Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116212340
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116212340.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: Y. W., I..

XX.XX.XXXX, G. Z. Q. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. T. M., právne zastúpená JUDr. Gabrielom Blehom,
advokátom so sídlom Ladislava Dérera 2, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti právnych úkonov a
o ochranu spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkyne v časti o určenie, že:
- zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 27.08.2013 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná,
- zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 25.10.2013 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná,

- zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 17.07.2014 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná,
- rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 27.08.2013 medzi žalobkyňou a žalovaným je
neplatná,
- rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 25.10.2013 medzi žalobkyňou a žalovaným je
neplatná,
- zmenka k úveru č. XXXXXXXXX je neplatná a
- zmenka k úveru č. XXXXXXXXX je neplatná a

o zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 500,- eur zamieta.

Konanie o žalobe v časti o určenie, že:
- rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 17.07.2014 medzi žalobkyňou a žalovaným je
neplatná a
- zmenka k úveru č. XXXXXXXXX je neplatná,
zastavuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 25.04.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 10.05.2016 sa žalobkyňa proti
žalovanému domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil: neplatnosť zmlúv o úvere uzavretých
stranami sporu: dňa 27.08.2013 pod č. XXXXXXXXX, dňa 25.10.2013 pod č. XXXXXXXXX a dňa
17.07.2014 pod č. XXXXXXXXX, rozhodcovských zmlúv uzavretých stranami sporu: dňa 27.08.2013
pod č. XXXXXXXXX, dňa 25.10.2013 pod č. XXXXXXXXX a dňa 17.07.2014 pod č. XXXXXXXXX a
zmeniek k úverom: č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, súčasne zaviazal žalovaného

zaplatiťjejprimeranéfinančnézadosťučinenievsume500,-euranapokonzaviazalžalovanéhonahradiť
jej trovy konania.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 27.08.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, splátka úveru činila 164,-eur mesačne, pričom splatila 10 splátok. Keďže nemala finančné prostriedky na uhradenie ďalších
splátok pracovníčka žalovaného jej odporučila vziať si ďalší úver a tak dňa 25.10.2013 so žalovaným
uzavrela druhú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol žalovaný úver vo výške

350,- eur. Neskôr jej žalovaný ponúkol tretí nevýhodný úver na refinancovanie prvých dvoch a tak
dňa 17.07.2014 so žalovaným uzavrela tretiu zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej
žalovaný poskytol úver vo výške 1.600,- eur. Za prvý úver zaplatila sumu spolu 1.968,- eur a za druhý
úver sumu spolu 696,- eur, pričom tým došlo z jej strany k preplateniu istín pri prvom a druhom úvere
takmer o 100 %. Toho času si žalovaný z tretieho úveru od nej nárokuje neuveriteľných 7.038,17 eur,

pričom pri tomto úvere žalovanému zaplatila 270,- eur. Ďalej žalobkyňa uviedla, že si potrebovala
požičať finančné prostriedky na spotrebu, na úhradu svojich podlžností a na ďalšie bežné výdavky a
tieto prostriedky aj reálne na toto použila. O tomto svedčí aj fakt, že posledné 2 úvery brala za účelom
refinancovania, nie za účelom podnikania. Nerozumela týmto finančným operáciám, nepripravovala
spolu so žalovaným zmluvy po jednotlivých článkoch, zmluvy už boli žalovaným vopred naformulované
a vôbec nemohla ovplyvniť ich obsah, o obsahu zmlúv a dôsledkoch z toho plynúcich ju nik nepoučil.

Žalovaný zmluvy o úvere vypísal tak, že účelom pôžičky je výkon podnikateľskej činnosti. K okolnostiam
ako došlo k podpísaniu zmlúv žalobkyňa uviedla, že zmluvy podpisovala pred pracovníkom žalovaného,
pričom nemala dostatok času si ich prečítať a pracovníkom žalovaného nebola poučená o jednotlivých
článkoch zmlúv a ich dôsledkoch ani o tom, že to podpisuje za účelom výkonu podnikania. Dôverovala
pracovníkovi žalovaného, držala sa jeho pokynov a rád a túto dôverčivosť pracovník žalovaného aj

využil. Vtedy ani netušila, že pri takomto formalistickom prístupe bude vylúčená z ochrany spotrebiteľa.
Taktiež nebola upovedomená o výške úrokov, ktoré nie sú ani v zmluvách uvedené. Nemala záujem si
požičať finančné prostriedky na podnikanie a reálne ich ani na to nepoužila. Z osobných dôvodov tak
bola prinútená požičať si finančné prostriedky od žalovaného. Žalovaný využil toho, že má živnostenský
list a úverovú zmluvu vypísal na ňu ako podnikateľku. Pri všetkých troch úverových zmluvách vrátane

prináležiacich listín išlo o rovnaké predpripravené formuláre, čiže úverová zmluva č. XXXXXXXXX zo
dňa 25.10.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2013 vyzerala rovnako (okrem údajov o výške úveru)
ako úverová zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 17.07.2014. Konanie žalovaného spočívajúce v zámernom
vyznačovaní účelu úveru bolo cielené, pričom si ani neuvedomila, že pri formalistickom prístupe bude
kvôli tomu vylúčená z ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľských úveroch. Pri uzatváraní, ako aj pri

plnení zmluvy bola spotrebiteľom podľa Občianskeho zákonníka a nie podnikateľom podľa Obchodného
zákonníka. Dopadá tak na ňu v celom rozsahu spotrebiteľská ochrana podľa Občianskeho zákonníka
a zákona č. 129/2010 Z. z.. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je pre posúdenie postavenia
spotrebiteľa rozhodujúci účel, na ktorý sa zmluva uzatvára. Žalobkyňa ďalej zo znenia ust. § 52 ods. 1, 3
a 4 Občianskeho zákonníka a ust. § 1 ods. 1, 2 a 8 a § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. vyvodzovala,

že z týchto jednoznačne vyplýva rozdiel medzi spotrebiteľským úverom a spotrebiteľskou zmluvou, t.
j. každá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. je súčasne spotrebiteľskou
zmluvou. Naopak však tento záver neplatí, čiže aj keď zmluva o úvere nespĺňa náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., môže byť spotrebiteľskou zmluvou podľa
Občianskeho zákonníka. Tento záver vyplýva z ust. § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle

ktorého ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov. Ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre účely vymedzenia
pojmu spotrebiteľ, nezakotvuje podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy na iný účel, ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, zakotvuje len jedinú podmienku, a to, aby fyzická osoba
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Nie je pravda,
že by predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavierala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Má za to, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa
súčasne namietala, že predmetné zmluvy o úvere neobsahujú tie náležitosti, ktoré podľa ust. § 9 ods.

2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinnom v čase uzavretia zmlúv museli obsahovať, aby mohli byť považované
za úver s poplatkami a úrokmi a teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
výšku úrokov a výšku RPMN. Absencia týchto náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa ust.
§11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver je zo zákona
bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa taktiež namietala, že odplata poskytnutého úveru podstatne

prevyšuje obvyklú odplatu v bankách a v tejto súvislosti argumentovala, že úrok z úveru je jedným z
definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti
odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto
prípade zmluva o úvere ako celok. Žalobkyňa ďalej uviedla, že neoddeliteľnou súčasťou zmlúv bola ajdohoda o vyplnení zmeniek a zároveň so zmluvou o úvere vo všetkých troch prípadoch v ten moment
podpísalaajrozhodcovskúzmluvupriradenúkúverupodľatotožnéhočísla.Ideoneplatnérozhodcovské
zmluvy, nakoľko rozhodcovská zmluva bráni uplatniť vec na všeobecnom súde, ak dodávateľ skôr podá

žalobu na rozhodcovskom súde, a tým núti spotrebiteľa riešiť v tomto prípade vec iba v rozhodcovskom
konaní. Takéto zmluvné podmienky boli už viackrát súdmi SR v spotrebiteľských veciach vyhlásené
za neprijateľné a teda neplatné, dokonca pokiaľ ide o zmenku v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. je
zmenka od 01.01.2011 v spotrebiteľských zmluvách zakázaná. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, žalobkyňa tento odvodzovala z toho, že jej postavenie ako slabšej strany je

ohrozené a neisté, konanie žalovaného ju priviedlo do situácie, že si nie je istá a nevie, či konanie
žalovaného je, alebo nie je v súlade so zákonom, nevie v akej výške by mala údajné podlžnosti voči
žalovanému platiť a potrebuje mať tiež vyriešenú otázku skutočnej výšky dlhu nad rámec poskytnutých
finančných prostriedkov. Vyriešením tohto sporu by sa stalo jej právne postavenie istejšie a odstránila by
sa uvedená neistota. Pokiaľ ide o žalobu v časti o zaplatenie primeraného peňažného zadosťučinenia v
sume 500,- eur, žalobkyňa túto odôvodnila tým, že prežila a prežíva v súvislosti s poskytnutými úvermi

mnoho útrap, mnoho stresu, žije pod sústavným tlakom žalovaného, ktorý ju v súvislosti s tým neustále
obťažuje, vyzýva a používa rôzne vymáhačské praktiky, vyhráža sa exekúciami a žiada pritom o úhradu
neuveriteľne vysokej sumy. Ona pri tom nevie, koľko má v súlade so zákonom ešte platiť, keďže je
jej dlh neustále navyšovaný. Veľký stres prežíva aj v súvislosti s návrhom žalovaného na povolenie
vkladu záložného práva k jej nehnuteľnosti, kde sa ju žalovaný dokonca pokúša pripraviť aj o strechu nad

hlavou. Momentálne je táto vec v štádiu odvolacieho konania. Preto žiada aj o vyplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia zo strany žalovaného. Tento nárok vyplýva priamo zo zákona, a to z ust.
§ 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z. z. K výške nároku žalobkyňa uviedla, že prípadná požiadavka súdu,
aby presne vysvetlila, ako k navrhovanej sume dospela, by bola neadekvátna. V tejto súvislosti dala
žalobkyňa do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6 Obo 302/2006, v zmysle ktorého

súd o imateriálnej ujme rozhodne tak, že posúdi, či žalobcom požadované zadosťučinenie je primerané.
Po tomto posudzovaní prihliadne na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy
postihnutého žalobcu, a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, t. j. žalovaného.
Možnými hľadiskami sú napríklad intenzita a dĺžka trvania závadného konania, dosahy tohto konania,
okruh subjektov, ktorých mohlo toto konanie žalovaného zasiahnuť a pod. Ďalej prihliadne na to, aby

náhrada ujmy predstavovala aj určitú satisfakciu za stav, ktorý musel žalobca týmto konaním žalovaného
strpieť. Je potrebné poznamenať. že sama povaha tejto ujmy jej priame vyčíslenie neumožňuje, preto
žalobcanemusípredložiťdôkazyoexistenciiujmy,stačílen.aksúdmázapreukázané.žetátoujmatuje.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.09.2015, v ktorom uviedol, že sa
vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobkyne uvedenými v žalobe. Považuje žalobu za zjavne

nedôvodnú (§ 138 CSP), pričom sa zároveň domnieva, že ide o naplnenie ust. čl. 5 CSP, teda o
zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Zmluvy o úvere boli uzatvorené so žalobkyňou
- dlžníkom ako podnikateľom, označeným IČOm: 37 982 885, v zmysle Obchodného zákonníka.
Z uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny, a nie ako spotrebiteľský, nakoľko
ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Vzťah Obchodného a Občianskeho

zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Nakoľko žalobkyňa ako dlžník
nemienilapoužiťpeňažnéprostriedkynasvojusúkromnúpotrebu,niejespotrebiteľom.Vzájomnýprávny
vzťah strán sporu je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa
nie je vôbec na mieste. Okrem iného nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobkyňa ohrádza,

nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka, sa zmluva považuje za
absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako Obchodný zákonník. Je
to kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie
právne vzťahy riadiť. Keďže po vzájomnej dohode zmluvu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka,
aplikácia Občianskeho zákonníka, či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je

vylúčená. Úver si žalobkyňa vzala za účelom podnikania, čím bola vyňatá spod pozitívneho vymedzenia
pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu, a
teda nie na účely podnikania, povolania či zamestnania. K námietke žalobkyne ohľadom poplatku
za poskytnutie peňažných prostriedkov výlučne v časti za náklady za vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, žalovaný uviedol, že je zrejmé, že

žalobkyňa predovšetkým mieri na poplatok ako taký. K námietke je potrebné poukázať na aktuálny
záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku
odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. U nebankových subjektov potrebné postupovať
inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku,či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v
prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie
a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk,

čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie
podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové
úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v
určitom období (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe spis. zn. 12 Cmo 95/2005). Ak teda žalobkyňa

namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné
bremenoamusípreukázať,ževčaseamiesteuzavretiazmluvyišlooodplatu,ktorávýrazne(podstatne)
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Ďalej žalovaný podotkol, že slovenská právna úprava v oblasti
spotrebiteľských úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni (tento záver sa aplikuje, samozrejme, iba
v prípade, ak žalobca je spotrebiteľom a ním predložená zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom

úvere, čo žalovaný kategoricky popiera). Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína
niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu
atď. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napr.
uvádzajú o. i. aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere. Na okraj žalovaný poukázal aj na ustanovenia Obchodného zákonníka,

kde podľa jeho ust. § 499 v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných úrokov umožňuje aj
dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov (v právnej terminológii ide o odplatu
za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi). Aj Obchodný
zákonník teda umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku. Navyše v súvislosti s
prípustnosťou poplatku za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere poukazuje na novelu

zákona č. 129/2010 Z. z., a to zákon č. 132/2013 Z. z. účinný od 10.06.2013. Žalovaný tak uzavrel, že
v danom prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere; aj keby však hypoteticky o takú zmluvu v
predmetnom prípade išlo, žalobkyňou tvrdenú neprijateľnosť poplatku by nebolo možné vyvodiť ani zo
samotného zákona č. 129/2010 Z. z.. Podľa ust. § 9 ods. 10 novelizovaného zákona sa totiž veriteľovi
zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie,

evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený
spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského
úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet
podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie
je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu
úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
prípustný. Žalovaný v ďalšom uviedol, že je toho názoru, že zo zmlúv o úvere nenastala ani jedna z
foriem bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa plnila na

základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená
za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo
k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých
zdrojov. Žalovaný tak odmietal, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. V ďalšom
žalovaný namietal, že v danom prípade jestvuje skutočnosť, na základ ktorej ide v danej sporovej veci o

neodstrániteľnúprekážkukonania,ktorúpredstavujeexistenciavecirozhodnutej,naktorújesúdpovinný
prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. O platnosti jednotlivých časti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
(teda či zmluva je bezúročná a bez poplatkov alebo nie) už bolo rozhodnuté dňa 31.12.2015, rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Z uvedeného vyplýva, že

ak sa v konaní vyskytnú neodstrániteľné nedostatky konania, súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť,
ale musí konanie zastaviť v akomkoľvek štádiu konania. Teda uvedené ustanovenie súdu ukladá
skúmať podmienky konania v trvaní celého konania. Medzi neodstrániteľné nedostatky v konaní sa
okrem iného považuje aj res iudicata. Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský
súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči

žalobkyni plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť
rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. S poukazom
na uvedené, je toho názoru, že ak procesné podmienky nie sú splnené, konanie vykazuje nedostatky.
Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatnerozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k
tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie, a preto
by súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. V ďalšom sa žalovaný vyjadril

ohľadom argumentácie žalobkyne o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným. S odkazom na znenie ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (ak je vzhľadom
na nespotrebiteľský charakter vzájomných vzťahov strán sporu vôbec aplikovateľné) žalovaný uviedol,
že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa

ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z
tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešila výlučne v
rozhodcovskom konaní. Je navyše logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy
k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť
sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským
a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská

doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka
výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská
zmluva. Podľa ust. § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké
právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v
tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda

prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom
postavení. Podľa ust. § 106 ods. 3 O.s.p. ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo k súdnemu
konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v
rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Takýmto záverom nie je navyše
vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ

na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť
sa brániť v rozhodcovskom konaní. Prijatie argumentácie žalobkyne by znamenalo pre žalovaného len
jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre žalovaného (a teda aj každého
dodávateľa). Pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom
prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť.

Toto ustanovenie navyše vôbec neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán
v rámci výhradnej doložky, t. j. je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre
neho výhradná alebo môže ho zaväzovať len nevýhradná doložka, t. j. bude sa môcť podobne ako
spotrebiteľ rozhodnúť, či sa so svojimi nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán). Predmetné
ustanovenie Občianskeho zákonníka treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia Smernice Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Podľa písm. q) odseku 1 Prílohy tejto smernice je zakázané iba
dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou.
Okrem toho, nie je splnená ani podmienka existencie sporu nepodliehajúceho právnym ustanoveniam.
Podľa konštantného záveru súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných jazykových verzií
smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a teda o nezákonné

rozhodcovské súdy. V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v zákone č. 244/2002
Z. z., ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského
konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho
riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ak takáto zmluva v danom prípade
vôbec existuje, čo žalovaný popiera) vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného zákona

o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne
účinného ust. § 9 ods. 2 písm. v) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z., ktoré
jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver
vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods.
1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských

sporov,ktorésadotýkajúzmluvyoúvere.Trebalenzdôrazniť,žeplatnéaúčinnéustanoveniatýkajúcesa
spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku
(aj keď ani táto zásadne rozhodcovské konanie nezakazuje) nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a
teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských
sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na

orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Prípustnosť rozhodcovských
doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Na základe
uvedeného žalovaný navrhoval súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu nahradiť
mu trovy konania.4. Žalobkyňa v podanej replike (§ 167 ods. 3 CSP) - podaní zo dňa 01.12.2016 odkázala v celom
rozsahu na podanú žalobu, pričom vyjadrila svoj názor, že v danom prípade je rozhodujúci účel použitia
úvermi získaných peňažných prostriedkov, nie fiktívna forma uzavretia zmluvy. Tu najmä nebankové

subjekty zneužívajú svoje postavenie vo vzťahu ako silnejšieho a odborne zdatnejšieho partnera a
vnucujú klientom uzavretie zmlúv formálne na živnostenský list a IČO, čím kvalifikujú svojho obchodného
partnera ako podnikateľa a právne vzťahy z toho plynúce podriaďujú režimu Obchodného zákonníka
a nie Občianskeho zákonníka, ktorý vrátane vykonávacích predpisov poskytuje významnú ochranu
spotrebiteľom pred odborne zdanejšími a priebojnejšími dodávateľmi. Žalobkyňa tak považovala obranu

žalovaného v spore za účelovú.
5. Žalovaný aj napriek výzve súdu k podanej replike žalobkyne dupliku (§ 167 od. 4 CSP) nepodal.
6. Súd tak vec na pojednávaní dňa 19.06.2017 prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného
(tento svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 12.06.2018, pričom vyjadril svoj súhlas s
vykonaním pojednávania aj v jeho neprítomnosti) a za prítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu.
7. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu tak, pokiaľ ide o skutkovú,

ako aj právnu argumentáciu.
8. Na základe listinných dôkazov produkovaných stranami sporu súd dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.
9. Strany sporu (žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ) uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
datovanú dňa 27.08.2013 (na č. l. 84 spisu), ktorá bola uzavretá zjavne bez najmenších pochybností na

predtlači žalovaného, do ktorej boli vpísané len konkrétne údaje o osobe konajúcej za žalovaného (p.
B.); o žalobkyni v rozsahu údajov o obchodnom mene (Lídia Michaláková), IČO (37 982 885), o mieste
podnikania (Gaštanová 24, 010 07 Žilina), o zápise v príslušnom registri (Daňový úrad Žilina), ID klienta
(XXXXXX). V ďalšej časti boli vypísané údaje o sume úveru (1.000,- eur), o sume príslušného poplatku,
ktorýsadlžníkzaväzujeveriteľovizaplatiť(968,-eur),ocelkovejsume,ktorúsadlžníkzaväzujeveriteľovi

zaplatiť (1.968,- eur), o počte a výške splátok (12 / 164,- eur) a o splatnosti prvej splátky (26.09.2013).
V tejto časti zmluvy bolo žalobkyňou tiež podpísané čestné prehlásenie, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon podnikania. V ďalšej časti predtlače boli vypísané údaje o žalobkyni ako fyzickej
osoby v rozsahu mena, priezviska, adresy trvalého pobytu, rodného č., čísla OP a č. bankového účtu.
V ďalšej časti predtlače svojim podpisom žalobkyňa potvrdzovala, že vyhlasuje, že sa oboznámila a

súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so
Všeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,ktorésúnazadnejstranetejtozmluvy;nemáknimžiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane Všeobecných
podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilá na všetky právne úkony a že
uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. V poslednej časti predtlače žalobkyňa svojim ďalším

podpisom potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve dňa 27.08.2013.
10. Strany sporu (žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ) uzavreli rozhodcovskú zmluvu datovanú
dňa 27.08.2013 (na č. l. 86 spisu), ktorá bola uzavretá zjavne bez najmenších pochybností na predtlači
žalovaného, do ktorej boli vpísané len konkrétne údaje o žalobkyni v rozsahu jej osobných údajov (mena,
priezviska, adresy trvalého pobytu, rodného č., čísla OP) a údajov o jej podnikaní (obchodné meno,

IČO, miesto podnikania). Táto zmluva obsahovala dohodu jej účastníkov (strán sporu) o tom, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2013, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské

rameno 8, 841 04 Bratislava zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu

žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, pričom rozhodcovský rozsudok preskúmava iný
rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (O. s. p.).
11. Súčasne bola dňa 27.08.2013 vystavená zmenka označená č. XXXXXXXXX (na č. l. 89 spisu)

nepochybne spísaná na predtlači žalovaného s dopísanými údajmi o mieste vystavenia: v Ž., o
dátume vystavenia: 27.08.2013, o osobe vystaviteľa: meno a priezvisko žalobkyne, o mieste podnikania
vystaviteľa: Q. XX, XXX XX Ž., o IČO vystaviteľa: 37 982 885. Celý text zmenky bol zároveň krytý
podpisom žalobkyne. Ďalší údaj o zmenkovej sume nebol vyplnený. V texte zmenky bolo v predtlačiuvedené, že: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ sumu (suma nebola
vypísaná) a zmenkový úrok 0,25 % denne od (dátum nebol vypísaný); splatné POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“.

12. Strany sporu (žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ) uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
datovanú dňa 25.10.2013 (na č. l. 85 spisu), ktorá bola uzavretá zjavne bez najmenších pochybností na
predtlači žalovaného, do ktorej boli vpísané len konkrétne údaje o osobe konajúcej za žalovaného (p.
B.); o žalobkyni v rozsahu údajov o obchodnom mene (Lídia Michaláková), IČO (37 982 885), o mieste
podnikania (Gaštanová 24, 010 07 Žilina), o zápise v príslušnom registri (Daňový úrad Žilina), ID klienta

(XXXXXX). V ďalšej časti boli vypísané údaje o sume úveru (350,- eur), o sume príslušného poplatku,
ktorýsadlžníkzaväzujeveriteľovizaplatiť(346,-eur),ocelkovejsume,ktorúsadlžníkzaväzujeveriteľovi
zaplatiť (696,- eur), o počte a výške splátok (12 / 58,- eur) a o splatnosti prvej splátky (26.11.2013).
V tejto časti zmluvy bolo žalobkyňou tiež podpísané čestné prehlásenie, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon podnikania. V ďalšej časti predtlače boli vypísané údaje o žalobkyni ako fyzickej
osoby v rozsahu mena, priezviska, adresy trvalého pobytu, rodného č., čísla OP a č. bankového účtu.

V ďalšej časti predtlače svojim podpisom žalobkyňa potvrdzovala, že vyhlasuje, že sa oboznámila a
súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so
Všeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,ktorésúnazadnejstranetejtozmluvy;nemáknimžiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane Všeobecných
podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilá na všetky právne úkony a že

uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. V poslednej časti predtlače žalobkyňa svojim ďalším
podpisom potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve dňa 17.07.2014.
13. Strany sporu (žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ) uzavreli rozhodcovskú zmluvu datovanú
dňa 25.10.2013 (na č. l. 87 spisu), ktorá bola uzavretá zjavne bez najmenších pochybností na predtlači
žalovaného, do ktorej boli vpísané len konkrétne údaje o žalobkyni v rozsahu jej osobných údajov (mena,

priezviska, adresy trvalého pobytu, rodného č., čísla OP) a údajov o jej podnikaní (obchodné meno,
IČO, miesto podnikania). Táto zmluva obsahovala dohodu jej účastníkov (strán sporu) o tom, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže

do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, pričom rozhodcovský rozsudok preskúmava iný
rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (O.s.p.).

14. Súčasne bola dňa 25.10.2013 vystavená zmenka označená č. XXXXXXXXX (na č. l. 90 spisu)
nepochybne spísaná na predtlači žalovaného s dopísanými údajmi o mieste vystavenia: v Žiline, o
dátume vystavenia: 25.10.2013, o osobe vystaviteľa: meno a priezvisko žalobkyne, o mieste podnikania
vystaviteľa: Gaštanová 24, 010 07 Žilina, o IČO vystaviteľa: 37 982 885. Celý text zmenky bol zároveň
krytý podpisom žalobkyne. Ďalší údaj o zmenkovej sume nebol vyplnený. V texte zmenky bolo v predtlači

uvedené, že: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ sumu (suma nebola
vypísaná) a zmenkový úrok 0,25 % denne od (dátum nebol vypísaný); splatné POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“.
15. Strany sporu (žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ) uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
datovanú dňa 17.07.2014 (na č. l. 13 spisu), ktorá bola uzavretá zjavne bez najmenších pochybností na

predtlači žalovaného, do ktorej boli vpísané len konkrétne údaje o osobe konajúcej za žalovaného (p.
B.); o žalobkyni v rozsahu údajov o obchodnom mene (Lídia Michaláková), IČO (37 982 885), o mieste
podnikania (Gaštanová 24, 010 07 Žilina), o zápise v príslušnom registri (Daňový úrad Žilina), ID klienta
(XXXXXX). V ďalšej časti boli vypísané údaje o sume úveru (1.600,- eur), o sume príslušného poplatku,
ktorý sa dlžník zaväzuje veriteľovi zaplatiť (1.400,- eur), o celkovej sume, ktorú sa dlžník zaväzuje

veriteľovi zaplatiť (3.000,- eur), o počte a výške splátok (12 / 250,- eur) a o splatnosti prvej splátky
(25.08.2014). V tejto časti zmluvy bolo žalobkyňou tiež podpísané čestné prehlásenie, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V ďalšej časti predtlače boli vypísané údaje o žalobkyni
ako fyzickej osoby v rozsahu mena, priezviska, adresy trvalého pobytu, rodného č., čísla OP a č.bankového účtu. V ďalšej časti predtlače svojim podpisom žalobkyňa potvrdzovala, že vyhlasuje, že
sa oboznámila a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej
uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto

zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy
vrátane Všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilá na
všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. V poslednej časti predtlače
žalobkyňa svojim ďalším podpisom potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve dňa
25.10.2013.

16. Strany sporu (žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ) uzavreli rozhodcovskú zmluvu datovanú
dňa 17.07.2014 (na č. l. 88 spisu), ktorá bola uzavretá zjavne bez najmenších pochybností na predtlači
žalovaného, do ktorej boli vpísané len konkrétne údaje o žalobkyni v rozsahu jej osobných údajov
(mena, priezviska, adresy trvalého pobytu, rodného č., čísla OP) a údajov o jej podnikaní (obchodné
meno, IČO, miesto podnikania). Táto zmluva obsahovala dohodu jej účastníkov (strán sporu) o tom, že
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.07.2014, vrátane sporov o jej

platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou
zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad
ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná
zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek, dohoda o uznaní dlhu, zmluva
o zabezpečovacom postúpení pohľadávky a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov,

budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od

doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku, pričom rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.).
17. Súčasne bola vystavená zmenka označená č. XXXXXXXXX (na č. l. 91 spisu, táto je zhodná s

listinou na č. l. 8 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 1Er/575/2016) nepochybne spísaná
na predtlači žalovaného s dopísanými údajmi o mieste vystavenia: v Žiline, o dátume vystavenia:
17.07.2014, o zmenkovej sume: (dopísané rukou 3.630,84 eur), o osobe vystaviteľa: meno a priezvisko
žalobkyne, o mieste podnikania vystaviteľa: Gaštanová 24, 010 07 Žilina, o IČO vystaviteľa: 37
982 885. Celý text zmenky bol zároveň krytý podpisom žalobkyne. V texte zmenky bolo v predtlači

uvedené, že: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ sumu (dopísané ručne:
tritisícšesťstotridsať eur a osemdesiatštyri centov) a zmenkový úrok 0,25 % denne od (dopísané ručne:
19.05.2015); splatné POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“ na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“.
18. Dňa 07.06.2016 doručil súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. Okresnému súdu Žilina pod

spis. zn. exekútora EX 4621/16 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (na č. l. 1
pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 1Er/575/2016) proti povinnému - žalobkyni na základe
návrhu žalovaného zo dňa 21.04.2016 na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného titulu -
Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. č.
k. SR 00955/15 zo dňa 31.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2016 a vykonateľnosť

dňa 11.02.2016. Súčasťou návrh na vykonanie exekúcie bol aj výpis zo štatistického registra organizácií
Štatistického úradu SR zo dňa 27.04.2016 (na č. l. 11 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis.
zn. 1Er/575/2016), v zmysle ktorého dňa 24.07.2006 vzniklo žalobkyni oprávnenie na výkon činnosti
poisťovacích agentov a maklérov, s obchodným menom: Lídia Michaláková, miestom podnikania:
Gaštanová, 010 07 Žilina, IČO: 37 982 885.

19. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava,
zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom
Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45 745 595, vydaným rozhodcom JUDr. Michalom
Rašlom spis. zn. SR 00955/15 zo dňa 31.12.2015 (v prílohovej obálke pripojeného spisu Okresného
súdu Žilina spis. zn. 1Er/575/2016), ktorý nadobudol podľa doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť

dňa 08.02.20.16 a vykonateľnosť dňa 11.02.2016, bola žalobkyňa ako žalovaný zaviazaná zaplatiť
žalovanému ako žalobcovi sumu 3.630,84 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy
3.630,84,- eur od 19.05.2015 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 3.630,84 eur
od 31.07.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 683,80 eur, ato všetko v mesačných splátkach vo výške 200,- eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci s
tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu

rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Z odôvodnenia tohto rozsudku
vyplýva, že bol vydaný na základe návrhu na začatie rozhodcovského konania žalovaného ako žalobcu
zo dňa 15.08.2015 doručeného rozhodcovskému súdu dňa 17.08.2015, ktorým sa domáhal žalovaný
ako žalobca vo výroku priznaného plnenia na tom skutkovom základe, že so žalobkyňou ako žalovanou
zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere č. 507401146 zo dňa 17.07.2014) neúplnou

zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 17.07.2014, kde žalobkyňa vystupuje ako vystaviteľ a
žalovaný ako remitent. Žalobkyňa si svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu nesplnila riadne, čím
sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 19.05.2015. Žalovaný vyplnil dňa
26.07.2015 zmenku žalobkyne v zmysle dohody o vyplnení zmeniek na sumu 3.630,84 eur s dátumom
začiatku úročenia dňa 19.05.2015 a táto bola žalobkyni predložená na zaplatenie dňa 31.07.2015.
Žalobkyňa aj napriek výzve žalovaného - pokus o zmier, svoj dlh žalovanému neuhradila riadne a včas.

Ďalej sa v odôvodnení udáva, že Stály rozhodcovský súd preskúmal predloženú rozhodcovskú zmluvu
uzavretú medzi účastníkmi rozhodcovského konania a mal za to, že títo túto uzatvorili jasným a určitým
prejavom vôle vo forme samostatnej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov. Stály
rozhodcovský súd dospel k názoru, že jeho právomoc je daná v zmysle ust. § 54b zákona č. 244/2002
Z. z., pričom je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. Ďalej Stály rozhodcovský súd v

odôvodnení uviedol, že mal za to, že žalobkyňa dňa 17.07.2014 vystavila listinu označenú ako ZMENKA,
v ktorej bol uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25 % denne, údaj o vystaviteľovi zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, pričom v čase
vystavenia absentoval údaj o zmenkovej sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ďalej mal
za to, že predložená zmenka má povahu zmenky zabezpečovacej, pričom hlavným záväzkom (hlavným

kauzálnym vzťahom) je zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 17.07.2014 medzi účastníkmi
rozhodcovského konania. Tento záväzkový vzťah posúdil ako absolútny obchod v zmysle ust. § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Žalovaný ako žalobca je právnická osoba, pričom žalobkyňa
ako žalovaná v hlavnom kauzálnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie, t.
j. podnikateľ podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, pod svojim obchodným menom s

uvedením miesta podnikania a IČO a teda je zrejmé, že vystupuje v rámci svojej obchodnej činnosti,
resp. podnikania. Tomuto záveru svedčí aj vyhlásenie žalobkyne obsiahnuté v zmluve o úvere: „finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania“, ktorým sa špecifikoval účel poskytnutia úveru. Na
základe uvedeného nemožno uzatvorenú zmluvu o úvere subsumovať pod spotrebiteľské zmluvy podľa
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka., prípadne zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.

129/2010Z.z.aniejemožnézáväzkovývzťahmedziúčastníkmirozhodcovskéhokonaniapovažovaťza
spotrebiteľský. Žalobkyňa podnikala v oblasti sprostredkovania finančných služieb ako poisťovací agent
a maklér. Ďalej Stály rozhodcovský súd v odôvodnení uviedol, že účastníci rozhodcovského konania
uzavreli dohodu o vyplnení zmeniek (ako súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli
na zadnej strane zmluvy o úvere), ktorú považoval za dostatočne určitú a zrozumiteľnú, čo sa týka

spôsobu doplnenia neúplnej zmenky o údaj zmenkovej sumy a údaj zročnosti. Stály rozhodcovský súd
mal za preukázané, že žalovaný ako žalobca doplnil chýbajúce údaje na zmenke, a to zmenkovú sumu
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom po doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide
o vlastnú zmenku žalobkyne ako žalovanej „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“, vyplnenú žalovaným dňa 26.07.2015. Žalobca ako majiteľ zmenky je teda oprávnený

pristúpiť k uplatneniu práv so zmenky vtedy, ak v hlavnom kauzálnom vzťahu vzniknú spory, prípadne
keď tento nebude prebiehať spôsobom predpokladaným pri jeho vzniku. Zmenkový právny vzťah je
vzťahom abstraktným a teda nezávislým na hlavnom právnom vzťahu. Namietať nedostatkom hlavného
kauzálneho vzťahu bráni ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Stály rozhodcovský súd tak považoval žalobu
za dôvodnú.

20. Okresný súd Žilina dňa 22.02.2018 vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi
na vykonanie exekúcie pod č. XXXXXXXXXX (na č. l. 39 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis.
zn. 1Er/575/2016) na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave č.
k. SR 00955/15 zo dňa 31.12.2015 v prospech oprávneného - žalovaného proti povinnému - žalobkyni
na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 3.630,84 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo

sumy 3.630,84,- eur od 19.05.2015 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 3.630,84
eur od 31.07.2015 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške 683,80 eur a trovy exekúcie.
21. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v
pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporovvzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak
je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích
rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

22. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní
možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
23. Podľa ust. § § 1 ods. 3 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní
nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú

v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
24. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
25. Podľa ust. § § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

26. Podľa ust. § § 4 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, [4) § 3 zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách] ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a

označenie osôb, ktoré ju dohodli.
27. Podľa ust. § 35 ZRK v znení zákona č. 336/2014 Z. z. účinnom od 01.01.2015, doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci
vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.

28. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
29. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z.
účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej
rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v

znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v
znení neskorších predpisov], b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
30. Podľa ust. § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2011 do 30.04.2014, v
súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
zmenkou alebo šekom. [23) Zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov]
31. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“),
podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského
oprávnenia podľa osobitných predpisov.
32. Podľa ust. § 9 ods. 1 ObZ, obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len

„meno“). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo
druh podnikania.
33. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

34. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.35. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
36. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
37. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

39. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008
do 31.12.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
40. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
41. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
42. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej

pôžičke možno dohodnúť úroky.
43. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 132/2013
Z. z. účinnom od 10.06.2013, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa

môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
44.Podľaust.§80písm.c)zákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(ďalejlenO.s.p.),návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

45. Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.
46. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).
47. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.
48. Podľa ust. § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.
49. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

50. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.51. Podľa ust. § 470 ods. 4 veta prvá CSP, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne
a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa
konanie začalo.

52. Žalobkyňa sa tak podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti troch sporných zmlúv o úvere,
vrátane na nich nadväzujúcich rozhodcovských zmlúv a zmeniek a priznania primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 500,- eur.
53.Preúčelyrozhodnutiasúduvmeritevecitakbolourčujúcouotázkouposúdeniepostaveniažalobkyne
v záväzkovo-právnych vzťahoch so žalovaným založených všetkými tromi dotknutými zmluvami o úvere,

inými slovami povedané, či žalobkyni možno priznať právne postavenie spotrebiteľa [či už podľa cit.
ust. § 53 ods. 4 OZ, resp. v užšom ponímaní podľa cit. ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.].
Žalobkyňa bola v dotknutých zmluvách o úvere ako zmluvná strana označená obchodným menom
(menomapriezviskompodľaust.§9ods.1ObZ),ďalejIČOm:37982885,miestompodnikaniaaúdajom
o registri, ktorý ju ako podnikateľa zapísal (§ 3a ods. 1 ObZ). Súčasne žalobkyňa svojím osobitným
podpisom na pretlači dotknutých zmlúv o úvere prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté

na výkon podnikania. V ďalšom súd poukazuje na to, že žalovaný v podanom písomnom vyjadrení
k žalobe namietal, že žalobkyňa v záväzkovo-právnych vzťahoch, do ktorých so žalovaným vstúpila
na základe dotknutých zmlúv o úvere, nevystupovala v postavení spotrebiteľa, ale podnikateľa, keďže
dotknuté zmluvy o úvere uzatvárala ako podnikateľ a nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju
osobnú spotrebu. Žalobkyňa nenamietala, že by nebola v čase uzavretia oboch dotknutých zmlúv o

úvere fyzickou osobou oprávnenou podnikať na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov, čo mal súd aj preukázané z výpisu zo štatistického registra Štatistického úradu
SR zo dňa 27.04.2016. Žalobkyňa len namietala, že peňažné prostriedky si požičala na svoju súkromnú
osobnú spotrebu (na úhradu svojich podlžností a na ďalšie bežné výdavky), pričom k podpisu zmlúv o
úvere pristupovala v časovej tiesni (nemala dostatok času si ich prečítať) dôverujúc osobe konajúcej za

žalovaného a v nevedomosti, že zmluvy uzatvára za účelom výkonu podnikania. V kontexte námietok
žalobkyne súd v prvom rade poukazuje na to, že v prípade všetkých troch dotknutých zmlúv formuláre,
v ktorých bol obsiahnutý normatívny text zmluvných dojednaní účastníkov týchto zmlúv, v časti ktorá
špecifikovala subjekt dlžníka (ako zmluvnej strany) neobsahovali inú možnosť označenia dlžníka, ako
označenia dlžníka fyzickej osoby podnikajúcej na základe, či už živnostenského oprávnenia zapísaného

v príslušnom živnostenskom registri, resp. iného oprávnenia zapísaného v inej evidencii. Ďalej súd
poukazuje na to, že v danom formulári nebola žiadna možnosť, pokiaľ ide o voľbu účelu použitia
úverom poskytnutých peňažných prostriedkov, ako na výkon podnikania. Je možné tak uzavrieť, že
vo všetkých troch dotknutých prípadoch bol použitý zmluvný formulár, ktorý mal byť použitý v prípade
poskytnutia úveru zo strany žalovaného dlžníkovi, ktorým je fyzická osoba s oprávnením na podnikanie

(§ 2 ods. 2 ObZ) a súčasne v prípade poskytnutia úveru, resp. peňažných prostriedkov na základe
uzavretej zmluvy o úvere, na výkon podnikania. Ak teda žalobkyňa ako fyzická osoba s podnikateľským
oprávnením (musiac si byť zjavne vedomá, čo sa podnikaním rozumie; za nenáležité považoval súd
vyjadrenie žalobkyne, že aj napriek tomu, že disponovala podnikateľským oprávnením, sa podnikateľom
vlastne necítila byť) svojim podpisom na zmluvnom formulári potvrdila aj údaje uvedené a vymedzené

v časti zmluvy označujúcej a špecifikujúcej dlžníka (a to opakovane s odstupom cca 2 mesiace, resp.
cca 11 mesiacov, po uzatvorení prvej dotknutej zmluvy o úvere), musela si byť zjavne vedomá aj
toho, že žalovaný s ňou vstupuje do záväzkovo-právneho vzťahu ako s podnikateľom (navyše ak
jej podnikateľskou činnosťou bola činnosť poisťovacích agentov a maklérov, teda zjavne činnosť v
oblasti poskytovania finančných služieb, ktorá je už len vo svojej podstate spojená s dojednávaním a

uzatváraním zmlúv o finančných službách, a to aj so spotrebiteľmi, z čoho možno zároveň vyvodiť,
že žalobkyňa musela disponovať vedomosťou o rozdiele v postavení podnikateľa a spotrebiteľa) a v
takomto prípade nebude požívať v zmluvných vzťahoch so žalovaným ochranu spotrebiteľa. Navyše
žalobkyňa akýmkoľvek logickým spôsobom nevysvetlila skutočnosť, že žalovaný mal k dispozícii jej
údaje ako fyzickej osoby oprávnenej k podnikaniu na základe iného než živnostenského oprávnenia,

ktoré dopísala osoba, prostredníctvom ktorej žalovaný zmluvu uzavieral (p. B.), a to z iného dôvodu ako
toho, že mu tieto údaje poskytla samotná žalobkyňa. Súd mal za to, že pri takomto konaní žalobkyne
nebolomožnéapriorineposkytnúťprávnuochranudobromyseľnostižalovanéhovychádzajúcejzobsahu
dotknutých zmlúv o úvere, t. j. o tom, že do záväzkovo-právneho vzťahu so žalobkyňou na základe
dotknutých zmlúv o úvere vstupoval ako do obchodno-právneho vzťahu s iným podnikateľom. V

opačnom prípade by súd (zásadne len s akcentom na vo všeobecnosti tvrdené nekalé praktiky
žalovaného, ktoré však v danom prípade žalobkyňa nepodporila žiadnymi dôkazmi) musel na každú
jednu zmluvu o úvere uzavretú medzi žalovaným ako veriteľom a fyzickou osobou ako dlžníkom
nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu, dokiaľ by veriteľ (žalovaný) nepreukázal opak, resp. kedy bybez ďalšieho zaťažovalo veriteľa aj napriek obsahu zmluvy o úvere, ktorá nasvedčuje, že ju uzatváral s
iným podnikateľom - fyzickou osobou, preukazovať jej nespotrebiteľský charakter. Súd má však za to,
že takúto procesnú povinnosť nemožno vyvodiť zo žiadnej zákonnej normy (napr., ako je to u zákonnej

vyvrátiteľnej domnienky nie individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, pokiaľ dodávateľ nepreukáže
opak podľa ust. § 53 ods. 3 OZ) a ani ju od žalovaného spravodlivo požadovať. Súd zohľadniac skutkové
zistenia z dôkazov produkovaných samotnou žalobkyňou, ako aj vychádzajúc z úvah uvedených v
tomto odseku odôvodnenia tohto rozsudku, dospel k záveru, že žalobkyni nemožno priznať postavenie
spotrebiteľa v zmysle cit. ust. § 52 ods. 4 OZ, resp. cit. ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., keďže

pri uzatváraní a plnení oboch dotknutých zmlúv o spotrebiteľskom úvere konala v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Z tohto potom vyplýva, že v prípade oboch zmlúv o úvere nešlo o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle cit. ust. § 52 ods. 1 OZ (ktorá je definovaná subjektmi, ktoré ju uzatvárajú - dodávateľ
a spotrebiteľ), resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle cit. ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010
Z. z. (ktorá je rovnako definovaná subjektmi, medzi ktorými je uzavretá zmluva, ktorej predmetom je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov - veriteľ a spotrebiteľ).

54. Pokiaľ ide o časť žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy č.
507401146 uzavretej medzi stranami sporu dňa 17.07.2014 a neplatnosti zmenky k úveru č. 507401146,
súd považuje za potrebné (vysporiadajúc sa aj s námietkou žalovaného uvedenou v jeho vyjadrení zo
dňa 20.10.2016) poukázať na to, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a
rozhodovať znova (§ 230 CSP). V zmysle ust. § 161 ods. 1 CSP súd kedykoľvek za konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť vo veci (procesné podmienky).
Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP platí, že ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam
a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka
nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v

novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý
nárok alebo stav vymedzený petitom žaloby vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol
uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v
novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej

alebo singulárnej sukcesie). Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké
alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v
novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako
žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Pre posúdenie, či je
daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil

skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná
aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený
nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). Právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na
plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči návrhu na určenie právneho vzťahu alebo
práva, ak otázka, či tu právny vzťah je, či nie je (resp. či tu právo je alebo nie je) bola (musela

byť) posúdená pri rozhodovaní o návrhu na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva. Vo
všeobecnosti o prekážku veci právoplatne rozhodnutej nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v
konaní posúdil (iba) prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do
výroku súdneho rozhodnutia, a keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá
nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku,

nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne
rozhodnuté o návrhu na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva
alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne
(či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne
rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania (ich právnymi

nástupcami) vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie.
(k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3 M Cdo/8/2013-306 zo dňa 03.04.2014).
Ako je zrejmé z obsahu odôvodnenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR
00955/15 zo dňa 31.12.2015, rozhodcovský súd sa v danom prípade prejudiciálne zaoberal (a aj musel
zaoberať)platnosťouspornejrozhodcovskejzmluvyč.XXXXXXXXXuzavretejmedzistranamisporudňa

17.07.2014, keďže dospel k záveru o svojej právomoci prejednať a rozhodnúť spor začatý na základe
návrhu na začatie rozhodcovského konania žalovaného zo dňa 15.08.2015 podaného proti žalobkyni,
a to práve na základe spornej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu
dňa 17.07.2014. Rovnako dospel k záveru o platnosti zmenkového úkonu žalobkyne ako vystaviteľovivlastnejzmenkyč.XXXXXXXXXzodňa17.07.2014,keďženapodkladetejtožalovanémuprotižalobkyni
priznal výrokom označeného rozhodcovského rozsudku žalovaným žalované plnenie. V danom prípade
tak dotknutý právoplatný rozhodcovský rozsudok mal podľa cit. ust. § 35 ZRK pre strany sporu rovnaké

účinkyakoprávoplatnýrozsudokvšeobecnéhosúduavytvoriltak(vzmyslevyššieuvedeného)prekážku
veci rozhodnutej (§ 230 CSP) vo vzťahu k žalobe žalobkyne v časti o určenie neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 17.07.2014 a neplatnosti zmenky k úveru
č. XXXXXXXXX. Táto prekážka je tak nedostatkom procesnej podmienky, ktorý odstrániť nemožno (§
161 ods. 2 CSP), a preto súd konanie o žalobe žalobkyne v časti o určenie neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 17.07.2014 a neplatnosti zmenky k úveru
č. XXXXXXXXX podľa cit. ust. § 161 ods. 2 CSP zastavil. Na rozdiel od tejto časti žaloby, súd však
konanie o žalobe v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 507401146 uzavretej medzi stranami
sporu dňa 17.07.2014 nezastavil, keďže Stály rozhodcovský súd nepriznal žalovanému plnenie z tejto
zmluvy o úvere, keďže, ako to aj sám rozhodcovský súd uviedol, že „Žalobca ako majiteľ zmenky je teda
oprávnený pristúpiť k uplatneniu práv so Zmenky vtedy, ak v hlavnom kauzálnom vzťahu vzniknú spory,

prípadne keď tento nebude prebiehať spôsobom predpokladaným pri jeho vzniku. Zmenkový právny
vzťah je vzťahom abstraktným a teda nezávislým na hlavnom právnom vzťahu. Namietať nedostatkom
hlavného kauzálneho vzťahu bráni ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.“, z čoho je zjavné, že Stály
rozhodcovský súd žalovanému nepriznal plnenie uvedené v dotknutom rozhodcovskom rozsudku na
podklade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ale na podklade zmenky a prejudiciálne sa tak otázkou

platnostizmluvyoúvereč.XXXXXXXXXuzavretejmedzistranamisporudňa17.07.2014aninezaoberal.
55. Pokiaľ tak ide o žalobu žalobkyne v časti o určenie neplatnosti všetkých troch sporných zmlúv o
úvere uzavretých medzi stranami sporu, a to č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2013, č. XXXXXXXXX zo dňa
25.10.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 17.07.2014, dvoch sporných rozhodcovských zmlúv uzavretých
medzi stranami sporu, a to č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013, ako

ajspornýchzmeniek(zmenkovéúkonyžalobkyne)č.XXXXXXXXXzodňa27.08.2013ač.XXXXXXXXX
zo dňa 25.10.2013, súd konštatuje, že žalobkyňa sa domáhala určenia právnych skutočností a nie
určenia,čituprávoje,alebonieje.Právnyúkon(vdanomprípadespornézmluvyoúverearozhodcovské
zmluvy ako viacstranné právne úkony a zmenkové úkony žalobkyne ako jednostranné právne úkony) je
právnou skutočnosťou (§ 2 ods. 1 OZ), s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj

zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o
určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu (v danom prípade zmlúv o úvere, rozhodcovských zmlúv,
resp. zmenkových úkonov žalobkyne) ako žalobu o určenie právnej skutočnosti.
56. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby v časti o určenie predmetných právnych skutočností podľa
súčasného znenia cit. ust. § 137 CSP (podľa ktorého bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj

žaloby žalobkyne, hoci bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016,
a to preto, že cit. ust. § 470 ods. 1 CSP zásadne vychádza z okamžitej aplikability CSP aj na konania
začaté pred účinnosťou CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016) si súd dovolí poukázať na osobitnú časť
dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet
druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová koncepcia

je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej
skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné
žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú
ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad
Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“.

57. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej
časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie
žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to
vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002

Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa
ust.§21ods.2),OZ(žalobaoneplatnosťvýpovedenájmubytupodľaust.§711ods.6).Pretietovýnimky
[podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma
vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr.

znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec,
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomerskončiť.“,znenieust.§21ods.2zákonač.527/2002Z.z.,podľaktoréhovetyprvej:„Vprípade,aksa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie
ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch

mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“. V danom
prípade však možno konštatovať, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť podania žaloby
o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, rozhodcovskej zmluvy, resp. zmenkového úkonu (zmenky). (k
obdobnému záveru ohľadom prípustnosti určovacích žalôb podaných ešte za účinnosti O.s.p. dospel aj

Krajský súd v Žiline v rozsudku č. k. 8Co/4/2017-107 zo dňa 31.01.2017)
58. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby
žalobkyne v časti o určenie neplatnosti sporných zmlúv o úvere uzavretých medzi stranami sporu, a
to č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2013, č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa
17.07.2014, sporných rozhodcovských zmlúv uzavretých medzi stranami sporu, a to č. XXXXXXXXX zo
dňa 27.08.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013, ako aj sporných zmeniek zo dňa 27.08.2013 a

zo dňa 25.10.2013.
59. Súd však pri zohľadnení práva žalobkyne podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj skutočnosti,
že v čase podania žaloby na súde (t. j. ku dňu 10.05.2016) súdna prax pripúšťala aj žaloby o určenie
právnej skutočnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov, v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. za podmienky,
že žalobca mal na požadovanom určení naliehavý právny záujem, teda aby nedošlo zo strany súdu

k odmietnutiu spravodlivosti žalobkyni (denegatio justitiae), sa tak súd zaoberal otázkou naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Súd vychádzajúc z odôvodnenia naliehavého
právneho záujmu žalobkyňou v podanej žalobe (viď odsek č. 2 odôvodnenia tohto rozsudku) dospel
k záveru, že žalobkyňa sa nachádza v určitej právnej neistote, ktorá je limitovaná práve posúdením
platnosti sporných právnych skutočností, keďže na základe tohto súdneho prieskumu týchto sporných

právnych skutočností žalobkyňa (ale zásadne aj žalovaný) nadobudnú právnu istotu ohľadom svojich
vzájomných práv a povinností, ktoré medzi nimi mali vzniknúť na základe týchto právnych úkonov, resp.
ktoré by vznikli, ak by uvedené právne úkony boli neplatné. Požadované rozhodnutie súdu by tak malo
aj preventívny charakter prejavujúci sa tým, že by medzi stranami zamedzil ďalším sporom, keďže by
základu ich právnych vzťahov dal pre nich záväzný právny výklad (§ 228 ods. 1 CSP).

60. Pokiaľ tak ide o žalobu v časti určenia neplatnosti sporných zmlúv o úvere, súd sa zaoberal otázkou
právnej kvalifikácie týchto zmlúv.
61. Zmluva o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou
zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
ObZ v základnom ust. § 497 vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie

zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky
a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla
úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí,
nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.

62. Naproti tomu zmluva o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik
pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch
i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na
voľné nakladanie, teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho
vzťahu, d) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia.

Ak však doba vrátenia pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 OZ).
63. S poukazom na vyššie uvedené rozdielne pojmové znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd
dospel k záveru, že sporné zmluvy označené ako „zmluvy o úvere“ uzavreté medzi stranami sporu majú
pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikli samotným

poskytnutím peňažných prostriedkov v dohodnutej výške v hotovosti už pri samotnom podpise zmlúv,
čo vyplýva zo samotného textu vypísanej predtlače, kde žalobkyňa potvrdila prevzatie tejto peňažnej
hotovosti. Z obsahu zmlúv, ako aj spôsobu poskytnutia peňažných prostriedkov - ihneď po podpise
zmlúv v hotovosti, nepochybne vyplýva, že vôľa zmluvných strán pri uzavretí zmlúv priamo smerovala
k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy žalovaným ako veriteľom žalobkyni ako dlžníkovi pri uzavretí

zmlúv. Vôľou zmluvných strán s určitosťou nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí
zmlúvnanáslednúžiadosťdlžníkaúverdodojednanejpeňažnejsumy.Vdanomprípadevšaksodkazom
na závery uvedené v odseku č. 53 odôvodnenia tohto rozsudku ohľadom nespotrebiteľského charakteru
sporných zmluvných vzťahov medzi stranami sporu možno uzavrieť, že vo všetkých troch spornýchprípadoch nešlo o spotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ) a ani o zmluvy o spotrebiteľskom úvere [§ 2
písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.], teda o zmluvné vzťahy, na ktoré by sa vzťahoval zákon č. 129/2010
Z. z. (viď ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) V kontexte s uvedeným tak nebolo vôbec možné

posudzovať platnosť sporných zmlúv, resp. ich niektorých častí cez prizmu spotrebiteľskej ochrany, a to
či už vyplývajúcej z ust. § 53 OZ upravujúcich zákaz používania neprijateľných zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách, resp. vyplývajúcej zo zákona č. 129/2010 Z. z., prípadne zo zákona č.
250/2007 Z. z. Ak by aj súd dospel k prípadnému záveru o výške odplaty dojednanej v sporných
zmluvách v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu neplatnosti tohto dojednania (§ 39 OZ), bez

ďalšiehobynebolomožnépovažovaťspornézmluvyzaneplatnévcelomichrozsahu(akotopožadovala
žalobkyňa), keďže dojednanie úroku, resp. odplaty nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke
podľa cit. ust. § 657 OZ.
64. S ohľadom na uvedené tak súd žalobu v časti o určenie neplatnosti sporných „zmlúv o úvere“
uzavretých medzi stranami sporu, a to č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2013, č. XXXXXXXXX zo dňa
25.10.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 17.07.2014, zamietol.

65. Pokiaľ ide o žalobu v časti určenia neplatnosti sporných rozhodcovských zmlúv uzavretých medzi
stranami sporu, a to č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013, je
potrebné uviesť, že platnosť sporných rozhodcovských zmlúv je nutné skúmať podľa právneho poriadku
účinného v čase ich uzavretia (cit. ust. ZRK), čím je zachovaná zásada zákazu pravej retroaktivity
(spätnéhočasovéhopôsobeniaprávnychnoriem),ktorájeimanentnýmznakomprávnehoštátuavyviera

z ust. čl. 1 ods. Ústavy SR (podľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny
štát.) Z pohľadu ZRK pre platnosť rozhodcovskej zmluvy bolo nevyhnutné dodržať písomnú formu (cit.
ust. § 4 ods. 2 ZRK) a súčasne rozhodcovská zmluva musela obsahovať dojednanie jej účastníkov o
tom že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (podstatné náležitosti rozhodcovskej

zmluvy podľa cit. ust. § 3 ods. 1 ZRK).
66. V danom prípade tak obe sporné rozhodcovské zmluvy mali formu rozhodcovskej zmluvy (§ 4 ods. 1
ZRK), ktorá bola uzavretá na samostatnej listine takto aj označenej a podpísanej oboma jej účastníkmi
dňa 27.08.2013, resp. dňa 25.10.2013, to znamená, že obe sporné rozhodcovské zmluvy boli uzavreté v
písomnej forme, t. j. v súlade s cit. ust. § 4 ods. 2 ZRK, čím z hľadiska formy spĺňali podmienku platnosti.

67. Rovnako možno dospieť k záveru, že sporné rozhodcovské zmluvy obsahovali dohodu jej účastníkov
(strán sporu) o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere (či už č. XXXXXXXXX zo dňa
27.08.2013 v prvom prípade, resp. č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013 v druhom prípade), vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu(O.s.p.).Súdmátakzato,žeobespornérozhodcovskézmluvytakobsahovalivšetkypodstatné

náležitosti podľa cit. ust. § 3 ods. 1 ZRK a teda aj v tejto rovine boli platne uzavreté.
68. Keďže v danom prípade, ako už bolo viac krát uvedené, nešlo medzi stranami sporu o spotrebiteľské
záväzkovo-právne vzťahy, súd sporné rozhodcovské zmluvy nemohol posudzovať cez prizmu ust. §
53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach. Ak by aj súd mohol aplikovať na tieto rozhodcovské
zmluvy kontrolu podľa ust. § 53 OZ, teda hypoteticky v prípade právneho postavenia žalobkyne ako

spotrebiteľa, ani v tomto prípade by nešlo o neplatné rozhodcovské zmluvy, keďže nevyžadovali od
žalobkyne ako spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom (žalovaným) riešila výlučne v rozhodcovskom
konaní [§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2014],
teda v tomto sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného.
69. Súd tak s ohľadom na uvedené v predošlých odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku zamietol žalobu

aj v časti určenia neplatnosti sporných rozhodcovských zmlúv uzavretých medzi stranami sporu, a to č.
XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013.
70. Pokiaľ ide o žalobu v časti o určenie neplatnosti sporných zmeniek zo dňa 27.08.2013 a zo dňa
25.10.2013, žalobkyňa neplatnosť týchto vyvodzovala zo zákazu vyplývajúceho zo znenia cit. ust. §
17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase vystavenia zmeniek žalobkyňou, v zmysle

ktorého zákon zakazoval splniť dlh, alebo zabezpečiť dlh zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Súd
opätovne s poukazom na to, že v danom prípade medzi žalobkyňou a žalovaným nešlo o spotrebiteľský
zmluvný vzťah, nebolo možné na daný prípad aplikovať cit. ust. § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., a
preto súd aj v tejto časti žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.71. Zvyšnou časťou žaloby sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala priznania primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 500,- eur podľa cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. V zmysle tohto
ustanovenia (výlučne iba) spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá. Žalobkyňa, ako už bolo veľa krát konštatované v odôvodnení tohto rozsudku, však v
dotknutých právnych vzťahoch so žalovaným nemala postavenie spotrebiteľa a teda v danom prípade
tak s ohľadom na tento záver súdu aplikácia cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. do úvahy

neprichádzala, z čoho vyplýva, že žalobkyňa nedisponovala aktívnou vecnou legitimáciou (nebola
nositeľom hmotného práva, ktoré si žalobou uplatňovala), a preto súd bez ďalšieho žalobu aj v tejto jej
časti ako nedôvodnú zamietol.
72. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
73. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.
74. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
75. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu prejednanej a meritórne rozhodnutej časti žaloby úspešný
(resp. žalobkyňa procesne zavinila zastavenie časti konania o žalobe v časti o neplatnosť rozhodcovskej

zmluvy a zmenky zo dňa 17.07.2014, keďže podala žalobu aj napriek prekážke veci rozhodnutej), preto
by bolo namieste priznanie mu nároku na náhradu trov konania v zmysle cit. ust. § 255 ods. 1, resp. §
256 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému
v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto
súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.
októbra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).