Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513203269
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8513203269.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1. V. Š., K.. XX.XX.XXXX a 2. Ľ.
Š., K.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Š. XXXX/XX, W. Ľ., obaja právne zastúpení PUCHALLA, SLÁVIK &
partners s.r.o., Kmeťova 24, Košice, IČO: 36 860 930 proti žalovaným 1. Optifin Invest s.r.o., Rusovská
cesta 1, Bratislava, IČO: 35 735 457 a 2. PL - PROFY spol. s r.o., Orlov 344, IČO: 36 482 153, obaja

právne zastúpení Mgr. Milošom Čičmancom, advokátom, AK, Rastislavova 3468/36, Poprad v konaní
o určenie neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici, o odvolaní žalovaných v 1.
a 2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 02. 10. 2018, č. k. 5C/92/2013-288
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

II. Priznáva žalobcom v 1.a 2.rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanému
v 1.a 2.rade, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil
(I.) a priznal žalobcom voči žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré sú
žalovaní povinní nahradiť spoločne a nerozdielne s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti rozsudku (II).

2. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že pri skúmaní toho, kto procesne zavinil zastavenie konania, vychádzal zo skutočností, ktoré
vyšli najavo v priebehu konania. Žalovaný v 1.rade ako oprávnený pred podaním predmetnej žaloby

sa domáhal vymoženia pohľadávky, ktorú žalobcovia uznali v notárskej zápisnici a s vykonateľnosťou
ktorej súhlasili (o neplatnosti právnych úkonov, ktorých sa v tomto konaní domáhali) iba voči žalobcom
ako povinným, ktorí neboli hlavní dlžníci, a to v dvoch exekučných konaniach nasledujúcich po sebe
tak, že po skončení jedného konania zastaveného po tom, ako bolo vyhovené námietkam povinných,
podal žalovaný v 1.rade ďalší návrh na vykonanie exekúcie, ktorej žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá. Žalobcovia urobili aj iné právne úkony, ktoré dokresľujú celú situáciu ohľadne predmetu

sporu (ako napr. pristúpenie k záväzku žalovaného v 1.rade žalobcami, ktoré v tom čase boli majoritnými
spoločníkmi žalovaného v 1.rade, následne prevod časti obchodného podielu žalobcami na spoločnosť
I. a. s., ktorá je personálne prepojená so žalovaným v 1.rade, v dôsledku čoho stratili žalobcovia väčšinu
hlasovacích práv u žalovaného v 2.rade. Z úradnej činnosti je súdu známe a žalovaní to ani nepopreli,
že na súde sa viedlo konanie, v ktorom ako žalobca vystupoval R. H. s. r. o. a ako žalovaní V. - V.
spol. s r.o.- V. a I. B. o zaplatenie 305 709,86 Eur. Po podaní tejto žaloby bola žaloba vzatá späť voči

spoločnosti V. - V. spol. s r.o., teda nárok bol uplatňovaný iba voči manželom B.. Z postupu žalovaného
v 1.rade v predmetnom, ako aj v iných konaniach, súd prvej inštancie dospel k záveru, že výsledkomsnahy žalovaného v 1. rade bolo vymôcť pohľadávku iba od žalobcov, ktorí zabezpečovali pohľadávku,
aj keď žalovaný v 2.rade ako hlavný dlžník zrejme má dostatok majetku na úhradu dlžnej sumy (čo sa
napokon aj potvrdilo úhradou dlhu zo strany žalovaného v 2.rade v priebehu tohto konania). Vzhľadom

na viacero právnych úkonov, ktoré sa dotýkajú zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1.rade voči
žalovanému v 2.rade a voči žalobcom, súd prvej inštancie skonštatoval, že neexistuje iba jedna žaloba,
ktorou by žalobcovia mohli vyriešiť všetky vzťahy medzi stranami sporu (do úvahy by pripadala iba
žaloba o plnenie, t. j. o zaplatenie pohľadávky žalovaného v 1.rade, kde by sa ako predbežná otázka
mohla riešiť neplatnosť jednotlivých právnych úkonov žalobcov, na ktorú však žalobcovia nie sú aktívne

legitimovaní a ktorú podal žalovaný v 1.rade až takmer po 2,5 roku od podania žaloby žalobcami a
nakoniec ju vzal v celom rozsahu späť, následkom čoho bolo konanie zastavené). Za tohto stavu podľa
názoru súdu prvej inštancie žalobcovia nemali na výber iné právne prostriedky ako podanú žalobu, ak
chceli odvrátiť postih hroziaci ich majetku na základe podľa nich neplatných právnych úkonov (názor
o neplatnosti týchto právnych úkonov vyslovil aj senát Krajského súdu v Prešove, ktorý konal v poradí
v druhom exekučnom konaní pod sp. zn. 24CoE/85/2013 iniciovanom žalovaným v 1.rade; iný senát

Krajského súdu v Prešove v prvej exekučnej veci pod sp. zn. 8CoE/103/2012 uznanie dlhu považoval
za platné). Následne súd prvej inštancie konštatoval, že predmet sporu v danom prípade odpadol pre
správanie žalovaného v 2.rade, ktorý pohľadávku žalovanému v 1.rade uhradil po podaní predmetnej
žaloby, teda právne úkony v notárskej zápisnici, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhali a na základe
ktorých žalovaný v 1.rade dvakrát začal exekučné konanie, stratili svoje opodstatnenie a požadované

určenie sa stalo pre žalobcov bezpredmetným.

3. Vychádzajúc z opísaných skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že bezprostredne zastavenie
konania zavinil žalovaný v 2.rade. Súd však vzhľadom na vyššie popísané okolnosti prípadu pripísal
procesné zavinenia na zastavení konania aj žalovanému v 1.rade, keďže podaním opakovaného návrhu

na vykonanie exekúcie iba vo vzťahu k žalobcom ako povinným, donútil žalobcov brániť svoje záujmy
podaním predmetnej žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých v žalobe. Prepojenosť
medzi žalovanými súd prvej inštancie konštatoval na základe skutočnosti, že žalovaný v 1.rade sa
domáhal od žalobcov v druhom exekučnom konaní značnej sumy, pre ktorú im hrozila možnosť straty
nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie, pričom ako povinného neoznačil aj žalovaného v 2.rade, ktorý

bol hlavným dlžníkom podľa notárskej zápisnice. Taktiež aj v prípade žaloby podanej voči V. - V.
spol. s r.o. a manželom B. vzal žalovaný v 1.rade žalobu voči V. - V. spol. s r.o.. späť. Za ďalšiu
skutočnosť preukazujúcu prepojenie medzi žalovanými považoval súd prvej inštancie aj fakt vyplývajúci
z exekučných konaní, keď žalovaný v 1.rade ako oprávnený v prvom exekučnom konaní vo vyjadrení z
marca 2012 tvrdil, že sa domáha iba v tom čase splatných splátok, kým v druhom exekučnom konaní

žiadal už vymoženie celej sumy, pretože celá pohľadávka bola zosplatnená s okamžitou účinnosťou k
23. 12. 2011, pričom uvedené zosplatenenie bolo doručené iba žalovanému v 2.rade, a to v rovnaký deň
ako bolo vyhotovené žalovaným v 1.rade v O., pričom prevzatie zosplatenenie bolo potvrdené priamo na
oznámeníozosplatnenípečiatkoužalovanéhov2.rade(ktorýmásídloviacako400kmodO.).Žalobcom
však toto zosplatnenie pohľadávky doručené nebolo, napriek tomu sa od nich vymáha celá pohľadávka.

Aj keď sa teda žalovaný v 1.rade správal podľa práva, jeho postup posúdil súd prvej inštancie ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. hraničiace so zneužitím práva, v dôsledku ktorého nepriamo
zavinil začatie predmetného konania, ktoré bolo napokon zastavené.

4. Proti tomuto uzneseniu proti výroku o trovách konania (II.) podali v zákonom stanovenej lehote

odvolanie žalovaní namietajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie
dostatočne neodôvodnil. Žalovaní namietajú, že skutkový stav bol zo strany súdu dokreslený a
rozhodnutie považujú za nepreskúmateľné. Poukázali na skutočnosť, že súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia uvádza spojenia „zrejme“, „údajne“, teda bez bližšieho objasnenia skutkového

stavu. Uviedli, že samotný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že v danej veci
absentuje naliehavý právny záujem na danom určení, teda uvedené by viedlo k zamietnutiu žaloby
a s tým spojeného neúspechu žalobcov. Poukázali na skutočnosť, že úhradou dlžnej pohľadávky
žalovanému v 1.rade žalovaným v 2.rade, neodpadol predmet tohto konania, teda žalovaný v 2.rade
svojim konaním nezavinil zastavenie konania. Dané právne úkony stále mohli byť vyhlásené za

neplatné, neúčinné, pričom žalobcovia sa dobrovoľne rozhodli vziať žalobu v tomto konaní späť bez
zavinenia žalovaných, keďže sa uspokojili so skutočnosťou, že pohľadávka bola uhradená (subjektívne
vyhodnotenie situácie). Uvedené však nemá žiaden vplyv na účinnosť, resp. neúčinnosť úkonov
obsiahnutých v notárskej zápisnici. To len potvrdzuje, že žalobcovia ďalej už nespochybňujú existenciudaného záväzku z príslušnej zmluvy o úvere napriek hrozbe domáhania sa regresného plnenia, nároku
žalovaným v 2.rade (plnil viac ako mal), keďže žalobcovia pristúpili k záväzku, v dôsledku čoho sa stali
dlžníkmi spolu so žalovaným v 2.rade (mimo úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici), pričom boli

zaviazaní spoločne a nerozdielne na plnenie. Podanie žaloby žalovaným v 1.rade voči žalovanému
v 2.rade a žalobcom o zaplatenie 305 709,86 Eur nebolo žiadne uvedomovanie si nepriechodnosti
exekúcie, ale legitímna obrana žalovaného v 1.rade na zabezpečenie jeho pohľadávky v prípade, že v
predmetnom konaní nebude mať úspech, aj vzhľadom na rozhodovanie súdu v exekúciách a plynutie
premlčacej doby. Ku koordinácií vzájomných krokov žalovaných sa žalovaní vyjadrili už skôr a úhradou

pohľadávky zo strany žalovaného v 2.rade zanikla pohľadávka aj voči žalobcom, následne podávanie
žaloby 3Cb/126/2016 na žalobcov a žalovaného v 2.rade by nedávalo zmysel. Uviedli, že konania
žalovaných sú individuálne, žalovaný v 2.rade nie je priamo kontrolovaný žalovaným v 1.rade. Mali
za to, že súd pri odôvodnení rozhodnutia zachádzal za hranicu prípustného „arbitrárneho“ rozhodnutia
súdov a používa zdôvodnenia, fakty, skutočnosti nepoužiteľné v danej veci, resp. riadne nepreukázané,
nepodložené v snahe neprimerane zvýhodniť žalobcov zohľadňujúc skutočnosti mimo uvedeného

konania napriek konštatovaniu, že po právnej stránke je konanie žalovaného v 1.rade prípustné a
súladné s právnou úpravou. Konštatovanie, že žalovaný v 1.rade mal snahu vymôcť pohľadávku iba
od žalobcov, aj keď žalovaný v 2.rade ako hlavný dlžník mal dostatok majetku na úhradu dlžnej sumy,
čo sa malo napokon potvrdiť jej úhradou, považujú odvolatelia za nemiestnu a neprijateľnú zo strany
súdu. Uviedli, že súdu nie sú zrejmé okolností, za ktorých k úhrade došlo, a taktiež skutočnosť akou je

dostatok finančných prostriedkov jedným z dlžníkov je pre posúdenie danej veci irelevantná. Žalovaní
majú naďalej za to, že predmet sporu v danom prípade neodpadol pre správanie sa žalovaného v 2.rade,
resp. žalovaného v 1.rade. Nemožno súhlasiť s konštatovaním, že právne úkony obsiahnuté v notárskej
zápisnici tým stratili opodstatnenie. Späťvzatie žaloby považovali žalovaní za subjektívne rozhodnutie
žalobcov, ktorí vzhľadom na úhradu pohľadávky sa sami subjektívne rozhodli, bez ďalších právnych

súvislostí, že daného určenia sa im už nie je potrebné domáhať. Dané subjektívne rozhodnutie nemôže
založiť základ pre objektívne zdôvodnenie späťvzatia žaloby z dôvodu na strane žalovaných. Navrhli,
aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil a priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom
rozsahu, alternatívne žiadali uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

5. Žalobcovia k podanému odvolaniu navrhli uznesenie v napadnutej časti potvrdiť a priznať žalobcom
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že v čase podania žaloby mali na požadovanom
určení naliehavý právny záujem a žaloba bola dôvodná z dôvodu prebiehajúcej exekúcie vedenej
titulom notárskej zápisnice. Poukázali na skutočnosť, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici mohol odpadnúť len v dôsledku procesného
neúspechu žalovaného v 1.rade v exekúcií a zastavenia exekúcie vedenej žalovaným v 1.rade
na základe dotknutej notárskej zápisnice. Namietali tvrdenia, ktorými žalovaní objasňovali svoje
koordinované konanie a zastúpenie tým istým právnym zástupcom, keď záujmy žalovaného v 1.rade
a žalovaného v 2.rade ako veriteľa a dlžníka z toho istého záväzkového vzťahu sú v celkom zjavnom

rozpore. V zmysle čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Mali za to, že súd
prvej inštancie všetky vyššie uvedené skutočnosti svedomito vyhodnotil a jeho rozhodnutie je príkladom
aplikácie základných princípov CSP a materiálnej spravodlivosti ako takej.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

7. Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd konštatuje, že rozhodujúcou otázkou v danej veci je
posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu

žaloby, nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu
sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak
na strane žalujúcej, ako i na strane žalovanej a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej
v ust. § 256 ods. 1 CSP. O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto

vždy rozhoduje podľa ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP.

8. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že v čase podania žaloby, teda dňa 4.7.2013
mali žalobcovia právny záujem na určení, že právne úkony (uznanie dlhu žalobcami ako aj ich súhlass vykonateľnosťou notárskej zápisnice) obsiahnuté v notárskej zápisnici č. K K K. XXXXX/XXXX z
22.11.2007 spísanej na Notárskom úrade X.. P. W. v W. I. (ďalej len „notárska zápisnica“) sú neplatné,
nakoľko dňa 28.11.2011 začala na exekučnom úrade X.. G. exekúcia na základe predmetnej notárskej

zápisnice voči žalobcom v 1.a 2.rade, ktorá však bola zastavená z dôvodu vyhovenia námietkam
žalobcov (nenadobudnutie splatnosti pohľadávky zabezpečenej notárskou zápisnicou a nepreukázanie
predčasného zosplatnenia úverovej pohľadávky- uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn.
7Er/579/2011, potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8CoE/103/2012) a následne dňa
19.6.2013 sa žalovaný v 1.rade opätovne domáhal vykonania exekúcie na vymoženie sumy 305709,86

Eur na podklade notárskej zápisnice prostredníctvom exekútorského úradu X.. V. Q.. Teda žalovaný
v 1.rade sa opätovne na základe spornej notárskej zápisnice domáhal vymoženia pohľadávky, pričom
žalobcovia namietali platnosť právnych úkonov uvedených v predmetnom exekučnom titule. V dôsledku
uvedeného žalobcovia využili svoje právo na súdnu ochranu a domáhali sa vyhlásenia neplatnosti
právnych úkonov uvedených v notárskej zápisnice z dôvodu, že k vyhláseniu o uznaní dlhu ako aj
súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice došlo v čase, kedy dlh v sume 16.000.000,-Sk a zároveň

ani samotný záväzok medzi veriteľom a dlžníkom reálne neexistoval, keďže uvedená skutočnosť
bola odkladacou podmienkou účinnosti samotného poskytnutia úveru zo strany veriteľa. Na základe
uvedeného žiadali žalobcovia určiť, že ich vyššie uvedené právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici
sú neplatné podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka.

9. Čo sa týka existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov v čase podania žaloby odvolací súd
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/56/2009 z 22.9.2010, v
ktoromsúdkonštatoval,ženaliehavýprávnyzáujemjedanýpredovšetkýmtam,kdebybeztohtourčenia
boloprávožalobcuohrozenéalebokdebybeztohtourčeniasastaloprávnepostaveniežalobcuneistým.

10. Na základe skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že v
čase podania žaloby bola voči žalobcom v 1. a 2.rade vedená v poradí už druhá exekúcia na vymoženie
pohľadávky majúcej základ v sporných vyhláseniach uvedených v notárskej zápisnici, teda jedinou
možnosťou ako odstrániť neisté postavenie žalobcov a zabrániť opakovaným návrhom žalovaného v
1. rade na začatie vykonania exekúcie bola žaloba o určenie neplatnosti sporných právnych úkonov

žalobcov v 1.a 2.rade v predmetnej notárskej zápisnice. Na základe uvedeného bola preukázaná
existencia naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby v čase začatia konania.

11. Žalobcovia podali dňa 16.9.2015 návrh na prerušenie konania vedeného pred súdom prvej
inštancie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (keďže sa v inom konaní

riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu) do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 3Er/271/2013, nakoľko Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. 24CoE/85/2013-159 z 11.4.2014 zrušil rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa
č.k. 3Er/271/2013-89, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. V predmetnom uznesení odvolací súd konštatoval, že „notárska zápisnica v danej

exekučnej veci nespĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti z dôvodu, že v čase jej spísania dlh
povinných v skutočnosti neexistoval a jeho výška nebola určená, preto povinní nemohli dlh platne uznať
čo do dôvodu a výške. V čase spísania notárskej zápisnice pohľadávka v uvedenej výške neexistovala,
v tom čase nebolo ani zrejmé, v akej výške a či vôbec dlh povinných vznikne, čo platí o to viac v
prípade čerpania úverového rámca. V opačnom prípade by bolo povinným odňaté právo namietať výšku

uznaného dlhu v čase jeho uznania, nakoľko ten nebol v čase spísania notárskej zápisnice dostatočne
do budúcna určiteľný. Jeho výška závisela len od skutočnosti, v akej výške budú povinní aj reálne čerpať
poskytnutý úverový rámec.“

12. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 3Er/271/2013-174 zo dňa 04. júla 2016 opätovne

zamietol žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie z dôvodu absencie podmienky materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. S uvedeným právnym záverom sa stotožnil aj odvolací súd,
ktorý predmetné uznesenie súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
24CoE/25/2017-252 z 20.11.2017 potvrdil. V odôvodnení predmetného rozhodnutia v bode 11 zotrval na
právnom názore, ktorý uviedol Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 24CoE/85/2013-159 z 11.4.2014,

teda o nedostatku materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z dôvodu neplatného uznania dlhu
žalobcami v 1.a 2.rade v čase, kedy samotná pohľadávka veriteľa neexistovala.13. Po odpadnutí prekážky, pre ktorú bolo konanie na súde prvej inštancie prerušené, súd prvej inštancie
pokračoval v konaní a dňa 3.5.2018 predvolal strany sporu na pojednávanie nariadené na termín
1.6.2018.

14. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 23.5.2018 oznámili súdu, že dňa 4.7.2016 žalovaný v 2.rade
uhradil žalovanému v 1.rade spornú pohľadávku vo výške 298745,37 Eur s príslušenstvom vo výške
6964,49 Eur. V dôsledku uvedenej skutočnosti uviedli, že majú za to, že v predmetnom konaní od začatia
konania nie je daný naliehavý právny záujem, pričom ak by súd mal za to, že v čase začatia konania bol

daný, minimálne po úhrade pohľadávky žalovaným v 2.rade tento záujem na určení neplatnosti odpadol,
keďže nie je možné vykonať exekúciu na majetok žalobcov, či iným spôsobom nárokovať uhradenie
pohľadávky, keďže pohľadávka žalovaného v 1. rade zanikla.

15. Žalobcovia podali dňa 26.6.2018 návrh na späťvzatie žaloby, ktorý odôvodnili tým, že v čase podania
žaloby mali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti sporných právnych úkonov v notárskej

zápisnici, avšak vzhľadom na neúspech žalovaného v 1.rade v exekučnom konaní, ktoré sa viedlo na
základe notárskej zápisnice voči žalobcom, odpadol naliehavý právny záujem žalobcov v predmetnom
konaní na určení neplatnosti právnych úkonov.

16. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia od momentu, kedy sa

dozvedeli o zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoE/85/2013-159 z 11.4.2014, v
odôvodnení ktorého odvolací súd konštatoval nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu
z dôvodu nemožnosti uznať dlh, ak záväzok medzi zmluvnými stranami ešte neexistoval, podali na súd
návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Následne v
dôsledku právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie v konaní pod sp.zn. 3Er/271/2013, žalobcovia

podali návrh na späťvzatie žaloby, keďže rozhodnutím exekučného súdu sp.zn. 3Er/271/2013-174 z
04.7.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoE/25/2017-252 z 20.11.2017
došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vykonanie exekúcie z dôvodu absencie podmienky
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

17. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcov a uvádza, že v dôsledku skutočnosti vo
vyššie uvedenom exekučnom konaní vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že notárska zápisnica nie je
materiálne vykonateľným exekučným titulom (vyhlásenie žalobcov o uznaní dlhu bolo vykonané v čase,
kedy medzi zmluvnými stranami neexistoval ani právny vzťah), ide o rozhodnutia, v dôsledku ktorých
bolo odstránené neisté postavenie žalobcov, a teda v ich dôsledku zanikol naliehavý právny záujem. (k

obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp.zn. 4Co/59/2016 z 23.5.2018)

18. V dôsledku uvedeného žalobcovia uplatnili svoje dispozičné právo a zobrali žalobu vo veci samej
v celom rozsahu späť. Čo sa týka procesného zavinenia zastavenia konania, odvolací súd mal za
preukázané, že konaním žalovaného v 1.rade došlo k zastaveniu konania, keďže žalovaný v 1.rade

si opakovane uplatňoval právo na vymoženie pohľadávky voči žalobcom v exekučnom konaní na
základe nespôsobilého exekučného titulu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podaním žaloby
si žalobcovia iba uplatnili svoje právo na súdnu ochranu, keď sa domáhali určenia neplatnosti uznania
dlhu ako aj určenia neplatnosti súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nakoľko prvé exekučné
konanie vedené na základe spornej notárskej zápisnice bolo zastavené z dôvodu, že notárska zápisnica

v čase podania návrhu na začatie exekúcie nenadobudla vykonateľnosť, teda z iného dôvodu akým
bola neplatnosť predmetných úkonov (napriek tomu, že uvedené žalobcovia v exekučnom konaní
namietali), pričom následne žalovaný v 1.rade opätovne podal návrh na vymoženie dlžnej sumy na
základe spornej notárskej zápisnice dňa 19.6.2013, teda odvolací súd konštatuje naliehavý právny
záujem žalobcov v čase podania žaloby dňa 4.7.2013. Keďže v dôsledku rozhodnutia exekučného

súdu č.k. 3Er/271/2013-174 z 04.7.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
24CoE/25/2017-252z20.11.2017došlokzamietnutiužiadostioudeleniepovereniazdôvoduneplatnosti
právnych úkonov, ktoré boli predmetom tohto konania, teda z dôvodu vysporiadania sa exekučných
súdov s platnosťou právnych úkonov ako s predbežnou otázkou, odpadol naliehavý právny záujem v
konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp.zn.5C/92/2013.

19. Uvedený právny záver možno analogicky vyvodiť aj z rozhodnutia Veľkého senátu
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS ČR dňa 25.06.2014 pod č.k. 31Cdo/2740/2012,
v zmysle ktorého: „Ak je rozhodnutím o veci samej (jeho výrokom) v spore o splnenie povinnosti,ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva úplne vyporiadaný právny vzťah
založený v spore o plnenie na riešení predbežnej otázky (riešenie prijaté v takomto spore vyčerpalo
bez zostatku obsah predbežnej otázky, z ktorej už (preto) nemôžu vzniknúť ďalšie spory o splnenie

povinnosti medzi tými istými účastníkmi), potom nasledujúcemu sporu o určenie, či tu právny vzťah
(právny pomer) alebo právo je či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorým má byť výrokom
súdneho rozhodnutia znovu posúdená rovnaká predbežná otázka, už bráni prekážka veci rozsúdenej
(res iudicata). Rovnaké stanovisko zaujal NS SR v rozhodnutí 1 Cdo/44/2010, 1Cdo/133/2009, ÚS SR
II ÚS 349/09-36 z 20.01.2010.

20. Nakoľko naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania,
ale aj v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, v dôsledku vysporiadania sa exekučných súdov s
platnosťou právnych úkonov v spornej notárskej zápisnici ako s predbežnou otázkou, došlo k zániku
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, preto žalobcovia boli nútení vziať svoju žalobu
späť, keďže súd by musel zamietnuť žalobu bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento

nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Zavinenie na
zastavení konania odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaných spoločne
a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania) pripísal žalovanému v 1.rade, keďže podaním návrhu
na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice, ktorá obsahovala neplatné uznanie dlhu ako aj
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, spôsobil, že exekučný súd posúdil predmet tohto konania

ako predbežnú otázku, čím v tomto spore došlo k zániku naliehavého právneho záujmu, v dôsledku čoho
boli žalobcovia nútení podať návrh na späťvzatie žaloby.

21. Pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že
tento bezprostredne zavinil zastavenie konania. Predmet sporu odpadol pre správanie sa žalovaného

v 2.rade, ktorý pohľadávku žalovanému v 1.rade uhradil po podaní predmetnej žaloby (04. 07. 2016).
Týmto konaním žalovaného v 2.rade, právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorej neplatnosti
sa žalobcovia domáhali a na základe ktorých žalovaný v 1.rade dvakrát začal exekučné konanie, stratili
svoje opodstatnenie a požadované určenie neplatnosti právnych úkonov (vyhlásenie o uznaní dlhu
a súhlas s exekúciou a vykonateľnosťou) zapísaných do notárskej zápisnice sa stalo pre žalobcov

bezpredmetné.

22. Čo sa týka aplikácie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje, že
dôvody hodné osobitného zreteľa s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie sú dané.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie v napadnutej časti, t. j. vo výroku II. v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil ako vecne správne.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, úspešnými boli žalobcovia v 1.a 2.rade,

preto vzhľadom na ich úspech v odvolacom konaní, súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu voči žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).