Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207659
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116207659.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci žalobcu D. D., P.. XX.XX.XXXX,
X. Y. Ď. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou so sídlom
Hlavná 111, 080 01 Prešov proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.913,51 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/124/2016-56 zo dňa 03.10.2018,

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči zamietavému výroku.

Potvrdzuje rozsudok v časti vyhovujúceho výroku v rozsahu sumy 1.894,75 eura s 5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1.894,75 eura od 27.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku vyhovujúceho výroku mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania

v rozsahu 83,46 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 894,75 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od
27.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %. “

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný sa žalobou, súdu doručenou 14.04.2016, domáhal
toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 1.913,51 eura s príslušenstvom ako bezdôvodné
obohatenie. Uviedol, že so žalovaným uzavrel pod číslom XXXXXXXXXX dňa 26.08.2010 Zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru vo výške 1.500 eur. Celková čiastka, ktorú mal na úhradu úveru
žalovanému zaplatiť, predstavovala 3.375,54 eura. V konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde

Prešov pod sp.zn. 10C/189/2015 bolo rozsudkom z 27.01.2016 však konštatované že zmluva bola
neplatná pre nedodržanie písomnej formy a absenciu náležitostí vyžadovaných zákonom neuvedením
termínu konečnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho úver mal byť bezúročný a bezpoplatkový. Keďžežalovanému zaplatil sumu 3.857,76 eura a úverové prostriedky boli mu poskytnuté vo výške 1.944,25
eura, rozdiel predstavuje bezdôvodné obohatenie.
Súd konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný čerpal nielen úver, ale aj

revolving vo výške 678,76 eura. Z uvedeného dôvodu je pochybná výška bezdôvodného obohatenia.
Okrem toho vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená bola zmluva ako
uviedol žalobca v žalobe, na základe ktorej bol žalovaným žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.284,25
eura dňa 02.09.2010 a dňa 21.09.2012 ďalšia suma 678, 76 eura. Z karty klienta vyplýva, že žalobca

žalovanému realizoval platby titulom splátok úveru v celkovej výške 3.857,76 eura. Rozdiel medzi
žalobcom prijatými prostriedkami od žalovaného, spolu vo výške 1.963,01 eura, a sumou úhrad žalobcu
v prospech žalovaného, čo bolo 3.857,76 eura, predstavuje čiastku 1.894,75 eura, ktorá je sumou
bezdôvodného obohatenia keďže v konaní 10C/189/2015, v ktorom sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi
domáhal zaplatenia sumy revolvingového úveru bolo zistené, že úver bol bezúročný a bezpoplatkový.
Námietku premlčania žalobou uplatneného nároku vyhodnotil súd prvej inštancie s odkazom na

rozhodovaciu prax senátov Krajského súdu v Prešove tak, že žalobou uplatnený nárok nebol premlčaný.
Subjektívna premlčacia doba začala plynúť po tom ako sa žalobca oboznámil s právnym posúdením veci
zvoleným právnym zástupcom, a čo sa týka objektívnej premlčacej doby, vychádzal z premlčacej doby
10 ročnej. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery na profesionálnej
báze, preto sa predpokladá vyššia odborná úroveň a zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností.

V predmete svojej činnosti má poskytovanie úverov, jeho povinnosťou bolo preto poznať a dodržiavať
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný ako odborná organizácia pri
uzatváraní zmluvy koná evidentne úmyselne, so snahou dosiahnutia zisku. Aj keby súd pripustil, že
žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, je ťažko možné uveriť, že
nevedel čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad že sa tak stane bol s tým uzrozumený. Konanie

žalovaného nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Keďže zmluva bola
uzatvorená v roku 2010 a žalobca si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil na súde
žalobou 14.04.2016, 10 ročná premlčacia doba neuplynula.
Čo sa týka úroku z omeškania, priznal ho vo výške 8 % od prvého dňa po doručení žaloby žalovanému,

t.j. 27.04.2016.
Pri právnom posúdení vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1,
2, 3, § 563 a z ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v rozsahu 99
% z hodnoty sporu, neúspešný v rozsahu, 1 % má preto nárok na náhradu trov v rozsahu 98 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu, z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/. Uviedol, že nesprávne je právne posúdenie premlčania a
to čo sa týka subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Čo sa týka objektívnej premlčacej
doby, pokiaľ súd vychádzal z 10 ročnej premlčacej doby, súd z nej vychádzal bez preukázaných

skutočností. Pri 10 ročnej premlčacej dobe, t.j. pre prípad získania úmyselného bezdôvodného
obohatenia, bolo by nutné preukázať existenciu vedomosti žalovaného o tom, že existuje skutočnosť, od
ktorej odvodzuje vznik a existenciu bezdôvodného obohatenia. Existencia úmyslu získať bezdôvodné
obohatenie nie je daná s eventualitou že by bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť. Pre posúdenie
úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nie je podstatné ex post hodnotenie, ale stav v čase realizácie

právneho úkonu a v čase, kedy došlo k plneniu, ktoré súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie.
Je reálnym taký záver, že žalovaný musel alebo mohol vedieť, že porušuje právne predpisy. Ide
skôr o umelo konštruované tvrdenie nemajúce oporu v nejakej dokázanej skutočnosti a zamerané
„zhojenie“ zmeškania lehoty pre podanie žaloby. Žalovaný neuzatváral zmluvy v eventuálnom úmysle
získať bezdôvodné obohatenie. Príslušný štátny orgán vykonávajúci kontrolu v oblasti dodržiavania

predpisov súvisiacich so spotrebiteľským právom konštatoval v čase bezprostredne predchádzajúcemu
uzavretiu zmluvy medzi sporovými stranami, dodržanie príslušných zákonných ustanovení. Taktiež
nebola vyhodnotená námietka premlčania pri posúdení zachovania subjektívnej premlčacej doby. Nie
je zrejmé k akému dátumu súd vlastne konštatuje začatie jej plynutia. Žiadal preto, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, alebo aby rozhodol sám o veci tak, že žalobu zamietne.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako
aj konanie mu predchádzajúce, na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie, na ktorom zopakovaldokazovanie realizované súdom prvej inštancie a dospel k záveru o tom, že odvolanie bolo v časti
podané neoprávnenou osobou, v časti bolo dôvodným a v časti nedôvodným.

4. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté.
Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým
rozhodnutím. Ujma sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Vychádza sa z výroku
napadnutého rozhodnutia.

Výrokom II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nebolo rozhodnuté v neprospech
žalovaného, práve naopak. Ak podal odvolanie voči celému rozsudku súdu prvej inštancie, znamená to,
že vo vzťahu k zamietavému výroku nebol osobou oprávnenou k podaniu odvolania, preto odvolací súd
odvolanie vo vzťahu k zamietavému výroku odmietol.

5. Z dokazovania vykonaného v priebehu celého konania odvolací súd zistil, že žalobca podal na súde

prvejinštanciežalobudňa14.04.2016cestousvojejprávnejzástupkyne,plnomocenstvoktorejudelildňa
01.04.2016. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie z dôkazov, ktoré súdu predložili alebo označili
strany sporu, zostal nezmenený. Na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie vo vzťahu k právnemu
vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi žalovaným a žalobcom na základe písomnosti označenej ako Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, datovanej dňa

26.08.2010 odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Z účtovných dokladov, výpisov z účtu žalobcu
ako aj z evidenčnej karty zaznamenávajúcej žalovaným úhrady realizované žalobcom je zrejmé, že
ako úverové prostriedky nebola žalovaným žalobcovi poskytnutá ním žiadaná čiastka 1.500 eur, ale
suma 1.284,25 eura. Z výpisu z účtu žalovaného bolo taktiež zistené, že žalovaný na účet žalobcu
vložil z 21.09.2012 ďalšiu čiastku a to v sume 678,76 eura. Ako uviedla právna zástupkyňa žalobcu na

pojednávaní, žalobcovi bola táto suma, o ktorú žalovaného nežiadal, vnútená, čo má svedčiť o úmysle
žalovaného získať na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu k
tvrdeniu o nesprávnom skutkovom zistení z vykonaných dôkazov bola bez relevancie.

6. Čo sa týka odvolacej námietky vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu plynutia premlčacej
doby vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd konštatuje, že táto
námietka dôvodnou nebola taktiež. Je pravdou, že súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol presný
dátum začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia
nakoľko len popisne uviedol, že má začať plynúť od oboznámenia sa žalobcu s právnym posúdením zo

strany právneho zástupcu žalobcu.
V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/189/2015 bol žalobca (tam žalovaný)
právne zastúpený tým istým právnym zástupcom ako v konaní 29C/124/2016. Rozsudok, v ktorom
súd konštatoval, že žalobca (tam žalovaný) zaplatil na úhradu právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť
zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX viac bol vyhlásený 27.01.2016. Na pojednávaní, na ktorom súd v konaní

10C/180/2015 rozsudok vyhlásil, bol žalobca osobne prítomný. Podľa názoru odvolacieho súdu tento
deň je dňom kedy žalobca získal vedomosť o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Pokiaľ podal na súde žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 14.04.2016, podal ju v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodná skutočná,
niepredpokladanávedomosť.Tátovedomosťsaspravidlamôžezískaťvtedy,keďbolomožnévzhľadom

na konkrétne okolnosti právo skutočne uplatniť. Niektoré okolnosti môžu byť totiž po určitú dobu
nerozpoznateľné. Ak by mal byť akceptovateľný názor, že sa má vychádzať z predpokladaného zistenia
vzniku bezdôvodného obohatenia, sankcionovaná by tým mohla byť právna nevedomosť, dôsledkom
čoho by bolo zmarenie možnosti získať bezdôvodné obohatenie späť. Okolnosti pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať z objektívnych

skutočností.

7. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že objektívna premlčacia
doba v danom prípade bola desaťročná s prihliadnutím na status žalovaného ako nebankového subjektu
poskytujúceho úvery, ktorý má poznať právnu úpravu pri poskytovaní úverov. Odvolací súd by sa s

týmto všeobecným konštatovaním nestotožnil pokiaľ by neexistovali iné špecifiká konkrétnych okolností
posudzovaného prípadu.8. Vo všeobecnosti platí, že o úmysle získať bezdôvodné obohatenie je možné uvažovať vtedy, pokiaľ
je získanie majetkového prospechu bez dôvodu primárnym cieľom obohateného, tiež vtedy, ak je
predpokladaným vedľajším aktívom zámernej činnosti smerujúcej prioritne k dosiahnutiu iného výsledku.

Platí taktiež, že dôkazné bremeno na preukázanie úmyselného konania je na tom, kto tvrdí, že niekto
iný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, že v čase vzniku bezdôvodného obohatenia existoval na
strane obohacujúceho sa úmysel bezdôvodne sa obohatiť. O priamy úmysel ide vtedy, keď ten, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne
ho taktiež získať chcel. O úmysel nepriamy ide vtedy, keď ten kto, sa na úkor iného obohatil, vedel,

že svojim konaním obohatenie, ktoré mu nepatrí, môže získať a s týmto následkom bol pre prípad že
nastane, uzrozumený.
Žalobca úmysel žalovaného obohatiť sa hodnotil vo vzťahu k tej skutočnosti, že od žalovaného
nežiadal poskytnutie ďalších peňažných prostriedkov ako úveru, napriek tomu na jeho účet mu žalovaný
21.09.2012 poskytol prostriedky 678,76 eura, ktoré sa mali stať základom pre získanie profitu na jeho
úkor. Odvolací súd v konkrétnych skutkových okolnostiach túto okolnosť, vnútenie ďalších prostriedkov

ako úveru vyhodnotil ako nepriamy úmysel žalovaného obohatiť sa na úkor žalobcu. Žalovaný si musel
byť vedomý toho, že týmto svojim konaním, vnútením ďalších prostriedkov, môže získať prospech z
tohto postupu, ktorý mu nepatrí. Pokiaľ preto súd prvej inštancie vychádzal z desaťročnej objektívnej
premlčacej lehoty, bolo jeho právne posúdenie vo vzťahu k jej plynutiu v konkrétnom prípade správne.
Do podania žaloby na súd táto desaťročná premlčacia lehota neuplynula. Suma 1.284,25 eura bola

žalobcovi žalovaným poskytnutá 02.09.2010 a suma 678,76 eura 21.09.2012 pričom žaloba bola na súd
podaná 14.04.2016.

9. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený, právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo o plnenie veriteľ

požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

10. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu kedy sa
žalovaný dostal do omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca nevyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia pred podaním žaloby na súd, súdu
to nepreukázal, preto správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že prvým dňom omeškania pre
vydanie bezdôvodného obohatenia bol deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému do vlastných
rúk, teda k omeškaniu došlo počínajúc dňom 27.04.2016.
Odvolací súd vychádzajúc z citovaných právnych predpisov mal za to, že čo sa týka úroku z omeškania,

povinnosťou žalovaného je platiť úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy žiadaného bezdôvodného
obohatenia, preto v tejto časti vyhovujúceho výroku rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 385 zmenil
ako uvedené vo výroku tohto rozsudku, vo zvyšku vyhovujúceho výroku tento podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj nároku na náhradu trov odvolacieho
konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1, 2, podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal v
konaní úspech v rozsahu 91,73 %, neúspech v rozsahu 8,27 %, má preto nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 83,46 %. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa §
262 ods. 2 CSP.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.