Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413206204
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:1413206204.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: O. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, B. S., zastúpená: JUDr. Rastislav Smieško, advokát, Záhradnícka 74,
Bratislava, proti žalovanému: A. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. S. XX, J., o zaplatenie 15.300 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 14C/10/2014-144

zo dňa 12. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu vo
výške 15.300 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15.300 eur od 08.02.2013 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň o trovách konania rozhodol tak, že

žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd po citácii § 489, § 657, § 563, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, §
451 ods. 1, 2, § 454, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa prenechala žalovanému sumu 15.300 eur

a žalovaný sa zaviazal požičanú sumu na požiadanie žalobkyne vrátiť. Zo zhodných tvrdení žalobkyne
a žalobcu mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti a žalobkyňa
používala účet žalovaného, na ktorý jej aj zamestnávateľ zasielal výplatu. Strany ďalej zhodne potvrdili,
že sestra žalobkyne A. G. dňa 02.03.2012 poukázala na účet žalovaného sumu 17.710 eur. Žalobkyňa
v konaní tvrdila, že uvedenú sumu jej sestra A. G. zaslala na účet žalovaného z titulu vyporiadania
dedičského konania, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu z účtu A. G. zo dňa 31.03.2012,

ktorá uvedenú transakciu popísala ako vyporiadanie dedičského konania. Žalobkyňa pohľadávku voči
A. G. z dedičského konania po matke preukázala osvedčením o dedičstve s tým, že podľa jej tvrdenia sa
následne dedičky na tejto sume medzi sebou dohodli. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.09.2013
najprv potvrdil, že na základe dedičského konania a následne na základe dohody medzi žalobkyňou
a jej sestrou A. G. došlo zo strany A. G. dňa 02.03.2013 k vyplateniu dedičského podielu žalobkyni
v sume 17.710 eur. Následne na pojednávaní dňa 11.03.2015 uvedené poprel a tvrdil, že žalovaný

požičal A. G. sumu 15.000 eur, ktorú sumu mu A. G. vrátila, preto nešlo o vyplatenie dedičstva pre
žalobkyňu. Uvedené tvrdenie následne opäť zmenil, keď tvrdil, že išlo o vrátenie jeho pôžičky aj o
vyrovnanie dedičského podielu. Neustále zmeny v tvrdeniach žalovaného súd považoval za účelové a
žiadnym dôkazom nepreukázané, ktoré tvrdenia navyše žalobkyňa poprela s poukazom na skutočnosť,
že žalovaný nedisponoval finančnou čiastkou, ktorú by mohol A. G. požičať. Žalovaný ohľadne jeho
pôžičky A. G. žiadne bližšie skutkové tvrdenia neuviedol a ničím túto pôžičku nepreukázal, preto súd

jeho tvrdeniu, že suma 17.710 eur, pripísaná na jeho účet od A. G. a označená ako vyporiadanie
dedičského konania, je jeho vlastníctvom, neuveril. Z vykonaného dokazovania súd preto považoval zapreukázané, že A. G. poukázala dňa 02.03.2012 na účet žalovaného, ktorý s jeho súhlasom používala
žalobkyňa, pre žalobkyňu sumu 17.710 eur z titulu vyporiadania dedičského konania po ich matke. Zo
zhodných tvrdení žalobkyne a žalovaného mal súd preukázané, že osobné motorové vozidlo Honda

Civic v sume 15.300 eur zakúpil žalovaný dňa 07.03.2012 z finančných prostriedkov, ktoré na jeho účet
zaslala A. G.. V konaní bolo nesporné, že uvedené motorové vozidlo boli zakúpiť žalobkyňa spolu so
žalovaným dňa 07.03.2012 a do predajne do Trnavy ich odviezla C. J., z ktorej čestného prehlásenia
mal súd preukázané, že uvedené motorové vozidlo bolo zakúpené z peňazí, ktoré požičala žalobkyňa
žalovanému a ktoré peniaze zaslala žalobkyni sestra A. G. z vyporiadania dedičského konania po ich

matke.

3. Žalovaný v konaní nepreukázal tvrdenú dohodu o vyporiadaní vzájomných záväzkov žalobkyne a
žalovaného, podľa ktorej si žalobca ponechá motorové vozidlo za to, že za žalobkyňu vyplatil jej dlhy
a prispel na kúpu jej bytu a nepreukázal ani iný právny dôvod, na základe ktorého by mu žalobkyňa
poskytla finančnú sumu 15.300 eur a zároveň žalobkyňa mala o účele použitia uvedenej finančnej

sumy vedomosť a s týmto súhlasila, keď motorové vozidlo boli kupovať so žalovaným spolu, preto je
súd toho názoru, že na strane žalovaného k bezdôvodnému obohatenie nedošlo, nakoľko žalobkyňa
preukázala, že žalovanému sumu 15.300 eur požičala na kúpu predmetného motorového vozidla a s
tým,žečasvráteniapôžičkymedzistranamidohodnutýnebol.Žalovanýbolpretopovinnývrátiťpožičanú
sumu na požiadanie žalobkyne v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka prvého dňa po tom, čo ho o

vrátenie žalobkyňa požiadala, avšak táto mu vo výzve na vrátenie pôžičky poskytla lehotu na vrátenie
do 08.03.2013 do 12 hodiny. Vzhľadom na to, že žalovaný požičanú sumu 15.300 eur žalobkyni nevrátil,
uložil súd žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni požičanú sumu.

4. Žalovaný ako procesnú obranu v konaní uplatnil svoje pohľadávky voči žalobkyni spolu vo výške

3.678,90 eur, ktoré mal žalovaný vyplatiť za žalobkyňu. Žalobkyňa uvedené pohľadávky neuznala
a vzniesla námietku premlčania. Zo žalovaným uplatnených pohľadávok mal súd preukázané, že
žalovaný spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. dňa 14.01.2012 uhradil za žalobkyňu sumu 89,88
eur, dňa 15.02.2012 sumu 89,88 eur, dňa 19.03.2012 sumu 899,34 eur, čo vyplynulo z výpisu z účtu
zo dňa 05.02.2013 a z čestného vyhlásenia Y. K. bolo preukázané, že dňa 17.12.2012 žalobkyňa od

neho prevzala sumu 500 eur, ktorú žalovanému neodovzdala. Uvedeným konaním sa žalobkyňa na
úkor žalovaného bezdôvodne obohatila, nakoľko žalovaný plnil za žalobkyňu spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. to, čo mala podľa práva mal plniť sama a zároveň tým, že sumu 500 eur prijatú od Y. K.
neodovzdala žalovanému, získala majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu.

5. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

6. Žalobkyňa vzniesla námietku premlčania, na ktorú súd prihliadol, nakoľko žalovaný uplatnil svoje
pohľadávky v rámci procesnej obrany na pojednávaní dňa 11.03.2015, t. j. po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v
konaní nebolo sporné, kedy sa žalovaný dozvedel že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. Žalovaný mal najneskôr podať žalobu na súd alebo uplatniť v rámci procesnej
obrany svoju pohľadávku vo výške 89,88 eur dňa 14.01.2014, vo výške 89,88 eur dňa 15.02.2014, vo
výške 899,34 eur dňa 19.03.2014, vo výške 500 eur dňa 17.12.2014 eur. Ostatné žalovaným uplatnené
pohľadávky žalobkyňa poprela a žalovaný ich žiadnym dôkazom nepreukázal, preto vo zvyšnej časti
obrany žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že procesná

obrana žalovaného v rámci ktorej si uplatnil voči žalobkyni svoje pohľadávky nebola dôvodná.

7. Súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne A. G. zamietol v zmysle § 198
ods. 3 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že ani súdu ani žalovanému sa nepodarilo zabezpečiťprítomnosť svedkyne na pojednávaní, keď súd svedkyňu predvolával aj z adresy označenej žalovaným
ajzadresyevidovanejvregistriobyvateľovSRažalovanémusanepodarilojuzabezpečiťanitelefonicky,
ani cez e-mail ani facebook, ani poštou.

8. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s vrátením peňažnej sumy, priznal súd žalobkyni aj úrok
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15.300 eur od 08.02.2013 do zaplatenia. Výšku úroku z
omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého
je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd sa stotožnil s dňom
vzniku omeškania 08.02.2013, keď žalobkyňa určila žalovanému lehotu na plnenie dlhu do 08.02.2013
do 12 hodiny. Výšku úroku z omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu
omeškania žalovaného 08.02.2013 bola vo výške 0,75 % zverejnená na webovej stránke R.., t. j. 0,75
% + 8 bodov spolu výška 8,75 % ročne. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených
zákonných ustanovení rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
e), f) a h) CSP. Uviedol, že nemá za to, že suma, ktorá bola použitá na úhradu motorového vozidla, mala
znaky zmluvy o pôžičke, žiadne konanie žalobkyne tomu nenasvedčovalo o čom svedčí aj fakt, že si
uvedenú sumu prostredníctvom právnej zástupkyne uplatňovala u žalovaného výzvou takmer po roku.
Od kúpy motorového vozidla do času písomnej výzvy žalobkyňa svojím konaním nijako nepreukázala

vôľu a úmysel žiadať o "vrátenie" predmetnej čiastky, žalovaný nemal žiadny úmysel uzatvárať zmluvu
o pôžičke so žalobkyňou, žalovaný nemal vedomosť, že uvedená suma, ktorá bola za súhlasného
konania zo strany žalobkyne použitá na kúpu motorového vozidla (žalobkyňa bola osobne pri prevzatí
motorového vozidla), bola zo strany žalobkyne považovaná ako predmet zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa
toto nijako nepreukázala. Tvrdenia žalobkyne pred súdom sa nezakladajú na pravde a to vo viacerých

skutočnostiach, ktoré uviedol na ostatných pojednávaniach. Dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, že
bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, že bola vôľa a úmysel tak konať zo strany oboch zmluvných
strán, by malo byť na strane žalobkyne. Žalovaný sa s uvedeným nestotožňuje, pretože jeho vôľa
nebola nikdy uzavrieť takúto zmluvu. Bol uvedený do omylu, keď predpokladal, že uvedené peniaze
sú akýmsi "vysporiadaním a vrátením" finančných prostriedkov, ktoré poskytoval žalobkyni počas celej

doby spoločného žitia v jednej domácnosti.

11. Žalobkyňa nepreukázala, že by finančne vypomáhala žalovanému, práve naopak, žalovaný
preukazoval svojimi tvrdeniami, že počas celej doby spolužitia častokrát finančne vypomáhal žalovanej,
napr. aj v dobe nezamestnanosti žalobkyne, keď bola prepustená zo zamestnania z dôvodu požívaniu

alkoholických nápojov, a to až 3 krát od roku 2004 až 2010, taktiež žalovaný vypomáhal s úhradami
na jej exekúcie a iné dlžoby a taktiež aj na kúpu časti zariadenia do bytu v B. S.. Uvedené žalobkyňa
nevyvrátila.

12. Je na zváženie odvolacieho súdu, ako vyhodnotí tvrdenie žalobkyne, že finančné prostriedky

15.300,- eur boli ako dedičský podiel, ale podiel, ktorý žalobkyni prináležal bol vo výške 10.000,- eur v
zmysle dedičského konania. Z bytu žalobkyne sa žalovaný neodsťahoval, ale bol prinútený okolnosťami
opustiť byt, nakoľko žalobkyňa bola pod vplyvom alkoholu a vyvolávala neustále hádky. Žalovaný byt
opustil len v tom, čo mal na sebe. Osobné veci, ktoré sa nachádzali v byte, žalovaný získal postupne a
len sčasti a to po niekoľkých týždňoch. Ostatok vecí, ktoré boli financované aj z osobných prostriedkov

žalovaného mu neboli do dnešného dňa vydané a nebolo mu umožnené si ich vyzdvihnúť. Uvedené
žalovaný uvádza odvolaciemu súdu z dôvodu, že nepovažuje za dostatočne zistený skutkový stav, ktorý
zistil súd I. inštancie.

13. Taktiež žalovaný poukazuje, že súd I. inštancie nevykonal dokazovanie - vypočutie svedkyne A.

G., ktorá mohla ozrejmiť určité skutočnosti, nakoľko pani G. nekomunikuje a súd ani nevyužil dostupné
prostriedky, aby bola predvolaná a vypočutá. V zmysle uvedeného žalovaný má za to, že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný by chcel navrhnúť okrem
iného na svoju obranu v ďalšom konaní vypočutie ďalších svedkov, ktorí by dokázali vyvrátiť tvrdeniažalobkyne a taktiež priblížiť jej charakterové vlastnosti. Žalovaný považuje za účelové vznesenie
námietky premlčania žalobkyne, nakoľko by vyšlo najavo, že už v minulosti žalobkyňa zneužila dôveru
ľudí a pripravila ich o nemalé finančné prostriedky ako napríklad pána T., ktorého navyše obvinila aj zo

znásilnenia, a ktorý bol na základe jej obvinenia právoplatne odsúdený trestom odňatia slobody a taktiež
pripravila svojho už bývalého manžela I. B. o strechu nad hlavou predajom obecného bytu na S. ulici
XX, ktorého boli ako manželia spolunájomníci a nevyplatila mu z neho podiel ani neposkytla náhradné
ubytovanie, nakoľko si zabezpečila zrušenie BSM.

14. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže nepreukázala úmysel zmluvnej strany - žalovaného,
že by slobodne a vážne uzavreli zmluvu o pôžičke. Žalovaný má za to, že uvedená suma poskytnutá na
kúpu motorového vozidla bola "vyrovnaním medzi žalobkyňou a žalovaným", tak ako uviedol už predtým.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiada odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok súd I. inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V plnom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia príslušného súdu, ktorým bol žalovaný - A. I. zaviazaný
zaplatiť žalobkyni sumu 15 300 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15.300 eur
od 08.02.2013 do zaplatenia a na plnú náhradu trov konania žalobkyni. Rovnako sa pridŕža aj svojich
skutkových tvrdení uvedených v žalobe, ostatných podaní v tejto veci, predložených dôkazov, ktoré

jednoznačne preukazujú oprávnenosť žalovaného nároku žalobcu, čo po preskúmaní týchto skutkových
tvrdení, listinných dôkazov ako aj výsluchov svedkov potvrdil a aj dôkladne zdôvodnil prvoinštančný súd
vo svojom rozhodnutí v tejto veci. Vzhľadom na dôvody uvádzané žalovaným v jeho odvolaní, ktoré sa
iba viackrát opakujú v tomto odvolaní, na nové dôkazy a výsluch nových svedkov, ktorí sa majú podľa
žalovaného vypočuť ako aj množstvo nesúvisiacich a nepodložených skutkových tvrdení žalovaného v

jeho odvolaní, by žalobca iba v krátkosti na uvedené odvolanie zareagoval.

16. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že údajne nemá za to, že suma ktorá bola použitá na úhradu
motorového vozidla, mala znaky zmluvy o pôžičke, s tým že s touto skutočnosťou sa dostatočne
vysporiadal súd ako pri voľnom hodnotení jednotlivých dôkazov počas tohto súdneho konania, tak aj v

rozsiahlom a dostačujúcom odôvodnení rozsudku samého. Taktiež nepravdivé je tvrdenie žalovaného
v odvolaní, že bol uvedený do omylu, keď predpokladal, že uvedené peniaze sú akýmsi "vyporiadaním
a vrátením" finančných prostriedkov, ktoré údajne poskytol žalovaný žalobkyni počas celej doby
jeho spolužitia v jednej domácnosti. V tejto súvislosti je žalobca toho názoru, že žalovaný počas
prvoinštančného konania jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno, tak ako ho ako žalovaný uniesť

mal v tejto súvislosti a to že nikdy a žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že poskytol žalovaný žalobkyni
akékoľvek finančné prostriedky počas doby jeho spolužitia s žalobkyňou v jednej domácnosti. Neustále
zmeny v tvrdeniach žalovaného tak ako to uvádza aj prvoinštančný súd je potrebné považovať za
účelové a žiadnym dôkazom nepreukázané a s poukazom na skutočnosť, že žalovaný nedisponoval
finančnou čiastkou, ktorú by mohol A. G. ako sestre žalobkyne požičať. Za nepochopiteľnú obranu

žalovaného, treba považovať jeho tvrdenia v odvolaní, že žalobkyňa údajne nepreukázala, že by
finančne vypomáhala žalovanému, s tým že žalobkyňa toto jednoznačne preukázala potvrdením od
vtedajšieho zamestnávateľa žalobkyne ako aj potvrdením o príjme žalobkyne doručenému súdu, čo aj
prvoinštančný súd preskúmal a potvrdil pravdivé tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti.

17. Návrh žalovaného na vypočutie ním uvádzaných svedkov - J. D., p. K., C. Z., Y. K., J. T. a I. B.,
považujezanesúvisiacistýmtokonaním,akoajniejezrejméakomáhlavnepreukazovaniezdravotného
stavu žalobkyne súvisieť s predmetom tohto konania. V neposlednom rade bol žalovaný poučený na
poslednom pojednávaní dňa 12 .12. 2016 v tejto veci, že má navrhnúť dôkazy ako aj prípadný výsluch
svedkov, kedy žalovaný napriek poučeniu prvoinštančného súdu uviedol, že nemá žiadne ďalšie nové

návrhy na dokazovanie.

18. Na základe uvedeného preto žiada, aby príslušný odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvoinštančného
súdu a aby zaviazal žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania.

19. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Na pojednávaní nebol vypočutý svedok, ktorého
navrhoval a taktiež neboli akceptované prvoinštančným súdom žiadne ním navrhované dôkazy. Je toho
názoru, že uvedené skutočnosti viedli k tomu, že prvoinštančný súd riadne nezistil skutkový stav, nazáklade nedostatočne vykonaného dokazovania dospel k nesprávne zistenému skutkovému stavu a vec
zle právne posúdil.

20. Je neakceptovateľné, aby sa prvoinštančný súd bezvýhradne stotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktoré
tento nedostatočne preukázal a na tvrdenia žalovaného neprihliadal. Tvrdenie advokáta JUDr. Smieška,
že boli výsluchy svedkov sa nezakladajú na pravde, pretože na pojednávaní nebol vypočutý žiaden
svedok. Zdôrazňuje, že okresnému súdu dal návrh na preskúmanie jeho osobného finančného účtu v
S. S. - č. ú. XXXXXXXX/XXXX v období rokov február 2008 - november 2011. V tom čase predal svoj

byt vo K. G. XX v I., za ktorý na účet obdržal sumu 1.200.000 Sk a mimo účtu mu bol vyplatený zvyšok
vo výške 260.000 Sk. Mal dosť prostriedkov na pokrytie svojich potrieb.

21. Počas spolužitia so žalobkyňou od roku 2004 v jeho vlastnom byte uhrádzal jej potreby na
živobytie, nakoľko v období ich spolužitia bola niekoľkokrát prepustená zo zamestnania v nemocnici na
Kramároch, vo Fakultnej nemocnici Mickiewiczova, vo Vojenskej nemocnici na Patrónke a na klinike

v Ružinove - Klinika plastickej chirurgie, (kde bola zamestnaná len dva mesiace). Ďalej podáva návrh
na preskúmanie exekúcií, ktoré boli vedené voči žalobkyni v rokoch 2004-2011. Taktiež pani B. dňa
17.12.2012 neoprávnene prevzala čiastku 500 eur, ktoré boli určené jemu ako vyrovnanie dlhu od pána
K., ktoré mu poskytol z jeho prostriedkov dňa 17.08.2012.

22. Musí zdôrazniť, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou vôle uzatvoriť akúsi
zmluvu o pôžičke, či finančné prostriedky, ktoré si vyzdvihol zo svojho účtu boli vôbec prostriedkami
žalobcu, či boli splnené všetky náležitosti právneho úkonu, úkonov, ktoré mali viesť k uzatvoreniu
akejsi zmluvy o pôžičke. Opakovane zdôrazňuje, že nikdy neprejavil žiadnu vôľu uzatvoriť so žalobcom
akúkoľvek zmluvu o pôžičke a ani žiadnu nikdy neuzatvoril a neprijal žiadne plnenie. Uvedené

skutočnosti v napadnutom rozhodnutí chýbajú a má zato, že ich absencia robí predložené rozhodnutie
za vydané predčasne, nepreskúmateľné a neurčité.

23. Je toho názoru, že Okresný súd sa zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil a nerozhodoval
zákonne, ale predčasne, nakoľko podľa jeho názoru nie je zabezpečené dostatočné penzum dôkazov

potrebných na vyslovenie záveru, bez akýchkoľvek pochybností, ku ktorému dospel prvoinštančný súd,
a ktorý prezentoval v napadnutom rozsudku. Napadnutý rozsudok podľa jeho názoru trpí i podstatným
formálno-procesným nedostatkom, pretože ho prvoinštančný súd náležite neodôvodnil ako to vyžaduje
zákon. V súvislosti so zákonnou požiadavkou rôzneho rozsahu odôvodnenia je nutné poukázať aj
na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky a právne názoru v súvislosti s ňou

prezentované, v danom prípade na rozsah odôvodnenia rozhodnutí.

24. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Opätovne uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením rozhodnutia príslušného súdu, ktorým bol žalovaný - A. I. zaviazaný zaplatiť žalobkyni
sumu 15.300 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15.300 eur od 08.02.2013 do

zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj bol žalovaný zaviazaný na plnú náhradu
trov konania žalobkyni. Rovnako sa žalobca opätovne pridŕža aj svojich skutkových tvrdení uvedených v
žalobe,ostatnýchpodanívtejtoveci,predloženýchdôkazov,ktoréjednoznačnepreukazujúoprávnenosť
žalovaného nároku žalobcu, čo po preskúmaní týchto skutkových tvrdení, listinných dôkazov ako aj
výsluchov svedkov potvrdil a aj dôkladne zdôvodnil prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí v tejto veci.

25. Žalobcovi nie sú zrozumiteľné návrhy žalovaného na údajné preskúmanie jeho osobného účtu /snáď
je na žalovanom, aby predložil súdu výpis zo svojho osobného účtu, ktorý mu na počkanie jeho banka
vystaví/ ako aj je žalobcovi nezrozumiteľný návrh žalovaného na preskúmanie jeho exekúcií. Rovnako
sa už žalobca vyjadril aj k tvrdeniam žalovaného, ktorými tento účelovo dehonestuje žalobkyňu, že je

alkoholička,akoajkjejexekúciámaminulomosobnomživotežalobkyneažalovaného,ktoréskutočnosti
absolútne nesúvisia s prejednávanou vecou a nemajú akúkoľvek výpovednú a ani dôkaznú hodnotu v
tomto konaní.

26. Taktiež žalovaný nevysvetlil v konkrétnych súvislostiach aplikáciu ním uvádzaného judikátu

Ústavného súdu SR s týmto konaním, s tým, že aj žalovaný sa nevysporiadal vo svojom podaní,
prečo by mal byť napádaný rozsudok prvoinštančného súdu údajne neodôvodnený, svojvoľný, arbitrárny
a údajne nedáva odpoveď na podstatu veci. Žalovaný ďalej v tomto svojom podaní uvádza iba
nesúvisiace všeobecné formulácie, na ktoré žalobca ani nevie zareagovať, keďže sú pre nehonezrozumiteľné. Na základe uvedeného preto žalobkyňa žiada, aby príslušný odvolací súd potvrdil
rozhodnutie prvoinštančného súdu a aby zaviazal žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto bolo nevyhnutné rozsudok súdu I. inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha od žalovaného zaplatenia sumy 15.300 eur s
príslušenstvomztituluvráteniapôžičky.SúdI.inštancienávrhuvcelomrozsahuvyhovelsodôvodnením,

že žalobkyňa preukázala uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami, ktoré boli použité na kúpu vozidla,
a to bez dohodnutej lehoty splatnosti.

29. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobkyňa mala dôkazné bremeno preukázať existenciu pôžičky,
pričom z jeho strany nebola nikdy vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke. Bol uvedený do omylu, pretože

predpokladal, že uvedené peniaze sú akýmsi vyporiadaním a vrátením finančných prostriedkov,
ktoré počas doby spolužitia so žalobkyňou tejto poskytol. Namietal tiež nevykonanie navrhnutého
dokazovania, a to výsluch svedkyne A. G., keď sú nevyužil dostupné prostriedky, aby bola predvolaná
a vypočutá. Preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť napadnutého
rozhodnutia.

30. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

31. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu t.j. veci
zastupiteľné najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje
osobitná písomná forma. Možno ju preto uzavrieť i ústne i konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi
zmluvy o pôžičke je, že jej predmetom je prenechanie veci dlžníkovi, teda i peňazí na voľné nakladanie,

veci pritom musia byť druhovo určené, predmetný právny vzťah musí byť dočasný a dlžníkovi vzniká
povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálny právny úkon, v dôsledku čoho vzniká
až reálnym odovzdaním veci dlžníkovi. Obvyklou náležitosťou zmluvy je aj doba splatnosti - vrátenia
požičaných vecí. Ak by nebola doba splnenia dlhu dohodnutá, dlžník by bol povinný plniť 1. dňa po
požiadaní veriteľom (§ 563 Občianskeho zákonníka). Ak by účastníci ponechali dobu plnenia na vôli

dlžníka, mohol by ju určiť na návrh veriteľa súd (§ 564 Občianskeho zákonníka).

32. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz

hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

33. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

34. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní t.j. povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách
konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnosti
nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomnáväzba.Pokiaľúčastníkkonanianesplnípovinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvoje
tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,
že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej

v jeho neprospech.

35. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným
subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní
úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o
rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom
stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov

hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010).
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
36. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s poukazom na hypotézu cit. ust. § 657 Občianskeho zákonníka
upravujúceho zmluvu o pôžičke, na žalobkyni spočívalo dôkazné bremeno preukázať, že medzi

účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a to podľa tvrdení žalobkyne ústne, preukázať teda ofertu
i jej akceptáciu (§ 43a a nasl. Obč. zák). Ak žalobkyňa tvrdila v rozpore s tvrdeniami žalovaného, že
peniaze, ktoré mala obdržať od svojej sestry A. G. titulom vyporiadania dedičského podielu a ktoré
žalovaným boli použité na kúpu motorového vozidla, tieto poskytla žalovanému titulom zmluvy o pôžičke,
bolo jednoznačne jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na podporu tohto svojho

tvrdenia.

37. Z obsahu spisu vyplýva, že podľa Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke A. G., zomrelej
XX.XX.XXXX pod č. k. 46D/417/2010-17 zo dňa 14.10.2010 bola A. G. zaviazaná vyplatiť náhradu
za zákonný dedičský podiel spoludedičke O. B. vo výške 10.000 eur do 30 dní odo právoplatnosti

osvedčenia o dedičstve, ale len v prípade predaja nehnuteľnosti (ktorá bola predmetom dedičstva), a
to do 3 dní od prevzatia kúpnej ceny. Uvedené sporným ani nebolo. Nesporným bola i tá skutočnosť,
že dňa 02.03.2013 na účet žalovaného bola zo strany A. G. vložená suma 17.710 eur s poznámkou
vysporiadanie dedičského konania a z vložených prostriedkov použil žalovaný dňa 07.03.2012 sumu
15.300 eur na kúpu motorového vozidla zn. Honda Civic, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný a

tiež to, že žalobkyňa mala dispozičné právo k účtu žalovaného, na ktorý bola zaslaná spomínaná suma
17.710 eur.

38. Žalobkyňa tvrdila, že suma vo výške 15.300 eur, ktorú žalovaný použil na nákup motorového
vozidla zn. Honda Civic bola žalovanému poskytnutá titulom pôžičky. Súd pritom v zmysle cit. § 191

CSP musí dôkazy hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.
Nevysporiadal sa s tým, že i keď žalobkyňa argumentovala, že z jej strany išlo o pôžičku žalovanému,
je potrebné preukázať aj vôľu žalovaného pôžičku uzatvoriť. Tak ako je už vyššie uvedené, zmluva o
pôžičke je dvojstranný právny úkon, čo znamená, že predpokladá nielen ofertu, ale i akceptáciu. Pokiaľ
argumentáciou súdu pre priznanie žalovanej sumy titulom pôžičky bola tá skutočnosť, že žalovaný v

konanínepreukázaltvrdenúdohoduovyporiadanívzájomnýchzáväzkovžalobkyneažalovaného,podľa
ktorej si žalobca ponechá motorové vozidlo za to, že za žalobkyňu vyplatil jej dlhy a prispel na kúpu
jej bytu a nepreukázal ani iný právny dôvod, na základe ktorého by mu žalobkyňa poskytla finančnú
sumu 15.300 eur a zároveň žalobkyňa mala o účele použitia uvedenej finančnej sumy vedomosť a s
týmto súhlasila, keď motorové vozidlo boli kupovať so žalovaným spolu, a preto bol súd toho názoru,

že na strane žalovaného k bezdôvodnému obohatenie nedošlo, uvedené nemohlo obstáť. Hoci reálne
poskytnutiepeňazíspornýmnebolo,spornoubolatáskutočnosť,čitobolotitulompôžičky,ktorúžalovaný
popieral, pričom dôkazné bremeno preukázania existencie zmluvy o pôžičke leží na žalobkyni a nie na
žalovanom. Predovšetkým sa súd vôbec nevysporiadal so skutočnosťou.

39. Súd vo veci tiež uviedol, že žalovaný ako procesnú obranu v konaní uplatnil svoje pohľadávky
voči žalobkyni spolu vo výške 3.678,90 eur, ktoré žalovaný vyplatil za žalobkyňu. Žalobkyňa uvedené
pohľadávky neuznala a vzniesla námietku premlčania. Zo žalovaným uplatnených pohľadávok mal súd
preukázané, že žalovaný spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. dňa 14.01.2012 uhradil za žalobkyňusumu 89,88 eur, dňa 15.02.2012 sumu 89,88 eur, dňa 19.03.2012 sumu 899,34 eur, čo vyplynulo z
výpisu z účtu zo dňa 05.02.2013 a z čestného vyhlásenia Y. K. bolo preukázané, že dňa 17.12.2012
žalobkyňa od neho prevzala sumu 500 eur, ktorú žalovanému neodovzdala. Uvedeným konaním sa

žalobkyňa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatila, čo však súd nezohľadnil s ohľadom na vznesenú
námietku premlčania.

40.Sohľadomnauvedené,sapotomodvolaciemusúdujavíakodôvodnáobranažalovanéhominimálne
vo výške, kde súd mal preukázané bezdôvodné obohatenie zo strany žalobkyne a podporuje tvrdenie

žalovaného v tom, že použitie sumy 15.300 eur na kúpu motorového vozidla zn. Honda Civic nebral ako
pôžičku od žalobkyne (uzatvorenie zmluvy o pôžičke). Rozporná je i suma, ktorú A. G. zaslala na účet
žalovaného titulom vysporiadania dedičského konania a suma, ktorá žalobkyni v zmysle osvedčenia o
dedičstvemalaprináležať.Ikeďdôkaznébremenoohľadomtoho,žesumapoužitánanákupmotorového
vozidla mala byť zo strany žalobkyne nejakým vysporiadaním toho, čo mal žalovaný poskytnúť žalobkyni
počas ich spolužitia, bolo na žalovanom (čo preukázané nebolo), na strane druhej bolo na žalobkyni

preukázať existenciu uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku pritom
nie je zrejmé ako súd všetky uvedené skutočnosti hodnotil a nevyhodnotil ich, keď preskúmavané
rozhodnutie je preto v tomto smere nedostatočne odôvodnené.

41. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP, obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II.

ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený
treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

42. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

43. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (odňatie možnosti
konať pred súdom).

44. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného v tom, že súd I. inštancie nevykonal dokazovanie
výsluchom A. G., táto neobstojí. Súd I. inštancie odôvodnil z akého dôvodu bol tento návrh na vykonanie

dôkazu zamietnutý, keď z i obsahu spisu vyplýva, že súd vykonal šetrenia ohľadom jej pobytu (aj cestou
OO PZ), pričom zo všetkých adries sa zásielky vrátili s poznámkou adresát neznámy.45. Odvolací súd ešte dáva do pozornosti, že pokiaľ súd ustálil omeškanie ku dňu 08.02.2013, podľa
§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Preto ak priznal úroky z omeškania vo výške o 8 % bodov vyššie ako bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
nerozhodol správne.

46.Odvolaciemusúduzvyššieuvedenýchdôvodovneostávaloiné,nežrozsudoksúduI.inštanciepodľa

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu I.
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

47. Žiada sa ešte dodať, že s poukazom na vyššie uvedené, keďže odvolací súd musel napadnutý
rozsudok súdu I. inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby tým učinil zadosť princípu
dvojinštančnosti civilného sporového konania a neznemožnil stranám realizáciu ich procesných práv,

keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu I.
inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by stranám odňal možnosť konať pred súdom. Právo
na súdnu ochranu okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd
(čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) zabezpečujú
a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Civilného sporového poriadku (napr. § 123 CSP, § 124 CSP,

Čl. 9 CSP, § 178 CSP, a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu
je i právo strany, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní. Ak by
odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd I. inštancie,
porušil by právo strán na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo namietať správnosť
právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom odvolacieho súdu by sa

strany nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších záverov
súdu I. inštancie, sa nejavili významné. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu
dvojinštančnosti civilného sporového konania tak odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným
rozhodnutím.

48. Úlohou súdu I. inštancie v ďalšom konaní bude opätovne zhodnotiť vykonané dôkazy k okolnostiam
uzatvorenia zmluvy o pôžičke (najmä s ohľadom na vyššie prezentovaný názor odvolacieho súdu, to
je posúdiť či žalobkyňa preukázala nielen ofertu ale aj akceptáciu uzatvorenia zmluvy o pôžičke) a
dôvodnosťnárokužalobkyneisohľadomnaprocesnúobranužalovanéhoadôkazypredloženéstranami
sporu. Pokiaľ príde k záveru, že uzatvorenie zmluvy o pôžičke preukázané nebolo, bude potrebné

posúdiť nárok žalobkyne iným právnym titulom.

49. Súd I. inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Povinnosť súdu riadne

odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov.

50. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP), pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že je potrebné uviesť i v akom rozsahu sa priznáva

nárok na náhradu trov konania.

51. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom I. inštancie
alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).