Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Alica Beňová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/8/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204894
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116204894.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcov 1/ P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, 2/ A.
S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, proti žalovaným 1/ D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, 2/ I. J., nar.
X.X.XXXX,bytomT.XXX,3/H.P.,nar.X.X.XXXX,bytomT.XXX,4/E.P.,nar.XX.X.XXXX,bytomT.XXX,
všetci zastúpení JUDr. D. T., advokátom so sídlom v Q., G.. M. R. R. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti
a iné, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. septembra 2018,
č. k. 21C/64/2016-162, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti výroku I., II., a III. z a s t a v u j e.
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. a V. p o t v r d z u j e.
Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 3/, 4/, aby z parcely č. XXX/
X, záhrada o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. C. E. odstránili priečny plot v rozsahu
17,76 m podľa znaleckého nákresu Ing. T., časť altánu, ktorá zasahuje do pozemku žalobcov podľa
znaleckého nákresu Ing. T., časť oplotenia voliéry, ktorá zasahuje do pozemku žalobcov v rozmeroch
6,56 m a oporu pre vinič podľa znaleckého nákresu Ing. T., ktorý je súčasťou tohto rozsudku a bol
vypracovaný ako súčasť Znaleckého posudku č. 2/2018 zo dňa 28.01.2018. Výrokom II. zastavil konanie
proti žalovaným 1/, 2/ v časti o vypratanie parcely č. XXX/X, záhrada o výmere XXX m2, zapísaná
na LV č. XXX, k. ú. C. E.. Výrokom III. žalobu v zostávajúcej časti zamietol. Výrokom IV. žalovaným
1/, 2/ voči žalobcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výrokom V. vo vzťahu
medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovanými 3/, 4/ rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa domáhali, aby žalovaní 1/ - 4/
vypratali parcelu č. XXX, zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. E.. V ďalšom priebehu konania predložili
žalobcovia súdu znalecký posudok č. 2/2018 zo dňa 28.01.2018 znalkyne Ing. O. T., ktorá mala posúdiť
neoprávnený záber parcely "C" KN č. XXX/X, k. ú. C. E., súčasťou ktorého bol znalecký nákres, z ktorého
je zreteľné, kde sú hranice uvedenej parcely a v akom rozsahu žalovaní túto parcelu užívajú, kde sa
nachádzajú ploty a drobné stavby. V súvislosti s tým potom upravili predmet sporu tak, že žiadali, aby
súd žalovaným 3/ a 4/ uložil povinnosť odstrániť priečny plot v rozsahu 17,76 m podľa znaleckého
nákresu Ing. T., časť altánu, ktorá zasahuje do pozemku žalobcov podľa znaleckého nákresu Ing. T.,
časť oplotenia voliéry, ktorá zasahuje do pozemku žalobcov v rozmeroch 6,56 m a oporu pre vinič
podľa znaleckého nákresu Ing. T., ktorá sa na tomto pozemku nachádza. Pokiaľ ide o žalovaných 1/
a 2/, v časti vypratania parcely "C" KN č. XXX/X proti nim vzali žalobu späť, nakoľko po spresnení
situácieznaleckýmposudkomsaukázalo,žejediné,čoimnapredmetnejparcelepatrísúovocnéstromy,
ktoré po skončení hospodárskeho roka odstránia, a pokiaľ išlo o oplotenie, väčšia časť oplotenia časti
pozemku,ktorýužívali,sanachádzamimohranícpredmetnéhopozemku.Nároknaodškodnenieupraviližalobcovia tak, že, vychádzajúc z údajov zo znaleckého posudku, nemohli po nadobudnutí vlastníckeho
práva k parcele "C" KN č. XXX/X túto užívať v celom rozsahu, ale mohli užívať len časť o výmere
356 m2, ktorú užívali pôvodne. Zostatok parcely "C" KN č. XXX/X užívala rodina J., žalovaní 1/, 2/, v
rozsahu 330 m2 a rodina P., žalovaní 3/, 4/, v rozsahu 224 m2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením
predložených listinných dôkazov a vykonal ohliadku na mieste samom. Právne vec súd prvej inštancie
posúdil podľa§ 120 ods. 1, § 121 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie uviedol, že súčasťou veci podľa § 120 Občianskeho zákonníka je všetko, čo k
nej podľa povahy náleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila
(znehodnotením veci treba rozumieť stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej
súčasti, slúži síce pôvodnému účelu, ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť vôbec). Súčasť
veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle; zdieľa právny režim veci, ku ktorej patrí. Ak patrí
k pozemku, musí byť na ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôže byť spôsobilým predmetom
občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ zákonom nie je stanovené inak. To okrem iného znamená, že súčasť
veci prechádza na nového nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode takéto veci nie sú vôbec
uvedené. Rovnako to platí aj pri nadobúdaní vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu. Stavba,
ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov,
nie je podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka súčasťou pozemku. Súdna prax však považuje za
súčasťpozemkuajniektorévonkajšieúpravynaňomumiestnené,predovšetkýmopornémúry,záhradné
vodovody, vodovodné a kanalizačné prípojky, spevnené a odstavné plochy (napr. parkovisko). Súčasťou
pozemku sú aj trvalé porasty. Súdna prax však za súčasť pozemku nepovažuje vedľajšie stavby, medzi
ktoré patrí aj studňa, septik a oplotenie (súdna prax ich vždy považovala za príslušenstvo veci), ani
cesty a rozvody elektriny. Uvedené vedľajšie stavby (septik, studne a oplotenie) treba považovať v
zmysle § 121 Občianskeho zákonníka za príslušenstvo veci a ak sú pevne spojené so zemou (studňa
vytvorená z betónových skruží, septik, ak nejde o nádrž z umelej hmoty alebo železnú nádrž) ide o
veci nehnuteľné. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu
samostatnej veci v právnom zmysle a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. V
prípade, ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným predpokladom,
aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho
vzťahu, vykonať prevod aj tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba (prejav
vôle nebol vykonaný dostatočne určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci
neprechádza. Obdobne to platí aj v prípade, ak dochádza k prechodu vlastníctva k hlavnej veci na
základe rozhodnutia štátneho orgánu. V danej veci súd dospel k záveru, že žaloba o vypratanie pozemku
parcely registra "C" XXX/X proti žalovaným 3/ a 4/ bola podaná dôvodne. Ohliadkou na mieste samom
bolo zistené, že na uvedenej parcele sa na časti, ktorú žalovaní 3/, 4/ dlhodobo užívali okrem porastov
nachádzajú priečny plot, rozdeľujúci pôvodne časti pozemku, ktorý užívali žalobcovia a žalovaní 3/,
4/, kovová konštrukcia, slúžiaca ako opora pre vinič zo stĺpov, pevne zapustených do zeme, voliéra
pre psov oddelená oplotením a altán so spevnenou betónovou plochou a strieškou na štyroch stĺpoch,
pevne zapustených do zeme. Podľa znaleckého nákresu Ing. T. sa dodatočne ukázalo, že voliéra a altán
zasahujú do pozemku vo vlastníctve žalobcov len čiastočne, v rozsahu, ako z tohto nákresu vyplýva.
Bolo nesporné, že žalobcovia 1/, 2/ sa stali podielovými spoluvlastníkmi parcely registra "C" XXX/X, a
to spôsobom, ako je vyššie uvedené. Oporu pre vinič, oplotenie a altán súd považoval za príslušenstvo
veci a zároveň za veci, ktoré sú pevne spojené so zemou, preto za veci nehnuteľné, zároveň ich
nepovažoval za neoprávnené stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Tieto, keďže majú
povahu samostatnej veci, neprešli do vlastníctva žalobcov, z rozhodnutia vydaného príslušným orgánom
pre realizácii ROEP-u nič také nevyplynulo. Zostali tak vo vlastníctve žalovaných 3/, 4/, ktorí tento stav
nenamietali. Žalobcovia sa preto dôvodne domáhali ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyprataním pozemku im patriaceho, súd im preto vyhovel a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výrok rozsudku súd potom konkrétne formuloval ako povinnosť
odstrániť konkrétne vymedzené veci s cieľom dosiahnuť určitosť a zrozumiteľnosť uloženej povinnosti.
Vzhľadom k prejavu vôle žalobcov súd konanie zastavil v časti o vypratanie predmetného pozemku
proti žalovaným 1/ a 2/. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny
úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých
prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu
zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa
zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť
z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide otzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi
poškodeným.Obsahomtohtovzťahujeprávopoškodenéhopožadovaťnáhraduškodyapovinnosťtoho,
kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Za nedôvodný súd považoval nárok žalobcov
na náhradu škody. Žalobcovia vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ boli v jednom nároku neúspešní a v jednom
nároku zavinili späťvzatím žaloby zastavenie konania, preto žalovaným 1/, 2/ súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalovaným 3/, 4/ si žalobcovia uplatnili dva nároky, v jednom boli
úspešní, v druhom neboli, pomer ich úspechu bol rovnaký, preto v tomto vzťahu súd žiadnej zo strán
náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/. Namietali, že vo výrokovej
časti rozsudku nie je uvedené, do kedy sa majú žalovaní 3/, 4/ vypratať, čím je rozsudok nevykonateľný.
Uviedli, že nesúhlasia s tým, že vo výroku III. zostávajúcej časti sa žaloba zamieta, keďže požadujú
náhradu škody, keď nemohli užívať nehnuteľnosť, nakoľko žalovaní 3/ a 4/ tam majú doteraz altánok,
časť oplotenia voliéry so psom. Žalobcom vznikla škoda, nemohli pestovať paradajky, cez železnú
konštrukciu viniča nemohli ohradiť pozemok a užívať ho. Žalobcovia ďalej namietajú výrok V. o náhrade
trov konania medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovanými 3/, 4/, keď súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobcovia boli úspešní v časti týkajúcej sa vypratania
žalovanými 3/ a 4/. Výrok IV. považujú žalobcovia za neurčitý a zmätočný, keď žalovaní 1/ a 2/ odstránili
bránu 4,81 m tesne pred vyhlásením rozsudku po dvoch rokoch od podania žaloby. Žalobcovia mali za
to, že väčšina argumentov v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie je prekrútená a nemá oporu
vo výrokovej časti. Žalovaní 1/ 2/ sa až pod ťarchou a tlakom podanej žaloby, ústnych pojednávaní na
súde a pod tlakom znaleckého posudku znalkyne vypratali s pozemkov vo vlastníctve žalobcov. Súd
podľa žalobcov nesprávne skutkovo posúdil vec, keď rozhodol, že trovy konania a náklady spojené zo
súdnym konaním nemusia hradiť žalovaní 1/ a 2/, keď žalovaní 1/, 2/ len tesne pred vydaním rozsudku
splnili to, čo od nich žalobcovia žiadali, keď videli, že nebudú v konaní úspešní. Žalobcovia na záver
navrhovali, aby odvolací súd zrušil výrokové časti II. až V. rozsudku súdu prvej inštancie a vrátil mu vec
na nové rozhodnutie.
3. Podaním zo dňa 19.11.2018 žalobcovia 1, 2/ uviedli, že napádajú rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výroku IV. a V. a že nenapádajú výrokové časti I., II, a II.. Uviedli, že v prílohe k odvolaniu je uvedené
vyčíslenie, akú náhradu trov požadujú. Z uhradeného súdneho poplatku požadujú vrátiť aspoň polovicu
z dôvodu, že podľa rozsudku boli v merite veci úspešní voči rodine P.. Taktiež uviedli, že berú odvolanie
späť vo výroku III. v časti, kde požadovali náhradu škody. Doplnili, že momentálne nemajú hotovosť na
úhradu súdneho poplatku, keďže ich príjmy im to neumožňujú a starajú sa o maloletú dcérku, pričom
žiadajú o mesačné splátky.
4. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ uviedli, že súd správne
rozhodol aj pokiaľ sa týka náhrady trov konania, čo aj správne odôvodnil, keď uviedol: Žalobcovia vo
vzťahu k žalovaným 1/, 2/ boli v jednom nároku neúspešní a v jednom nároku zavinili späťvzatím žaloby
zastavenie konania, preto žalovaným 1/, 2/ súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu
k žalovaným 3/, 4/ si žalobcovia uplatnili dva nároky, v jednom boli úspešní, v druhom neboli, pomer ich
úspechu bol rovnaký, preto v tomto vzťahu súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Podotkli,
že síce žalobcovia 1/ a 2/ boli voči žalovaným 3/ a 4/ v jednom žalovanom nároku úspešní, ale táto
ich úspešnosť bola len v nepatrnej časti oproti žalovanému nároku. Z uvedeného dôvodu a vzhľadom
na rozhodnutie súdu vo veci samej, považujú aj rozhodnutie v časti, v ktorej podali žalobcovia 1/ a 2/
odvolanie za správne a navrhujú ho potvrdiť.
5. Žalobcovia 1, 2/ v písomnej replike k vyjadreniu žalovaných uviedli, že nesúhlasia s tvrdením, že
boli úspešní len nepatrne. Podľa názoru žalobcov, žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu.
Zopakovali svoje argumenty uvedené v odvolaní vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ o tom, že z ich strany
došlo k dobrovoľnému vyprataniu až pod tlakom žaloby. Doplnili, že žalovaným pred podaním žaloby
poslali list, aby sa dobrovoľne vypratali z ich parcely. Ďalej namietali, že rozsudok je v častiach I., II., III.,
IV nezrozumiteľný v súvislosti určenia súdneho poplatku za odvolanie a náhrady trov konania. Navrhli,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v otázkach súdnych poplatkov za prvoinštančné
a aj odvolacie konanie, aby tieto trovy znášali žalovaní.6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) najskôr posúdil účinky
čiastočného späťvzatia odvolania žalobcami 1/, 2/ a dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné
vo výroku I., II., a III. zastaviť.
7. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
8. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.
9. Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom odvolateľa, ktorým môže vziať svoje odvolanie späť.
Na účinné späťvzatie odvolania sa vyžaduje len jeho späťvzatie v časovo ohraničenej dobe, t. j. kým
súd o podanom odvolaní nerozhodol. Po späťvzatí odvolania odvolací súd rozhoduje už len o zastavení
odvolacieho konania.
10. Podanie žalobcov 1/, 2/ zo dňa 19.11.2018 odvolací súd posúdil ako čiastočné späťvzatie odvolania
vo výrokoch I., II., a III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom k tomu, že v danom
prípade žalobcovia 1/, 2/ vzali späť svoje odvolanie skôr, než o ňom rozhodol odvolací súd, v intenciách
citovanej právnej úpravy, bolo odvolacie konanie vo výrokoch I., II. a III. zastavené.
11. Krajský súd ďalej preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV. a V. je potrebný podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť z nasledovných dôvodov.
12. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane a zásada procesného
zavinenia zastavenia konania. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku
rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok
meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech
vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo /§ 255 ods. 1 CSP/. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania, je
potrebné skúmať, ktorá strana zavinila zastavenie konania /§256 ods. 1/, a priznať náhradu trov konania
protistrane, pričom, v prípade viacerých samostatne uplatnených nárokov žalobcu je potrebné na účely
rozhodnutia o trovách konania vychádzať z toho, že strana, ktorá nezavinila zastavenie konania bola
v tejto časti úspešná.
13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou pôvodne domáhali, aby
žalovaní 1/ - 4/ vypratali parcelu č. XXX, zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. E.. Ďalej sa domáhali od
žalovaných 1/, 2/ odstránenia a vypratania hnuteľných vecí na parcele XXX LV. č. XXX, k. ú. C. E. tak,
že vypracú a odstránia oplotenie popri ceste a potoku, odstránia ovocný porast do priemeru kmeňa cca
5 cm v počte 12 ks, a aj drobné osobné veci a náradie, a po vyprataní nebudú vstupovať na uvedenú
parcelu. Od žalovaných 3/ a 4/ sa žalobcovia domáhali odstránenia a vypratania hnuteľných veci na
parcele č. XXX, zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. E. tak, že vypracú a odstránia oplotenie z vlastníckej
hranice, odstránia prístrešok na 4 stĺpoch o ploche cca 7m x 4m a odstránia živé ploty, voliéry pre psov, a
po vyprataní nebudú na uvedenú parcelu vstupovať. Okrem toho sa domáhali, aby žalovaní 1/-4/ zaplatili
odškodnenie vo výške 2,- eur za každý deň omeškania s vyprataním v prospech žalobcov so splatnosťou
vždy do konca každého kalendárneho mesiaca, spätne odo dňa 20.02.2016 od nesplnenia prvej výzvy
na vypratanie. V súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom žalobcovia na pojednávaní konanom
dňa 09.07.2018 upravili predmet sporu tak, že pokiaľ ide o žalovaných 1/ a 2/, v časti vypratania parcely
"C" KN č. XXX/X proti nim vzali žalobu späť, nakoľko po spresnení situácie znaleckým posudkom sa
ukázalo, že jediné, čo im na predmetnej parcele patrí sú ovocné stromy. Vo vzťahu k žalovaným 3/
a 4/ žiadali, aby im súd uložil povinnosť odstrániť priečny plot v rozsahu XX,XX m podľa znaleckéhonákresu Ing. T., časť altánu, ktorá zasahuje do pozemku žalobcov podľa znaleckého nákresu Ing. T.,
časť oplotenia voliéry, ktorá zasahuje do pozemku žalobcov v rozmeroch 6,56 m a oporu pre vinič podľa
znaleckého nákresu Ing. T., ktorá sa na tomto pozemku nachádza.
14. Žalobcovia sa tak podanou žalobou domáhali viacerých nárokov, ktorých samostatné posúdenie
súdom prvej inštancie je rozhodujúce pre aplikáciu zásady úspechu v spore pri rozhodovaní o náhrade
trov konania. Preto v prípade (ako je tomu aj v predmetnej veci), ak súd prejednáva viacero takýchto
samostatných nárokov, je potrebné považovať pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každú z
týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu strán
(§ 255 ods. 1 a ods. 2 CSP) vo vzťahu ku každému takémuto nároku, ďalej zvážiť, či neúspech nebol len
čiastočný, t. j. či je možné náhradu trov konania pomerne rozdeliť (ak bola strana úspešná len v niektorej
takejto časti), resp. vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo /§255 ods. 2 CSP/,
a taktiež podľa § 256 ods. 1 posúdiť procesné zavinenie zastavenia konania.
15. Pokiaľ ide o preskúmanie úspechu žalobcov 1/, 2/ vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ v konaní, je potrebné
uviesť, že žalobcovia 1/, 2/ neboli úspešní vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, ktorú
od žalovaných 1/, 2/ požadovali (výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie). V časti vypratania parcely
"C" KN č. XXX/X proti žalovaným 1/, 2/ žalobcovia 1/, 2/ vzali žalobu späť v dôsledku čoho došlo k
zastaveniu konania v tejto časti (výrok II. súdu prvej inštancie). Ako je uvedené vyššie, pri zastavení
konania podľa § 256 ods. 1 CSP, je potrebné skúmať, ktorá strana procesne zavinila zastavenie
konania. V predmetnej veci je zrejmé, že k späťvzatiu žaloby žalobcami došlo za procesnej situácie,
kedy žalovaní 1/, 2/ odstránili časti plota 4,81 m ako žiadali aj žalobcovia 1/, 2/ v podanej žalobe. V
čase podania žaloby, tento plot ešte nebol žalovanými 1/, 2/ odstránený, keďže k jeho odstráneniu
došlo až neskôr. Pokiaľ teda žalovaní 1, 2/ odstránili plot až po podaní žaloby, je zrejmé, že tak urobili
práve v dôsledku prebiehajúceho súdneho konania, a teda v časti, ktorej odstránili plot je potrebné
pričítať zavinenie za zastavenie konania žalovaným 1/, 2/, ako uvádzajú aj žalobcovia 1/, 2/ v podanom
odvolaní. Žalobcovia sa však nedomáhali od žalovaných odstránenia len uvedeného plota, keď žiadali
aj odstránenia ovocného porastu do priemeru kmeňa cca 5 cm v počte 12 ks, a aj drobných osobných
vecí a náradia. V tejto časti tak zavinili zastavenie konania žalobcovia 1, 2/. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že nemožno konštatovať, že v časti zastavenia konania boli úspešní žalobcovia a pokiaľ ide
o úspech žalobcov 1/, 2/, berúc do úvahy, že v časti náhrady škody neboli žalobcovia v spore úspešní
a úspešní boli žalovaní 1/, 2/, je potrebné žalovaným 1/, 2/ priznať nárok na náhradu trov konania, tak
ako k uvedenému dospel aj súd prvej inštancie.
16. Vo vzťahu k nárokom uplatnenými žalobcami 1, 2/ voči žalovaným 3/ a 4/ je zrejmé, že žalobcovia
1/, 2/ boli úspešní v časti týkajúcej sa odstránenia priečneho plotu, časti altánu časti oplotenia voliéry
a opory pre vinič (výrok I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), pričom vo zvyšnej časti boli
neúspešní (výrok III., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol), t. j. v časti, ktorým sa
domáhali zaplatenia odškodnenia od žalovaných 3/ a 4/. Žalobcovia vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/
boli preto úspešní v jenom nároku a neúspešní v nároku týkajúcom sa náhrady škody. Pomer úspechu
žalobcov 1/, 2/ bol preto rovnaký v porovnaní s úspechom žalovaných 3/ a 4/, a preto súd prvej inštancie
správne rozhodol, keď žiadnej z uvedených strán nepriznal náhradu trov konania.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a V. podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní 1/-4/, a teda aj v časti, v ktorej
bolo odvolacie konanie zastavené, a preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.