Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 10, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/240/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117206912
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117206912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov

JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu J. V., bytom C., B. č. XX, právne
zastúpený JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Hodžova 53, IČO: 42 373 646,
protižalovanémuZ.Poisťovňa,a.s.,sosídlomvBratislave,ApolloBusinessCenterII,BlokD,Prievozská
4C, IČO: 357 790 12, o zaplatenie sumy 31.215,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. augusta 2018, č.k. 11Csp/71/2017-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 31.215,92
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 11.03.2015 uzavreli
V. V. ako dlžník a UniCredit Bank Czek Republic and Slovakia, a.s. ako veriteľ zmluvu o úvere.
Predmetom zmluvy bol záväzok banky poskytnúť dlžníkovi úver 35.535,- eur s konečnou splatnosťou
úveru stanovenú na 12.03.2031 počtom splátok 192, úrokovou sadzbou 1,69% ročne. Účelom úveru

bola úhrada jednorazového poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver v sume 1.035,-
eur a nadobudnutie nehnuteľnosti v sume 34.500,- eur. Zmluvné strany si dojednali poistenie na
dobu 5 rokov odo dňa prvého čerpania úveru. V bode XI. 1. Zmluvy je uvedené, že dlžník ako
poistený podpisom zmluvy potvrdzuje súhlas s poistením, ktoré poskytuje ERGO poisťovňa v zmysle
rámcovej poistnej zmluvy zo dňa 14.03.2013. V bode 3. poistená súhlasila s tým, že banka bude
jedinou a výlučnou oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia od poistiteľa. V bode 4. poistená
splnomocnilapoistiteľa,abyzískalúdajojejzdravotnomstaveodlekárov,prípadneinýchposkytovateľov

zdravotnej starostlivosti. V bode 7. poistená vyplnila prehlásenie o zdravotnom stave, že rozdiel medzi
jej výškou, váhou a jej hmotnosťou je v rozpätí od 70 až 120, je zdravá, nemá zníženú pracovnú
schopnosť, nie je práceneschopná, nepoberá starobný dôchodok, nebola uznaná invalidnou Sociálnou
poisťovňou a za posledných 24 mesiacov nebola chorá dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní
alebo hospitalizovaná dlhšie ako 14 po sebe nasledujúcich dní. Neboli jej zistené poruchy, choroby
systémov, orgánov, ochorení dýchacích orgánov, chrbtice, pohybového aparátu, tráviaceho traktu,
kardiovaskulárneho ochorenie, neurologické ochorenie, ochorenie obličiek, močového systému, zhubné

ochorenie, metabolické ochorenie, ochorenie štítnej žľazy, reumatické ochorenie, psychické ochorenie
vrátane akejkoľvek závislosti, nelieči, ani sa neliečila na chronické ochorenie alebo nevyliečiteľnú
chorobu, nie je v pravidelnej lekárskej opatere, či pod pravidelným lekárskym dohľadom, neužíva trvalé
lieky, nikdy nemala HIV pozitívny test.3. Dňa 14.3.2013 bola uzavretá medzi bankou ako poistníkom a ERGO Poisťovňa, a.s. ako poistiteľom
rámcová poistná zmluva. Na základe tejto zmluvy dojednávala banka poistenie klientov, ktorí môžu
pristúpiť k poisteniu za predpokladu splnenia podmienok ďalej v zmluve definovaných. Poistné bolo

dojednané ako jednorazové pre poistnú dobu 5 rokov. Pre prípad vzniku nároku na poistné plnenie bola
dojednaná povinnosť poistiteľa vyplatiť poistné plnenie banke ako oprávnenej osobe v lehote 15 dní odo
dňa, kedy poistiteľ vykoná potrebné šetrenie týkajúce sa danej poistnej udalosti. Na právo na poistné
plnenie nemal vplyv zánik poistenia, ak k zániku poistenie došlo po vzniku poistnej udalosti a právo
na poistné plnenie bolo u poistiteľa riadne uplatnené v zákonnej lehote. Pri poistení pre prípad smrti

bola poistnou udalosťou smrť poisteného. Smrťou poisteného poistenie zaniká a banka má nárok na
poistné plnenie v zásade vo výške zostatku istiny hypoúveru skutočne vyčerpaného a nesplateného ku
dňu smrti poisteného, pokiaľ splatnosť bola dojednaná na dobu po dátume smrti poisteného. V čl. 12
rámcovejzmluvybolouvedené,žepoisteniemôžezaniknúťzviacerýchdôvodov,okreminéhouplynutím
5 rokov od začiatku poistenia, dňom smrti poisteného, odstúpením podľa ustanovenia § 802 ods. 1 OZ,
odmietnutím poistného plnenia podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecných poistných

podmienkach bolo tiež uvedené, že k zániku poistenia môže dôjsť, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej
udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé, nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol
zistiť pri dojednaní poistenia, a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná. Poistenie zanikne
aj odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy z dôvodu nepravdivého alebo neúplného zodpovedania
otázok poisteným, resp. poistníkom pri zavieraní zmluvy. Poistiteľ môže od poistnej zmluvy odstúpiť v

lehote troch mesiacov od okamihu, kedy túto skutočnosť zistil. Okrem týchto prípadov poistenie zaniká
aj smrťou poisteného.

4. Dňa 13.02.2015 podala V. V. žiadosť o poistenie hypoúveru a táto žiadosť obsahuje vyhlásenie
žiadateľa okrem iného o tom, že súhlasí s tým, aby poistiteľ zisťoval a preskúmal zdravotný stav

poisteného, aby získal údaje o zdravotnom stave od lekárov a iných poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti.
X. Marta V. zomrela XX.XX.XXXX, pričom z rozhodovania v dedičskom konaní vednom na Okresnom
súde Trenčín pod sp.zn. 12D/1083/2016 bolo zistené, že súčasťou aktív dedičstva po poručiteľke bola
pohľadávka z účtu vedeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. ku dňu smrti vo výške

7.237,05 eur, hnuteľné a nehnuteľné veci v celkovej sume 55.766,61 eur, pasíva dedičstva vo výške
33.365,35 eur, z toho pohľadávka UniCredit Bank Czech Republic a Slovakia, a.s. vo výške 32.250,92
eur a jediným dedičom po poručiteľke bol žalobca.
6. Dňa 30.01.2017 oznámila poisťovňa žalobcovi, že sa rozhodla neposkytnúť poistné plnenie. Dôvodom
bolo, že v čase uzavretia poistenia boli poistenej známe závažné informácie týkajúce sa jej zdravotného

stavu, ktoré pravdivo neoznámila, pričom dôvodom neuzavretia poistnej zmluvy v prípade pravdivých
informácii bolo ochorenie myeloproliferatívne polycythaemia vera. Listom zo dňa 16.01.2017 oznámila
poisťovňa banka, že odstupuje od poistnej zmluvy pre porušenie ust. § 802 ods. 1 OZ. Listom zo dňa
13.07.2017 vyzval žalobca banku, aby uplatnila u poisťovne poistné plnenie z dôvodu, že poisťovňa
odstúpila od poistnej zmluvy neplatne. Banka oznámila žalobcovi, že podľa jej názoru bolo dôvodom

odstúpenia porušenie povinnosti poistenej uvedené v § 793 ods. 2 OZ, kedy poistená neposkytla
pravdivé informácie ohľadom jej zdravotného stavu, čo oprávnilo poistiteľa odstúpiť od poistenia, teda
poistiteľ od poistenia odstúpil dôvodne.
7. Dňa 02.05.2017 vydala banka písomné potvrdenie o výške zostatku pohľadávky voči poistenej v
celkovej sume 31.215,92 eur a žiadala uhradiť na svoj účet túto čiastku s tým, že po dohode s dedičom

bude zostatok na bežnom účte poistenej poručiteľky vo výške 6.819,72 eur použitý na úhradu úveru a
dňa 09.05.2017 žalobca uhradil banke 24.396,20 eur.
8. Skutkový stav medzi spornými stranami v zásade sporný nebol, spornými zostali otázky, či poistená
vedome neodpovedala na otázky poisťovne pravdivo, či mohla poisťovňa odstúpiť od poistnej zmluvy
po smrti poistenej a či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o zaplatenie žalovanej sumy

voči žalovanej.
9. Čo sa týka otázky nepravdivých odpovedí žalovanej na jej zdravotný stav, súd prvej inštancie po
právnej stránke dané konanie posúdil podľa ust. § 793 ods. 1 OZ, ďalej ust. § 2 písm. a/, § 7 ods. 1
až 5, § 4 ods. 2, 6 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že v prejednávanej
veci došlo rámcovou poistnou zmluvou k uzavretiu poistnej zmluvy medzi žalovaným ako poistiteľom a

úverovým veriteľom v pozícii poistníka, k tejto zmluve pristúpila poistená V. V. do pozície poistenej za
účelom poistenia rizika splatiť poskytnutý úver. Pristúpenie k rámcovej poistnej zmluve možno definovať
ako záväzný prejav vôle poistenej byť viazaná rámcovou poistnou zmluvou, pričom tento špecifický úkon
nemá v právnom poriadku úpravu a poistená sa nestala jeho vykonaním zmluvnou stranou poistnejzmluvy. Poistenú ako úverového dlžníka ale bolo možné považovať za spotrebiteľa v zmysle § 2 zák.č.
250/2007 Z.z.. Banka ako úverový veriteľ predložila poistenej V. V. vopred pripravený formulár, ktorého
obsahtátonemalamožnosťovplyvniť.Vdanejvecipoistenámalapovinnosťpravdivoaúplneodpovedať

na všetky otázky týkajúce sa jej zdravotného stavu. Pri takto vopred pripravenom vyhlásení poistená
nemala možnosť popísať pravdivo svoj zdravotný stav a definovať svoje prípadné zdravotné problémy,
ani v jednom z týchto dokumentov nebol predpripravený voľný priestor za účelom spresnenia popísania
zdravotného stavu. Poistenej neboli predložené jasné a transparentne formulované otázky, ku ktorým
by mohla pravdivo formulovať svoje tvrdenia. Poistená mala iba jednu možnosť, podpísať na určenom

mieste úverovú zmluvu, resp. žiadosť o poistenie hypoúveru, pričom možno povedať, že mala možnosť
iba jednej odpovede na takmer tridsať položených otázok, ktoré boli do vyhlásenia o zdravotnom
stave zahrnuté. Pokiaľ by otázky boli formulované inak ako formou vyhlásenia, mal žalovaný možnosť
overiť si pravdivosť odpovedí, keďže žiadosť o poistení hypoúveru bola daná v dostatočnom časovom
predstihu pred uzavretím úverovej zmluvy. S možnosťou preskúmania pravdivosti odpovedí zjavne
vopred poisťovateľ nepočítal, nemal záujem posudzovať mieru poistného rizika a prípadne upraviť výšku

poistného v konkrétnom prípade. Toto riziko poisťovateľ upravil obmedzenou výškou dĺžkou trvania
poistenia na 5 rokov. V tomto prípade do roku 2020, pričom konečná splatnosť úveru bola v roku 2031.
Dĺžkou trvania poistenia, pri ktorom je poistnou udalosťou smrť poistenej je resp. trvalá invalidita, si
poisťovateľ zaistil značne znížené poistné riziko, pričom poistenie ako také poistenej vôbec nezaručilo
ochranu na dobu viac ako ďalších 10 rokov. Je nelogické poistiť si splácanie úveru na jednu tretinu

doby jeho splácania. Takýto postup zmluvných strán nemožno považovať za vykonávanie činnosti s
dostatočnou odbornou starostlivosťou a nesie známky nekalej obchodnej praktiky a nepožíva právnu
ochranu. Poistená bola v pozícii spotrebiteľa, nemala možnosť ovplyvniť obsah predložených formulárov
a možno konštatovať, že nemala možnosť pravdivo odpovedať na jasne formulované otázky. Jej konanie
preto nie je možné posúdiť ako vedomé porušenie povinnosti v zmysle § 793 Občianskeho zákonníka.

10. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou možnosti poisťovateľa odstúpiť od poistenej zmluvy
po smrti poistenej, pričom na posúdenie daného skutkového stavu použil ust. § 788 ods. 1, § 794 ods.
1, 2, § 797 ods. 1, 2, 3, § 798, § 802 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Poistná zmluva je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý sa uzatvára medzi dvoma subjektmi. Občiansky zákonník pomenúva iba jeden
z nich a to poistiteľa, ktorý sa zaväzuje poskytnúť poistné plnenie. Druhý subjekt, ktorému sa poskytuje

poistné plnenie a ktorý je povinný platiť poistné v Občianskom zákonníku nie je priamo pomenuvaný a
zákon hovorí iba o fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá uzaviera poistnú zmluvu. Poistník je spravidla
aj poistený zo zmluvy. Nemusí to tak vždy byť, pretože § 794 ods. 1 OZ pripúšťa aj poistnú zmluvu
uzavretú v prospech inej osoby. Vtedy je táto iná osoba poistená zo zmluvy a poistníkom je ten, kto
v prospech nej uzavrel poistnú zmluvu. Poistiteľ je povinný poskytnúť poistné plnenie v dohodnutom

rozsahu, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Rozsah plnenia poistiteľa teda závisí
od dohody a poistiteľ musí plniť až vtedy, keď nastane udalosť v zmluve bližšie označená. Poistník je
povinný platiť poistné. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto, ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Poistná zmluva bola uzavretá
medzi poisťovateľom a bankou ako poistníkom s tým, že pre prípad poistnej udalosti má právo na poistné

plnenie poistník. Poistená nebola zmluvnou stranou poistnej zmluvy a nestalo sa to ani pristúpením k
rámcovejpoistnejzmluveanešloanioprípadvzmysle§794ods.1OZ.Občianskyzákonníktedapriamo
nerieši postavenie poistenej a preto súd sa spravoval ustanoveniami, ktoré upravujú vzťahy obsahom
a účelom najbližšie.
11. Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ a § 39 OZ právo odstúpiť od zmluvy viaže Občiansky zákonník na splnenie

štyroch predpokladov a to existencia zmluvného záväzkového vzťahu, právo na odstúpenie od zmluvy
vyplývajúce zo zákona, prejav vôle účastníka zmluvy od nej odstúpiť a zákon odstúpenie od zmluvy
nezakazuje. Z tohto vyplýva, že právo odstúpiť od zmluvy nemožno využiť potom, keď platne dojednaný
zmluvný záväzok už zanikol. V prejednávanej veci došlo k zániku poistenia dňa 16.11.2016 smrťou
poistenej V. V., ale nedošlo k zániku poistnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný úkon

adresovaný právny úkon sa stáva perfektný tým, že dôjde do dispozície druhého účastníka. Právne
možný adresát tohto odstúpenia mohlo byť z pohľadu definovaných zmluvných strán poistnej zmluvy
len poistník. Súd zastáva názor, že k platnému odstúpeniu od poistnej zmluvy bolo potrebné doručiť
odstúpenie od zmluvy aj poistenej vzhľadom k tomu, že hoci nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy, je
v rámci poistného vzťahu v postavení obdobnom ako zmluvná strana. Toto sa mohlo stať len počas jej

života.Tátovšakdňa16.01.2017,kedyboloodstúpeniedatovanéužnežila.Pokiaľbydošlokodstúpeniu
od zmluvy za jej života, mala by mať možnosť v rámci konkrétnych skutkových okolností odstúpenie od
zmluvy namietať.12. S prihliadnutím na ust. § 797 ods. 1, 2, 3, § 789, § 802 ods. 1, 2 OZ, Občiansky zákonník v rôznych
poistných situáciách spája s uvedením vedome nepravdivých alebo neúplných odpovedí na písomné
otázky poistiteľa odlišné právne dôsledky. Právo poistiteľa neuzavrieť poistnú zmluvu, odstúpiť od nej,

ako aj právo poistiteľa znížiť primerane poistné plnenie alebo plnenie úplne odmietnuť. Oprávnenie
poistiteľa odmietnuť plnenie podľa § 802 ods. 2 OZ je vo všeobecnosti preto rovnako aj v prípade
životného poistenia viazané na kumulatívne splnenie viacerých podmienok. Odmietnutie plnenia je
tu podmienené tým, že poistiteľ sa až po poistnej udalosti dozvie, že príčinou poistnej udalosti je
skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohla zistiť pri dojednávaní

poistenia a tá, ktorá bola podstatná pre uzavretie poistnej zmluvy. Z tohto možno vyvodiť, že už pri
nesplnení čo len jednej nevzniká právo poistiteľa odmietnuť poistné plnenie. Gramatický a logický
výklad ust. § 802 ods. 2 OZ vedie k záveru, že medzi poistnou udalosťou a skutočnosťou musí byť
kauzálny vzťah, v rámci ktorého by k poistnej udalosti nedošlo, ak by táto skutočnosť nebola nastala.
Poistiteľ je oprávnený odmietnuť poistné plnenie v zmysle § 802 ods. 2 OZ len vtedy, ak sa dozvie
až po smrti poistenej fyzickej osoby, že príčinou jej smrti je skutočnosť, ktorú poistiteľ nemohol zistiť

pri dojednávaní poistenia len preto, že poisťovaná osoba pri uzavretí poistnej zmluvy uviedla vedome
nepravdivé alebo neúplné odpovede. Zároveň musí ísť o skutočnosť, ktorá tak pre uzavretie poistnej
zmluvy bola podstatná (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 45/2003). V prípade smrti poisteného možno
odstúpiť od poistnej zmluvy podľa ust. § 802 ods. 1OZ len pred vznikom poistnej udalosti. Pre prípad,
že sa poistiteľ až poistenej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé

alebo neúplné odpovede poisteného nemohol zistil pri dojednaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie
poistnej zmluvy podstatná, ust. § 802 ods. 2 OZ upravuje iba odmietnutie poistného plnenia (rozhodnutie
NS ČR 33Cdo/2907/2000). Poistiteľ sa o nepravdivých údajoch dozvedel až po vzniku poistnej udalosti,
ktorá v prípade smrti poisteného ako špeciálne ustanovenie k všeobecnému ust. § 49a OZ, ktoré by
malo za následok nevyplatenie poistného v celku, prichádza do úvahy jedine aplikácia § 802 ods. 2 OZ,

teda odmietnutie plnenia. Súd preto dospel k záveru, že odstúpenie žalovaného od poistnej zmluvy bolo
neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Žalovaný mohol odstúpiť od
zmluvy len do vzniku poistnej udalosti, smrti poistenej po poistnej udalosti mal už len možnosť odmietnuť
plnenie z poistnej zmluvy, čo však neurobil. Druhým dôvodom neplatnosti odstúpenia od zmluvy bolo,
že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok § 802 ods. 1 OZ, teda predovšetkým vedomé porušenie

povinnosti stanovených v § 793 OZ.
13. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, pričom z ust.§ 451 ods.
1 § 454 OZ vyplýva, že predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia sú to, že musí ísť o plnenie,
ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám a aby ten, kto plní za iného nemal sám
povinnosť splniť. Banka ako subjekt oprávnená poistné plnenie bez ďalšieho akceptovala odstúpenie

od poistnej zmluvy zo strany žalovaného. Pohľadávku na zaplatenie zostatku poskytnutého úveru si
uplatnila v dedičskom konaní po poručiteľke V. V. a jediným dedičom bol žalobca. Za týchto okolností v
snahe vyhnúť sa dôsledkom prípadného vymáhania dlhu, tento uhradil celý zostatok poskytnutého úveru
vo výške 31.215,92 eur a táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania bolo povinnosťou žalovaného formou zaplatenia poistného plnenia sumu banke zaplatiť, jej

odstúpenie od zmluvy nebolo platným právnym úkonom a žalobca tak plnil za žalovaného a je tak preto
aktívne legitimovaným subjektom žiadať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej
výške. Preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy v spore plne úspešnou stranou
bol žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietal závery súdu prvej
inštancie, ktorý dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia s tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na
tú skutočnosť, že žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení nenamietal, že poistená nevedela alebo

nemohla podať o svojom zdravotnom stave nepravdivé vyhlásenie. Tieto skutkové tvrdenia neboli v
priebehu konania zo strany žalobcu uvedené a žalovaný nemal možnosť tieto skutkové tvrdenie poprieť.
Žalobca v žalobe len vo všeobecnej rovine poukázal na nemožnosť poistenej meniť obsah rámcovej
poistnej zmluvy, ani jej jednotlivé ustanovenia. V prípade, ak žiadateľ o poistenie nespĺňa zdravotné
alebo iné podmienky uvedené vo vyhlásení, nemôže vyhlásiť, že uvedené podmienky bez výnimky

spĺňa, má možnosť požiadať o poistenie na tlačive obsahujúcim zdravotný dotazník a následne poistiteľ
posúdi možnosť vstupu do poistenia. Preverovanie sa vykonáva vždy v prípade, ak žiadateľ nemôže
vyhlásiť, že uvedené podmienky prijatia do poistenia bez výnimky spĺňa, kedy nasleduje preskúmanie
formou zdravotného dotazníka. V zdravotnom dotazníku sú aj podrobne rozpísané otázky týkajúcesa zdravotného stavu poisteného. Žalovaný preto predkladá ako prostriedok procesnej obrany vzor
osobného zdravotného dotazníka pre poistenie hypoúveru, ktorý by poistená vypĺňala v prípade, že by
vedome nezamlčala svoj zdravotný stav. Poistená pri pristúpení k žiadosti o poistenie hypotekárneho

úveru slobodne a vážne vyhlásila, že spĺňa bez výnimky podmienky pre vstup do poistenia. Súd sa v
odôvodnení zaoberá aj dĺžkou trvania poistnej zmluvy, pričom k uvedenému žalobca v krátkosti uvádza,
že dĺžka poistenia nemá žiadny vplyv na zamlčanie zdravotného stavu zo strany poistenej a následné
právo žalobcu odstúpiť od zmluvy. Súd svoje odôvodnenie opieral o listinný dôkaz a to stanovisko
Odboru ochranu finančných spotrebiteľov NBS z apríla 2018. Žalobca už na pojednávaní vyhlásil, že

toto stanovisko nie je platným prameňom práva. Vyhlásenie o zdravotnom stave sa nachádza ako
samostatný odsek na žiadosti o poistenie hypoúveru so samostatným miestom pre podpis poisteného
práve z dôvodu, aby poistený ako spotrebiteľ bol takýmto spôsobom upozornený na závažnosť takéhoto
vyhlásenia. Žalovaný má preto za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože
poistená mala možnosť pravdivo odpovedať na jasne formulované otázky, túto možnosť poistenia
nevyužila,pretoževedomezamlčalazávažnéinformácieosvojomzdravotnomstave.Pokiaľsúduviedol,

že právo odstúpiť od zmluvy nemožno využiť potom, keď platný dojednaný zmluvný záväzok zanikol,
v prejednávanom prípade došlo k zániku poistenia smrťou poistenej dňa 16.11.2016. Smrťou poistenej
síce poistenie zaniklo, ale nedošlo k zániku poistného vzťahu s poistníkom a naďalej existoval záväzok
poistiteľazrámcovejpoistnejzmluvyvyplatiťoprávnenejosobepoistnéplnenie.Občianskyzákonníkako
aj rámcová poistná zmluva spája s vedome nepravdivo alebo neúplnou odpoveďou na otázky poistiteľa

možnosť poistiteľa odstúpiť od zmluvy. Možnosť odstúpenia od zmluvy je stanovená v § 802 ods. 1
Občianskeho zákonníka a nie je obmedzené inými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Odstúpenie
od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý sa stáva perfektný doručením druhej zmluvnej strany, v
tomtoprípadepoistníkovi.Požiadavkasúdudoručiťodstúpenieodzmluvyosobe,ktoránemápostavenie
zmluvnej strany je v rozpore s právnymi predpismi a samotným odôvodnením súdu. žalovaný odstúpil

od zmluvy v zmysle platnej legislatívy, pričom takéto odstúpenie v žiadnom prípade neobchádza zákon
alebo sa prieči dobrým mravom. Súd sa podrobne v odôvodnení zaoberal ust. § 802 ods. 2 OZ a
správne poukazuje na to, že v prípade odmietnutia plnenia musí byť preukázaný kauzálny vzťah medzi
príčinou poistnej udalosti a skutočnosťou, ktorá bola pre uzatvorenie poistnej zmluvy podstatná. Toto
odôvodnenie je však nepoužiteľné. Žalovaný neodmietol plnenie v zmysle § 802 ods. 2 OZ, ale odstúpil

od poistnej zmluvy v zmysle § 801 ods. 1 OZ (zrejme mal žalobca na mysli § 802 ods. 1 OZ). Súd vo
svojom odôvodnení vychádzal z chybnej premisy, že inštitúty § 802 ods. 1 a § 802 ods. 2 sú podobné.
Nie je možné spájať odstúpenie od zmluvy v zmysle § 802 ods. 1 OZ a odmietnutie plnenia v zmysle
§ 802 ods. 2 OZ, pretože ide o dva úplne rozdielne inštitúty. Pre odstúpenie od zmluvy je dôležité
porušenie povinnosti v zmysle § 793 a skutočnosť, že poistiteľ pri pravdivom a úplnom zodpovedaní

otázok poistnú zmluvu by neuzavrel. Poistená vedome porušila ust. § 793 ods. 2 OZ. Žalovaný preto
právom uplatnil právo na odstúpenie od poistnej zmluvy v zákonnej trojmesačnej lehote v zmysle § 802
ods.1 OZ. Pokiaľ súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR, sp.zn. 33Cdo 2907/2000 žalovaný má za to,
že rozhodnutia, či už českých, nemeckých alebo talianských súdov nie sú platným prameňom práva a
nemôžu byť použité ako ťažisko v odôvodnení rozsudku v spore. K zániku zmluvného vzťahu smrťou

poistnejnedošlo.Smrťoupoistnejpoisteniezaniklo,alenedošlokzánikupoistnéhovzťahu,tentonaďalej
existoval z rámcovej poistnej zmluvy vyplatiť oprávnenej osobe poistné plnenie. Súd v odôvodnení
uvádza, že v zmysle § 39 OZ mohol žalovaný odstúpiť od zmluvy len do vzniku poistnej udalosti, čo
však neurobil, ako podporne uviedol ust. § 49a OZ. Žalovaný odstúpením od zmluvy žiadnym spôsobom
neporušil zákon a nie je možné odstúpenie od zmluvy považovať za úkon priečiaci sa dobrým mravom.

Žalovaný rovnako nekonal v omyle. Druhým dôvodom odstúpenia od zmluvy je nesplnenie preukázania
vedomého porušenia povinnosti v zmysle § 793 OZ zo strany poistenej. Poistená pristúpila k poisteniu
na základe slobodného rozhodnutia bez nátlaku zo strany poistníka alebo poistiteľa. Poistená na otázku,
či žiadateľ spĺňa zdravotné a iné podmienky uviedla, že tieto podmienky bez výnimky spĺňa. Poistená
podpisom vyhlásenia o zdravotnom stave porušila ust. § 793 OZ. Žalovaný má za to, že v prípade

odstúpeniaodzmluvypostupovalvsúladesplatnoulegislatívou.Poistnázmluva,kuktorejsapredmetné
poistenie vzťahuje bola dohodnutá ako rámcová poistná zmluva, kde zmluvnými stranami sú žalovaný
ako poistiteľ a banka ako poistník. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že ide o poistenie cudzieho rizika
s dohodnutým poistným plnením v prospech poistníka. Žalobca nie je ani poistníkom, ani poisteným,
ani osobou oprávnenou na poistné plnenie. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť poistné plnenie

poistníkovi, banke, jeho odstúpenie od zmluvy nebolo platným právnym úkonom, žalobca tak splnil za
žalovaného a je tak aktívne legitimovaným žiadať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný uvádza, že žalobca takéto odôvodnenia aktívnej legitimácie nepoužil a nepoužil takúto formu
aktívnej procesnej obrany voči námietke žalovanej. Žalobca nebol povinný zaplatiť zostatok v dôsledkuodstúpenia od zmluvy, ale v dôsledku generálnej sukcesie po poručiteľke. Samotné odôvodnenie
rozsudku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom

súdu prvej inštancie ako aj jej vyčerpávajúcim odôvodnením. Žalobca v samotnej žalobe poukázal,
že poistená neporušila vedome povinnosti stanovené v § 793 OZ, poprel, že by poistená vedome
odpovedala na otázky poisťovne nepravdivo. Sám žalovaný uviedol, že žalobca poukázal na nemožnosť
poistenej zmeniť obsah rámcovej poistnej zmluvy ani jej jednotlivé ustanovenia. V danom prípade nie je
prioritne podstatné, či poistná vedome odpovedala na otázky nepravdivo, nakoľko relevantná v prvom

rade je samotná neplatnosť odstúpenia poistnej zmluvy zo strany žalovaného podľa § 39 OZ, keďže
tak urobil až po poistnej udalosti, teda smrti poistenej. Napriek tomu žalobca zdôraznil, že poistená
zodpovedala na otázky pravdivo a príčinou smrti poistenej bol Buddchiariho syndróm, pričom ide o
akútne ochorenie, ktorá nastáva z minúty na minútu, je zriedkavé a jeho podstatou je, že sa upchá
cieva, ktorá odvádza krv z pečene a ktoré nastane bez predchádzajúcich syndrómov. Okrem toho
žalovaný disponoval písomným súhlasom poistenej, aby preveril jej zdravotný stav a mohol tak počas

poistenia využiť jej súhlas na preverovanie jej zdravotného stavu. Poistená neodpovedala žalovanému
na žiadne otázky v zmysle § 793 OZ, teda žalovaný sa nemôže domáhať porušenia povinnosti v
dôsledku neoznámenia informácii o zdravotnom stave. Vyhlásenie poistenej nie je možné považovať
za odpovede na otázky v zmysle horecitovaného ustanovenia. Žalovaný teda nepreukázal splnenie
podmienok ustanovených v § 802 ods. 1 OZ vedomé porušenie povinností uvedených v § 793 OZ. Je

nesporné, že žalovaný odstúpil od poistnej zmluvy až po poistnej udalosti a uviedol, že ak žiadateľ o
poistenie nespĺňa zdravotné aj iné podmienky uvedené vo vyhlásení, má možnosť požiadať o poistenie
na tlačive obsahujúcim zdravotný dotazník. Tieto skutkové tvrdenia uviedol v konaní pred súdom prvej
inštancie, avšak mal ich preukázať ešte pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie.
Zo žiadosti o poistenie hypoúveru nevyplýva, že by poistená ako spotrebiteľ bola oboznámená s

možnosťou vyplniť osobný zdravotný dotazník. Uviedol tiež, že nespochybňuje názor žalovaného, že
stanovisko NBS nemá záväzný charakter, avšak nie je vylúčené, ak sa súdy stotožnia s právnymi
závermi predmetného stanoviska, môžu si ho osvojiť tak, ako to bolo v tomto prípade. Súd prvej inštancie
správne posúdil odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného. Súd vo svojom rozhodnutí jasne deklaroval
vzájomný súvis inštitútov § 802 ods. 1 a § 802 ods. 2 OZ s tým, že uvedenie nepravdivých údajov pri

uzatváraní poistnej zmluvy zistených pred poistnou udalosťou by zakladalo právo poistiteľa odstúpiť
od poistnej zmluvy v zmysle § 802 ods. 1 OZ. Žalovaný sa svojim odvolaní domáha, aby odvolací
súd narušil právnu istotu žalobcu, teda aby rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou a
to nielen rozsudkom NS SR, sp.zn. 3Cdo 45/2003, ale podporne aj závery NS ČR, v spore vedenom
pod sp.zn. 33Cdo 2907/2000. Ďalej rozsudky Okresných súdov v Bratislave, Námestove, Krajského

súdu v Bratislave, ktorý zaujal v podobnom prípade rovnaké stanovisko. Okrem toho aj rozsudok NS
ČR pod sp.zn. 33Cdo 2907/2000 sa pravidelne prezentuje aj v komentároch Občianskeho zákonníka,
kde sa uvádza, že v prípade smrti poisteného možno odstúpiť od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1
OZ len pred vznikom poistnej udalosti. Ak už nastala poistná udalosť, teda smrť poisteného, nemôže
poisťovateľ od zmluvy s ním uzavretej účinne odstúpiť, pretože došlo k zániku poistného vzťahu. Pokiaľ

žalovaný spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu, poukázal na tú skutočnosť, že je synom nebohej
poistenej, je jediným dedičom a právnym nástupcom, ktorý vstúpil do všetkých aktív a pasív, prebral
celú výšku dlhu poistenej, ktoré tvorila najmä pohľadávka UniCredit Bank súvisiaca s poistením. Smrťou
poručiteľa, dedič nastupuje do všetkých práv a povinnosti poručiteľa a preto nastúpil žalobca do tohto
úverového zmluvného vzťahu, ktorý pôvodne uzavrela poručiteľka. Okrem toho samotný žalovaný vo

svojom vyjadrení namietal, že žalobca vstúpil do práv poistenej v dôsledku generálne sukcesie po
poručiteľke, čo tvrdil žalobca od začiatku ohľadom jeho aktívnej vecnej legitimácie.
17. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril.
18. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a dôvodu
odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, pričom
v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie a zároveň naňho poukazuje.
19. Odvolací súd pri preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní
do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli,

neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne
ho vyložil a na daný skutkový stav ho správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovýmia právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia
a v celom rozsahu na ne poukazuje v súlade s § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam žalovaného
potom dodáva nasledovné:

20. V prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle platnej zákonnej úpravy
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom pojem spotrebiteľská
zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno
považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má

možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ
zmluvyide.Spotrebiteľskézmluvyvužšomzmyslepredstavujúosobitnýtypzmlúv,priktorýchspotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva
uzavrela a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach ako aj príslušnú
osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Pri týchto zmluvách platí aj všeobecná zásada
uvedená v § 53 ods. 4 písm. a/ OZ a to, že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými

sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Odvolací súd preto konštatuje, že v
prejednávanej veci sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalovaná pri uzatváraní poistnej
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a preto je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 2 OZ
považovať za dodávateľa. Právna predchodkyňa žalobcu ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a preto je potrebné považovať ju za

spotrebiteľa a predmetnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú. Táto okolnosť je podstatná pre posúdenie
okolností vyplnenia samotnej zmluvy, v rámci ktorej žalovaný namietal, že právna predchodkyňa žalobcu
nepopísala pravdivo a úplne svoj zdravotný stav, pričom v tomto kontexte sa odvolací súd v celom
rozsahustotožňujesvecnesprávnyavyčerpávajúcimodôvodnenímsúduprvejinštancievtomkontexte,
že právnej predchodkyne žalobcu ako poistenej neboli predložené jasne a transparentne formulované

otázky, na ktoré by mohla pravdivo formulovať svoje tvrdenia, preto lebo jej bola predložená zmluva,
kde mala možnosť iba jednej odpovede na takmer 30 položených otázok, ktoré boli do vyhlásenia
o zdravotnom stave zahrnuté. Obrana žalovaného v tomto kontexte, že žalovaná mala možnosť o
požiadanie dotazníka, kde by mala možnosť vyplniť presnejšie svoj zdravotný stav neobstojí, pretože
žalovanýmalmožnosťtentodôkazpredložiťužpredsúdomprvejinštancieapokiaľtakneurobil,zbavilsa

tým možnosti predkladať takéto dôkazy už v odvolacom konaní. Preto na túto obranu v rámci odvolania,
odvolací súd už prihliadať nemohol a ani neprihliadal.
21. Následne sa preto stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že takýmto spôsobom
uzatvorená zmluva za stavu, keď poistená bola v pozícii spotrebiteľa a nemala možnosť ovplyvniť
obsah predložených formulárov a nemala možnosť pravdivo odpovedať na jasne formulované otázky

o zdravotnom stave, má za následok, že si ani nemohla splniť povinnosť tak, ako deklaruje ust. § 793
Občianskeho zákonníka, ktoré ďalej založilo procesný postup žalovaného v prejednávanej veci.
22. Na druhej strane však odvolací súd rovnako konštatuje, že bez ohľadu na túto skutočnosť tvrdenú
žalovaným v prejednávanej veci bolo podstatné posúdenie, či môže žalovaný odstúpiť od poistnej
zmluvy, potom ako nastala poistná udalosť z dôvodu ust. § 802 ods. 1 OZ. Aj v tomto smere sa odvolací

súd plne stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý
zreteľne a jasne uviedol, že odstúpiť od poistnej zmluvy v zmysle ust. § 802 ods. 1 OZ by bolo možné
len pred vznikom poistnej udalosti s tým, že v prípade, ak sa poistiteľ dozvie o dôvodoch uvedených
v § 793 Občianskeho zákonníka až po poistnej udalosti, mohol postupovať jedine v zmysle ust. §
802 ods. 2 OZ, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak nastala poistná udalosť v tomto prípade smrť

poisteného, nemôže už poistiteľ od zmluvy s ním uzavretou účinne odstúpiť, pretože došlo k zániku
poistného vzťahu. Ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť poistného, môže ten kto poistnú
zmluvu s poistiteľom uzavrieť určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie. V
tomto prípade tak bola banka, ktorá poskytla právnej predchodkyni žalobcu úver s tým, že pre prípad, že
poistiteľ sa až po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé, nepravdivé

alebo neúplne odpovede poisteného nemohol poistiteľ zistiť pri dohadovaní poistné a ktorá pre uzavretie
poistnej zmluvy bola podstatná, upravuje len možnosť odmietnuť plnenie v zmysle § 802 ods. 2 OZ. Z
obsahu spisu však nevyplýva, že by žalovaná účinne z týchto dôvodov plnenie voči banke, ktorú označila
právna predchodkyňa žalobcu odmietla.
23. Preto v tomto kontexte bez ohľadu na to, či sa jednalo o rámcovú poistnú zmluvu sa odvolací súd v

celom kontexte stotožňuje o odôvodnením súdu prvej inštancie, že nebolo v oprávnení žalovaného po
poistnej udalosti odstúpiť od poistnej zmluvy.
24. Následne za tohto skutkového stavu a za stavu, kedy žalobca v rámci dedičského konania ako jediný
dedič vstúpil do všetkých práv a povinností svojej právnej predchodkyne, pričom predmetom dedenia bolokrem iného aj záväzok jeho právnej predchodkyne zaplatiť dlh banke, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so
žalovaným a za stavu, kedy banka akceptovala odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného a vyzývala
žalobcunaplnenieakoprávnehonástupcupopoistenejazastavu,kedypreukázateľnežalobcatentodlh

aj riadne uhradil, vzniklo mu následne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako to správne
konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje.
Zaplatením záväzku po poručiteľke sa žalobca stal aktívne legitimovaným v tomto spore, nakoľko došlo
k naplneniu predpokladov ustanovených v ust. § 451 ods. 1 a § 454 Občianskeho zákonníka, kedy mal
právo žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko plnil za toho čo mal podľa práva plniť sám.

To, že žalobca uhradil zostatok poskytnutého úveru vo výške 31.215,92 eur sporným nebolo a keďže
dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný neplatne odstúpil od predmetnej poistnej zmluvy, zároveň
neodmietol poskytnúť poistné plnenie v zmysle § 802 ods. 2 OZ vzniklo tak žalobcovi právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia priamo proti žalovanému.
25. Preto vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1a § 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca a má tak
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 OSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdy úradník.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).