Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205131
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:6415205131.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, S., okres
U., o vymoženie 199 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
zo dňa 17. decembra 2015, č.k. 9Er/2222/2015-23, v spojení s opravným uznesením zo dňa 11. mája

2018, č.k. 9Er/2222/2015-40 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.05.2018 m e n í tak,
že exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.05.2018 súd prvej inštancie
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 05.05.2015.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 21.02.2015 domáhal vykonania
exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny vo výške 199 eur s prísl. na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., sp.zn. SR 05005/14 zo dňa 07.10.2014, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 01.12.2014 a
vykonateľnosť dňa 04.12.2015. Súd z predloženého exekučného titulu a zmluvy o úvere zistil, že dňa
12.03.2012 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere č. 600200755, na základe

ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 300 eur za poplatok vo výške 288 eur, pričom povinný
sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 588 eur v 12 splátkach po 49 eur, počnúc dňom
18.04.2012 . Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ). Oprávnený s
povinným uzavrel dňa 12.03.2012 rozhodcovskú zmluvu. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy, ktorá
bola uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 12.03.2012 (t.j. v deň podpísania úverovej, resp.
spotrebiteľskej zmluvy), vzhliadol súd v jej zmluvných dojednaniach nekalú podmienku. Vzhľadom ku

skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z uvedenej zmluvy, uplatnil si
oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky
podľa článku II rozhodcovskej zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský
rozsudok. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným bola podľa názoru súdu len zdanlivá, keď
vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj
osobu rozhodcu oprávnený. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu

uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci
na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného
si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec
pristúpil. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným
osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový

vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len odjednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú
nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom
zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných

zmlúv zahrnul identické rozhodcovské zmluvy, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu
ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným
súdom. Rozhodcovská zmluva podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení §
53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/
EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto

doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca,
ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si
rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej zmluvy odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný
titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené
spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,

ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia.
S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu
oprávnený. Bol toho názoru, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd okrem už spomínaného ustanovenia § 44 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z.z. na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní, pričom na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie
§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom, ale zdôraznil, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o

vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak, ako ich vyžaduje § 34 zákona
o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené

hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V
rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné
rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie

výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Ďalej bol toho názoru,
že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. K uvedenému poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú
zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného

právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Tvrdil, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle už
spomínaného osobitného právneho predpisu, a to zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 odsek 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j.
povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so

zmluvou o úvere na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písmeno
r). Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky odspotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, poukázal na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe

uvedenéhožiadalodvolacísúd,abyuzneseniesúduprvejinštanciezrušilavecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
v spojení s opravným uznesením je potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného konania, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

7. Podľa § 167f ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií, na majetok podliehajúci
konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie
konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení
konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje
za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní

odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

8. Preskúmaním obsahu spisu, z doručeného podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekučného
konania a následne vykonanej lustrácie odvolacím súdom ohľadne povinného, odvolací súd zistil, že
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.02.2018 pod sp. zn. 2OdK/69/2018 bol na

majetok dlžníka (povinného) vyhlásený konkurz, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku pod číslom
K010761. V zmysle § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácií je vyhlásenie konkurzu dôvodom
pre zastavenie exekúcie ako konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba
v konkurze.

9. Konkurzné a exekučné konanie sú svojou povahou konania, ktoré smerujú k dosiahnutiu
totožného výsledku, a to uspokojenie veriteľov. Konkurz predstavuje generálnu exekúciu, v ktorej sa
kolektívnymspôsobomuplatňujúauspokojujúvšetkyprávavšetkýchveriteľov,pretoindividuálnyspôsob
uspokojenia veriteľa individuálnou exekúciou je a priori vylúčený. Uvedené sa v konkurze prejavuje
prostredníctvom ďalšieho významného účinku, ktorý nastupuje v dôsledku vyhlásenia konkurzu, a to

tým, že počas konkurzu už nie je možné zo zákona viesť voči konkurznej podstate individuálne exekučné
konanie. Tým sa poskytuje konkurznej podstate exekučná ochrana. Táto ochrana sa konkurznej
podstate poskytuje bez ohľadu na to, či oprávneným je veriteľ ohľadom "starého dlhu", ktorý svoje nároky
prihlasuje, alebo veriteľ "nového dlhu", t.j. veriteľ pohľadávok proti podstate. Súčasná právna úprava
stojí na princípe absolútnej exekučnej imunity konkurznej podstaty.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
podľa § 388 CSP zmenil tak, že exekúciu zastavil.

11. Záverom odvolací dodáva, že hoci bol v Obchodnom vestníku dňa 06.06.2018 pod číslom K039621

zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu (§
167t ods. 1 ZKR), oddlženie povinného zostáva týmto nedotknuté, nakoľko v zmysle § 166f zákona o
konkurze a reštrukturalizácií zrušenie oddlženia je možné iba prostredníctvom rozhodnutia súdu, ak sa
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. V uvedenom prípade však o zrušení oddlženia
nebolo súdom rozhodnuté.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).