Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/259/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206462
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5812206462.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcov: 1/ N. Z., nar.
XX. XX. XXXX, bytom W., I. XXX/XX, 2/ Mgr. H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení
JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou so sídlom W., F. XXX/XX proti žalovaným: 1/ Mesto Námestovo,
Cyrila a Metoda 329/6, Námestovo, zastúpenému JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom H.

V., C. XXXX, 2/ CASA RENEWAL, s.r.o., so sídlom Námestovo, Orlova 861/11, IČO: 46 552 642, o
zaplatenie 13 908,24 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného 1/ na určenie vlastníctva,
na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/69/2012-368 zo dňa
11. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného 1/ uhradiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 13
587,66 eur s príslušenstvom (I.), m e n í tak, že žalobu v tejto časti
z a m i e t a .

Vo výroku, ktorým vo zvyšku súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol, rozsudok okresného súdu z r u
š u j e .

Vo výroku, ktorým súd vzájomnú žalobu žalovaného 1/ zamietol, m e n í a
u r č u j e , že žalovaný 1/ - Mesto Námestovo je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku C
KN parc. č. 449 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1458 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX

pre obec a k.ú. W..

Žalovaný 1/ m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ a žalovanému 2/ v rozsahu
100 %, ktoré sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne.

Žalobcovia 1/, 2/ a žalovaný 2/ s ú p o v i n n í nahradiť trovy štátu spoločne a nerozdielne v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcom 1/, 2/ z
titulu bezdôvodného obohatenia sumu 13 587,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od
20. 11. 2012 až do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu žalobcov zamietol a zároveň nevyhovel vzájomnému
návrhu žalovaného 1/ na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ") v spojení

s ust. § 134 ods. 1, § 130, § 129 ods. 1 OZ, keď konštatoval, že žalovaný 1/ užíval nehnuteľnosti
vlastnícky patriace žalobcom v období od 04. 10. 2010 do 16. 04. 2012. Žalovaný 1/ v priebehu konania
podľanázorusúduprvejinštancienepreukázalnadobudnutievlastníckehopráva.Aktvrdil,ženadobudolvlastnícke právo kúpnou zmluvou, ktorú uzavrel jeho právny predchodca dňa 04. 02. 1981, predmet
prevodu bol neurčitý, keď nadobúdal vlastníctvo k nehnuteľnostiam v neidentickom stave, a preto takýto
právny úkon je neplatný. Neplatnosť vyvodzoval i z toho, že účastníčkou zmluvy nebola R. R., rod.

V., ktorá v čase svojej smrti (XX. XX. XXXX) bola okrem iného vlastníčkou pozemku evidovaného v
pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela č. 605, ktorá bola predmetom tejto zmluvy.

3. Žalovaný 1/ nemohol nadobudnúť nehnuteľnosti ani na základe vydržania, lebo v priebehu konania
sám tvrdil, že k pozemku mal právo zodpovedajúce vecnému bremenu, neskôr zmenil svoje stanovisko

a vlastníctvo odvodzoval od vydržania, čiže minimálne v čase, keď podal prvé písomné vyjadrenie k
žalobe, nebol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti patria. Nespochybnil ani tvrdenie žalobcov v
tom, že v rámci delimitácie majetku zo štátu na obce tento pozemok nebol uvedený v delimitačnom
protokole.

4. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 255 ods. 2 CSP a prihliadol

na pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní.

5.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu žalovaný 1/. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu žalobcov
zamietnuť a vyhovieť jeho návrhu na určenie vlastníckeho práva. Poukazoval na to, že jeho právny

predchodca pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 04. 02. 1981 vynaložil veľké úsilie smerujúce k zisteniu
osôb, vo vlastníctve ktorých sa sporná nehnuteľnosť nachádzala. Kúpna zmluva mala písomnú formu.
K jej účinnosti nebola potrebná registrácia. Predložil aj listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že kúpna cena
bola predávajúcim uhradená v celom rozsahu. Dňom 01. 05. 1991, keď nadobudol účinnosť zákon o
majetku obcí, prešlo vlastníctvo k predmetnému pozemku zo Slovenskej republiky na žalovaného 1/ a

na tom nič nemení ani skutočnosť, či o odovzdaní tohto majetku bol spísaný protokol, nakoľko protokol
má len evidenčný charakter. Žalovaný 1/ sa chopil držby celých pozemkov dňa 04. 02. 1981 ihneď po jej
uzatvorení, resp. ešte pred jej uzatvorením, nakoľko sa počítalo s využitím predmetných pozemkov na
vybudovanie materskej školy a detských jaslí v Námestove. Až do podania žaloby Mesto Námestovo a
rovnako ani právni predchodcovia nemali dôvod pochybovať, že sú vlastníkmi sporných pozemkov. Ani

prípadná neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutia
vlastníctva vydržaním.

6. V ďalšom spochybňoval i nestrannosť vec prejednávajúcej sudkyne, ktorá je bývalým zamestnancom
spoločnosti, ktorej štatutárnym orgánom bol otec žalobcu 1/.

7. Žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadali rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Boli toho názoru, že nimi uplatnený nárok bol riadne
preukázaný, pričom súd zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti a vo veci správne rozhodol. Sporné
nehnuteľnosti nie sú a nikdy neboli evidované ako vlastníctvo štátu alebo obce, boli predmetom

dedičských konaní až do momentu ich prevodu. Žalovaný 1/ sa nepovažoval za vlastníka, nakoľko
súhlasil s odkúpením sporných pozemkov od právnych predchodcov žalobcov. Pokiaľ žalovaný 1/
poukazoval na vzťah sudkyne a rodinných príslušníkov žalobcov, toto jeho tvrdenie považovali za
účelové ako prejav frustrácie po vyhlásení rozsudku, keď na tieto skutočnosti nikdy nepoukazoval.
Žalobcovia, ani ich rodinní príslušníci sa nestretávajú so sudkyňou, ani s jej rodinnými príslušníkmi,

poznajú ju iba z pracovnej a profesionálnej činnosti.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379 CSP a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol a vyhovel
žalobe žalovaného 1/.

9. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
presvedčeniu, že žalovaný 1/ dostatočným spôsobom preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam, a to na základe vydržania v zmysle § 134 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 868
a § 872 ods. 6 OZ.

10. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania právny predchodca žalovaného 1/ odkúpil sporné
nehnuteľnostinazákladekúpnejzmluvyzodňa04.februára1981vspojenískúpnouzmluvouzodňa06.
mája 1981, na základe čoho bolo vybudované na sporných nehnuteľnostiach predškolské zariadenie,ktoré sa aj v súčasnosti na nehnuteľnostiach nachádza. Nehnuteľnosti sú v zmluve špecifikované
dostatočným spôsobom (pričom je potrebné vychádzať zo stavu, kedy sa zmluva uzatvárala). Okrem
čísla parciel sú popísané stavby vrátane oplotenia, a teda účastníkom muselo byť zrejmé, o ktoré

konkrétne nehnuteľnosti sa jedná, na základe čoho sa i právny predchodca žalovaného 1/ mohol
domnievať, resp. byť presvedčený, že tieto nehnuteľnosti nadobudol a bol teda v dobrej viere, že mu
vlastnícky patria. Pokiaľ i R. R. nebola účastníčkou kúpnej zmluvy ako predávajúca, aj voči nej bol
navrhovateľ dobromyseľným, keď ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov v tom čase vynaložil
maximálne úsilie na zistenie vlastníkov nehnuteľnosti, keď konal aj s E. V. v tom čase bývajúcou v

Maďarskej republike a vychádzal teda z dostupných majetkových podkladov. Ak teda vstúpil do držby
v máji 1981, nadobudol vlastníctvo vydržaním najneskôr 01. 07. 1991, lebo je nepochybné, že v držbe
ho nikto nerušil a jeho vlastníctvo nespochybňoval prakticky až do roku 2010, kedy prebiehali jednania
medzi žalobcami a žalovaným 1/.

11. Pokiaľ žalobcovia namietali dobromyseľnosť žalovaného 1/ poukazujúc na vyjadrenia zástupcov

mesta, tu je potrebné zdôrazniť, že počas doby takmer 30 rokov dochádzalo k zmene vo vedení
žalovaného 1/, ktorým nemuseli byť a zrejme ani neboli známe okolnosti, za akých došlo k vybudovaniu
predškolského zariadenia, a preto tieto skutočnosti nemôžu spochybňovať dobromyseľnosť žalovaného
1/ a jeho právneho predchodcu. Ani samotná skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom
delimitačných protokolov, nemôže spochybňovať dobromyseľnosť žalovaného 1/, keďže k prechodu

majetku zo štátu na obec prechádzalo priamo zo zákona a delimitačné protokoly mali len evidenčný
charakter, pričom v praxi bežne dochádzalo k tomu, že do delimitačných protokolov nebol zahrnutý
všetok majetok, a to i s prihliadnutím na evidenciu nehnuteľnosti, kedy k nadobudnutiu majetku štátu
nebola potrebná registrácia príslušným orgánom.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností potom dospel odvolací súd k presvedčeniu, že právny
predchodca žalovaného 1/ pri zachovaní obvyklej opatrnosti nemohol predpokladať neplatnosť vyššie
označených kúpnych zmlúv v časti týkajúcej sa jednej z vlastníčok, bol teda dobromyseľný v tom, že mu
vec patrí, a preto žalobe žalovaného 1/ v celom rozsahu vyhovel. Bez povšimnutia nemožno nechať ani
skutočnosť, že práve žalobcovia 1/ a 2/ vedeli pri uzatváraní zmluvy, o ktoré konkrétne nehnuteľnosti sa

jedná, že sa jedná o dlhoročný areál materskej školy a mohli predpokladať komplikáciu vo vlastníckych
vzťahoch.

13. Keďže súd prvej inštancie po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu identicky rozhodol a vo výroku
II. žalobu vo zvyšku opätovne zamietol, musel odvolací súd tento výrok zrušiť, lebo v predchádzajúcom

odvolacom konaní zostal tento výrok nedotknutý a teda v tejto časti aj rozhodnutie súdu prvej inštancie
právoplatné.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP
a priznal žalovanému 1/, ktorý mal v konaní úspech, nárok na náhradu trov voči žalobcom 1/, 2/ a

žalovanému 2/ v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1 CSP).
Keďže žalobcovia 1/, 2/ a žalovaný 2/ neboli v konaní úspešní, zaviazal ich aj k náhrade trov štátu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).