Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 16, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/43/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216010176

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Koblišková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216010176.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou, v trestnej veci obžalovaného:
C. E., U.. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa

16.07.2018 v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C.Ú. E., U.. XX.XX.XXXX H. O. F., O. N.
E., F. R. T. XXX/XXX, F.,
O. N. E.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 13. augusta 2015 v poobedňajších hodinách v rodinnom dome na adrese F.U., T. Z.. Č.. XXX/XXX,
okres Dunajská Streda, fyzicky napadol svoju matku H. E., ktorú viackrát päsťou udrel do oblasti hlavy,
tváre a hrudníka, následkom čoho poškodená H. E. utrpela zranenia, a to vnútrolebečné krvácanie,
zlomeninu pravej čeluste, zlomeninu pravej očnice, zlomeninu nosových kostí, zakrvácanie do pravej
prínosovej dutiny, krvnú podliatinu okolo pravej očnice, otras mozgu 1. Stupňa, pomliaždenie steny
hrudnej vľavo s dobou liečenia 5-6 týždňov,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, osobe
vyššieho veku,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:Podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j/, § 38 odsek 2, odsek 3

Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, vo výške 855,14 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 30.03.2016 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 1 Pv
549/15/2201-12 zo dňa 23.03.2016 na obžalovaného C. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného

zákona spáchaného v štádiu dokonaného trestného činu.

Súd vykonal dňa 16.07.2018 na hlavnom pojednávaní dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/94/2017-115 zo dňa 16.11.2017, ktorého právnym názorom bol
viazaný - výsluchom obžalovaného C. E. (i čítaním jeho výpovede z prípravného konania), výsluchom

svedka H. E., resp. tiež čítaním jeho výpovede z prípravného konania, čítaním výpovede poškodenej H.
E.zprípravnéhokonaniaačítanímaoboznámenímlistinnýchdôkazovzvyšetrovaciehospisuORP-823/
VM-DS-2015 (tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 16.07.2018), pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný C. E. na hlavnom pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že on 13.08.2015 prišiel domov
z roboty a poškodená tam už bola dobitá, pričom on nevie, ako sa to stalo. Ona nevedela, čo robí,
bola na pumpe v Trhovej Hradskej, nič si nepamätala. Na neho tlačil prokurátor, aby niečo podpísal,
povedal mu, že tým sa to preňho skončí, že má povedať toto toto, aj tam povedal, že to neurobil. On
len podpísal, čo mu dali podpísať. S poškodenou žil v spoločnej domácnosti od narodenia, mali dobrý

vzťah, nemal dôvod jej ublížiť. Brat žil s nimi tiež, nežije s nimi len posledných 8-10 rokov. Poškodená
mala zdravotné problémy, nevedela, čo robí, čo rozpráva. Vymyslela si, že ide do parku, že ju zbili, že
jej zobrali peniaze na čerpacej stanici. Potom tam išiel a nič to nebolo. Poškodená mu po návrate z
práce v ten deň povedala, že bola v parku a obchode, že spadla z bicykla, išiel do parku, ale nič tam
nebolo, nedovolila mu volať lekára. Tieto zdravotné problémy jej začali rok až dva predtým, ako sa stal

skutok. Stávalo sa, že sama odišla na bicykli, potom nevedela ani, kde bola, vymýšľala si, že jej ublížili
cudzí ľudia. Nebola schopná sama viesť domácnosť. Na lekárske prehliadky ju vodieval pravidelne brat,
brala pravidelne lieky na vysoký tlak. Jemu poškodená nevyčítala, že jej v ten deň ublížil. Uviedol, že sa
priznáva, lebo nevedel, čo podpisuje. Nie je liečený na žiadnu duševnú poruchu alebo chorobu, nemá
obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Nevedel uviesť, prečo poškodená označila ako útočníka jeho.

Rovnako nevedel uviesť, prečo jeho brat tvrdil, že sa mu matka sťažovala, že ju (obžalovaný) bije.
Predtým nikdy matku nenapadol.

Bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 07.12.2015, v ktorej obžalovaný
vypovedal, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, uvedeného skutku

sa dopustil, avšak nechce sa k tomu vyjadrovať. Požiadal o začatie konania o dohode o vine a treste.
Prevzal uznesenie o vznesení obvinenia a zároveň sa vzdal práva podať sťažnosť proti nemu. Zápisnicu
o tomto výsluchu podpísali dvaja príslušníci PZ, obvinený, prokurátor a tlmočník. Obvinený vyhlásil, že
obsah zápisnice je v súlade s jeho výpoveďou a nežiada jej opravu alebo doplnenie.

Bola prečítaná aj tá časť zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 20.03.2017, kde najskôr obhajca
obžalovaného uviedol, že obžalovaný chce urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, resp. následná výpoveď obžalovaného, ktorý v nej
uviedol, že si to rozmyslel, nepriznáva sa, svoju matku nezbil, nepriznáva sa k trestnej činnosti. Z danej
výpovede obžalovaného vyplýva, že keď v daný deň prišiel domov z práce, videl, že matku niekto

zbil. Keď sa jej spýtal, kto ju zbil, nevedela povedať. Poškodená nevedela, o čom rozpráva. Chcel juzobrať k lekárke, ale poškodená nechcela. Poškodená povedala, že bola v obchode a niekto ju zbil.
On si uznesenie o vznesení obvinenia ani neprečítal, nevie moc po slovensky, nerozumie sa zákonom,
nevedel, čo podpisuje, policajti mu pri podpisovaní povedali, že keď nepodpíše zápisnicu, tak ho zoberú

do väzby, on sa nesťažoval, lebo sa bál. Na druhý deň zobral poškodenú k lekárovi brat H., on bol
v robote. Poškodená bola nenormálna, nevie odkedy bola chorá. Rozhodne on poškodenú v ten deň
nezbil.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka H. E., vzhľadom na to, že tento po poučení v

zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku odmietol vypovedať. Z jeho výpovede z prípravného konania
vyplýva, že poškodená k nemu prišla dňa 13.08.2015 asi o 13.00 hod. a povedala mu, že ju zbil jeho
brat C., neuviedla kedy. Zobral ju na políciu, aby podala naňho trestné oznámenie. Poškodená mala na
tvári strašné podliatiny, celá pravá strana tváre bola fialová, tak policajt povedal, že ju treba ošetriť, aké
má zranenia. Poškodenú odviezol do nemocnice, kde ju ošetrili a zistili, že mala otras mozgu, zlomeninu
pravej čeľuste, zlomeninu pravej očnice a krvnú podliatinu okolo pravej očnice. Poškodená zostala v

nemocnici, kde jej urobili CT vyšetrenie a zistili vnútrolebečné krvácanie, zlomeninu nosových kostí,
zakrvácanie do pravej prínosovej dutiny a pomliaždenie hrudníka. Poškodená na vlastnú zodpovednosť
po pár dňoch opustila nemocnicu. Na druhý deň u obvodného lekára poškodená uviedla, že jej neublížil
C. E., zrejme to uviedla preto, že nechcela naňho podávať trestné oznámenie. Brata C. sa pýtal, čo sa
stalo, ale ten mu uviedol, že nevie, čo sa stalo, že on ani nebol doma, že on jej nič nespravil. Poškodená

mu stále hovorila, že ju obžalovaný zvykne biť, na to obžalovaný vždy hovoril, že to nie je pravda, že
poškodenáspadla.Jepravdou,žepoškodenárokpredskutkomspadla,vtedyjunašlasusedkanadvore,
poškodená si vtedy rozbila hlavu, mala jazvu na tvári a otras mozgu. Obžalovaný matku po odvoze do
nemocnice nehľadal, pretože sa o ňu vôbec nestaral. Nevedel uviesť, prečo poškodenú nezobral do
nemocnice obžalovaný.

Zo znaleckého posudku znalca G.. A. E. Č.. XX/XXXX vyplýva, že poškodená pri incidente utrpela
nasledovné zranenia: vnútrolebečné krvácanie, zlomeninu pravej čeľuste, zlomeninu nosových kostí,
zakrvácanie do pravej prínosovej dutiny, krvnú podliatinu okolo pravej očnice, otras mozgu 1. stupňa,
pomliaždenie steny hrudnej vľavo. Mechanizmom vzniku týchto úrazov boli viacnásobné údery pevným

tupým predmetom do oblasti pravej polovice tváre poškodenej spredu. Na koži tváre neboli popisované
žiadne oderky, ani rany, čo svedčí pre tuhý tupý zraňujúci predmet, bez hrán, hrotov, ostria. Takýmto
predmetommohlabyťajpäsťútočníka.Natvárinebolipopisovanézranenia,ktorébyvzniklijednoznačne
údermi palicou. Toto násilie bolo pomerne intenzívne, na tvári poškodenej vznikli pomerne rozsiahle
krvné výrony v mäkkých častiach, ktoré sčasti vznikli priamym úderom, sčasti boli následkom krvácania

zo zlomených tvárových kostí. Intenzita úderov sa nevyčerpala pomliaždením tváre, pokračujúce násilie
viedlo k zlomeninám hornej čeľuste, zlomeninám nosových kostí a k zlomeninu okraja očnice. Zlomeniny
čeľuste prelomili prednú stenu čeľustných dutín, ktoré následne zakrvácali. Údermi na hlavu došlo
následne k ľahkému otrasu mozgu a k vnútrolebečnému krvácaniu vpravo v spánkovej oblasti. Nález
na ľavej strane hrudníka objektívne nebol popísaný, uvedená bola len bolestivosť ľavej strany hrudníka

- tá mohla byť následkom tupého úderu menšej intenzity na stenu hrudníka. Popísané zranenia mohli
vzniknúť tak, ako to uvádza poškodená - opakovanými údermi do tváre tupým predmetom.

Z úmrtného listu H.A. E., A.. C. vyplýva, že táto sa narodila 05.12.1939 a zomrela 14.10.2015.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že obžalovaný nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol od 13.02.2013 do 17.06.2014.

Bola prečítaná výpoveď poškodenej H. E. z prípravného konania, pred vznesením obvinenia
obžalovanému, zo dňa 09.10.2015, v ktorej poškodená uviedla, že bola v nemocnici v Dunajskej Strede,

pretože ju jej syn C. E. zbil v ich dome, nepamätala si presný deň. Udrel ju do oblasti hrudníka, viackrát ju
udrel päsťou do oblasti tváre. Mala veľké bolesti, ale nechcela ísť k lekárovi, lebo sa hanbila za správanie
svojho syna. Keďže bola veľmi zbitá, jej druhý syn H. E. ju zobral do nemocnice. Tam ju ošetrili, po pár
dňoch na vlastnú zodpovednosť z nemocnice odišla. Zranenia nevedela presne opísať. Uviedla, že jej
syn C. ju veľakrát zbil, udieral ju takou silou, že videla hviezdy. Mala také bolesti, že musela ležať v

posteli, na druhý deň vstala z postele, ale kým mala bolesti, musela stále ležať. Jej syn C. ju zbil preto,
že mu vynadala, že nepracuje a nestará sa o dom.Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol
doposiaľ dvakrát súdne trestaný:
1/ Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 30.09.2003 mu bol uložený podmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou do 16.10.2005 (krádež), hľadí sa naňho akoby nebol
odsúdený,
2/ Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dńa 09.12.2003 mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 04.02.2005 (krádež), hľadí sa naňho akoby nebol
odsúdený.

Z lustrácie Registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný za posledných 5 rokov spáchal 6 priestupkov,
všetky pre porušenie pravidiel cestnej premávky s pokutami od 20,- do 60,- eur.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky. Podľa ods. 2 písm. a/ odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za
jednoznačne preukázanú, a to nielen v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie. V prvom rade
vôbec nesedí obrana obžalovaného, že dňa 13.08.2015 bol od rána v práci a keď prišiel poobede okolo
piatej, šiestej domov, bola tam poškodená už dobitá. Z obsahu predbežnej správy pre políciu zo dňa

13.08.2015 G.. B. H. vyplýva, že poškodená bola minimálne v čase od 16,28 hod. (zrejme aj skôr)
prítomná v pohotovostnej chirurgickej ambulancii so svojím druhým synom H. (svedkom), preto nemohla
byť daného dňa ešte aj doma okolo piatej poobede, ako to uvádza obžalovaný, keďže do 18.08.2015
bola následne hospitalizovaná. Trestné oznámenie bolo potom podané až po prepustení poškodenej z
nemocnice, dňa 18.08.2015. Svedok H. E. uvádzal, že poškodená k nemu prišla daného dňa zbitá okolo

13,00 hod. a potom išli na políciu podať trestné oznámenie, kde im povedali, aby išli na vyšetrenie zistiť,
aké má zranenia, aký je ich rozsah. Výpoveď obžalovaného je v danom smere potom preukázateľne
nepravdivá.Zdanejlekárskejsprávyrovnakojednoznačnevyplýva,žepoškodenáoznačilaakoútočníka
obžalovaného,bolotomutakdňa13.08.2015,dňa18.08.2015pripodanítrestnéhooznámeniaarovnako
sa vyjadrila aj pri svojej výpovedi dňa 09.10.2015 (5 dní pred smrťou). Poškodená svoje tvrdenia

ohľadom označenia osoby útočníka ani raz nezmenila, vždy označila za útočníka obžalovaného, pričom
už z daného možno usudzovať, že jej kognitívne schopnosti v danom smere neboli nijako obmedzené,
či poškodené.

Z lekárskeho posudku doloženého obžalovaným do súdneho spisu vyplýva, že tento bol vyhotovený

posudkovým lekárom G.. N. Š. za účelom posúdenia odkázanosti na sociálnu službu. V tomto posudku
posudkový lekár uviedol, že poškodená je mobilná, kontinentná, dezorientovaná - dementná. K danému
súd uvádza, že tento posudok bol vypracovaný až po útoku na poškodenú, poškodená o necelý
mesiac zomrela. Bol vypracovaný za účelom posúdenia odkázanosti poškodenej na pomoc, resp. za
účelomjejumiestneniadodomovadôchodcov.Poškodenejbolurčenýnajvyššístupeňodkázanosti,bola

odkázanánanepretržitýdohľadpriväčšinečinností.Zposudkupotomvyplývajedineto,že„vďaka“útoku
obžalovaného na poškodenú, táto nebola schopná sa ďalej o seba sama už postarať. Do času útoku žila
poškodená s obžalovaným spoločne v jednom dome a je zrejmé, že celé dni trávila sama (obžalovaný
tvrdil, že bol od 06,00 hod. do 17,00 až 18,00 hod. v práci) a musela sa o seba starať sama, pričom do
času pred útokom zjavne potreba posúdenia jej odkázanosti či dohľad inej osoby nevznikla. Súd zároveň

dodáva, že starecká demencia je všeobecne známou duševnou poruchou, ktorú charakterizuje úbytok
rozumových schopností. Vychádzajúc však z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, t. j. najmä
z oboznámenej lekárskej správy, zápisnice o trestnom oznámení, resp. prečítanej zápisnice o výsluchu
poškodenej zo dňa 09.10.2015, však možno mať za jednoznačne preukázané, že poškodená bola
schopná chápať význam trestného konania a presvedčivo označiť za útočníka obžalovaného, pričom

daná skutočnosť je podporená aj výpoveďou svedka H. E., ktorý uvádzal, že poškodená sa mu aj v
minulosti viackrát sťažovala, že ju obžalovaný bije a dané sa dialo zjavne ešte v čase, kedy poškodená
nebola odkázaná na celodennú starostlivosť a dohľad. Obrana obžalovaného je potom podľa názoru
súdu účelová a nepravdivá, nie je podporená žiadnym reálnym dôkazom. Sám obžalovaný uvádzal,že do času útoku poškodená brala len lieky na vysoký tlak, jej zdravotný stav nevyžadoval sledovanie
lekárom.

Súd odmietol návrh obhajcu obžalovaného na predvolanie znalca za účelom zistenia, či zranenia
poškodenej mohli vzniknúť aj inak ako bolo popísané v znaleckom posudku, resp. na vyhotovenie
znaleckéhoposudkunaposúdenievierohodnostivýpovedepoškodenejvprípravnomkonaní.Vykonanie
daných dôkazov sa javí absolútne neúčelné a zbytočné. Znalec vo svojom znaleckom posudku celkom
jednoznačne popísal spôsob vzniku zranení poškodenej. Nie je zmyslom znaleckého dokazovania

zisťovať všetky možné spôsoby vzniku popísaných zranení poškodenej, keď poškodenou uvádzaný
spôsob vzniku zranení korešponduje so stanoviskom znalca. Rovnako nebolo dôvodné vyhotovenie
znaleckého posudku na posúdenie vierohodnosti výpovede poškodenej v prípravnom konaní. Výpoveď
poškodenej súd považuje jednoznačne za vierohodnú, samotnou poškodenou v priebehu dvoch
mesiacov pred smrťou nezmenenú, podporenú aj výpoveďou svedka H. E.. Naproti tomu výpoveď
obžalovaného je preukázateľne nepravdivá už od začiatku, v priebehu konania pravidelne menená,

bez akéhokoľvek racionálneho vysvetlenia, prípadne i s popieraním zaprotokolovaného obsahu jeho
doterajších výpovedí.

Súd mal preto vinu obžalovaného dostatočne preukázanú vykonaním všetkých dôkazov na hlavnom
pojednávaní, resp. vychádzajúc i z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a oboznámených, či

čítaných na hlavnom pojednávaní.

Protiprávnym konaním popísaným vo výroku rozsudku, obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko
obžalovaný úmyselne ublížil inému (poškodenej) na zdraví a takýto skutok spáchal na chránenej osobe,

ktorou bola poškodená - jeho matka, ktorá mala v čase skutku takmer 76 rokov. Obžalovaný bol v čase
spáchania skutku osobou s úplnou trestnoprávnou zodpovednosťou, konal úmyselne a chcel spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je v tomto prípade život
a zdravie iného.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním

trestného činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania trestného činu
obžalovaným, na jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Za prejednávanú trestnú činnosť mu uložil
trest odňatia slobody podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na daný trestný čin, t. j. podľa
§ 156 ods. 2 Trestného zákona. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písm. j/ T. z., teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a nebola zistená žiadna
priťažujúca okolnosť. Pri ukladaní trestu vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností došlo k zníženiu

hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, preto platila trestná sadzba 1 rok až 2 roky 4 mesiace.
Obžalovanému súdu uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto zníženej trestnej
sadzby - 12 mesiacov - ktorú výmeru považoval vzhľadom na osobu obžalovaného i s poukazom na
individuálnu a generálnu prevenciu za zákonnú a primeranú. Obžalovanému zároveň podmienečneodložil výkon trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby na 12 mesiacov, keďže mal za to, že
vzhľadom na osobu obžalovaného, na ktorého sa hľadí akoby nebol odsúdený, na jeho doterajší život,
prostredie, v ktorom žije a pracuje, resp. na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa

výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Súd tiež uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, v uplatnenej výške 855,14 eur ako náhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť poškodenej v dôsledku poškodenia jej zdravia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súd v Trnave, pokiaľ
sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa
rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods.

1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).