Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 15, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116211941
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3116211941.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobkyne I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom

T. U. XXX, O. U., zast. JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom Partizánska 7571/58, Trenčín
proti žalovanému T. X., nar. XX.XX.XXXX bytom T. I. o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanému s a nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2016 zmenenou podaním doručeným súdu dňa
17.08.2016 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek fyzických alebo
verbálnychúrokovvočižalobkyni,ktorýmibybolaohrozenánaživoteazdraví.Ďalej,abysanepribližoval

na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k žalobkyni s výnimkou účasti úkonov v súdnom konaní, a aby sa
žalovanému uložila povinnosť nevstupovať do bytu č. X v dome s.č. XXX v k.ú. T. I.. Zároveň si uplatnila
právo na náhradu trov konania.

2. Uviedla, že spolu so žalovaným obývala spoločnú domácnosť asi 5 rokov na adrese T. I. XXX.
Majú spoločné dve maloleté deti. Na jeseň 2015 začali mať so žalovaným problémy súvisiace s jeho
gamblerstvom. Z bytu postupne začali miznúť veci, jednak spoločné a jednak patriace výlučne žalobkyni.

Ich problémy postupom času vyústili do psychických a fyzických útokov proti jej osobe. V dôsledku
poslednéhoútokužalovanéhonažalobkyňudňa03.05.2016a04.05.2016muselabyť lekárskyošetrená
a nútená privolať políciu, ktorá žalovaného vykázala zo spoločného obydlia a zakázala mu sa k žalobkyni
približovať na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Deti navštevovali neurologickú a psychologickú
ambulanciu z dôvodu, že boli rozrušené a traumatizované. Z dôvodu, aby sa útok neopakoval podala
návrh na nariadenie predbežného opatrenia , ktorému súd vyhovel a uznesením č.k. 20C/98/2016-27
nariadil žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, aby podala

žalobu vo veci samej. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/377/2016-43 zo dňa 12.07.2016
bola žalovanému aj uložená povinnosť nevstupovať do bytu č. X v dome s.č. XXX v k.ú. T. I.. Uviedla,
že Občiansky zákonník poskytuje ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Podmienkou
poskytnutia ochrany je neoprávnený zásah do osobnostných práv. V danej veci bol uvedený zásah takej
intenzity, že jej privodil fyzickú ako aj psychickú ujmu, rovnako aj dvom maloletým deťom.

3. Žalobkyňa označila nasledovné dôkazy: rodné listy detí, lekársku správu zo dňa 04.05.2016,

potvrdenie policajného zboru o podaní trestného oznámenia, potvrdenie policajného zboru o vykázaní
z obydlia, zápisnicu o výsluchu svedka, lekársku správu zo dňa 07.06.2016, uznesenie č.k.
20C/98/2016-27, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/377/2016-43.4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a ani neoznačil žiadne dôkazy.

5. Súd vykonal dokazovanie rodnými listami detí, lekárskou správou zo dňa 04.05.2016, potvrdením

policajného zboru o podaní trestného oznámenia, potvrdením policajného zboru o vykázaní z obydlia,
zápisnicou o výsluchu svedka, lekárskou správou zo dňa 07.06.2016, uznesením č.k. 20C/98/2016-27,
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/377/2016-43, trestným rozkazom v spise sp.zn.
8T/68/2017, zápisnicou o výsluchu obvineného na č. l. 10 spise sp.zn. 8T/68/2017, rozsudkom v spise
sp.zn. 8T/53/2017, zápisnicou o výsluchu na č. l. 3 v spise sp. zn. 4T/87/2016, odpisom registra trestov

spise sp. zn. 4T/87/2016, záverom ZP na č. l. 65 spise sp. zn. 4T/87/2016, rozsudkom na č. l. 114 spise
sp. zn. 4T/87/2016, uznesením 4T/87/2016 na č. l. 109 spise sp. zn. 4T/87/2016, zo spisu 31P/130/2016
správou z prešetrenia pomerov č. l. 182 zo spisu sp. zn. 31P/130/2016, súd návrh matky a správu
z prešetrenia pomerov zo spisu sp. zn. 30P/83/2017, lustráciou z registra obyvateľov v spisu sp. zn.
30P/83/2017, listami vlastníctva č. XX. a č. XXXX, výsluchom žalobkyne a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

6. Žalobkyňa a žalovaný majú spolu dve maloleté deti. Dňa 04.05.2016 bol žalovaný políciou vykázaný
zo spoločného obydlia a bolo mu zakázané približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov. V uvedený deň podala žalobkyňa trestné oznámenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania.
Z lekárskej správy zo dňa 04.05.2016 vyplýva, že lebka bola frontálne bolestivá na dotyk a zároveň

sa na nej nachádzal podkožný hematóm. Takisto sa hematóm nachádzal na pravom predlaktí na
ľavom stehne. Z lekárskej správy zo dňa 17.06.2016 vyplýva, že žalobkyňa s dcérou J. navštevovala
psychologickú ambulanciu pre dennú enurézu a výbuchy zlosti po psychotraumatizujúcich zážitkoch v
domácom prostredí.

7. Uznesením č.k. 20C/98/2016-27 zo dňa 05.05.2016 a uznesením č.k. 6Co/377/2496-43 bola
žalovanému uložená povinnosť, aby sa k žalobkyni nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov
s výnimkou účastí na procesných úkonoch v súdnom konaní, a aby nevstupoval do bytu č. X v bytovom
dome s.č. XXX v T. I..

8. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 4T/87/2016-114 zo dňa 11.10.2016 právoplatným dňa
11.10.2016 bol žalovaný odsúdený pre trestný čin nebezpečného vyhrážania na nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, lebo bol uznaný za vinného z toho, že dňa 03.05.2016 v čase
okolo 17:00 hod. v byte v obci Mníchova I. po predchádzajúcom verbálnom konflikte chytil svoju družku
- žalobkyňu, s ktorou býval v spoločnej domácnosti, pravou rukou pod krk a začal ju škrtiť a kričal na

ňu že ju zabije, následne odišiel z bytu a vrátil sa v čase okolo 21:00 hod. kedy sa znova správal
agresívne voči poškodenej, ktorá sa pred ním išla schovať do kúpeľne, obvinený však prišiel za ňou
a začal jej šklbať vlasy, búchal jej hlavu o umývadlo a povedal jej že ju podreže, pričom z konania
obvineného mala poškodená strach a svoj život a zdravie. Ako vyplýva z uznesenia č.k. 4T/87/2016-109
bol žalovaný od 04.05.2016 vo väzbe, z dôvodu jeho obvinenia z tohto skutku, za ktorý bol právoplatne

odsúdený. Zo znaleckého posudku zhotoveného v tejto veci vyplýva, že pobyt žalovaného na slobode
nepovažuje znalec za nebezpečný, nakoľko netrpí duševnou chorobou, znalec nezistil, že sa žalovaný
oddával nadmernému užívaniu alkoholu či psychoaktívnej látky. Z odpisu registra trestov vyplýva, že
žalovaný bol rozhodnutím zo dňa 09.06.2000 odsúdený za trestný čin dezercie podľa § 282 ods. 1
zákona č. 140/1961 Zb., rozhodnutím zo dňa 05.10.2001 bol odsúdený za trestný čin krádeže podľa §

247 zákona č. 140/1961 Zb. rozhodnutím zo dňa 14.11.2005 bol odsúdený za trestný čin porušovania
domovej slobody a krádeže podľa § 238 ods. 1 a 247 ods. 2 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb.,
rozhodnutím zo dňa 22.02.2007 bol odsúdený za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia,
krádeže, porušovania domovej slobody, poškodzovania cudzej veci podľa § 171 ods. 1, § 247 ods. 2
písm. a), § 238 ods. 1 , § 257 ods. 1, § 247 ods. 2 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb., rozhodnutím zo

dňa 28.04.2009 bol odsúdený za trestný čin krádeže, rozhodnutím zo dňa 03.08.2009 bol odsúdený za
trestnýčinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov,ichdržaniea
obchodovanie s nimi, rozhodnutím zo dňa 10.01.2010 bol odsúdený za trestný čin krádeže, rozhodnutím
zo dňa 15.03.2010 bol odsúdený za trestný čin krádeže, rozhodnutím zo dňa 30.09.2010 bol odsúdený
za trestný čin úverového podvodu, rozhodnutím zo dňa 11.11.2010 bol odsúdený za trestný čin krádeže,

rozhodnutím zo dňa 11.05.2011 bol odsúdený za trestný čin krádeže.

9. Žalovaný bol trestným rozkazom Okresného Trenčín č.k. 8T/68/2017 - 90 zo dňa 27.12.2017
právoplatnýmdňa30.01.2018odsúdenýzatrestnýčinneoprávnenéhopoužívaniacudziehomotorovéhovozidla, na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Zo zápisnice o výsluchu
obvineného - žalovaného zo dňa 19.10.2017 spise sp zn. 8T/68/2017 vyplýva, že býva na rôznych
miestach v O. ako bezdomovec, poštu si bude preberať na obecnom úrade v T.10. Rozsudkom

Okresného súdu Trenčín č.k. 8T/53/2017-93 zo dňa 14.03.2018, právoplatným dňa 14.03.2018, bol
žalovaný odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy , na ďalší nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 2 mesiacov. Zo zápisnice o výsluchu obvineného - žalovaného na zo dňa 04.06.2017
spise 8T/53/2017 vyplýva, že žalovaný prebýva v rôznych ubytovniach v O.. Dňa 04.03.2017 bol
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, od tej doby žije na ulici a má existenčné problémy, privyrába

si na brigádach. Uviedol, že výživné neplatil, lebo mu to nevychádzalo a taktiež nebol s dcérami v
kontakte. Na medzinárodný deň deti im kúpil čokolády a poslal ich po kamarátke, keďže má zákaz
priblíženia k bývalej partnerke - žalobkyni.

11. Zo správy o prešetrení pomerov zo dňa 10.01.2017 v spise sp. zn. 31P/130/2016 vyplýva, že
žalobkyňa má predstavu o stretávaní sa detí s otcom - žalovaným 1 x mesačne za prítomnosti jej otca

alebo matky. Žalovaný sa mal priznať podľa žalobkyne pred nástupom na výkon trestu, že začal opäť
užívať drogy. Maloletá J. trpela enurézou z rodinnej situácie.

12. Návrhom vo veci samej zo dňa 12.07.2017 v spise sp. zn. 30P/83/2017, vyplýva, že žalobkyňa,
podala návrh na neodkladné opatrenia spočívajúce v zákaze styku otca s deťmi, nakoľko podľa jej

informácii mal začať opäť užívať drogy. Uviedla, že žalovaný o deti neprejavil záujem. Stretol sa s nimi
iba raz po prepustený z výkonu trestu. Nasledujúce dve soboty sa tiež mal s nimi stretnúť, ale neprišiel.
Odvtedyjejlenzopárkrátzavolal,akeďmudcérapovedala,žesanímnechcerozprávať,začalžalobkyni
nadávať. V správe o prešetrí pomerov z 25.07.2017 žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa jej mal vyhrážať,
že ju zničí. Na súdnom pojednávaní dňa 26.01.2017 sa rodičia po jeho skončení dohodli, že styk detí

bude prebiehať za prítomnosti tretej soby. Otec od tohto obdobia 3 x volal matke za účelom stretnutia
sa deťmi, ale neprišiel.

13. Z výsluchu žalobkyne je preukázané, že sa žalobkyňa so žalovaným videli len minulý rok na
pojednávaní ohľadne výživného, pričom v roku 2017 mal žalovaný možnosť stretávať sa s deťmi, ale

nevyužil ju. Odvtedy so žalobkyňou v kontakte nebol. Za účelom styku s deťmi ju kontaktoval iba
oznámením, že nemôže prísť. Žalobkyňa uviedla, že sa žalovaného bojí lebo sa jej vyhrážal, že keď ho
udá za trestný čin nebezpečného vyhrážania, za ktorý však bol odsúdený, že potom, čo si to odsedí,
ju zabije.

14. Od 23.05.2016 má žalovaný trvalý pobyt evidovaný na obci T. I..

15. Z listu vlastníctva č. XX vyplýva, že vlastníčkou bytu č.X v dome s.č. XXX v T. I. je žalobkyňa.

16. Podľa § 11 od. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“), fyzická osoba má

právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.

18. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

19. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods.
1 podmienečne odložiť výkon
trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

20. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu
na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačnéhodohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas
výkonu väzby.

21. Podľa § 51 ods. 3 Trestného zákona, obmedzenia spočívajú najmä v zákaze a) účasti na určených
verejných podujatiach, b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, c) stretávania
sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo
účastníkmi na trestnom čine, d) vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin
spáchal,e)účastinahazardnýchhrách,hranianahracíchautomatochauzatváraniastávok,f)kontaktus

určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej
služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

22. Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona, povinnosti spočívajú najmä v príkaze a) nepriblížiť sa k určenej
osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo
v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje, b) vysťahovať sa z bytu alebo

domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne obsadil, c) nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu, d) zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné, e) osobne alebo verejne
sa ospravedlniť poškodenému, f) skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa
na rekvalifikačnom kurze, g) podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, h) podrobiť sa liečeniu

závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie, i) podrobiť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, j) zamestnať sa v skúšobnej
dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, k) dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar
Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

23. Vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona nepredstavujú jediné zákonné ustanovenia, na
základe ktorých možno uložiť inej osobe obmedzenia či povinnosti, ktorých sa domáhala žalobkyňa
v tejto veci. I keď ustanovenia predpisov občianskeho práva, nemajú takého konkrétne ustanovenia,
uloženie obmedzení a povinností je možné skrz aplikáciu ustanovení žaloby upravujúce ochranu
osobnosti. Nie je tak apriori vylúčené, aby súd v občianskom právom konaní uložil žalovanému

obmedzenia či povinnosti, akých sa domáha žalobkyňa vo veci samej. Ustanovenie § 13 ods. 1 OZ
priamo počíta s možnosťou žiadať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu
jeho osobnosti. Jedná sa o typ negatórnej žaloby. Ako nevyhnutný predpoklad aplikácie negatórnej
žaloby je existencia skutočností odôvodňujúcich v tomto prípade uloženie povinnosti žalovaného zdržať
sa približovania k žalobkyni, zdržať sa fyzických alebo verbálnych útokov, ktorými by bola žalobkyňa

ohrozená na živote a zdraví či zdržať sa vstupu do bytu v čase rozhodnutia súdu, nakoľko v zmysle §
217 ods. 1 CSP je pre súd rozhodný deň vyhlásenia rozsudku. Inak povedané, je potrebné preukázať,
že v čase vyhlásenia rozsudku dochádza konaním žalovaného k neoprávneným zásahom do práva na
ochranu osobnosti žalobkyne.

24. Aj v prípade, že nedochádza v čase vyhlásenia rozsudku konaním žalovaného k neoprávnenému
zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne je možné žalobe vyhovieť, avšak jedine za
predpokladu, že je preukázané, že reálne hrozí takýto neoprávnený zásah, či jeho opakovanie. Za
predpokladu, že nie je preukázané, že reálne hrozí neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti,
nie je dané právo na uloženie povinnosti zdržať sa zásahov a už prípadný vykonaný zásah možno

odčiniť inými typmi žalôb na ochranu osobnosti uvedených v § 13 OZ než zdržovacou žalobou. Uvedené
analogicky vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Cdon 1626/96, v
ktorom sa uvádza, že zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 OZ prichádza
do úvahy tam, kde neoprávnené rušení vlastníka zo strany rušiteľa trvá, alebo tam, kde síce prestalo,
avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti.

25. V prípade, že v čase vyhlásenia rozsudku nedochádza k neoprávneným zásahom do práva na
ochranu osobnosti a nie je ani preukázané reálne nebezpečenstvo takýchto zásahov, je potrebné žalobu
zamietnuť.

26. Tieto predpoklady a to, že žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu neoprávnene zasahuje do práva na
ochranu osobnosti žalobkyne alebo hrozí reálne nebezpečenstvo takéhoto zásahu v budúcnosti či jeho
opakovanie neboli v danej veci preukázané.27.Čosatýkažalobnéhonávrhu,abysúduložilžalovanémuzákazpribližovaťsakžalobkyniavstupovať
do bytu, tak v konaní nebolo preukázané, že žalovaný má v úmysle sa k žalobkyni približovať za účelom
dopustiť sa neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, do jej telesnej či psychickej integrity

alebo vstupovať do bytu vo vlastníctve žalobkyne, resp. že by sa k žalobkyni približoval a vstupoval do
bytu. Tým pádom je vylúčené, nakoľko nie je preukázaná reálna hrozba takéhoto konania, ani to, že
by žalovaný po skutku zo dňa 03.05.2016, za ktorý bol už právoplatne odsúdený a trest si vykonal,
takto konal, uložiť žalovanému takúto povinnosť spočívajúce v zákaze približovať sa k žalobkyni či
vstupovať do bytu. Aj z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že žalovaný ju kontaktoval iba raz po vykonaní

trestu pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, avšak bez toho, že by sa k nej približoval či vstupoval
do predmetného bytu. Nebolo preukázané, že je tu reálna hrozba, že žalovaný má v úmysle začať sa
približovať k žalobkyni s cieľom jej ublížiť či vytvoriť v nej pocit prenasledovania, či iným spôsobom pri
priblížení k žalobkyni neoprávnene zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti. Zo žiadneho dôkazu
nie je preukázané, že by mal žalovaný takýto záujem takto konať vo vzťahu k žalobkyni, že by sa k nej
chcel približovať takým spôsobom, ktorý by spôsobil neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti

alebo vstúpiť do bytu.

28. Z vykonaných dôkazov nie je preukázané, že by v súčasnosti, t,j. ku dňu vyhlásenia rozsudku
žalovaný do života žalobkyne nejak negatívne a neoprávnene zasahoval, či existencia takých
skutočností, ktoré preukazujú, že tu existuje konkrétne nebezpečenstvo zo strany žalovaného voči

žalobkyni, ktorým by došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti. Takisto z dôkazov
vôbec nevyplýva, že by sa žalovaný približoval k žalobkyni na menšiu vzdialenosť ako 10 metrov, resp.
mal taký úmysel takto konať, takým spôsobom, že by došlo k nejakému zásahu do práva na ochranu
osobnosti žalobkyne, t.j. že by jej mal úmysel žalovaný ublížiť či vytvoriť u nej obavy o zdravie či život,
zasiahnuť do jej telesnej a duševnej integrity, pritom objektívne možnosti k tomu mal, keďže po vykonaní

trestov odňatia slobody sa zdržiaval na slobode a neodkladné opatrenie objektívnu prekážku takémuto
konaniu nepredstavuje. Takisto sa nenaplnili žalobkyňou tvrdené vyhrážky, že keď ho udá za trestný čin
nebezpečného vyhrážania, že keď si ho odsedí, že ju zabije. Obavy žalobkyne neboli naplnené, nakoľko
po odsedený výkonu trestu a prepustený v marci 2017, žalovaný tieto skutky neuskutočnil. Hrozby zo
strany žalovaného neboli naplnené a žalobkyni nebolo zo strany žalovaného ublížené.

29. Nebolo preukázané, že zo strany žalovaného dochádza ku dňu vyhlásenia rozsudku k fyzickým
či verbálnym útokom, ktorými by žalovaný ohrozoval žalobkyňu na živote či zdraví. Posledný tvrdený
negatívny kontakt bol telefonický pred 25.07.2017 po prepustený z výkonu trestu, vyplývajúci zo
správy o prešetrí pomerov z 25.07.2017 (žalovaný sa mal žalobkyni vyhrážať, že ju zničí). Odvtedy

neboli preukázané, žiadne fyzické či verbálne útoky na žalobkyňu, preto nemožno mať zato, že takéto
konanie zo strany žalovaného žalobkyni ku dňu vyhlásenia rozsudku, vzhľadom na dlhšiu dobu od tohto
negatívneho kontaktu, ktorá uplynula a viac sa nevyskytovali, hrozí.

30. Vzhľadom nato, že ku dňu vyhlásenia rozsudku neboli preukázané neoprávnené zásahy do práva

na ochranu osobnosti žalobkyne ani reálna hrozba takých zásahov zo strany žalovaného, súd žalobu
zamietol. Na uvedenom závere nemení nič ani tvrdené užívanie drog žalovaným, keďže to nepreukazuje
hrozbu či existenciu neoprávnených zásahov žalovaného do práva na ochranu osobnosti žalobkyne.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. V konaní bol plne úspešný žalovaný, nakoľko súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto by mal
právo na náhradu trov konania. Nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.