Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/211/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814202403
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5814202403.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Y., bývajúceho v C., zastúpeného JUDr. Máriom
Patakym, advokátom v Námestove, Hviezdoslavovo námestie 200, proti žalovanému Y. bývajúcemu v
W., zastúpenému JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou v Námestove, Mieru 13, o zaplatenie 6 694,85
eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7 C 149/2014, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. apríla 2016, sp. zn. 11 Co 409/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. apríla 2016, sp. zn. 11 Co 409/2015
potvrdil rozsudok Okresného súdu Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 22. júna 2015 č. k. 7

C 149/2014-131, ktorým súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 6 694,85 eur s príslušenstvom, okrem
sumy 182,11 eur (odvolaním nenapadnutý výrok I.) zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodil z
ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj
„CSP“.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolaciemu súdu dovolanie žalobcu
ako nedôvodné zamietnuť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
[§ 35 CSP] po preskúmaní procesných podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie

je potrebné pre procesnú neprípustnosť odmietnuť.

5. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí,
že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym
rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti.

Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť
výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno preto interpretovať
rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 59/2017, 3
Cdo 209/2016, 5 Cdo 145/2016, 8 Cdo 107/2017, 8 Cdo 99/2017). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie
sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci
dovolacieho súdu. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu

vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, ktostojí na opačnej procesnej strane (3 Cdo 144/2017, 1 Cdo 208/2016, 1 Cdo 137/2016 a tiež rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

6. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Podľa
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 CSP.

7. Podľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutiespočívavnesprávnomprávnomposúdeníveci.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

8.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu (písm. a/), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm. b/) alebo je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/).

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ
povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu

ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a/ až c/ § 421 ods. 1
CSP). Dovolateľ je teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j.
ktorý z predpokladov uvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak takáto konkretizácia
uplatneného dovolacieho súdu chýba, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum,
hranice ktorého nie sú vymedzené a založiť svoje rozhodnutie na domnienke o tom, ktorú právnu otázku

má dovolateľ na mysli a v tejto súvislosti vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia
dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi
odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací
súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 CSP.

11. V danom prípade súdy nižšej inštancie z opisu skutkových okolností vyvodili, že žalobca si uplatnil
svoj nárok ako zmluvný, na základe príkaznej zmluvy podľa § 724 OZ, na základe ktorej mal žalovaný
prijímať peniaze vyplatené pracovnou agentúrou žalobcovi na svoj bankový účet s tým, že následne
ich vyplatí žalobcovi. Keďže čas splnenia nebol medzi stranami dohodnutý, žalobca mohol žalovaného
požiadať o splnenie dlhu okamihom, kedy boli vyplatené platby pracovnou agentúrou na bankový účet

žalovaného pre žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil svoj nárok na súde až po uplynutí
premlčacej lehoty, súdy nižšej inštancie mu jeho nárok nemohli priznať.

12. Dovolateľ uvádzal ako dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižšej inštancie,
podľa ktorých si žalobca uplatnil svoj nárok až po uplynutí premlčacej doby. Podľa dovolateľa k

premlčaniu nároku žalobcu, ktorého sa v tomto konaní domáha, nedošlo. Prípustnosť dovolania vyvodil
z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR (sp. zn. 6 MCdo 22/2011, sp. zn. 7 MCdo 5/2014), od ktorých sa mal odvolací súd pri riešení otázky
premlčania odkloniť. Dovolateľ uvádzal, že podľa záverov najvyššieho súdu nie je čas plnenia daný
objektívnou možnosťou veriteľa požiadať o plnenie dlhu, k akému záveru dospeli súdy nižšieho stupňa,

ale samotným subjektívnym požiadaním veriteľa o plnenie, pričom zákon veriteľa neobmedzuje v tom,
kedy má dlžníka o splnenie dlhu požiadať. Dovolateľ alternatívne poukázal aj na možný predpoklad
prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, avšak bez konkrétnej špecifikácie judikatúry
dovolacieho súdu, v ktorej je vymedzená právna otázka rozhodovaná rozdielne.13. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že právna otázka, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu nie je otázka okamihu splatnosti záväzku (ktorú v dovolateľom vyššie uvedených

rozhodnutiach riešil najvyšší súd), ale otázka začiatku plynutia premlčacej doby u pohľadávok bez
dohodnutej splatnosti. V tomto prípade sa okamih začiatku plynutia premlčacej doby neviaže na deň
splatnosti, ale na deň, kedy mohol veriteľ dlžníka o plnenie (objektívne) požiadať (R 28/1984). Ak by
začiatok plynutia premlčacej doby bol viazaný na splatnosť dlhu vyvolanú výzvou veriteľa, takýto výklad
by znamenal neprípustné posunutie počiatku plynutia premlčacej doby prakticky na neobmedzenú dobu.

14. Vzhľadom na to, že obsahom dovolateľom označených rozhodnutí najvyššieho súdu nie je právne
posúdenie otázky začiatku plynutia premlčacej doby u pohľadávok bez dohodnutej splatnosti, od
vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ale otázka okamihu splatnosti záväzku, ktorého
splatnosť nebola dohodnutá ani inak určená, dovolanie neobsahuje označenie príslušnej judikatúry
dovolacieho súdu, ktorá tvorí jeho ustálenú rozhodovaciu prax, od ktorej sa podľa dovolateľa odvolací

súd pri riešení vymedzenej právnej otázky, t. j. otázky začiatku plynutia premlčacej doby u pohľadávok
bez dohodnutej splatnosti odklonil (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), resp. označenie príslušnej judikatúry
dovolacieho súdu, v ktorej je vymedzená právna otázka rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/
CSP).

15. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že predpoklady prípustnosti dovolania tak
ako ich vymedzil dovolateľ nie sú dané, a preto dovolací súd dovolanie v zmysle § 447 písm. f/ CSP
ako procesne neprípustné odmietol. Dovolací súd navyše dodáva, že uplatnenie dovolacieho dôvodu
spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 CSP) s poukazom na § 421 ods. 1 písm.
a/ CSP a súčasne na § 421 ods. 1 písm. c/ CSP sa navzájom vylučuje.

16. V uznesení, ktorým bolo dovolanie odmietnuté, nemusí dovolací súd rozhodnutie o trovách
dovolacieho konania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

17. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.