Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Pc/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717207666
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6717207666.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa: T. B., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom P. X, občan SR, zastúpený procesným opatrovníkom: Obec Sása, 962 62
Sása, proti matke: P. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T.. J. XXXX/X, S., občan SR a deťom: C. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T.. J. XXXX/X, S., občan SR, L. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S.,
občan SR, T. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T.. J. XXXX/X, S., občan SR, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa o zapretie otcovstva z a m i e t a .

II. Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 04. 10. 2016 návrh, ktorý podľa obsahu

možno hodnotiť ako návrh na zapretie otcovstva. Na výzvu súdu tento návrh doplnil písomným podaním
doručené súdu dňa 03. 11. 2016. V návrhu navrhovateľ prehlásil, že s určitosťou je pevne presvedčený o
tom, že všetky tri deti T., C. a L. nie sú jeho, čo by mohla potvrdiť skúška DNA, pretože mu bola odobratá
vzorka dňa 26. 10. 2016. Žiadal, aby súd zrušil jeho otcovstvo k týmto trom deťom, a aby mu tým zanikla
povinnosť platiť na ne výživné, za čo by mohol byť neprávom v budúcnosti stíhaný. Ďalej uviedol, že ak
sa potvrdí skúškou DNA, že deti nie sú jeho, bude sa na súde domáhať vrátenia od ústavu alimentov,
ktoré na deti uhrádzal od roku 2009 do roku 2012 ako aj roky predtým. Na L. B. peniaze neposielal.

Kým však bol na slobode, platil jej po 50,-- € mesačne až do roku 2002. Poukázal na to, že matka -
jeho bývalá družka mala viacero partnerov a týchto menila, mala často vypité, takže tak isto nemôže
vedieť, či tieto tri deti sú jeho. Ďalej uviedol, že s matkou má dve dcéry P. B. a L. B., ktoré sú jeho deti.
Za biologického otca syna T. B. označil R. W., za biologického otca L. B. označil F. W., ktorý je už t. času
nebohý. Kto je otcom C. Y.U. uviesť nevedel, avšak matka by to mohla vedieť.

2. Návrh otca bol dňom 11. 05. 2017 odstúpený tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému.

3. Keďže navrhovateľ v návrhu zároveň požiadal o ustanovenie advokáta, uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 21. 11. 2016 č. k. 13Pc/8/2016-13 bol navrhovateľ odkázaný, aby sa obrátil
na príslušné centrum právnej pomoci. Uznesenie súdu bolo doručené navrhovateľovi do vlastných rúk
dňa 25. 11. 2018. Podľa vyjadrenia centra právnej pomoci dňa 17. 08. 2016 sa navrhovateľ obrátil so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci. Následne bol vyzvaný na predloženie požadovaných údajov a
dokladov, ktorej výzve navrhovateľ nevyhovel, preto rozhodnutím zo dňa 21. 11. 2016 bolo zastavené

konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12. 12. 2016.

4. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že sám nevie čítať ani písať. V priebehu konania bolo zistené, že na
základe rozhodnutia súdu v trestnom konaní mu je nariadená ústavná liečba psychiatrická. Z trestnéhokonania bolo zistené (konanie pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 4Nt/41/2017), že na
základe znaleckého dokazovania bola u navrhovateľa zistená závažná duševná porucha a to mentálna
retardáciaľahkéhoažstredneťažkéhopásma,resp.ťažkádebilitaažimbecilitapodľastaršejklasifikácie.

Bolo konštatované, že u navrhovateľa je výrazne narušená schopnosť pochopiť zmysel vyšetrovania
trestného činu, prípadne aj udeleného trestu.

5. Podľa § 2 ods.1 C. m. p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5.1 Podľa § 67 C. s. p., každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť
na právne úkony.

5.2 Podľa § 69 C. s. p., súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne
konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za

fyzickú osobu konať alebo je nečinný.

5.3 Podľa § 8 ods.1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu
plnoletosťou.

5.4 Podľa § 10 ods.2 Občianskeho zákonníka,, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov,
je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

6. U navrhovateľa sa jedná o plnoletú fyzickú osobu, na základe zistení súdu má súd pochybnosti o plnej
procesnej spôsobilosti navrhovateľa a z uvedených dôvodov v súlade s § 69 C. s. p. bol navrhovateľovi
ustanovený tzv. procesný opatrovník na ochranu jeho procesných práv. Keďže súd nezistil žiadnu blízku
aleboinúosobuzrodinnéhoprostredianavrhovateľa,zaprocesnéhoopatrovníkabolaustanovenáobec,

v ktorej mal navrhovateľ poslednú adresu trvalého bydliska, t. j. Obec Sása.

7. Návrh navrhovateľa bol prostredníctvom polície doručený do vlastných rúk matke dňa 29. 05. 2018
(čl. 88), deťom C. Y. dňa 15. 11. 2017 (čl. 70), L. B. dňa 29. 05. 2018 (čl. 88) a T. B. dňa 02. 07. 2018 (čl.
111). Účastníci konania boli zároveň vyzvaní, aby sa k návrhu písomne vyjadrili, k návrhu sa písomne

nevyjadrili.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky, detí C. Y. a L. B., oboznámením listinných
dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

9. Navrhovateľ bol vypočutý v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici a uviedol, že návrh podal z dôvodu,
lebo sa cítil zo strany matky podvedený. Je pravdou, že písomne uznal otcovstvo k uvedeným trom
deťom, pretože ho matka oklamala. Asi pred 10-timi rokmi mu však vykričala, že to nie sú jeho deti, preto
sa rozhodol podať návrh na zapretie otcovstva. Pamätal si, že už aj v minulosti v roku 2002 podával
takýto návrh. Súčasný návrh písal z výkonu trestu, s čím mu pomohol kamarát. Na dôkaz žiadal vypočuť

matku detí, ktorá sa môže vyjadriť, kto je otcom detí. Ďalej žiadal vypočuť svedka R. W., ktorý by mal
byť otcom T. B.. Otcom L. B.Á. by mal byť F. W., ktorý je však nebohý, avšak túto informáciu vedel
od samotného F. W., ktorý sa s tým priznal, prípadne sa k uvedenej okolnosti môže vyjadriť aj R. W..
Navrhovateľ poukázal na to, že kým bol vo výkone trestu, matka spávala s obidvomi. Otca C. Y. označiť
nevie, k tomu by sa mohla vyjadriť matka. Ďalej žiadal, aby si súd zabezpečil správu o dobách, kedy bol

vo výkone trestu. Stalo sa, že bezprostredne potom, ako prišiel z výkonu trestu, sa jeden krát vyspal s
matkou a tá tvrdila, že je otcom dieťaťa, pritom predtým spávala s inými. Z tohto dôvodu s cíti zo strany
matky zneužitý a trvá na podanom návrhu.

10. Matka na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ veľmi dobre vedel, že toto nie sú jeho deti a napriek

tomu podpísal otcovstvo. Rozhodol sa podpísať otcovstvo z dôvodu, že chcel s ňou žiť. Je pravdou, že
mu oznámila, že to nie sú jeho deti, avšak keď podpisoval otcovstvo, veľmi dobre vedel, že nie je otcom
týchto detí. V súčasnej dobe sa matka rozhodla žiť s iným mužom, preto sa na ňu navrhovateľ nahneval,
začal si na ňu vymýšľať a rozhodol sa podať tento návrh. V čase, keď spolu žili s navrhovateľom a detiboli malé, obaja sa o ne starali. Konkrétne peniaze na výživu detí jej otec k rukám nikdy nedával, ani v
čase, keď bol odňatý na slobode jej výživné uhrádzané nebolo. Matka uviedla, že nevie o tom, že by sa v
minulostiviedloobdobnékonanie,t.j.,žebysinavrhovateľpodávalnávrhnazapretieotcovstvakdeťom.

11. C. Y. pred súdom vypovedal, že v podstate vyrastal v detskom domove, nevie, či za neho otec platil
výživné. Keď bol malý, zrejme boli spolu ako rodina, avšak pokiaľ vyrastal v detskom domove, otec ho
nikdy nekontaktoval, ani telefonicky, ani ho nebol navštíviť. Potom, čo odišiel z detského domova, vrátil
sa späť a boli spolu v kontakte, bavia sa úplne v pohode, niekedy otec u nich prespával. Stretnú sa

spolu na pive a bavia sa spolu viac ako kamaráti. Otec tiež vedel o termíne pojednávania, uviedol, že
príde, avšak na pojednávanie sa nedostavil. Je pravdou, že mu otec aj matka hovorili, že otec nie je jeho
biologickým otcom. Kto by mal byť jeho biologickým otcom mu však nepovedali. Nevedel o tom, že by
v minulosti prebiehalo obdobné konanie o zapretie otcovstva.

12. L. B. vypovedala, že kým bola malá, boli spolu s mamou aj otcom, potom vyrastala v detskom

domove, kde ju otec ani matka nekontaktoval. Teraz sa s otcom stretne len náhodne, porozprávajú sa.
Nevie o tom, či otec platil na ňu nejaké výživné, ale určite sa o ňu nestaral. Je pravdou, že matka aj otec
hovorili, že jej biologickým otcom by mal byť F. W., ktorý pochádzal zo P. a je t. času nebohý.

13. Podľa matričných údajov došlo u L. Y.Š., nar. XX. XX. XXXX so súhlasom matky dieťaťa k

uznaniuotcovstvanavrhovateľomdňa02.07.1993predObvodnýmúradomZvolen,matričnéoddelenie.
Otcovstvo k dieťaťu T. Y., nar. XX. XX. XXXX bolo určené zápisnične súhlasným vyhlásením rodičov,
kedy navrhovateľ so súhlasom matky uznal otcovstvo k dieťaťu dňa 01. 12. 1999 na Okresnom úrade
Zvolen, matričný úrad. Otcovstvo k dieťaťu C. Y., nar. XX. XX. XXXX bolo určené zápisnične súhlasným
vyhlásením rodičov, kedy navrhovateľ so súhlasom matky uznal otcovstvo k dieťaťu dňa 28. 07. 1997

na Okresnom úrade Zvolen, matričné oddelenie.

14. Podľa odpisu registra trestov bol navrhovateľ 12x súdne trestaný a to najmä pre majetkovú trestnú
činnosť na nepodmienečný trest odňatia slobody v rozhodnom období spadajúcom do narodenia detí.
Z Archívu ZVJS (čl. 99) bolo preukázané, že vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody bol

navrhovateľ nasledovne: VTOS od 16. 02. 1988 do 16. 02. 1992 (ústav Kráľová), VTOS od 25. 01. 1994
do 30. 10. 1996 (ústav Kráľová), VV od 18. 11. 1997 do 18. 08. 1999 (ústav Kráľová).

15. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. Nc/839/97 zo dňa 20. 04. 1998 boli v tom čase maloletí
L. a C. zverení do starostlivosti matky, otcovi nebola uložená vyživovacia povinnosť, nakoľko bol v tom

čase vo výkone trestu. V priebehu toho konania otec pri výsluchu dňa 12. 02. 1998 uvádzal, že nie je
otcomtýchtodetí,bolpoučenýotom,žemusípodaťnávrhnazapretieotcovstva.UznesenímOkresného
súdu Zvolen sp. zn. 5P/639/04 zo dňa 17. 12. 2004 boli vtedy maloleté deti L. (vo veku 13 rokov), C.
(vo veku 7 rokov), T. (vo veku 5 rokov) umiestnené do ústavnej starostlivosti a to L. - Detský domov
Q. Q., C. - Detský domov K., T. - Detský domov Ž. Q.. Následne rozsudkom Okresného súdu Zvolen

č. k. 5P/552/2004 zo dňa 25. 02. 2005 bolo rozhodnuté o nariadení ústavnej starostlivosti u týchto detí
v súlade s predbežným opatrením súdu a rodičia boli zaviazaní vyživovacou povinnosťou na každé
dieťa vo výške minimálneho výživného (v tom čase 624,-- Sk mesačne). V rámci konania bol vypočutý
navrhovateľ ako otec vo výkone trestu dňa 16. 04. 2004, kedy taktiež uvádzal, že nie je otcom týchto detí.
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8P/75/06 zo dňa 18. 10. 2006 bolo rozhodnuté o tom, že

otec, t. j. navrhovateľ je povinný platiť zvýšené výživné na vtedy maloletého T. a C. vo výške minimálneho
výživného a to 30 % životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. V konaní bol otec vypočutý vo
výkonetrestudňa04.08.2006,kedytvrdil,ženiejeotcomtýchtodetí,zaotcavtedymaloletéhoT.označil
R. W., biologického otca vtedy maloletého C. nevedel označiť. Uvádzal, že tieto okolnosti mu vykričala
matkaprednástupomdovýkonutrestu,vďalšompísomnomvyjadreníoznačilzabiologickéhootcavtedy

maloletej L. F. W.. V rozhodnutí prvostupňového aj odvolacieho súdu bolo jednoznačne konštatované
na adresu obrany otca, že konanie o zapretie otcovstva musí byť vedené ako samostatné konanie
na návrh. Následným rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11P/75/2012 zo dňa 21. 02. 2013
bolo rozhodnuté o premiestnení vtedy maloletého C. do iného ústavného zariadenia - RC P. a bolo
ponechané výživné otcovi vo výške minimálneho výživného. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.

zn. 11P/18/2014 z 11. 08. 2014 bolo rozhodnuté o zmene výchovného zariadenia u vtedy maloletého C.
na RC A. a rovnako bolo otcovi ponechané výživné vo výške minimálneho výživného. V tomto konaní sa
rovnako otec bránil, že nie je biologickým otcom dieťaťa, avšak nepreukázal účinné zapretie otcovstva.16. Lustráciou súdnych konaní súd nezistil, že by na tunajšom súde v minulosti prebiehalo konanie o
návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva vo vzťahu k týmto trom deťom.

17.PodľavyjadreniaDetskéhodomovaD.A.,kT.B.,nar.XX.XX.XXXXboltentoumiestnenývzariadení
od 17. 12. 2004 a ukončil poskytovanie starostlivosti 30. 01. 2018 ako plnoletý. Po odchode nemal stále
bývanie, ani zamestnanie, zdržiava sa v meste Zvolen.

18. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené

súhlasným vyhlásením rodičov. Podľa ods. 2, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred
matričným úradom alebo pred súdom.

18.1 Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že
by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Podľa ods. 3, ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane.

18.2 Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke,
ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo
manžel nemá.

19. V tomto prípade došlo k určeniu otcovstva u všetkých troch detí súhlasným vyhlásením rodičov,
pričom k písomnému vyhláseniu otcovstva navrhovateľa k L. B. došlo dňa 02. 07. 1993, t. j. lehota na
podanie návrhu na zapretie otcovstva uplynula dňom 02. 07. 1996, otcovstvo k C. Y. navrhovateľ uznal
písomne dňa 28. 07. 1997, trojročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva uplynula dňom

28. 07. 2000, otcovstvo k T. B. navrhovateľ písomne uznal 01. 12. 1999, lehota na podanie návrhu na
zapretie otcovstva uplynula dňom 01. 12. 2002. Návrh navrhovateľa bol podaný na súde dňa 04. 10.
2016, t. j. zjavne po uplynutí zákonnej lehoty, kedy možno otcovstvo zaprieť pred súdom. K plynutiu
lehotynapodaniežalobyozapretieotcovstvasúduvádza,že bolapodrobenáústavnejkontrolezákonná
lehota na podanie žaloby o zapretie otcovstva, avšak iba manželom matky podľa § 86 ods.1 Zákona

o rodine, kedy Ústavný súd v SR v náleze PL.US 1/2010 zo dňa 20. 04. 2011 vyslovil konštatovanie,
že uvedené ustanovenie, ktoré obmedzovalo podanie návrhu na zapretie otcovstva manželom matky
zákonom predpísaným spôsobom nebolo v súlade s článkom 6 ods.4, článkom 8 ods.1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Následnou novelou uvedeného ustanovenia došlo k
zmene právnej úpravy, kedy manžel môže zaprieť otcovstvo k dieťaťu do 3 rokov, od kedy sa dozvedel

skutočnosti odôvodňujúce, že nie je otcom dieťaťa. V tejto súvislosti súd podotýka, že na ustanovenie §
93 ods.1 Zákona o rodine, nemožno per analógiám aplikovať nález Ústavného súdu SR PL.US 1/2010.
O uvedenom svedčí aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.US 22/14-38 zo dňa 20. 05. 2015,
kedy súd posudzoval aj súlad § 93 ods.1 Zákona o rodine s článkom 8 ods.1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd takýto návrh zamietol. Dohovor o ochrane ľudských

práv a základných slobôd je medzinárodnou zmluvou, ktorá v súlade s článkom 154c ods.1 Ústavy SR
je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, pokiaľ zabezpečuje
väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Spomínaný článok 8 Dohovoru upravuje právo každého na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Na základe tohto
článku tak štátu vzniká pozitívny záväzok a to vytvoriť podmienky na ochranu práv súkromného a

rodinného života. Rodičovstvo a to biologické alebo právne, určené na základe domnienky otcovstva
patrí do sféry súkromného a rodinného života. Rodič aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu,
ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj
biologickému stavu. V konaní o zapretie otcovstva tak stoja proti sebe záujmy rodiča, ktorý tvrdí, že nie
je otcom dieťaťa a právo dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb. Pre spravodlivé vyriešenie

tohto sporu v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva potom súd v konaní
o zapretie otcovstva na návrh muža, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov je
povinný zaoberať sa okolnosťou, kedy právny otec zistil, resp. mohol zistiť, že nie je otcom dieťaťa. Na
základe týchto okolností potom súd zváži, či trojročná prekluzívna lehota podľa § 93 ods.1 Zákona o
rodine, by nebola v rozpore s článkom 6 ods.1 Dohovoru zakotvujúceho právo každého na spravodlivé

súdne konanie a článkom 8 Dohovoru. Navrhovateľ pri výsluchu v tomto konaní tvrdil, že o okolnosti,
že nie je otcom uvedených troch detí sa dozvedel cca pred 10-timi rokmi, kedy mu to mala matka pri
hádke vykričať. Matka pred súdom uviedla, že o tejto okolnosti navrhovateľ veľmi dobre vedel už v čase,
kedy podpisoval otcovstvo k maloletým deťom, nakoľko mu to oznámila. Napriek tomu sa navrhovateľdobrovoľne rozhodol podpísať otcovstvo k deťom a starať sa spoločne s matkou o deti, nakoľko mal
záujem s ňou žiť a tvoriť rodinu spolu s deťmi. Tvrdenie navrhovateľa, že sa o uvedených okolnostiach
mal dozvedieť cca pred 10-timi rokmi (t. j. niekedy v roku 2006) je vyvrátené objektívnymi dôkazmi a to z

konaní týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, ktoré prebiehali pred tunajším súdom. Súd poukazuje
na to, že navrhovateľ už v prvom konaní ohľadne vtedy maloletej L. a C. pri svojom výsluchu dňa 12. 02.
1998 tvrdil, že nemá byť otcom týchto detí a bol poučený o potrebe samostatného konania o zapretie
otcovstva. Rovnako tak vo vzťahu k otcovstvu ku vtedy maloletému T. v konaní pred Okresným súdom
Zvolen sp. zn. 5P/552/2004 pri výsluchu dňa 16. 04. 2004 uvádzal, že nie je jeho otcom. Šetrením súdu

bolo zistené, že napriek týmto okolnostiam až do podania prejednávaného návrhu navrhovateľ nepodal
žiaden iný návrh na zapretie otcovstva, pričom si bol plne vedomý minimálne od 12. 02. 1998, že nie je
otcom označených detí. Súd však vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľ si musel
byť vedomý skutočností, že nie je otcom vo vzťahu k T. B. a L. B. už v čase, kedy písomne súhlasil s
otcovstvom týchto detí. Vo vzťahu k T. B., ktorý sa narodil dňa 20. 11. 1999 je čas rozhodný pre jeho
počatie od 24. 01. 1999 až 24. 05. 1999 (v súlade s § 94 ods.2 Zákona o rodine, t. j. k súloži na počatie

dieťaťa musí dôjsť v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní).
Podľa správy ZVJS bol navrhovateľ v období od 18. 11. 1997 do 18. 08. 1999 vo výkone trestu odňatia
slobody a pokiaľ po narodení dieťaťa dňa 01. 12. 1999 podpísal súhlasné vyhlásenie k svojmu otcovstvu
vo vzťahu k T. B., muselo mu byť zrejmé, že nemôže byť biologickým otcom T. B.. Napriek tomu písomne
otcovstvo uznal a navrhovateľ neuviedol žiaden relevantný dôvod na preukázanie svojho tvrdenia, že

tak konal výlučne v omyle na základe tvrdenia matky. Rovnako tak vo vzťahu k určeniu otcovstva L. B.,
ktorá sa narodila dňa 26. 06. 1991, t. j. k splodeniu dieťaťa muselo dôjsť v rozhodnom období od 30.
08. do 27. 12. 1990. Podľa správy ZVJS bol navrhovateľ vo výkone trestu v období od 16. 02. 1988 do
16. 02. 1992. K súhlasnému vyhláseniu a určeniu otcovstva navrhovateľ pristúpil dňa 02. 07. 1993, t.
j. vo veku 2 rokov dieťaťa, kedy celkom určite si musel byť vedomý toho, že nemôže byť biologickým

otcom dieťaťa, napriek tomu dobrovoľne a slobodne podpísal otcovstvo k dieťaťu. Vo vzťahu k C. Y.
súd konštatuje, že okolnosť výkonu trestu odňatia slobody nevylučuje celkom jednoznačne otcovstvo
navrhovateľa, pretože C. Y. sa narodil dňa 11. 07. 1997, rozhodná doba pre počatie dieťaťa je od 14. 09.
1996 do 11. 01. 1997 a v uvedenom období bol navrhovateľ prepustený z výkonu trestu dňa 30. 10. 1996,
t. j. v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa bol na slobode. Súd tak konštatuje, že pokiaľ navrhovateľ

súhlasil s tým, že bude určený za otca uvedených troch detí, konal tak dobrovoľne a s plným vedomím
toho, že minimálne u T. a L. nemôže byť biologickým otcom dieťaťa, napriek tomu sa rozhodol uznať tieto
deti za svoje. Na základe toho si navrhovateľ musel byť vedomý, že sú s tým spojené nielen rodičovské
práva, ale aj rodičovské povinnosti vrátane vyživovacej povinnosti k týmto deťom.

20. Súd sa ďalej zaoberal aj dôvodom, pre ktorý navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva.
Navrhovateľ uviedol, že dôvodom pre podanie uvedeného návrhu je skutočnosť, že sa mieni domáhať v
budúcnosti vrátenia výživného, ktoré v prospech týchto detí poskytol príslušným ústavným zariadeniam.
Súd poukazuje na to, že z obsahu predmetných spisov vyplýva, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť
vo vzťahu k deťom plnil len v minimálnom rozsahu, aj to len na niektoré deti. Ak by aj súd vyhovel

návrhu navrhovateľa v súlade a s poukazom na § 78 ods.2 Zákona o rodine, spotrebované výživné
pre maloleté deti za uplynulý čas sa nevracia, to znamená, že navrhovateľ by nebol oprávnený
vymáhať výživné, ktoré uhrádzal na maloleté deti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že deti
od predškolského veku, resp. školského veku boli umiestnené do ústavnej starostlivosti, z ktorej boli
uvoľnené dosiahnutím plnoletosti. Z uvedeného vyplýva, že toho času navrhovateľovi k všetkým trom

deťom zákonná vyživovacia povinnosť už netrvá, preto ani tento dôvod nemôže byť rozhodujúcim pre
prípadné vyhovenie návrhu navrhovateľa. S tým rovnako súvisela aj obava navrhovateľa pred trestným
stíhaním pre neplnenie vyživovacej povinnosti, ktorý dôvod dosiahnutím plnoletosti všetkých troch detí
rovnako odpadol. Súd preto nezistil žiaden taký závažný dôvod, pre ktorý by konštatoval, že by bolo
uplatnením zákonnej prekluzívnej lehoty porušené práva otca vyplývajúce z článku 8 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom prípade tak súd konštatuje, že prevažuje záujem
detí na udržaní vytvorených rodinných väzieb nad záujmom otca na zosúladení právnej situácie s
biologickou realitou. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Na základe
uvedených záverov nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie biologického otcovstva k deťom
navrhovanými dôkazmi a súd v dokazovaní týmto smerom nepostupoval.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, §
362 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.). uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
C.m.p.).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny

výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, §376 ods. 1 C.s.p.).