Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108010619
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2108010619.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr.JankyKlčovejaJUDr.VladimíraTencera,vtrestnejveciprotiobžalovanejA.D.preprečinpodvodu
podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, o odvolaní obhajkyne obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 18.11.2014, sp. zn. 3T/52/2008, na verejnom zasadnutí konanom dňa
20.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obhajkyne obžalovanej doc. JUDr. K. C., PhD z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu prečin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

ako účtovníčka firmy Ing. N. C. - doprava, Veterná č. 31, Trnava, IČO: 40342646 na neustálenom

mieste vystavila dňa 07. decembra 2005 faktúry č. 200500092 na sumu 3.127,05 EUR, č. 200500093
na sumu 2.561 EUR a dňa 16 januára 2006 faktúru č. 2006000001 na sumu 2.716 EUR a dňa 25.
januára 2006 faktúru č. 2006000002 na sumu 2.814,83 EUR a tieto zaslala odberateľovi spoločnosti
TranspedInternationalTransportGmbH. Wőrgl,Rakúskarepublika,prektorúfirmavykonávalaprepravu
tovaru, pričom na faktúrach bez vedomia a súhlasu majiteľa firmy Ing. N. C. - doprava Trnava uviedla
za účelom úhrady faktúr svoj účet č. IBAN: I. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený v T. D., a.

s. D., na ktorý jej boli v dôsledku toho z uvedenej spoločnosti zaslané dňa 19. januára 2006 suma
3.169,99,-EURpredstavujúca117.673,20,-Skadňa28.marca2006suma4.878,68EURpredstavujúca
181.233,20,- Sk, kde z prvej úhrady odviedla poškodenej firme sumu 100.000,- Sk a zvyšnú časť z úhrad
si neoprávnene ponechala a použila pre vlastnú potrebu a následne pred majiteľom predstierala, že
faktúry neboli zaplatené z dôvodu súdneho sporu, čo sa nezakladalo na pravde, čím spôsobila Ing. N.
C. škodu vo výške 6602,48 Eur (198.906,40,- Sk.).

Podľa § 44 Trestného zákona súd I. stupňa upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného
zákona, pretože trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/35/2009, zo dňa
19.10.2010 v trvaní 8 rokov považoval za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovaná zaviazaná k náhrade škody poškodenému

Ing. N. C. - doprava, IČO: 40342646, Trnava, Veterná 6558/31, vo výške 6602,48 Eur (198.906,40,- Sk)
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku bol poškodený Ing. N. C. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obhajkyňa obžalovanej doc. JUDr. K. C., PhD, ktorým sa
domáhala zrušenia napadnutého rozsudku súdu I. stupňa a vrátenia veci súdu I. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V písomných dôvodoch odvolania poukázala na to, že I. stupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový
stav veci na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a to z uvedených dôvodov :

Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať bez dôvodných pochybností, že skutok, ktorý sa

kladie obžalovanej za vinu, je trestným činom a dopustila sa ho obžalovaná. Jedným z obligatórnych
znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu je uvedenie do omylu iného
alebovyužitieomyluiného.Vykonanýmdokazovanímnebolopreukázané,žebyobžalovanápredstierala
okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutkovým stavom veci, teda že by uviedla iného do omylu. Toto
potvrdzujú aj svedecké výpovede, kedy svedkyňa I. C. potvrdila, že niekedy v decembri roku 2005 jej
volala obžalovaná a informovala ju o tom, že sú problémy v banke, že úhrada faktúry zo spoločnosti

Transped sa nedá vykonať, že finančné prostriedky sa nedajú previesť na účet spoločnosti jej syna
(poškodeného).

Z listinných dôkazov je zrejmé, že na vystavených faktúrach bolo popri čísle účtu poškodeného aj číslo
účtu obžalovanej v tvare IBAN. Obžalovaná na svoju obhajobu uvádzala, že to bolo z toho dôvodu,

aby sa zahraničné platby nevracali naspäť odosielateľom. Svedkyňa I. C., ktorá v čase neprítomnosti
svojho syna riadila jeho podnikateľskú činnosť, mala vedomosť o vedení čísla účtu obžalovanej v tvare
IBAN, nakoľko sa zahraničné platby vracali ako nedoručené a prevod finančných prostriedkov na účet
poškodeného sa nedarilo zrealizovať. Z listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli je zrejmé,
že 4 zo 6-tich poukázaných platieb sa vrátili. Rovnako tak považuje tvrdenie obžalovanej, že si časť

finančných prostriedkov ponechala z titulu úhrady vlastnej pohľadávky za svoje služby za pravdivé,
nakoľko svedkyňa I. C. priznáva, že posledné mesačné platby v mesiacoch 9/2005, 10/2005, 11/2005,
12/2005 za účtovníctvo vo vzťahu k obžalovanej neboli zaplatené. Svedkyňa I. C. tiež nespochybnila
ostatné služby, ktoré obžalovaná pre ich firmu vykonávala.

Spáchanie trestného činu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona nebolo dokázané
bez akýchkoľvek dôvodných pochybností, neboli naplnené obligatórne znaky tohto prečinu, najmä
subjektívna stránka, ktorá spočíva v úmyselnom konaní.

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava a v konaní ktoré mu predchádzalo bol porušený

zákon, najmä v ustanoveniach § 2 odsek 10, odsek 12 Trestného poriadku. Okresný súd rozhodol na
základe neúplne zisteného skutkového stavu veci, vykonané dôkazy nehodnotil v súlade so zákonným
hľadiskom, riadne nepreveril obhajobu obžalovanej a nezhromaždil všetky dostupné dôkazy, na ktorých
podklade by bolo možné vykonať správne a úplné skutkové závery.

Zároveň uviedla, že trestnoprávnu kvalifikáciu tohto konania určeného orgánmi činnými v trestnom
konaní a súdom ako podvod, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za krajný
prostriedok, ktorý má význam celospoločenský.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd I. stupňa vykonal časť konania v zmysle ustanovenia §
360Trestnéhoporiadku,nakoľkosanepodarilozistiťpobytobžalovanejanebolrealizovanýanipríkazna
zatknutie. Podmienky ustanovenia § 360 Trestného poriadku boli splnené aj v čase odvolacieho konania.

Súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zistil správne skutočný stav veci, konanie
obžalovanejposúdilvsúladesozákonomasvojerozhodnutieajnáležiteodôvodnilvzmysleustanovenia
§ 168 odsek 1 Trestného poriadku.Obžalovaná spáchanie trestnej činnosti poprela, na svoju obhajobu v podstate uviedla, že svoj účet
uviedla na faktúrach so súhlasom poškodeného, resp. jeho matky a časť peňazí si ponechala ako

kompenzáciu dlhu.

Výpoveďami poškodeného a svedkov I. C., U. R., A. C. ako i listinnými dôkazmi bola obhajoba
obžalovanej vyvrátená. Z uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaná nepožiadala
poškodeného, ani inú zodpovednú osobu, aby si mohla do faktúr uviesť svoj účet a nebolo ani

preukázané, že by mala voči poškodenému pohľadávku, ktorú by bolo potrebné kompenzovať.

Poškodený Ing. N. C. okrem iného vypovedal, že ak sa fakturovalo vnútroštátne, tak uvádzal čísla
svojho účtu v T., ak sa fakturovalo v cudzej mene, tak sa uvádzal účet v B. D.. Ani on, ani jeho matka
nedovolili obžalovanej, aby do faktúr uvádzala číslo svojho účtu. Nevie o tom, že by boli nejaké problémy
s prevodom peňazí z účtu rakúskej spoločnosti na jeho účet. Nič také mu nehovorila ani jeho matka

ani obžalovaná.

V nadväznosti na výpoveď poškodeného sú výpovede svedkov U. R. ako aj svedkyne I. C., ktorá
jednoznačne uviedla, že v roku 2005 odišiel jej syn pracovať do Veľkej Británie, svoju živnosť na
Slovensku viedol ďalej po konzultáciách s ňou, dal jej splnomocnenie na všetky úkony. Obžalovaná pre

nich externe vykonávala účtovníctvo asi od roku 2003 do roku 2005, keď živnosť skončila. Obžalovaná
pre nich pracovala na základe ústnej dohody. Dostávala odmenu vo výške 2.000,- Sk mesačne. Neskôr
zistila, že obžalovaná na faktúry uviedla čísla svojich účtov a to v súvislosti s úhradou faktúr spoločnosti
Transped. Keď peniaze neprišli ani na jeden účet, tak následne, keď jej syn prišiel zo zahraničia podali
trestné oznámenie, nakoľko v spoločnosti Transped zistili, že faktúry boli riadne uhradené.

K odvolaniu obhajkyne obžalovanej je potrebné uviesť, že svedkyňa I. C. jednoznačne vypovedala,
že na základe telefonátu od obžalovanej, že sa úhrada nedá previesť na účet v T., odkiaľ jej volali,
dala obžalovanej pokyn, aby peniaze nechala previesť na účet v B. D.. V žiadnom prípade obžalovanej
nedovolila, ani nedala súhlas, aby peniaze previedla na svoj účet. Tiež je potrebné uviesť, že ak aj

obžalovaná mala voči poškodenému pohľadávky, nič ju neoprávňovalo k tomu, aby si peniaze od
spoločnosti Transped nechávala previesť na svoj účet. Skutočnosť, že si obžalovaná nechávala previesť
peniaze na svoj účet potvrdzujú aj listinné dôkazy.

Krajský súd preto poukazuje v podrobnostiach na jednotlivé časti napadnutého rozsudku a jeho

odôvodnenie, ktoré si osvojuje.

V súlade so zákonom preto súd I. stupňa správne právne kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Pri úvahách o uložení trestu sa súd I. stupňa riadil ustanoveniami § 34, § 36, § 37, § 38, § 42 Trestného
zákona.

Správne súd I. stupňa aplikoval ustanovenie § 44 Trestného zákona a upustil od uloženia súhrnného
trestu, nakoľko trest uložený vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/35/2009 v trvaní 8 rokov je

vzhľadom na porovnanie zbiehajúcej sa trestnej činnosti primeraný.

V súlade so zákonom je postup v zmysle ustanovenia § 287 odsek 1 Trestného poriadku, ktorým bola
uložená povinnosť obžalovanej k náhrade škody poškodenému Ing. N. C. ako aj postup v zmysle § 288
odsek 2 Trestného poriadku, ktorým bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na

konanie o veciach občianskoprávnych.

Keďžekrajskýsúdnezistildôvodprezmenualebozrušenienapadnutéhorozsudku,odvolanieobhajkyne
obžalovanej ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.