Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/411/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204910
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514204910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu, v právnej veci žalobkyne: O. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/XX, XXX XX X. S., štátna občianska SR, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 2C/220/2014-85 zo dňa
18.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol I. Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8, 841 04
Bratislava, sp. zn. SR 01948/14 zo dňa 24.07.2015 zrušil, II. Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlové rameno 8, 841 04
Bratislava,sp.zn.SR01948/14zodňa24.07.2014odložildoprávoplatnéhoskončeniakonaniaozrušení
rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/220/2014.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a § 40 ods. 1 písm.
c) a f) a ods. 2, § 41 a 43 a § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účinného od 01.01.2015, ust. § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere. Je nepochybné, že
žalobkyňa v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda

ako spotrebiteľ, kým žalovaný vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.
Už v uznesení č.k. 2C/220/2014-37 zo dňa 31.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2015
súd konštatoval, že úverová zmluva č. 702900727 zo dňa 09.12.2011 má charakter spotrebiteľskej
zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná formálne, podľa názoru súdu napĺňa
podmienku uvedenú v § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák., v tom význame, že hoci rozhodcovské
konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, vychádzajúc však z
povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku

právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera
jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje takmer
úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany
dlžníka. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípadevzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste
jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Takto koncipovanou rozhodcovskou zmluvou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k

narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii, vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj
na svoje majetkové a zárobkové pomery, nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa
brániť, resp. sa zúčastniť konania. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy
v rozpore s úmyslom vyjadreným smernici, dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi

nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde
(nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska žalobkyne), domáhať sa možnosti
uskutočniť konania na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní.
Spotrebiteľ sa podpisom rozhodcovskej zmluvy, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu
(či už v nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a
v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Takáto rozhodcovská zmluva znemožňuje voľnu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred
spotrebiteľom žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva je písaná malým, husto písaným
textom, ktoré sťažujú ich čítanie. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo taká ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej

rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským
súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. V rozhodcovskej zmluve absentujú akékoľvek informácie
o podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj
slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku,
voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako

je to v konaniach pred civilnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe
odvolania preskúmať dvojstupňový súd, súd za opravný prostriedok považuje žalobu o zrušenie
rozhodcovského konania), alebo o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú
osobu, ani ako poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach
a povinnostiach žalobkyne v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť rokovanie

spotrebiteľa o rozhodcovskej zmluve, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá
konania pred rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských
zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú jej dostatočnú
pozornosť. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom
na tomto nič nemaní technika predkladania rozhodcovských zmlúv - a samostatnom liste(hárku)

papiera. Všetky tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky navodzujú dojem, ktorý hraničí až
s presvedčením, že žalovaný zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané sa správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou
nepredvídaný a nežiaduci (obídenie kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom). Žalovaný sa
svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbabiť, ani poukazom

na princíp „ignorantia iuris non excasut“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov
v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo
strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa,
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj
v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa

dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na
podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.
jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne
významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená

riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodcovskú zmluvu v
predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
jej podrobiť. Občiansky zákonník od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)
považujeajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou

podmienkou, spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 spája sankciu neplatnosti. Ust. § 53 Obč. zák. nie je zaradené medzi
prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč. zák.), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho,
priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienkyukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolenému dodávateľom je pre jej
neprijateľnosťneplatnávrozhodcovskomkonaní,uplatnenýnárokrozhodcovskýmsúdomvôbecnemala
byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať

len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej
zmluvy rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom
konaní. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok pre
neplatne uzavretú rozhodcovskú doložku zrušil. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v súlade
s § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., bude súd pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského

konania, preto aj o trovách konania bude možné rozhodnúť až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí,
t.j. v konečnom rozhodnutí. Odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, odôvodnil súd prvej
inštancie tak, že to umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní. Odklad vykonateľností je dočasným a
preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým sa určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho
rozhodnutia. takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu
vykonateľností, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. Táto môže

mať podobu aj nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu, a s tým súvisiace procesy separácie a
satisfakcie. Odklad vykonateľností spočíva v tom, že vykonateľnosť sa len odkladá (v prejednávanej
veci do právoplatného rozhodnutia veci samej). Preventívnosť spočíva v snahe predísť vzniku škôd a
nemajetkovejujmypovinnýmosobám,ktorébymohlivzniknúťakodôsledoknútenéhovýkonu(exekúcie)
napadnutého rozhodnutia. súd zobral do úvahy skutočnosť, že návrh bol podaný zo zákonných dôvodov

a zákonom stanovenej lehote. V prípade exekúcie tu existuje reálna hrozba majetkovej ujmy žalobkyne.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd návrhu na odklad vykonateľností rozhodcovského rozsudku vyhovel.

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane

trov odvolacieho konania. Konštatoval, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi
žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Už len z toho pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal na právny názor Krajského súdu v Bratislave, v

uznesenízodňa30.05.2011,sp.zn.14Ncc/10/2011,zároveňnaodbornúliteratúruMagál,M.-KubinaP.:
Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, Justičná revue, 2008, č. 4, str. 616 a nasledujúce.
Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.
Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania
okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej

uzavretia sama o sebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo
alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Je naviac logické, že
pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej zrušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu konaniu,
budetoprávedodávateľ,ktorýbudenútenýobrátiťsasožiadosťouoprávnuochranunapríslušnýorgán,
a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním alebo priamo na súd. Následky

tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo a nie rozhodcovská doložka. Podľa ust. §
19 zákona o rozhodcovskom konaní, podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky,
ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania však už nemožno v tej istej
veci konať. Takýmto záverom nie je vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa
možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom alebo má možnosť sa brániť v

rozhodcovskom konaní. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre žalovaného len jediné, a to úplné
znemožnenie využitia rozhodcovského konania, pritom z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. je zrejmé,
že z neho v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale
iba ho obmedziť. Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka je treba vykladať eurokomformne, v
zmysle znenia Smernice. Rozhodcovské konanie má plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní,

ktorý arbitrabilitu v spotrebiteľských sporoch nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského
konania vyplýva aj z právnej úpravy, týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj
zo znenia aktuálne účinnej Smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá
zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov,
ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov, sú

vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie len lex specialis, ale
aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania
v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách
použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Medzi žalobcom ažalovaným bola vo veci uzavretá rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od
samotnej zmluvy o úvere. Žalovaný má za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ust. § 17 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom svedčí

aj odôvodnenie rozsudku Rozhodcovského súdu. Zároveň žalovaný namietal, že o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhodol súd predčasne, a preto ho považuje za nesprávne. Žalovaný podal v zákonnej
lehote odvolanie, to znamená, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté, a teda nie je ani vylúčený plný
úspech žalovaného vo veci samej. Preto sa nestotožňuje s úhradou trov konania, nakoľko zastáva názor,
že žalobca nemá postavenie spotrebiteľa.

5. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a § 380 zákona č. 160/2016
Z.z. (Civilný sporový poriadok účinný, od 01.07.2016, ďalej CSP) s použitím ust. § 470 ods. 2 CSP,
bez nariadenie pojednávania, čo mu umožnilo ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas
vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove

dňa 16.11.2016 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom
konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

7. Spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Obč. zák.).

8. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Obč. zák.).

9. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.).

10. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Obč. zák.).

11. Žalobkyňa v postavení dlžníka dňa 09.12.2011 uzatvorila so žalovaným v postavení veriteľa zmluvu
o úvere č. 702900727 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej súčasťou sú aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- eur s tým,

že žalobkyňa sa ako dlžníčka zaviazala vrátiť túto sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,-
eur, teda celkove 696 eur, a to v 12 mesačných splátkach po 58,- eur, počnúc dňom 18.01.2012.
Súčasťou zmluvy o úvere bolo prehlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon
povolania, ktoré prehlásenie bolo učinené tým, že v zmluve je zaškrtnutá kolónka „povolania“. Súčasne
s vyhotovením zmluvy o úvere bola vyhotovená rozhodcovská zmluva, v ktorej bolo v čl. I. dohodnuté,

že rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy je Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s. V čl. II. pod bodom 1 sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
o úvere č. 702900727 zo dňa 09.12.2011 budú riešené
a) Pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku, rozhodcovská rozsudok preskúmava iný rozhodca podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu

b) Pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (O.s.p.).12. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je
touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

13. Uvedené znenie rozhodcovskej zmluvy upracujúce riešenie sporov je uvedené na samostatnom
liste papiera, teda má formálny charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o
úvere. Ide však o tlačivo - formulár označený ako Rozhodcovská zmluva a je rozdelená vertikálne na 2
časti, v prvej časti je možnosťou vpisovania konkrétnych údajov s spotrebiteľovi, druhá časť obsahuje
predtlač textu písaného veľmi drobným písmom, ktorá je rozdelená do 3 článkov, upravujúcich obsah
rozhodcovskej zmluvy. v spodnej časti tlačiva je priestor pre dátum a podpis mandatára, dlžníka a

ručiteľa.

14. Dňa 09.06.2014 doručil žalovaný Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. návrh, ktorým sa domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie
sumy 129,69 eur s príslušenstvom, a to známy úrok vo výške 181,46 eur, známy úrok z omeškania

vo výške 50,30 eur, poplatok vo výške 235,28 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 129,69
eur od 25.04.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 %ročne zo sumy 364,97 eur od
25.04.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 312,- eur, trovy mediačného konania vo výške 170,13 eur a
poplatok za upomienky vo výške 36,- eur a náhradu trov rozhodcovského konania. Predmetnému návrhu
rozhodcovský súd v plnom rozsahu vyhovel rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 01948/14 zo dňa

24.07.2014, ktorý bol doručený žalobkyni dňa 01.08.2014.

15. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods 4 OZ upravil

postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k) bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým
hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004).

16. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly.

Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh
neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica. „Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať
najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“ (čl. 8 smernice).

17. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil
režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho
výpočtu neprijateľných podmienok (arg. Slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To zn., že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu

uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napr. vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné
podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej
znenie, teda, že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len
pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

18. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. Nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa dôvodovej správy v § 53 ods. 4 písm. r) OZ, „spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba

v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občiansko-právnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.20. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič

nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok
versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/2/2014).

21. Súd prvej inštancie správne rozhodol, správne svoje rozhodnutie i právne odôvodnil. S dôvodmi

uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. Žalovaný nemal možnosť
ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohol ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej obsahu žalobca nijakým spôsobom
neparticipoval. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o jeho individuálny
návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

22. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná
medzi žalobcom a žalovaným, tak ako to tvrdí žalovaný. Za relevantnú nepovažuje odvolací súd ani
námietku žalovaného, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. V tejto súvislosti odkazuje na zistenie súdu
prvej inštancie, že výkon povolania v zmluve nie je žiadnym spôsobom charakterizovaný. Vzhľadom na
vek žalobkyne a skutočnosť, že od roku 2002 je starobnou dôchodkyňou, jej vyhlásenie pred súdom

dňa 29.01.2015, že od roku 2002 nikde nie je zamestnaná, nevykonáva žiadnu podnikateľskú, či inú
obdobnú činnosť. Odvolací súd má zhodne s názorom súdu prvej inštancie za to, že úver nebol reálne
poskytovaný za účelom výkonu podnikania. Pokiaľ by tomuto tak bolo, mal žalovaný dôkaznú povinnosť
preukázať, že sa nejedná o spotrebiteľský spor. Do rozhodnutia odvolacieho súdu však žalovaný tak
neurobil.

23. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne i o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. V odvolacej námietke žalovaného, že súd nemal rozhodovať o trovách konania, že ide o rozhodnutie

predčasné, odvolací súd uvádza, že z výroku rozsudku ani nevyplýva, žeby súd prvej inštancie o trovách
konania rozhodoval. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že po právoplatnosti bude pokračovať v konaní o
žalobe, preto aj o trovách konania bude rozhodované až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.