálnom stave splatenia úveru predloženého žalobcom) ku dňu
07.06.2017 na úhradu pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy zaplatila sumu 2.277,64 Eur, teda
viac ako bola úverová istina (2.000,00 Eur). Z uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu

ako nedôvodnú zamietol, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 2 CSP), keď nezistil
nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti, rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

21. Odvolací súd sa stotožnil s úvahou okresného súdu o zamietnutí žaloby aj v časti uplatneného
príslušenstva pohľadávky a v plnom rozsahu odkazuje na tieto závery okresného súdu uvedené v

odôvodnení napadnutého rozsudku.

22. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o
trovách prvoinštančného konania. Pokiaľ odvolateľ namietal, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, pretože časť žalovanej istiny zaplatila po podaní žaloby, aj v tejto časti

je odvolanie žalobcu nedôvodné. Ako už vyššie uviedol odvolací súd, podľa žalobcom predloženého
stavu zaplateného úveru, ku dňu 07.06.2017 (poslednú čiastkovú úhradu žalovaná realizovala dňa
15.04.2016) mala žalovaná uhradenú sumu vo výške 2.277, 64 Eur (teda viac ako úverovú istinu
2.000,00 Eur) skôr, ako sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky žalobou (podanou na súde dňa
24.10.2017). Napadnutý rozsudok okresného súdu v tejto časti plne zodpovedá procesnému úspechu

strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1CSPa§396ods.1CSPtak,žežalovanejakoúspešnejprocesnejstranenepriznal
nárok na ich náhradu.

24. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanej v aktuálnom odvolacom konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako
trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale
už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by

sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé
rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel
len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej

preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že
tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016
zo dňa 26.10.2016 (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018).

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v

čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).