Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoPr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113231104
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113231104.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne (predtým navrhovateľky)
P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom R., A. armády č. XXXX/XX, t.č. T. T., H. X/XXX, právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 868 434, so sídlom v Prešove,
Konštantínova 3, proti žalovanému (predtým odporcovi) ROKO, s.r.o., IČO: 36 458 481, so sídlom v

Prešove, Strojnícka 18, právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove,
Hlavná 89, v konaní o zaplatenie 876,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 28Cpr/8/2013-127 zo dňa 13.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a v
rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny o 204,87 Eur zastavil. Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 204,87 Eur za obdobie od
01.08.2013 do 18.01.2016. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 59 ods. 1, § 61 ods. 1, 2, § 62 ods. 1-3, 7, 8, §

63 ods. 1, § 68 ods. 1, 2, § 69 ods. 1, 3, 4, § 76 ods. 1, 2 Zákonníka práce, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z, § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.). Výrok o trovách konania ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.

3. Vychádzal zo zistenia, že podľa § 76 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. platného v čase skončenia
pracovného pomeru, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov

uvedenýchv§63ods.1písm.a)alebopísm.b)alebozdôvodu,žezamestnanecstratilvzhľadomnasvoj
zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné
najmenejvsume a)jehopriemernéhomesačnéhozárobku,akpracovnýpomerzamestnancatrvalmenej
ako dva roky, b)dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca
trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, c)trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku,
ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, d)štvornásobku

jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov
a menej ako dvadsať rokov, e)päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer
zamestnancatrvalnajmenejdvadsaťrokov.Keďžežalobkyňazobralavčastisvojnávrhspäťozaplatenie
istiny 204,87 Eur, súd v tejto časti konanie zastavil. Uvedené odôvodnil v zmysle ustanovenia § 96 ods.
1 O.s.p. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na znenie ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej

primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide oomeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995

Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom

trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého
tohto polroka. Konštatoval, že je nepochybné, že návrh na zaplatenie mzdy vo výške 204,87 Eur bol
oprávneným nárokom žalobkyne, žalovaný túto mzdu vyplatil žalobkyni na pojednávaní dňa 18.01.2016.
Preto súd prvej inštancie priznal žalobkyni v zmysle citovaných zákonných ustanovení úrok z omeškania
z tejto platby vo výške 8,5 % - zákonný úrok z omeškania z istiny, ktorá bola počas konania zaplatená a
to za obdobie od 01.08.2013 do 18.01.2016, kedy došlo k uhradeniu. Zamietnutie žaloby v prevyšujúcej

časti odôvodnil súd prvej inštancie tak, že v prvom rade si musel ujasniť to, akým spôsobom došlo k
ukončeniu pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného. Strany sporu urobili viaceré úkony vedúce ku
skončeniu pracovného pomeru. Žalobkyňa zaslala žalovanému dohodu o skončení pracovného pomeru.
Kpodpisutejtodohodynedošlo,keďželebozamestnávateľstýmnesúhlasil.Následnežalobkyňazaslala
žalovanémuvýpoveďzozamestnaniadňa08.07.2013.Tútovýpoveďkoncipovalaakookamžitúvýpoveď

zo zamestnania podľa § 69 Zákonníka práce zo zdravotných dôvodov. Žalobkyňa pred touto výpoveďou
podala žiadosť o preradenie na inú prácu doporučene 14.06.2013 s tým, že v tejto žiadosti uviedla, že
na základe lekárskeho posudku nemôže vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve. Preto žiadala
o preradenie. Predložila lekársku správu z roku 2012. Táto žiadosť bola žalovanému doručená dňa
20.05.2013. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nevyhovel tejto žiadosti, preto podala následne výpoveď zo

dňa 08.07.2013. Súd prvej inštancie túto výpoveď nepovažoval za právne relevantnú. Žalobkyňa svoju
výpoveď podložila podľa ust. § 69 vtedy platného Zákonníka práce, avšak neuniesla dôkazné bremeno
a nepostupovala v zmysle zákona. Súd prvej inštancie mal za to, že absentoval relevantný lekársky
posudok, ktorý žalovanému nepredložila spolu so svojou žiadosťou. Sama potvrdila na pojednávaní, že
pri žiadosti o preradenie na inú prácu predložila lekársku správu z júna 2012, teda rok starú, kde sa

uvádzajú jej ortopedické problémy. Súd prvej inštancie z uvedeného vyvodil, že z tejto správy nijakým
spôsobom nevyplýva, že by ju súd mohol posúdiť ako lekársky posudok so záverom, ktorý by deklaroval
vážne ohrozenie zdravotného stavu pri výkone zamestnania, ktoré žalobkyňa vykonávala. V tejto
súvislostisúdprvejinštanciepoukázalnarozsudokNSSR,sp.zn.3Cdo/150/2005.Žalobkyňa predložila
do spisu aj ďalšiu lekársku správu, ktorá je však datovaná až po odoslaní tohto oznámenia, teda z

19.06.2013, kde je uvedená nutnosť preradenia na inú prácu bez statickej a fyzickej záťaže. Z dôvodu
právnej istoty súd prvej inštancie uviedol, že ani táto správa nemá formu lekárskeho posudku, ktorá
by vyslovene deklarovala nemožnosť vykonávania doterajšej práce bez vážneho ohrozenia zdravia.
Žalobkyňa nielenže nepredložila žalovanému vo svojej žiadosti o preradenie na inú prácu relevantný
lekársky posudok, ale nepredložila ho ani v konaní pred súdom. Súd prvej inštancie preto okamžitú

výpoveď zo zamestnania podľa ust. § 69 (č.l. 10) nepovažoval za právne relevantnú a teda na ňu
neprihliadol. Žalobkyňa svoj nárok na vyplatenie dvojmesačného odstupného oprela o to, že keď
zamestnanec okamžite skončí pracovný pomer má nárok na dvojmesačné odstupné (§ 69 ods. 4).
Žalobkyňaneskončilapracovnýpomerokamžitýmskončenímpracovnéhopomeruvzmysleustanovenia
§ 69 ods. 1 Zákonníka práce. Preto súd prvej inštancie jej návrh čo sa týka zaplatenia dvojmesačného

odstupnéhozamietol.Žalovanýdalžalobkynivýpoveďpodľa§63ods.1písm.e),tedažeuzamestnanca
sú dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať
zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej
disciplínyupozornenýnamožnosťvýpovede. Tútovýpoveďpovažovalsúdprvejinštanciezarelevantnú,

pretože bolo preukázané a žalobkyňa túto skutočnosť nepoprela. Teda, že do zamestnania po vyčerpaní
dovolenky 14.06. nenastúpila, a že od 04.06. pracovala u iného zamestnávateľa. Súd prvej inštancie
absenciu žalobkyne v práci považoval za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a mal za preukázané,
tak ako bolo uvedené nielen z tvrdení samotného žalovaného ako zamestnávateľa, ale aj potvrdením
samotnej žalobkyne a že žalobkyňa od 04.06. pracovala na plný úväzok u iného zamestnávateľa. Preto

súd prvej inštancie ustálil, že práve výpoveďou zo strany žalovaného bol ukončený pracovný pomer
žalobkyne z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, a to nenastúpenia do práce. Pri takomto
ukončení pracovného pomeru žalobkyňa nemá nárok na zaplatenie odstupného.4. Proti výroku rozsudku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý podala v zákonnej lehote
odvolanie žalobkyňa. Podstatná odvolacia námietka žalobkyne je, že súd prvej inštancie opomenul
aplikáciu § 77 Zákonníka práce. V nadväznosti na to, navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zmeniť a vyhovieť aj v prevyšujúcej časti žalobného návrhu, alternatívne rozsudok v napadnutej časti
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470

ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 OSP, § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

8. Odvolací súd má za to, že v preskúmavanej veci bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav, no
zo zistených skutočností nebol vyvodený správny právny záver. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Súd prvej inštancie založil svoj záver o nedôvodnosti žaloby na tom, že okamžité skončenie

pracovného pomeru, ktoré dala žalobkyňa žalovanému listom zo dňa 08.07.2013 nebolo právne
relevantné pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitosti v zmysle § 69 Zákonníka práce, a naopak,
ako právne relevantnú vyhodnotil výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobkyni listom zo dňa 14.06.2013.

10. Súd prvej inštnacie opomenul rozhodujúci fakt, a to, že predmetom konania sú nároky žalobkyne z

okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 69 ods. 4 Zákonníka práce), ktorý žalobkyňa učinila listom
zo dňa 08.07.2013, a ktorý si žalovaný prevzal dňa 09.07.2013 (č.l. 10, 103).

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva (nikto opak v konaní netvrdil), že žalovaný neplatnosť
tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde podľa § 77 Zákonníka práce nenapadol.

12. Odvolací súd konštatuje, že o neplatnosti skončenia pracovného pomeru môže rozhodnúť výlučne
súd. Lehota je prekluzívna a má hmotnoprávny charakter. Začína plynúť odo dňa, kedy sa mal pracovný
pomer skončiť a najneskôr v jej posledný deň musí byť žaloba doručená súdu. Potom platí, že ak
žaloba na súd nebola podaná vôbec, alebo včas, pracovný pomer sa skončí aj napriek tomu, že jeho

podkladom bol neplatný právny úkon. Po márnom uplynutí stanovenej lehoty v zmysle § 77 Zákonníka
práce, sa súd už nemôže otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru, ani ako otázkou predbežnou
zaoberať. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že súd prvej inštancie pochybil, ak v tomto konaní,
ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo ku okamžitému
skončeniu pracovného pomeru zo strany žalobkyne a následne z toho vyvodil nedôvodnosť žaloby.

Odvolacie námietky žalobkyne preto odvolací súd považuje za opodstatnené.,

13. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

14. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vec opäť náležite v zmysle názoru
odvolacieho súdu posúdiť, vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne a následnevo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2
CSP aj náležite odôvodniť.

15. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.