Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209164
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118209164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. F. R., T.. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXXX/XX, Prešov, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, o zaplatenie 968 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 27.11.2018 č.k. 10Csp 159/2018 - 59 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 400 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 968 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.08.2018
domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 968 eur. Svoju
žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C 487/2015

o vydanie bezdôvodného obohatenia bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. Poukázala
na odôvodnenie predmetného rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19C 487/2015 z
5.1.2017 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co 58/2017 zo dňa 14.3.2018.
Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť
podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu,
aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka
úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto

finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 968 eur, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na
jej úkor bezdôvodne obohatiť.3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Má za to, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní je potrebné zohľadniť nielen
úspešnosť účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy v tých prípadoch, ak by porušené právo nebolo možné
napraviť inak. Žalovaný má za to, že ochrana spotrebiteľa bola dovŕšená vydaním rozsudku Okresného
súdu v Prešove. Má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na predchádzajúce konanie
neprimerane prísne. Žalovaný má za to, že konajúci súd je povinný na skutkový prípad aplikovať
ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého výšku náhrady súd určí s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žiadal vziať do úvahy aj
konanie žalobcu, ktorý sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám konal v
rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom potvrdil tvrdenie, že má záujem použiť
poskytnutý úver za účelom výkonu zamestnania a o úver požiadal celkovo päťkrát. Je toho názoru, že
žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval v čom spočívala nemajetková ujma odôvodňujúca priznanie
zadosťučinenia, teda nie je zrejmé aká ujma bola spotrebiteľovi spôsobená (nemôže byť totožná so

vzniknutým bezdôvodným obohatením, ktoré je majetkovou ujmou). Navrhol preto žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého Okresný súd
Prešov rozsudkom zo dňa 05.01.2017, č.k. 19C 487/2015-57 uložil žalovanému povinnosť vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 968 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru, že žalovaný nekalou
obchodnoupraktikoutzv.označenímkrížikavkolónkeformulárovejzmluvychcelvylúčiťúčinnosťzákona
o spotrebiteľskom úvere na predmetný právny vzťah, pretože niet dôvodu, aby fyzická osoba, ktorá
berie úver na účely preklenutia ťaživej finančnej situácie, čo bol nepochybne prípad žalobkyne, chcela
a požadovala úver pre účely zamestnania. Definícia spotrebiteľa v negatívnom vymedzení znamená,

že ak úver je ponúkaný alebo poskytnutý okrem iného na účely zamestnania, zmluvná strana sa za
spotrebiteľa nepovažuje - avšak preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje dôkazným bremenom veriteľa a
nie dlžníka a v danom prípade len poukazom na vyplnenie kolónky krížikom nemožno vylúčiť ochranu
žalobkyne ako spotrebiteľky v danom právnom vzťahu. Súd považoval uzavretú zmluvu za absolútne
neplatnúpreneexistenciupodstatnejnáležitostizmluvyoúvereatouvedenieúrokovejsadzbyuvedením

akéhosi poplatku, ktorý nie je špecifikovaný a nie je zrejmé, čo tento poplatok obsahuje. Úver zo zmluvy
o úvere, ktorá neobsahuje ako podstatnú náležitosť výšku úrokovej sadzby sa považuje za bezúročný
a bezpoplatkový, avšak v danom prípade žalovaný nahradil úrok poplatkom a obchádzaním zákona o
spotrebiteľských úveroch chcel dosiahnuť úhradu takého plnenia, na ktoré nemá nárok. Takýto právny
úkon je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho

úkonu patria žalobkyni nároky z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka
a týmto obohatením je nesporne suma 968 eur, na ktorú nemá žalovaný žiaden právny nárok a má
povinnosť ju žalobkyni vrátiť. Ohľadom námietky premlčania sa súd stotožnil s právnym zdôvodnením
žalobkyne a poukázal na ustálenú prax súdov o rešpektovaní desaťročnej premlčacej lehoty, keďže
nepochybne žalovaný úmyselne nekalou obchodnou praktikou mienil dospieť do právneho stavu, aby

žalobkyňa sa nedomáhala ochrany spotrebiteľky a zaplatila nielen požičanú sumu ale aj poplatok na
ktorý nemá nárok a to namiesto úroku vo výške nie úžernej a drakonickej.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 14.03.2018, č. k. 18Co 58/2017-96 predmetný rozsudok
potvrdil. Vo svojom rozhodnutí sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie.

6. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že úver brala od žalovaného, pretože potrebovala peniaze, zostala
sama s dvoma deťmi. Potrebovala aj peniaze na kúpu vecí, ktoré sa pokazili. Mala od žalovaného viac
úverov. Pokiaľ ide o tento úver, celý vyplatila. Nevedela, že ho preplatila. Potom si zobrala ďalšie úvery.
Pri poslednej pôžičke im povedala, že nemôže splácať. Žiadala znížiť splátky, pretože prišla o prácu.

Žalovaný na ňu však podal trestné oznámenie pre podvod, v dôsledku čoho bola vypovedať aj na polícii.
Pritom žalovaný dobre vedel, že prvé štyri úvery poctivo vyplatila. Keď sa oni k nej takto správali, hľadala
pomoc. Psychicky sa položila. Telefonovala so žalovaným veľakrát. Bola aj na pobočke. Potom jej z
vedenia žalovaného telefonovali, že úvery nemala brať. Obrátila sa na združenie, ktoré jej začalo v
súvislosti s týmito úvermi pomáhať a pomohlo jej aj v súvislosti s podaným trestným oznámením.

7. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 3, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
v znení účinnom do 09.06.2013 a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.06.2013
a dospel k nasledovným záverom.

9. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil

osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava
spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

10. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C 487/2015, kde bolo
konštatovaná absolútna neplatnosť zmluvy o úvere koncipovanej žalovaným. Bolo preukázané, že
žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď predostrel žalobkyni, ktorá bola v neriešiteľnej

situácii (zostala s dvoma deťmi, nutne potrebovala peniaze) predmetnú neplatnú formulárovú zmluvu,
v ktorej žalovaný nahradil úrok poplatkom a obchádzaním zákona o spotrebiteľských úveroch chcel
dosiahnuť úhradu takého plnenia, na ktoré nemá nárok. Následkom týchto skutočností bol žalovaný
zaviazaný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. S ohľadom na to je podľa názoru súdu naplnený
vyššie uvedený základný predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie a to, že boli

porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na
ochranu spotrebiteľov.

11. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v

nezákonnom preplatení úveru, a teda k strate finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len o
hrozbu akademickú, možnú v budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný prijímal
od žalobkyne peňažné prostriedky nad rámec toho, na čo mal právny nárok. V dôsledku toho nemohla
žalobkyňa disponovať finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné k živobytiu nielen jej samotnej, ale
aj jej rodiny.

12. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Súd pri určovaní zohľadňuje
rôzne kritéria, a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a
podobne.

13.Súdjetohonázoru,žečosatýkavýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,budeprežalobkyňu
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 968 eur, ktorá zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný
na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu
zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalovaný totiž pri kontrahovaní úverovej
zmluvy využil tieseň žalobkyne a poskytol žalobkyni úver za nevýhodných podmienok. Dokonca, ako

vyplýva z výsluchu žalobkyne, na ňu podal trestné oznámenie pre podvod, v dôsledku čoho bola
vypovedať aj na polícii. Pritom žalovaný dobre vedel, že úvery poctivo vyplatila (čo je zrejmé aj z
tej skutočnosti, že sa vo viacerých konaniach domáhala vydania bezdôvodného obohatenia zo strany
žalovaného). Za týchto okolností sa psychicky položila. Bola nútená vyhľadať pomoc. Nakoniec sa
obrátila sa na združenie, ktoré jej začalo v súvislosti s týmito úvermi pomáhať a pomohlo jej aj v súvislosti

s podaným trestným oznámením.

14. S ohľadom na okolnosti prípadu je priznané finančné zadosťučinenie vyrovnaním ujmy žalobkyne,
ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania
žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby

závadne konal. Spotrebiteľka, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože
zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale
už vtedy, keď jej ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešnedomáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva, a teda
boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto
ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom, či sa prizná primerané finančné
zadosťučinenie a v akej výške, je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho-ktorého účastníka, ale aj
iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať

ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných
finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už
napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva
v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Opätovné sankcionovanie žalovaného by bolo vzhľadom

na predchádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla, a preto jeho priznanie by malo za následok
spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez
akéhokoľvek právneho dôvodu. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu
za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Primerané finančné zadosťučinenie

predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné
plnenie, alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie žalobkyňou požadovaných finančných prostriedkov
by prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Toto však
nepredstavuje daný prípad.

17. Žalovaný považuje finančné zadosťučinenie uplatnené žalobcom vo výške 968 eur za poskytujúce
ochranu a ospravedlňujúce ľahostajnosť žalobkyne. Takto priznané finančné zadosťučinenie nie je
možné považovať za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé, pretože ide len o niekoľkonásobné
uplatnenie a priznanie sumy bezdôvodného obohatenia. Určenie konkrétnej výšky je síce vo výlučnej
kompetencii všeobecných súdov, ktoré sú povinné individuálne posúdiť každý jednotlivý prípad

s ohľadom na kritéria stanovené v zákone, avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného
zadosťučinenia, aj riadne odôvodniť s poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalovaného je opodstatnené.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver, pokiaľ ide o základ uplatneného nároku. Čo sa týka výšky priznaného finančného
zadosťučinenia v sume 968 eur, túto nemožno považovať za primeranú.

20. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie

osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

21. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv apovinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto

konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zodpovedá.

22. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností

dôjde.

23. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom

č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

24. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinností žalobou proti dodávateľovi.

25. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo

vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo
povinností na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde vyplynie
až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej.

26. Súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 05.01.2017 č.k. 19C 487/2015
- 57 uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 968 eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd v predmetnom
rozhodnutí dospel k záveru, že žalovaný nekalou obchodnou praktikou, tzv. označením krížika v kolónke
formulárovej zmluvy, chcel vylúčiť účinnosť zákona o spotrebiteľskom úvere na predmetný právny

vzťah, pretože niet dôvodu, aby fyzická osoba, ktorá berie úver na účely preklenutia ťaživej finančnej
situácie,čobolnepochybneprípadžalobkyne,chcelaapožadovalaúvernaúčelyzamestnania.Definícia
spotrebiteľa v negatívnom vymedzení znamená, že ak úver je ponúkaný alebo poskytnutý okrem
iného na účely zamestnania, zmluvná strana sa za spotrebiteľa nepovažuje - avšak preukázanie tejto
skutočnosti zaťažuje dôkazným bremenom veriteľa a nie dlžníka a v danom prípade len poukazom na

vyplnenie kolónky krížikom nemožno vylúčiť ochranu žalobkyne ako spotrebiteľky v danom právnom
vzťahu. Súd považoval úverovú zmluvu za absolútne neplatnú pre neexistenciu podstatnej náležitosti
zmluvy o úvere, a to uvedenie úrokovej sadzby, uvedením akéhosi poplatku, ktorý nie je špecifikovaný
a nie je zrejmé, čo tento poplatok obsahuje. Úver zo zmluvy o úvere, ktorá neobsahuje ako podstatnú
náležitosť výšku úrokovej sadzby, sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, avšak v danom prípade

žalovaný nahradil úrok poplatkom a obchádzaním zákona o spotrebiteľských úveroch chcel dosiahnuť
úhradu takého plnenia, na ktoré nemá nárok. Takýto právny úkon je absolútne neplatný v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu patria žalobkyni nároky z titulu
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka a týmto obohatením je nesporne suma
968 eur, na ktorú nemá žalovaný žiaden právny nárok a má povinnosť ju žalobkyni vrátiť.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu
k základu uplatneného nároku, ktoré súd prvej inštancie formuloval v ods. 13, 14 a 15 napadnutého
rozsudku.28. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku je potrebné uviesť nasledovné.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak žalobkyňa v žalobe požaduje finančné zadosťučinenie vo výške
968 eur, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť, priznanie celej
tejto sumy v uvedenej výške už presahuje hľadisko primeranosti.

30. Za stavu, ak cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenie je okrem iného mať reálny

a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy porušovania
spotrebiteľských práv, suma 400 eur v tejto veci na zabezpečenie tohto cieľa, podľa názoru odvolacieho
súdu postačuje.

31. Za daného stavu odvolací súd zmenil rozsudok postupom podľa § 388 CSP tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni sumu 400 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol.

32. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom
rozsahu prisúdenej sumy podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP, keďže
žalobkyňa mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z

tohto jej procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. O výške náhrady týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie.

33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).