Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/160/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010261
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6416010261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo

sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovanej Q. D. proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/67/2016 z 22.08.2018, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 7. mája 2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 3T/67/2016 z 22.08.2018 vo výroku o vine v bode 2/, vo výroku o právnej kvalifikácii v bode 1/
a vo výrokoch o treste a ochrannom opatrení.

II. Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

konanie obžalovanej Q. D. v bode 1/ sa právne kvalifikuje ako zločin úverového podvodu podľa § 222
ods. 2, 4 Tr. zák., pretože ako zamestnanec toho, kto úver poskytuje, umožnila získať úver tomu, o kom
vedela, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a spôsobila tak značnú škodu.

Za to sa odsudzuje podľa § 222 ods. 4 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. j), § 38 ods. 3 a § 39 ods.

1, 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 a § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov a zároveň sa jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. sa obžalovanej ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému

výchovnému programu.

III. Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že

Obžalovaná Q. D., nar. XX.X.XXXX v I. Z. O., trvale bytom E., ul. Z. XX/X, vydatá, bez pracovného
pomeru

sa uznáva vinnou, ž e1. ako zamestnankyňa H. B. Q., a.s., dňa 21.7.2010 v priestoroch pobočky H. B. Q., a.s., na ulici
Q. XX/XXX v I. Z. O. prijala od F. I. vyplnenú žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, kde ako
žiadateľ bola uvedená V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XXX a spolu žiadateľ D.. F. I., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom E. H. č. XX, pričom ich osobné údaje k získaniu predmetného úveru od
OTP Banky Slovensko, a. s. boli použité bez ich vedomia a súhlasu, k žiadosti boli ďalej predložené
kópie ich občianskych preukazov a taktiež nepravdivé údaje o ich príjmoch a výdavkoch, obvinená Q.
D. tieto potvrdenia o príjmoch, ako aj osobné údaje uvedených osôb z dokladov totožnosti osvedčila
za pravé, hoci originály materiálov jej nikdy neboli predložené, následne v rozpore so zákonom a

záväznými internými predpismi bez osobnej účasti žiadateliek o úver, bez poverenia ich identifikácie
dňa 27.7.2010 za OTP Banku Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, podpísala
zmluvu OTP hypoúvere č. 049/4012/10SU, na základe čoho bol poskytnutý úver vo výške 104.000 €,
za ktorý F. I. zakúpila v mene V. R. nehnuteľnosť a to rodinný dom číslo súpisné XXXX s príslušenstvom
a pozemkami v k. ú. K., vedenú na LV č. XXXX, Okresného úradu odboru katastra K., hoci na to od
nej nemala splnomocnenie, ktorým konaním obvinená Q. D. spôsobila OTP Banke Slovensko, a.s., so

sídlom Štúrova č. 5, 813 54 Bratislava škodu vo výške 106.476,18 €,

2. dňa 23.11.2010 v Žiari nad Hronom, ako zástupkyňa spoločnosti Fin Consulting, a.s., Bratislava
zaoberajúcej sa sprostredkovaním úverov, v snahe pomôcť príbuzným získať úvery, spísala žiadosti o
poskytnutie hypoúverov vo výške 10.000 € pre F. I. a 88.000 € pre J. A., ktoré následne predložila v

miestnej pobočke spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a.s., Bratislava, kde uviedla nepravdivé údaje o
výškepríjmovavýdavkovžiadateľovoúveranepravdivépotvrdeniaovýškepríjmunazákladedaňového
priznania, ktoré sama vypísala, banka však nepravdivosť údajov zistila, žiadostiam nevyhovela, pričom
v prípade schválenia úveru by spoločnosti UniCredit Bank, a.s., Bratislava spôsobila škodu vo výške
98.000 €,

t e d a

obžalovaná Q. D.

v bode 1, ako zamestnanec toho, kto úver poskytuje umožnila získať úver tomu, o kom vedela, že
nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a spôsobila tak škodu veľkého rozsahu,

vbode2dopustilasakonania,ktorébezprostrednesmerovalokdokonaniuzločinuaktoréhosadopustila

v úmysle, ako iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožniť získať úver tomu, o kom
vedela, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a tak spôsobiť značnú škodu, k dokonaniu
zločinu však nedošlo,

č í m s p á ch a l a

- v bode 1 obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona,

- v bode 2 zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 222 ods. 5 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona za existencie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, pri aplikácii § 39 ods. 1, ods. 3 písm.

c/ Trestného zákona, § 41 ods. 3 Trestného zákona, k spoločnému trestu odňatia slobody v trvaní 5
(päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona súd zrušuje výrok o vine a treste uložený obžalovanej Rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom, spisovej značky 1T/36/2013 zo dňa 28.3.2013, právoplatného dňa
28.3.2013.Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona, súd ukladá obžalovanej ochranný
dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, súd obžalovanej ukladá v rámci nariadeného ochranného
dohľadu osobne sa hlásiť na obvodnom oddelení PZ príslušnom podľa miesta trvalého bydliska
obžalovanej, v časovom horizonte 1 x za 3 mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom
Štúrova č. 5, 813 54 Bratislava, poškodenú V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XXX a D.. F. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. H. č. XX odkazuje so svojim nárokom na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná Q. D., ktoré prostredníctvom
svojho obhajcu aj písomne odôvodnila a navrhla, aby bola spod obžaloby oslobodená.

Obhajoba argumentuje najmä týmito skutočnosťami: za kontrolu totožnosti, pravosť a úplnosť dokladov
voči OTP zodpovedá sprostredkovateľ úveru Fin Consulting, a.s.; obžalovaná nebola oprávneným
zamestnancom H. ohľadne poskytnutia spotrebného úveru (nebola úverovým poradcom, riaditeľom
pobočky banky ani písomne povereným pracovníkom banky); obžalovaná nemala žiadny motív k

žalovanému protiprávnemu konaniu; nebolo preukázané, že obžalovaná vedela, že žiadateľky o úver
zastúpené Fin Consulting, a.s. a zastúpené F. I., nespĺňajú podmienky určené na jeho poskytnutie;
obžalovaná nevedela, že všetky doklady poskytnuté F. I. sú falšované; obžalovaná postupovala pri
svojom konaní v OTP podľa zaužívanej praxe (v súlade so zákonom a vnútornými predpismi OTP);
obžalovaná popierala vzájomnú dohodu s F. I., čo táto potvrdila aj na hlavnom pojednávaní; obžalovaná

neosvedčila žiadne doklady ako pravé (ani nepripojila overovaciu klauzulu žiadneho znenia); aj D.. F.
ako poverený riaditeľ pobočky OTP banky v I. Z. O. prekontroloval pred podpisom úverové zmluvy, ktoré
považovalzabezchybné;priprevodnýchpríkazochSM52a53nejdeopodpisyobžalovanej;obžalovaná
pracovala v OTP banke do 20.08.2010 a čerpanie úveru bolo spustené až neskôr; u obžalovanej nejde
o pokračovaciu trestnú činnosť (body 1/ a 2/ výroku napadnutého rozsudku), pretože nie je preukázaná

ani objektívna ani subjektívna súvislosť (naviac trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/36/2013 bol už medzičasom vykonaný).

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume dospel k právnemu názoru, že zistené

pochybenia je potrebné napraviť spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.

Na Okresný súd v Žiari nad Hronom bola dňa 16.09.2015 podaná obžaloba na Q. D. pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, 4 Tr. zák. a na obžalovanú F. I. pre
označený zločin, ako aj prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Podľa výroku obžaloby sa obe obžalované mali dopustiť trestnej činnosti tak, že

na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody dňa 21.07.2010 v Žiari nad Hronom obvinená F. I. v
úmysle získať pre seba finančné prostriedky podala obvinenej Q. D., v tom čase zamestnanej v H. B.

Q., a.s., v pobočke H. B. Q., a.s., na ulici Q. I. Z. O., žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, kde ako
žiadateľauviedlaosobuV.R.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomJ.XXXaspolužiadateľaosobuD..F.I.,nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. H. XX, teda použila bez ich vedomia a súhlasu ich osobné údaje k získaniu
hypoúveruodOTPBankySlovensko,a.s.,vbankevžiadostipredložilakópieichobčianskychpreukazov,
taktiež nepravdivé údaje o ich príjmoch a výdavkoch, o čom obvinená Q. D. vedela a napriek tomu

potvrdenia o príjmoch, ako aj osobné údaje uvedených osôb osvedčila za pravé, hoci originály jej nikdy
neboli predložené, následne dňa 27.07.2010 po uzavretí Zmluvy o OPThypo úvere č. 049/4012/10SU s
OTP Bankou Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava bol poskytnutý úver vo výške 104.000,- Eur,
za ktorý obvinená F. I. zakúpila v mene V. R. nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXXX s príslušenstvom
a pozemkami v k. ú. K., zapísanú na LV č. XXXX, hoci na to od nej nemala splnomocnenie, pričom

úver sa zaviazala vrátiť v 203 pravidelných mesačných splátkach po 816,17 Eur, pričom z predmetného
úveru doposiaľ bolo sporadicky uhradených len niekoľko nižších splátok, čím týmto konaním obvinená
F. I. spôsobila V. R. a D.. F. I. vážnu ujmu na ich právach a spolu s obvinenou Q. D. spôsobili OTP Banke
Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava škodu vo výške 106.476,18 Eur.Keďže spoluobžalovaná F. I. na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2016 vinu zo žalovaných trestných
činov priznala a okresný súd jej vyhlásenie prijal, rozsudkom z označeného dňa bola uznaná vinnou v

zmysle obžaloby a postihnutá trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu (konanie
ohľadne obžalovanej Q. D. bolo zo spoločného konania vylúčené na samostatné konanie).

V samostatnom trestnom konaní, to znamená v teraz prejednávanej veci, bola obžalovaná Q. D. uznaná
vinnou tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd sa náležite vysporiadal s obhajobou
obžalovanej, ktorá je opakovane pertraktovaná aj v podanom odvolaní.

V bode 23. rozsudku okresný súd uvádza: „Z prevedeného dokazovania jednak výsluchom svedkov a
jednak listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisového materiálu vyplynula pre súd teda jednoznačne

okolnosť, že v súdenej veci išlo o poskytnutie hypotekárneho úveru, kde ako žiadateľky o poskytnutie
hypotekárneho úveru mali vystupovať fyzické osoby, v danom prípade svedkyňa poškodená V. R.,
resp. svedkyňa poškodená D.. F. I., za súčinnosti sprostredkovateľa poskytnutia hypotekárneho
úveru, kde v danom prípade vystupovala spoločnosť Fin Consulting, a. s. prostredníctvom svojej
pracovníčky svedkyne F. I.. Je nutné konštatovať, že proces poskytnutia hypotekárneho úveru za

takýchto predpokladov pozostával z dvoch štádií. Prvé štádium procesu spočívalo v predložení
žiadosti o poskytnutie hypotekárneho úveru fyzickej osobe a dokladov potrebných na posúdenie
oprávnenosti poskytnutia úveru prostredníctvom finančného sprostredkovateľa, v danom prípade
svedkyne F. I., kde zákon, resp. interný predpis nevyžadoval zo strany pracovníka OTP banky fyzické
overenie za fyzickej prítomnosti žiadateľa o poskytnutie hypotekárneho úveru, pričom postačovalo,

že pracovníkovi OTP banky boli predložené fotokópie požadovaných dokladov, kde zodpovednosť,
že tieto požadované doklady sú identické s ich originálmi, zaťažovala sprostredkovateľa žiadateľa o
poskytnutie hypotekárneho úveru. Druhým štádiom poskytnutia hypotekárneho úveru, ako to vyplýva
z predpisov, ale i zákonnej úpravy, bolo uzatváranie dvojstranného právneho úkonu medzi žiadateľom
o poskytnutie úveru a pracovníkom OTP banky oprávneným na základe pracovného zaradenia alebo

písomného poverenia nadriadeného takýto úver vybavovať, v ktorom štádiu však už zákonodarca aj
interné predpisy jednoznačne ukladali každému pracovníkovi OTP banky povinnosť fyzickej kontroly
žiadateľa o poskytnutie hypotekárneho úveru, stotožnenia fyzickej osoby pri jej osobnej účasti s údajmi
uvedenými v predloženom originály preukazu totožnosti, v danom prípade občianskeho preukazu, čo
bolo preukázané jednak platnou právnou úpravou v čase uzatvárania zmluvy o hypotekárnom úvere a

jednak svedeckou výpoveďou svedka D.. O. F.".

V bode 24. napadnutého rozsudku okresný súd konštatuje, že: „Za takejto preukázanej dôkaznej
situácie sa javí obrana obžalovanej v súvislosti s tým, že ako pracovníčka H. B., ktorá v konečnom
dôsledku vybavovala doklady pre poskytnutie úveru, nebola povinná fyzicky kontrolovať osobu žiadateľa

o poskytnutie hypotekárneho úveru za účelovú. Skutočnosť, že svedkyňa poškodená V. R., ale aj
svedkyňa poškodená D.. F. I. nebola nikdy prítomná osobne v príslušnej pobočke OTP banky, mal
súd nesporne za preukázanú z výpovede oboch svedkýň poškodených, ktoré vylúčili, že by niekedy
v minulosti pred začatím trestného stíhania osobu obžalovanej poznali, resp. videli. Obrana zo strany
obžalovanej, že táto nebola poučená o obsahu interných procesných predpisov upravujúcich postup pri

čerpaní a poskytovaní hypotekárnych úverov bola taktiež jednoznačne podľa názoru súdu vyvrátená
listinným dôkazným materiálom a to potvrdením o účasti obžalovanej na školení s pracovno-právnymi
predpismi vrátane autentického podpisu obžalovanej, ktorý potvrdzuje účasť na takomto preškolení".

Skutočnosť, že by obžalovaná nebola subjektom žalovaného trestného činu, okresný súd vyvracia

v bode 28. napadnutého rozsudku, keď uvádza, že: „Na základe prevedeného dokazovania
odôvodneného zhora mal súd nesporne za preukázané, že práve osoba obžalovanej ako pracovníčka
v pracovno-právnom pomere banky, ktorá úver poskytovala, bola subjektom trestného činu podľa hore
uvedeného zákonného ustanovenia. Obrana obžalovanej v tomto smere, že ako univerzálny bankár v
časeuzatváraniazmluvybolalenvpodstatevofunkciipokladníka,bolavyvrátenásvedeckouvýpoveďou

svedka D.. F., ale i samotnou okolnosťou, že v prípade, že by obžalovaná pracujúca v pozícii pracovníka,
ktorý nie je oprávnený vykonávať takýto právny úkon, by nemala prístup do elektronickej siete zadať
doklady potrebné na poskytnutie úveru ústrediu a následne po schválení zmlúv o poskytnutí
hypotekárneho úveru žiadateľkám, túto predložiť na realizáciu".Vedomosť obžalovanej, že žiadateľky o poskytnutie hypotekárneho úveru nespĺňajú preň podmienky,
okresný súd konštatuje v bode 29. napadnutého rozsudku, keď zdôrazňuje, že: „Vzhľadom na striktnú

úpravu poskytovania hypotekárneho úveru fyzickým osobám a žiadateľom o poskytnutie
hypotekárneho úveru jednak zákonnou úpravou zhora a jednak internými predpismi, obžalovaná musela
mať jednoznačne vedomosť o tom, že v danom prípade žiadateľky nespĺňajú podmienky určené na
poskytnutie hypotekárneho úveru, nakoľko svojim konaním porušila proces identifikácie a stotožnenia
žiadateľky o poskytnutie hypotekárneho úveru, tým že porušila zákonom stanovenú, ale i interným

predpisom stanovenú povinnosť identifikácie takejto osoby. Súd mal nesporne za preukázané, že
takýmto svojim konaním umožnila získať úver žiadateľkám, ktoré paradoxne reálne o hypotekárny úver
aninepožiadali,nakoľkobeztakéhotokonaniazostranyobžalovanejbybolavylúčenámožnosťčerpania
a poskytnutia úveru žiadateľkám, ktoré o hypotekárny úver reálne ani nepožiadali".

Krajský súd k argumentácii okresného súdu dodáva, že obžalovaná Q. D. napr. pri žiadosti o poskytnutie

spotrebného úveru z 21.07.2010 ohľadne občianskeho preukazu V. R., ako aj jej vodičského preukazu a
tiež ohľadne občianskeho preukazu D.. F. I., ako odborný retailový poradca, overuje označené doklady,
že ich fotokópia súhlasí s originálom, pričom ich overuje pod ÚV lampou (pod ÚV lampou sa však overujú
originály príslušných dokladov, ktoré obžalovaná Q. D. nemala nikdy k dispozícii).

V zmluve o OTP hypoúvere z 27.07.2010 obžalovaná Q. D. svojim podpisom potvrdzuje, že „V. R.,
rodné číslo: XXXXXX/XXXX, číslo OP: SL XXXXXX a F. I., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, číslo OP: SP
XXXXXX predo mnou vlastnoručne podpísali tento dokument. Dátum: 27.07.2010 Meno a priezvisko
povereného zamestnanca pobočky: Q. D.", pričom ďalej je uvedené, že „Totožnosť bola overená na
základe horeuvedených čísel OP".

Krajský súd má teda za to, že skutkové zistenia okresného súdu uvedené v bode 1. výroku napadnutého
rozsudku zodpovedajú skutočnosti (povinnosťou okresného súdu však bude previesť opravu v riadku
11, a to namiesto nesprávneho „bez poverenia ich identifikácie", na správne „bez preverenia ich
identifikácie"), čo po právnej stránke znamená, že ako zamestnanec toho, kto úver poskytuje, umožnila

získať úver tomu, o kom vedela, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a spôsobila tak
značnú škodu, a to predstavuje zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, 4 Tr. zák.

Nesprávna právna kvalifikácia skutku uvedeného v bode 1. výroku napadnutého rozsudku - ako obzvlášť
závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, 5 Tr. zák. - musela byť preto vykonaná zrušením

výroku o vine, a to iba v časti týkajúcej sa jeho právnej kvalifikácie, a táto náprava bola vykonaná
pridelením správnej právnej kvalifikácie, ako je už vyššie uvedené.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2. výroku napadnutého rozsudku, treba uviesť, že za tento skutok už bola
medzičasom obžalovaná Q. D. trestne postihnutá rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.

zn. 1T/36/2013 z 28.03.2013 (uložením trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, zároveň aj s uložením probačného dohľadu
nad správaním v skúšobnej dobe - pričom na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn.1T/36/2013z30.01.2019savoznačenejskúšobnejdobeosvedčilaahľadísanaňu,akokebynebola
odsúdená) a okresný súd mal za to, že medzi bodmi 1. a 2. ide ako o subjektívnu, tak aj objektívnu

súvislosť, to znamená o pokračovaciu trestnú činnosť.

VzhľadomnajmänarozdielnepostavenieobžalovanejQ.D.pripáchanítrestnejčinnostivbodoch1.a2.,
rôzny spôsob páchania trestnej činnosti, rôzne okolnosti, za ktorých boli tieto trestné činnosti páchané,
krajský súd nemal za to, že by bolo bezpečne preukázané, že medzi bodmi 1. a 2. výroku napadnutého

rozsudku ide ako o subjektívnu, tak aj objektívnu súvislosť, to znamená, že by išlo o pokračovací trestný
čin.

Z uvedeného potom vyplýva, že trestné činnosti, ktoré spáchala obžalovaná v júli 2010 a v novembri
2010 treba považovať za samostatné trestné činnosti, čo znamená, že nejde o pokračovací trestný

čin, nebol daný dôvod pre rušenie rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/36/2013 z
20.08.2013 a ukladanie spoločného trestu za obe trestné činnosti.Krajský súd preto zrušil výrok 2. napadnutého rozsudku v celom rozsahu a náväzne potom aj výroky o
treste a ochrannom opatrení (pre rušenie výroku o odkázaní poškodených strán s ich nárokmi na civilný
proces nebol daný dôvod).

Keďže do úvahy prichádzal trestný postih obžalovanej za zločin úverového podvodu podľa § 222
ods. 2, 4 Tr. zák., spáchaný spôsobom uvedeným vo výroku 1. napadnutého rozsudku, krajský
súd prihliadol predovšetkým na: relevantné skutočnosti, za ktorých bola trestná činnosť spáchaná;
obžalovanej poľahčovalo, že pred spáchaním trestnej činnosti viedla riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.);

až na spáchanie ďalšej trestnej činnosti dňa 23.11.2010 (konanie Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 1T/36/2013), ohľadne ktorej sa na obžalovanú hľadí v súčasnosti akoby nebola odsúdená,
obžalovaná aj po spáchaní teraz prejednávanej trestnej činnosti viedla riadny život; vzhľadom na
prevahu poľahčujúcich okolností prichádza do úvahy u obžalovanej zmiernená základná trestná sadzba
v zmysle § 222 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zák. (to znamená 7 rokov až 9 rokov a
8 mesiacov odňatia slobody).

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

S prihliadnutím aj na dlhšiu dobu, ktorá uplynula od spáchania stíhanej trestnej činnosti má krajský
súd za to, že je na mieste aplikovať ustanovenia Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu a
obžalovanej uložiť za spáchanú trestnú činnosť trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Spoukazomnaosobuobžalovanej,akoajokolnostiprípadu,bolonamiestevýkontrestuodňatiaslobody

podmienečne odložiť na dlhšiu skúšobnú dobu, zároveň aj s uložením probačného dohľadu nad jej
správanímvskúšobnejdobeatiežajsuloženímpovinnostiuvedenejvovýrokutohtorozsudkukrajského
súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku

krajského súdu, keď ponechal nedotknutým bod 1. výroku napadnutého rozsudku (v skutkových
zisteniach), ako aj výrok o náhrade škody, za trestnú činnosť uvedenú v bode 1. výroku napadnutého
rozsudku a správne právne kvalifikovanú krajským súdom, uložil obžalovanej primeraný trest, pričom v
časti, v ktorej zistil pochybenia, nápravu urobil zrušením príslušných výrokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.