Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201493
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8814201493.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: Profi Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25,
Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25,
Bratislava, P.O.Box 41, proti žalovanej: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. X. I.. XX/XX, toho času na
neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou I. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu R., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie

legionárov č. 5, Prešov, zastúpeného JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou vo Vranove n/Topľou, Ul.
Dobrianskeho č. 1651, o zaplatenie 2.306,50 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov n/Topľou č.k. 3C 10/2014 - 84 z 24.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 591,75 Eur s prísl. a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Určil, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere pod č.
8100030784 na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru z 21.07.2010. Podľa zmluvy bol

žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.230 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach po 80,37
Eur v 42 -mesačných splátkach. Ročná úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá vo výške 76,20 %,
predpokladaná výška RPMN pri revolvingu bola 60,49 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné
dojednania nachádzajúce sa na zadnej strane žiadosti a zmluvy. Zmluvné strany vyhlásili, že si žiadosť
a zmluvu, vrátene zmluvných dojednaní prečítali a že bola uzavretá zo slobodnej vôle.

V zmluve však absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyjadruje
ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj o konečnej splatnosti. Počet a výška splátok úveru je
samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej
splatnosti úveru. Úverová zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve
je uvedená mesačná splátka 80,37 Eur v počte 42 mesiacov s termínom splátky 20-ty deň v mesiaci,

avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška
splátok iných poplatkov.

Preto je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej bol poskytnutý
úver vo výške 1.053,05 Eur, pričom žalovaná uhradila žalobcovi sumu 461,30 Eur, preto jej zostáva
uhradiť ešte 591,75 Eur. Keďže poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov,

žalobcovi potom neprislúchajú ani úroky z úveru a žiadne poplatky spojené s poskytnutím úveru.Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým
mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. V danom prípade ide o neprimerane vysoké úroky,
ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, a preto s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka

zmluva o úvere v časti odplaty je neplatným právnym úkonom.

Súdna prax považuje za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu
prevyšujúcu 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. V danom prípade
ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 602,85 % z ročnej miery úrokov

poskytovaných v tomto období bankami, takže o 502,85 % prevyšuje miery úrokov poskytovaných v
tomto období bankami.

Všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom
transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikovali ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide

aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné
zložky zmluvy. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí
pripisovať dôležitý význam. Neprijateľná inkorporačná doložka podľa bodu 13 zmluvy v danom prípade
nemohla privodiť viazanosť zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Vyhlásenie neplatnej
inkorporačnej doložky má rovnaký dopad aj vo vzťahu ku všetkým sankciám. Ustanovenia v zmluvných

dojednaniach obsiahnuté sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

Opatrovníčka žalovanej v priebehu súdneho konania vzniesla aj námietku premlčania voči uplatnenej
pohľadávke, preto súd k tejto okolnosti prihliadol z úradnej moci.

Žaloba bola na súde podaná 26.02.2014, preto je súd toho názoru, že pri aplikácii všeobecnej trojročnej
premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka sú premlčané všetky nároky žalobcu splatné tri roky
spätne od podania žaloby, teda pred dňom 26.02.2011. Skutočnosť, že došlo dňa 23.10.2010 k
zosplatneniu celej pohľadávky žalobcu, nebola medzi účastníkmi sporná. Žalovaná mala uhradiť úver
v 42 -mesačných splátkach, pričom splatnosť každej splátky bola dohodnutá v 20-ty deň mesiaca.

Premlčané tak sú všetky splátky splatné pred 26.02.2011. Uvedené splátky však boli žalovanou
uhradené, nakoľko táto uhradila poslednú splátku 04.04.2011.

Preto bolo potrebné zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 591,75 Eur, ktorá predstavuje opodstatnený
nárok žalobcu zo sumy 1.053,05 Eur po odpočítaní úhrad žalovanej v sume 461,30 Eur a vo zvyšku

bolo potrebné žalobu zamietnuť.

Výrok o úroku z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s
Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Poukázal na to, že ak súd nekonštatoval, že by zmluva nemala písomnú formu, neboli splnené

podmienky pre aplikáciu záveru, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

K údajnej absencii náležitostí zmluvy - konečnej splatnosti úveru treba poukázať na skutočnosť,
že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvorí plne platnú súčasť zmluvy a zmluvného

vzťahu medzi účastníkmi, pričom obsahuje konečnú splatnosť vyjadrenú presným dátumom. Listina
ako materiálny nosič určitého obsahu môže pozostávať aj z niekoľkých strán. Zákon nevyžaduje, aby
jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Z článku 7, ods. 7.1
Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje
jeho neoddeliteľnú súčasť. Obsah zmluvy ako právneho úkonu je možné určiť aj odkazom na iné

ustanovenia, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 3Cdon 1396/96.

Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyjadruje v otázke konečnej splatnosti úveru skutočnosť,
ktorá plynie z bodu 5 a bodu 6 samotnej zmluvy. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické,že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Tento
údaj uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je logickým vyústením údajov uvedených
v spomenutých bodoch.

Predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje (na rozdiel od názoru súdu prvého
stupňa) výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zákon platný v čase uzavretia zmluvy
medzi účastníkmi nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku
uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy,

ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok
a podobne. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy
úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrade nepostačovala na ich úplné splatenie, potom v
zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. Závery súdu
o chýbajúcich náležitostiach v zmluve vychádzajú nielen z nesprávnych skutkových zistení, ale súd
nesprávne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov, keďže správne ani neaplikoval právnu normu

na skutkový stav v tejto veci. V predmetnej veci bol žalovanej poskytnutý iba úver a nie následne aj
revolving, teda automatické navýšenie schválené úveru. Výška úrokovej sadzby poskytnutého úveru
bola 70,01 % a nie 76,20 %, ako uvádza v odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa.

Je potrebné namietnuť správnosť a zákonnosť odôvodnenia o rozpore odplaty s dobrými mravmi,

porovnávanie výšky dohodnutých úrokov v zmluve s úrokovými sadzbami bánk v rozhodnom období,
nakoľko ide o dva rôzne subjekty poskytovania spotrebiteľských úverov. Je potrebné vychádzať z
ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého aj predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Uvedené ustanovenie je špeciálnym

ustanovením vo vzťahu k ustanoveniam o dobrých mravoch, ktoré sa aplikovali na výšku odplaty. Zákon
výslovne určuje, že odplata sa posudzuje podľa odplaty obvyklej na finančnom trhu, pričom finančných
trhom sa rozumie sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií. Z uvedeného vyplýva
jednoznačný záver, že odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s úrokovými sadzbami
bánk.

Skutočnosť, že výška odplaty za úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere je primeraná a v súlade
so zákonom, je možné vyvodiť porovnaním výšky odplaty z obdobia, kedy bola regulovaná. Maximálna
výška odplaty za spotrebiteľské úvery v období od 10.06.2010 stanovila pre rovnaký typ úveru ako bol
poskytnutý žalovanej, maximálnu odplatu v hodnote 76 %.

Závery súdu vyslovujúce neplatnosť dohody o výške odplaty za úver ako celku sú nesprávne aj z dôvodu
rozporu s § 497 a § 502 Obchodného zákonníka. Účastníci sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných
prostriedkov. Zmluvne prejavenej vôle účastníkov konania by zodpovedalo, aby súd pri pochybnostiach
o výške úrokov určil, aká výška je primeraná, aká už nie a na základe takéhoto posúdenia rozhodol.

Takýto postup by mal oporu v ustanovení § 502 Obchodného zákonníka.

Ak by konajúci súd dospel na základe zákonného postupu k správnemu záveru o rozpore výšky úrokovej
sadzby, potom by mal určiť, aká časť je v súlade a aká je v rozpore. Z ustanovenia § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka totiž vyplýva, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v

najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Súd prvého stupňa sa nedostatočne a povrchne oboznámil s predloženou zmluvou a zmluvnými
dojednaniami. Zmluvné dojednania sú rovnako čitateľné ako je to aj v iných oblastiach. Okrem toho sú
jednotlivé časti oddelené názvami, ktoré vyjadrujú podstatu a obsahovú stránku týchto jednotlivých častí.

Daná úprava popiera, že by práve ustanovenia nadpísané napr. ako sankcie, mali pozornosti žalovanej
uniknúť.

Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute,
nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy,

konkrétne z bodu 13. Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej
zmluvy. Zmluva a zmluvné dojednania takto tvoria technickú jednotu a sú uvedené na opačnej strane
samotnej zmluvy.Súd vychádzal z nesprávnej premisy o tzv. všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú
technickou a obsahovou súčasťou samotnej zmluvy, ale sú zvlášť vyhotovené, pričom samotná

zmluva na ne iba odkazuje. V tejto súvislosti nie je potrebné sa zaoberať odôvodnením súdu o
potrebe inkorporačnej doložky, nakoľko z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že zmluva a zmluvné
dojednania tvoria technickú jednotu a sú podpísané žalovaným. Na základe toho navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

Opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný

na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, pretože tento v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery súdu
prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, a preto ostatné výroky napadnutého
rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také
nadobudli právoplatnosť, a to aj so zreteľom na to, že výrok o trovách konania je výrokom, ktorým sa
iba upravuje vedenie konania a proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.,

§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa uvádza,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej

Ako vyplýva z § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

V zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú

osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Ako vyplýva z § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Predovšetkým súd prvého stupňa pochybil, keď vo veci nevykonal účastnícky výsluch, alebo výsluch inej
informovanej osoby (napr. v procesnom postavení svedka), pokiaľ ide o okolnosti uzavretia predmetnej

zmluvy o úvere. Je pochopiteľné, že výsluch žalovanej, ktorá sa nachádza na neznámom mieste, nie je
možné v súčasnosti uskutočniť, avšak výsluch žalobcu alebo informovaného zástupcu v pozícii svedka
bolo možné a žiaduce vo veci vykonať.

Tento výsluch by mohol objasniť konkrétne okolnosti, ktoré súd prvého stupňa vytýka ako nedostatky

zmluvy vedúce k záveru, že predmetný úver je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov.

Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu z pohľadu jeho odvolacích námietok, že ustanovenie § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa domnienky bezúročnosti úveru a jeho
charakteru ako úveru bez poplatkov, je potrebné vykladať tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov len vtedy, ak súčasne zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 citovaného zákona a súčasne nemá náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10
ods. 1 citovaného zákona. Pre konštatovanie, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov, postačí aj to,
že predmetná zmluva nebola dojednaná písomne, alebo naopak, že neobsahuje náležitosti uvedené v§ 11 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne
konštatuje, že náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ (ako aj v § 10 ods. 1 citovaného
zákona) sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy, ktoré majú dôsledky uvedené v § 11 ods. 1 citovaného

zákona.

Takouto obligatórnou náležitosťou je aj údaj o konečnej splatnosti úveru, avšak v tejto súvislosti
poukazuje žalobca na to, že tento údaj je uvedený v listine označenej ako oznámenie veriteľa o schválení
úveru, pričom táto listina sa stala súčasťou predmetnej úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi

konania, a preto túto okolnosť bolo potrebné vyššie uvedeným postupom v podobe výsluchu žalobcu
alebo svedka objasniť. Tento výsluch by mal byť zameraný aj na otázku platnosti tzv. inkorporačnej
doložky odkazujúcej na zmluvné dojednania, ktoré mali byť žalovanej ako dlžníčke vysvetlené.

Taktiežjepotrebnésúhlasiťsnázoromžalobcuuvedenýmvjehoodvolaní,žežalovanejnebolposkytnutý
revolvingový úver a teda úroková sadzba vo výške 76,20 % sa nevzťahovala na úver, ktorý jej poskytnutý

bol.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, aj v tomto smere by výsluch informovanej osoby prispel k objasneniu
okolností uzavretia tejto časti zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi dojednaná.

Nepreskúmateľný je rozsudok aj v časti, ktorá sa týka premlčania nárokov uplatňovaných žalobcom v
tomto konaní, aj keď súd prvého stupňa správne vychádza z toho, že so zreteľom na spotrebiteľský
vzťah medzi účastníkmi je potrebné v otázke premlčania aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z obsahu žaloby vyplýva, že predmetný úver pre neplatenie jednotlivých splátok bol zosplatnený

23.10.2011, pričom súd prvého stupňa bez bližšieho vysvetlenia konštatuje, že v závislosti od toho sú
premlčané všetky splátky splatné pred 26.02.2011, čo treba považovať za záver nepreskúmateľný.

Z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej

zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako veriteľ sa rozhodol zosplatniť predmetný dlh z dôvodu omeškania
s platením jednotlivých splátok zo strany žalovanej k 23.10.2011, pričom žaloba bola v predmetnej veci

podaná 26.02.2014.

V období pred 26.02.2011 bola nesplatená iba jedna splátka, ktorá mala byť zaplatená 20.02.2011,
čo sa však nestalo, pričom následné nezaplatené splátky, ktoré mali byť splatné k 20.03.2011, resp. k
20.04.2011, nemôžu byť premlčané a pochopiteľne ani celý následný dlh týkajúci sa splátok, ktoré boli

splatné v čase trojročnej premlčacej lehoty pred podaním žaloby.

Všetky tieto okolnosti spôsobujú nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia súdu prvého stupňa, a
preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. bolo toto rozhodnutie vo výroku, ktorým bola žaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu a
doplniť dokazovanie v naznačenom smere.

Taktiež bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyporiadať sa aj s problematikou zmluvnej pokuty v

závislosti na vyššie uvedených okolnostiach a taktiež aj s problematikou regulácie maximálnej výšky
odplaty pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 238/2008 Z.z. V tejto súvislosti bude úlohou súdu prvého
stupňa vychádzať zo skutočnej výšky úrokovej sadzby vzťahujúcej sa na predmetnú zmluvu uzavretú
medzi účastníkmi, nakoľko výška 76 % úrokovej sadzby sa vzťahuje na revolvingový úver, ktorý v
skutočnosti podľa tvrdenia žalobcu poskytnutý nebol. Len v závislosti od skúmania týchto okolností bude

možné potom prikročiť k správnej aplikácii ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a ustáliť,
či predmetná odplata, teda použitá úroková sadzba, skutočne podstatne prevyšovala odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§

224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.