Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Tencer
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/73/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116012182
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116012182.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci odsúdeného R. T., o sťažnosti okresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 7.3.2017, č.k. 34PP/347/2016-51, na
neverejnom zasadnutí dňa 15.6.2017, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 7.3.2017, č.k. 34PP/347/2016-51 súd rozhodol
podľa § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Trestného zákona tak, že odsúdeného R. T. podmienečne
prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Martin,
sp.zn. 3T/33/2013 zo dňa 9.4.2013 a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 7 rokov.
Zodôvodneniatohtorozhodnutiavyplýva,žezáujmovézdruženieobčanov-občianskezdruženieSEPAI-
Združenie bojových umení Martin podalo na Okresný súd Trnava návrh na podmienečné prepustenie
odsúdeného R. T. z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozhodnutia Okresného súdu Martin, sp.zn. 3T/33/2013 zo
dňa 9.4.2013, v ktorom mu bol podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v
trvaní 9 rokov a 4 mesiace, so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Uviedli, že pozitívnym správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a vzhľadom na pozitívne
sociálne zázemie a na oporu a pomoc, ktorú mu poskytne občianske združenie pri zaradení sa do
riadneho života, možno od neho očakávať, že povedie riadny život.
Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že odsúdený bol do Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Hrnčiarovce nad Parnou premiestnený dňa 20.7.2010, jeho správanie a vystupovanie počas
výkonu väzby bolo prevažne na požadovanej úrovni, menšie problémy mal s rešpektovaním ústavného
poriadku. V terajšom ústave bolo správanie a vystupovanie odsúdeného na požadovanej úrovni. Príkazy
a pokyny personálu ústavu plní, svoje povinnosti si vzorne plnil, odsúdený si vytvoril podmienky na
zmenu diferenciačnej skupiny z B na A, menovaný bol premiestnený na otvorené oddelenie v ústave,
naďalej pokračoval v bezproblémovom výkone trestu, aktívne sa podieľal na plnení stanovených cieľov
programu zaobchádzania. Z organizačných dôvodov bol dňa 31.3.2015 premiestnený do otvoreného
oddelenia v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Spočiatku
tam mal bezproblémový výkon trestu, bol pracovne zaradený na viacerých pracoviskách, avšak počas
výkonu práce sa dopustil vážneho disciplinárneho previnenia tým, že na pracovisku Termotechna
sa odfotografoval mobilným telefónom iného odsúdeného. Z uvedeného dôvodu bol dňa 19.7.2016
disciplinárne potrestaný a bola mu zmenená diferenciačná skupina z A na B a 26.7.2016 bol
premiestnený späť do terajšieho ústavu. Aktuálne je správanie na požadovanej úrovni, dodržiava
interné normy, rešpektuje príslušníkov, disciplinárne odmenený doposiaľ bol dvadsať krát, naposledy
mimoriadnym voľnom na opustenie ústavu na dobu 5 dní. Disciplinárny trest má vykázaný jeden zo
dňa 19.7.2016 za spomínané porušenie plnenia zákonných povinností. Riziko sociálneho zlyhania jenízke, resocializačná prognóza sa javí ako priaznivá, odsúdený aktuálne čiastočne preukazuje splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie a ústav na výkon trestu odňatia slobody ho neodporúča
podmienečne prepustiť.
Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného boli splnené podmienky
podmienečného prepustenia i účel trestu. Vzhľadom na posúdenie celkového správania sa odsúdeného
vo väzení, dodržiavanie ústavného poriadku, vzťah k uloženým povinnostiam, k pridelenej práci, k iným
odsúdeným, podľa súdu možno urobiť záver že v súčasnosti po vykonaní viac ako 7 rokov výkonu trestu
prichádza do úvahy pri uložení maximálnej skúšobnej doby podmienečné prepustenie odsúdeného.
Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv, súd chce dať odsúdenému po takej
výraznej dlhodobej zmene, keď doposiaľ získal 20 disciplinárnych odmien, dlhodobo pôsobil aktívne,
bezproblémovo, podieľal sa na plnení stanovených cieľov programu zaobchádzania, bol premiestnený
pre jeho správanie do otvoreného oddelenia, šancu na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti
nedopustí, nakoľko podmienečným prepustením súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil
vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. K porušeniu zákonných povinností súd uviedol, že možno
súhlasiť s odsúdeným, že jedno disciplinárne previnenie za tak dlhú dobu výkonu trestu nemôže úplne
prekryť doterajšie výslovne pozitívne správanie sa odsúdeného vo výkone trestu, v ktorom je prvýkrát,
pričom spôsob výmazu trestu - najskôr po ročnom pozitívnom správaní a získavaní odmien - sa zdá
súdu vzhľadom na charakter predmetného previnenia ako neprimerane prísne. Súd zohľadnil aj to, že
ako odmena bolo udelené odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie ústavu, čo žiadnym spôsobom
tento nezneužil. To utvrdilo súd v tom, že sa vie správať v súlade s právnymi normami a pravidlami
správania sa bez páchania trestnej činnosti.
Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný
prokurátor, ktorú písomne bližšie a podrobnejšie odôvodnil tým, že záver súdu aj jeho dôvodový
základ považuje za nesprávny, u odsúdeného nie sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie.
Poukázal na záver hodnotenia riaditeľ ústavu, na čiastočné plnenie podmienok pre podmienečné
prepustenie, na osobnosť odsúdeného, ktorý síce svojim správaním a plnením povinnosti preukázal
polepšenie, ale bol aj disciplinárne postihnutý za závažné disciplinárne previnenie. Preto navrhuje, aby
sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a žiadosť odsúdeného zamietol.
Podľa § 66 ods. 1) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.
Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a
dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je nedôvodná.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku
podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, ktorou je v prípade
odsúdeného tri štvrtiny; túto podmienku splnil dňa 23.10.2016. Rovnako správne prvostupňový súd
posúdil, že odsúdený spĺňal aj tú podmienku uvedenú v § 66 ods. 1, 67 Trestného zákona, podľa ktorej
súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak možno od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život.Odsúdený bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný, pre drogovú trestnú činnosť, z toho jeden z trestov bol
trestom súhrnným k predchádzajúcemu. Riaditeľ ústavu na výkon trestu síce neodporúča podmienečné
prepustenie odsúdeného, vzhľadom k disciplinárnemu trestu, ktorým bol odsúdeným potrestaný dňa
19.7.2016. Riziko sociálneho zlyhania je však u odsúdeného nízke, resocializačná prognóza u
odsúdeného sa javí ako priaznivá, od odsúdeného možno v budúcnosti, aj podľa sťažnostného súdu,
očakávať, že povedie riadny život.
V tomto smere je záver, ku ktorému dospel okresný súd, správny. Je potrebné vychádzať z celkového
zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života a najmä z posúdenia jeho správania po
celú dobu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky
relevantné skutočnosti, ktoré sa vzťahujú k otázke, či okrem formálnej podmienky splnil odsúdený
aj materiálnu podmienku podmienečného prepustenia. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia správne a vyčerpávajúco uviedol dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že aj napriek zlyhaniu
odsúdeného vo forme porušenia pravidiel, možno zhodnotiť toto zlyhanie iba ako jednorazový exces
odsúdeného, ktorý nezmení záver o tom, že svojim doterajším správaním odsúdený vo výkone trestu
preukázal skutočné polepšenie a možno tak veriť, že aj doterajší výkon trestu splnil svoj účel a nebude
tak existovať obava, že by sa obvinený v budúcnosti opätovne dopustil trestnej činnosti, prípadne iného
porušenia zákona. Skúšobná doba v dĺžke siedmich rokov by zároveň mala dostatočne slúžiť ako brzda
prípadného zlyhania odsúdeného.
Zistené skutočnosti vyhodnotil prvostupňový súd logicky a správne. Nakoľko odôvodnenie existencie
podmienok podmienečného prepustenia je v napadnutom uznesení uvedené vyčerpávajúcim
spôsobom, sťažnostný súd bez potreby ich opakovania na ne odkazuje.
Nakoľkokrajskýsúdnezistilžiadnedôvodyprezmenuprvostupňovéhorozhodnutia,sťažnosťokresného
prokurátora ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.