Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/229/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203959
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615203959.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v exekučnej veci oprávneného:
PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnej: I. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, J., o vymoženie sumy 1.992,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. mája 2015, č. k. 5ER/592/2015-10,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Posledným výrokom si o trovách súdneho
exekútora vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti právne
oprel o ustanovenia § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len "OSP"), § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"). Súd konštatoval, že

oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera proti povinnej návrh na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. IGC04110290 zo dňa 24.02.2012 pre vymoženie pohľadávky vo
výške 1.992,03 eur s príslušenstvom. Súd preskúmal spisový materiál, oboznámil sa s pripojeným
spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/1041/2012 a zistil, že na uvedenom súde podal dňa
15.10.2012 súdny exekútor JUDr. Pavel Halás žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

proti povinnej I. B., nar. XX.XX.XXXX. pre zaplatenie sumy 1.192,03 eur na základe exekučného titulu
Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. IGC04110290
zo dňa 24.02.2012. V predmetnej exekučnej veci súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia uznesením č.k. 4Er/1041/2012-20 zo dňa 18.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
18.05.2013. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/1041/2012-61 zo dňa 27.03.2013 bola
exekúcia v predmetnej exekučnej veci zastavená a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2012.

Nakoľkoexekučnékonanievtejtoistejvecivedenejnasúdeprvejinštanciepodsp.zn.5Er/592/2015užv
minulosti prebiehalo pod sp. zn. 4Er/1041/2012, ktorého podkladom bol ten istý exekučný titul a kde bola
exekúcia zastavená, mal súd za to, že ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania
- res iudicata a z uvedeného dôvodu súd exekučné konanie zastavil. O trovách exekučného konania
súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Na záver uviedol, že o trovách

exekučného konania súd rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom a
predložení exekučného spisu.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie prekročením zákonných
limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, súd prvej inštancie rozhodoval nad rámec zverenej
právomoci, svojím konaním odňal účastníkom exekučného konania možnosť konať pred súdom a
zároveň súd prvej inštancie pri posudzovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal

za to, že podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci, resp. k
prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre posúdenie prekážky
res iudicata bude obsah exekučného príkazu. V predmetnej veci, v predchádzajúcom exekučnom
konaní, nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto
exekučnom konaní nastať. Dodal, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím
o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Zdôraznil, že exekučné

konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len
vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné
konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Ďalej namietal, že prekročením
zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia súd prvej inštancie v rozpore s ust. §
44 ods. 4 Exekučného poriadku vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci,

zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Vyjadril názor,
že v tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a už vôbec nie pokiaľ
sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi. Taktiež vyjadril nesúhlas s tým, že súd prvého stupňa konštruoval nový skutkový stav
bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu.

Namietal, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové
dokazovanie skutkového stavu. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom.
Navyše exekučný súd konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu,
pričom sa opieral o svoje predchádzajúce rozhodnutie v uvedenej exekučnej veci, čo je podľa
oprávneného neprípustné. Za porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní označil skutočnosť, keď

exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Záverom
uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na
základe postavenia spotrebiteľa, keď exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojím konaním bez
toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. V tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrel, že exekučný súd mu svojim

postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Sudca súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienil vyhovieť.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia

dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.9. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu
exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., dňa 30.03.2015 požiadal súdneho exekútora o
vykonanieexekúcievočipovinnejnavymoženiesumy1.992,03eurspoluspríslušenstvom.Zaexekučný

titul označil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej a.s. sp. zn. IG-C/0411/0290 zo dňa 24.02.2012. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie
dňa 28.04.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a
ostatnými prílohami. Následne po pripojení exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
4Er/1041/2012 súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom
rozsahu odôvodnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho,
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

11. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

13. Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

15. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

16. Napriek tomu, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene právnej úpravy, povinnosť súdu
prihliadať ex offo na splnenie podmienok konania počas celého konania (vrátane exekučného) zostala
zachovaná.

17. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať,
skúma súd z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Okrem toho prihliadnuc na ustanovenie
§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku je nutné vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné
podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky
nedostatkupodmienokkonania.Akpôjdeoneodstrániteľnýnedostatokpodmienkyexekučnéhokonania,

súd je povinný exekučné konanie zastaviť a to práve vzhľadom na citované ustanovenie § 161 CSP
(predtým § 103 a § 104 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP). Keďže Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať § 230 CSP (predtým § 159 ods. 3 OSP), ktorý výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva, že prekážka res
iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania, existencia ktorých
má za následok zastavenie konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom
konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Totožnosť

veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť
predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom
dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.19. V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol

vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučnýsúdoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,akexekučnýtitulmedzičasomvykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul,
rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez

právomoci na jeho vydanie zakladá prekážku res iudicata a oprávnený nemôže navrhnúť vykonanie
exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení
exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného však nemusí
zakladať. Nezakladá ju v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom prípade

oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu.
Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu,
že po vydaní rozhodnutia, t.j. exekučného titulu, zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata
zakladá. Preto, ak súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom
bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho

rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke
veci rozhodnutej.

20. Oprávneným uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013,
na daný prípad nedopadá, pretože v predmetnom rozhodnutí išlo o porušenie postupu zo strany

exekučného súdu tým, že bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., čím
odňal oprávnenému možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného
konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdneho
exekútora. Avšak v tomto prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu skúmania procesných

podmienok, ktoré bol exekučný súd povinný skúmať pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

21. V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, bolo zistené,
že medzi rovnakými účastníkmi, totožným oprávneným a totožnou povinnou bolo už v minulosti

vedené konanie na Okresnom súde Topoľčany pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na
podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným
uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/1041/2012-61 zo dňa 27.03.2013, ktorým uvedený
súd exekučné konanie zastavil z dôvodu, že uznesením č.k. 4Er/1041/2012-20 zo dňa 18.10.2012 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 6CoE/128/2012-50 zo dňa 29.11.2012 bola právoplatne

zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pretože súd zistil rozpor exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom. Keďže rozpor exekučného titulu so zákonom (ktorý
bol dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a následného zastavenia
predchádzajúcej exekúcie) nemôže byť žiadnym spôsobom konvalidovaný, odvolací súd bol rovnako
ako súd prvej inštancie toho názoru, že vyššie uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie, ktoré sa

začalo medzi tými istými účastníkmi, na podklade rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v
rozpore so zákonom, predstavuje prekážku res iudicata.

22. Z uvedených dôvodov, odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za
neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil.23.Akúspešnejstranesporualebostrane,ktoráprocesnenezavinilazastaveniekonania,preukázateľne
v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov
konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku a §
262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov exekučného
konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Hoci principiálne by bolo namieste priznanie
náhrady trov konania povinnej, keďže oprávnený procesne zavinil zastavenie exekučného konania,

v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že povinnej v tomto konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy exekučného konania nevznikli (§ 256 ods.
1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).