Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110200727
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8110200727.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci žalobcov: 1. W. I., nar.
XX.XX.XXXX, J. XX, H., 2. S. I., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, C. C., 3. N. Z., nar. XX.XX.XXXX, N. F. XXX/
XX, H., 4. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, O. trieda 3, J., 5. Q. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, D. 7, T., 6. K. K.,
nar. XX.XX.XXXX, J. XX, F., právne zastupených JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19,

Prešov proti žalovaným: 1. K. U., nar. XX.XX.XXXX, K. R. XX, N., 2. S.. S. W., nar. XX.XX.XXXX, I. 6,
N., právne zastúpený JUDr. Zuzanou Burdovou, advokátkou, Volgogradská 13, Prešov, o vylúčenie veci
z exekúcie, o odvolaní žalovaného 2. proti uzneseniu Okresného súdu v Prešove, č. k. 29C/7/2010-135
zo dňa 31.01.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo vzťahu medzi žalobcom v 1. až 6. rade a žalovaným v 2.rade.

P r i z n á v a žalobcom v 1. - 6. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 2.
rade s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania
žalobcom v 1. až 6. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že
žalobcovia v 1. - 6. rade žalobou žiadali vylúčenie nehnuteľností parc. č. KNC XXX/XX o výmere XX

m2, KNC XXX/XXX o výmere X.XXX m2, KNC XXX/XXX o výmere XX.XXXmX, KNC XXX o výmere
XXX m2, KNC XXX o výmere X.XXX m2 a J. XXX o výmere XX m2, v k. ú. H., zapísané na LV č. XXX,
z exekúcie, vedenej Exekútorským úradom W., súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, pod sp.
zn. Ex 200/2009. Exekúcia sa okrem iného mala vykonať aj predajom predmetných nehnuteľností, ktoré
podľa tvrdení žalobcov nie sú vo vlastníctve povinného, žalovaného v 1. rade. Uznesením Okresného
súdu v Prešove, sp. zn. 14 Er 108/2009, zo dňa 04.02.2011, bola exekúcia pod sp. zn. Ex 200/2009

zastavená, na návrh oprávneného, žalovaného v 2. rade. Šetrením súdu bolo zistené, že predmetné
nehnuteľnosti už v súčasnej dobe nie sú vo vlastníctve povinného, žalovaného v 1. rade, ale boli
prevedené na iné subjekty. Na základe uvedených skutočností, preto žalobcovia v 1. - 6. rade vzali
žalobu v celom rozsahu späť, podaním zo dňa 17.06.2015 a žiadali žalovaných v 1. a 2. rade zaviazať
na náhradu ich trov konania. V danom prípade vzali žalobcovia žalobu späť až po tom, ako došlo k
právoplatnému zastaveniu exekučného konania, vedeného pod č. Ex 200/2009, z dôvodu na strane

žalovaného v 2. rade, ktorý navrhol exekúciu zastaviť. Možno preto konštatovať, že k späťvzatiu žaloby
došlo zavinením žalovaných, keďže exekučné konania bolo zastavené a tým odpadol dôvod konania o
excindačnej žalobe. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 262 v
spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcom v 1. až 6. rade priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

2. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolaniu žalovaný v 2. rade. Namietal, že nie je dôvodný
záver, že zavinil späťvzatie žaloby žalobcami. Uplatňoval si opodstatnený nárok v exekučnom konanívoči žalovanému 1., pričom nebolo v jeho kompetencii určovať ani iným spôsobom ovplyvňovať spôsob
vykonávania exekúcie. Žalovaný v 2. rade vzal návrh na vykonanie exekúcie späť po zistení, že
predmetné nehnuteľnosti už nie sú vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a tento nedisponuje ani ďalším

majetkom na uspokojenie pohľadávky. Využitie práva na súdnu ochranu preto nemôže byť žalovanému
v 2. rade na ťarchu v tomto konaní. Za nepodstatnú nepovažoval ani skutočnosť, že žalobcovia 1. až 6.
rade do okamihu späťvzatia žaloby nepreukázali, že im svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Nie
je tak zrejmá ani dôvodnosť podania žaloby. Žalovaný v 2. rade bol toho názoru, že tak ako nezavinil
podanie žaloby, nezavinil ani jej späťvzatie. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť

a priznať žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 6. rade v celom
rozsahu, vrátane trov odvolacieho konania.

Žalobcom a žalovanému v 1. rade bolo odvolanie žalovaného v 2. rade doručené na vedomie.

3. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ust. Civilného sporového poriadku
aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov
vykonaných úkonov za účinnosti a platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorých následky sa
uznávajú aj vtedy, ak novšia právna úprava s nimi nepočíta.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. Civilného sporového
poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku) a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého uznesenia, ako aj uplatnenými
odvolacími námietkami, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania
medzi stranami sporu, lebo z procesného hľadiska žalovaní v 1. - 2. rade „zavinili“ zastavenie konania.

Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, uvedeného v
uznesení č.k. 4Co 339/2015 - 131 zo dňa 29.11.2016, ktorým bol viazaný.

5. K odvolacej námietke žalovaného v 2. rade, že využitie súdnej ochrany v exekučnom konaní nemôže
byť na ťarchu v tomto konaní, odvolací súd uvádza, že pri zastavení konania je potrebné prihliadať na

to, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. V konkrétnom prípade žalobcovia v 1. - 6. rade
vzali žalobu späť až v čase, keď exekúcia vedená pod sp. zn. EX 200/2009 bola uznesením právoplatne
zastavená, na návrh oprávneného - žalovaného v 2. rade, dňa 11.02.2011, podľa § 57 ods. 1 písm. c), v
zmysle vtedy platného a účinného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, čím zároveň odpadol dôvod konania o

vylúčenie veci z predmetnej exekúcie. Nakoľko subjektmi exekučného konania boli žalovaný v 2. rade
ako oprávnený a žalovaný v 1. rade ako povinný, a v dôsledku zastaveného exekučného konania
žalobcovia vzali žalobu späť, preto odvolací súd konštatuje procesné zavinenie zastavenia konania
žalovanými.

6. K odvolacej námietke, že žalobcovia v 1. - 6. rade do okamihu späťvzatia žaloby nepreukázali
aktívnu vecnú legitimáciu, čím mala byť spochybnená dôvodnosť žaloby, odvolací súd uvádza, že
žaloba bola podaná dôvodne. Predajom nehnuteľností v prebiehajúcej exekúcii by už súd totižto
nemohol vyhovieť žalobe žalobcov o vylúčenie veci z exekúcie, keďže nehnuteľnosti by už ďalej neboli
predmetom exekúcie. Vydražiteľ by schválením príklepu exekučným súdom nadobudol vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, a to aj v prípade, že by sa neskôr preukázalo v prebiehajúcich konaniach o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedených na Okresnom súde Prešov, sp. zn 14C 80/2005, 29 C
114/2005, 25C 160/2005 a 28C 241/2005, že žalobcovia v 1. - 6. rade sú podielovými spoluvlastníkminehnuteľností. Uvedeným konaním by u skutočných vlastníkov mohlo dôjsť k porušeniu práva vlastniť
majetok, zaručeného ústavou (čl. 20 ods. 1 ústavy). Uplatnená námietka preto nebola dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s cit. ust., s tým, že o výške
priznanej náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.