Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 31C/269/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107213688
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5107213688.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobkyne:

P. Š., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. XXXX/XX, M. O. U., zastúpená splnomocneným zástupcom L. Š., O..
XX.XX.XXXX, V. F. XXXX/XX, M. O. U., proti žalovaným: 1/ D. K. W. Ú., F. F. F. X, Ž., C.: XX XXX XXX,
2/ U. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. G. XXX/XX, Ž., Z..Č.. Ú. O. X. Z. D. F., U. O. X, C., o zaplatenie 8.298,47
Eur s príslušenstvom a o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v rade 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.298,47 Eur, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rade 1/ a 2/ zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého.

Žalovaný v rade 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.298,47
Eur od 14.7.2009 do 9.7.2014, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy
8.298,47 Eur od 10.7.2014 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým,
že plnením jedného zo žalovaných v rade 1/ a 2/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 26.04.2007, následne po viacerých
doplneniach a rozšírení strán v konaní o žalovaného v rade 2/, sa domáhala po pripustení zmeny
uznesením zo dňa 06.09.2012 určenia, že mandátna zmluva č. XXXXXXXX je neplatná a žalovaní
v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 8.298,47 Eur s 9%-ným

úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia (čl. 310). Následne v časti druhého výroku bola
pripustená zmena (bez zmeny 1.petitu) uznesením zo dňa 20.11.2014 v znení, že žalovaný v rade
1/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 8.298,47 Eur a žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 8.298,47 Eur od
01.01.2006 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a trovy konania. Teda
žalobkyňa sa v zmysle obsahu návrhu domáhala: 1. Určiť neplatnosť mandátnej zmluvy a 2. Uloženie
povinnosti žalovaným. Pôvodne žiadala zaviazať najprv iba žalovaného v rade 1/, následne po rozšírení

návrhu aj žalovaného v rade 2/ spoločne a nerozdielne. Následne voči žalovanému v rade 2/ zobrala
žalobkyňa návrh späť v časti o zaplatenie sumy 8.298,47 Eur a voči žalovanému v rade 2/ trvala už
len na úrokoch z omeškania, keďže žalovaný 2/ bol v trestnom konaní zaviazaný zaplatiť žalobkyni
danú sumu. O tomto čiastočnom späťvzatí bolo rozhodnuté samostatným uznesením. Žalobkyňa svojnávrh odôvodnila tým, že požiadala U..V. o pomoc pre jej syna, dohodli sa a prostredníctvom notára
bolo všetko spísané, uzavreli mandátnu zmluvu, avšak U..V. bol nečinný, preto požiadala odstúpiť od
zmluvy a vrátiť preddavok, ktorý U..V. v mene W. Ú. prevzal. Išlo o sumu 250.000,- Sk. Ale zo strany

U..V. boli samé výhovorky, preto všetko oznámila na polícii. So žalovaným v rade 1/ uzatvorila mandátnu
zmluvu po prerokovaní s U..V., na základe ktorej zaplatila preddavok 250.000,- Sk. Spolu so žalobným
návrhom žalobkyňa predložila stanovy Občianskeho združenia W. Ú., príjmový pokladničný doklad zo
dňa 18.11.2005, dohodu o určení výšky odmeny zastupovania, mandátnu zmluvu.

2. Následne na to súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán v
konaní, vyjadrením sa zástupcu žalobkyne, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria
obsah spisu, ako aj fotokópie spisu Okresného súdu Čadca, č.k. 4Cb/3/2008 a vo veci dňa 04.08.2016
rozhodol. Rozsudok však bol napadnutý odvolaním a odvolacím súdom zrušený v časti výroku, ktorým
bol žalobný návrh zamietnutý voči žalovanému 1/ a v časti zaplatenia úroku z omeškania, ako aj v časti
trov konania. Rozsudok zo dňa 04.08.2016 vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a vo

výroku, ktorým súd zamietol návrh v časti určenia neplatnosti mandátnej zmluvy, zostal nedotknutý.

3. Odvolací súd vyslovil vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.03.2017 názor, že žalobkyňa sa domáha
plnenia voči žalovanému 1/ z dôvodu neplatnosti mandátnej zmluvy a voči žalovanému 2/ si nárokuje
náhradu škody spôsobenú trestným činom, pričom prisvedčil prvostupňovému súdu, že u žalovaných

sa nejedná o solidárnu zodpovednosť, ale o stav, keď viaceré subjekty majú rovnaký dlh z rozdielneho
právneho dôvodu. V takom prípade platí, že v rozsahu, v akom plnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh a
tým aj povinnosť druhého, preto ich nie je možné zaviazať spoločne a nerozdielne. Odvolací súd uložil
povinnosť posúdiť uplatnený nárok u každého žalovaného osobitne v zmysle jeho vysloveného názoru.

4. Čo sa týka posúdenia otázky zastupovania žalovaného 1/ žalovaným v rade 1/, keďže zástupca
žalobcu správne namietal účasť U. V. ako zástupcu žalovaného v rade 1/, nakoľko toho času je žalovaný
v rade 2/ vo výkone trestu, týmto sa súd zaoberal už v rozhodnutí zo dňa 04.08.2016 a s daným záverom
sa stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd bol rovnakého názoru ako prvostupňový súd, že žalovaný 2/
nemôže zastupovať v konaní žalovaného 1/ s poukazom na ust. § 4 ods.2 zák.č. 475/2005 Z.z.

5. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody počas výkonu trestu
odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach
alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára
a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia

a združovať sa v nich, nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

6. Súd má nepochybne preukázané, že žalovaný v rade 2/ je toho času vo výkone trestu a taktiež súd
mal zistené, že Občianske združenie W. Ú. v zmysle stanov zo dňa 03.07.2003 vzniklo registráciou
v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. a dané občianske združenie je riadne zaregistrované na

Ministerstve vnútra SR. Z predložených stanov vyplýva, že predsedníctvo má 7 členov - predsedu,
dvoch podpredsedov a štyroch členov, pričom funkčné obdobie členov predsedníctva je dva roky. U..V.
trval na tom, že je oprávnenou osobou konať v mene žalovaného v rade 1/, nakoľko aj v konaní na
Okresnom súde v Trenčíne ho súd posúdil ako oprávnenú osobu. Súd poukazuje na to, že súd nie
je takýmto posúdením iného súdu v inom konaní viazaný a musí sa vysporiadať s danou otázkou v

predmetnom konaní osobitne. Súd preto skúmal oprávnenosť žalovaného v rade 2/ konať za žalovaného
v rade 1/. Žalovaný v rade 2/ predložil menovací dekrét, podľa ktorého v roku 2008 bol menovaný na
10 rokov zastupovať Občianske združenie W. Ú.. Nepreukázal však, či osoby, ktoré mu tento menovací
dekrét vydali, boli oprávnené konať v mene Občianskeho združenia W. Ú., a to ani na výzvu súdu. Súd
však poukazuje na to, že súd riadne predvolal aj Občianske združenie W. Ú. ako žalovaného v rade

1/, takže všetci účastníci boli predvolaní na pojednávanie, a to aj na pojednávanie dňa 04.08.2016,
riadne a včas a pokiaľ žalovaný v rade 1/ nezabezpečil účasť oprávnenej osoby alebo splnomocnenie
alebo inú listinu, na základe ktorej by bola prítomná na pojednávaní oprávnená osoba konajúca za
žalovaného v rade 1/, súd poukazuje na to, že súd môže konať aj v neprítomnosti žalovaného v rade 1/,
pokiaľ sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia, či náležitého dôvodu. Súd preto pokračoval v

konaní aj napriek týmto skutočnostiam. Sám žalovaný v rade 2/ uviedol, že žiadne splnomocnenie nemá,
ale je presvedčený, že je oprávnený konať za žalovaného v rade 1/ v tomto súdnom konaní, pričom
poukazoval na notársku zápisnicu. Avšak iba jeho presvedčenie bez relevantnej listiny je nepostačujúce.
Čo sa týka ešte daného splnomocnenia, súd osobitne vyzýval žalovaného v rade 2/, aby predložil listinypreukazujúce, že skutočne bol splnomocnený na zastupovanie žalovaného v rade 1/ osobami, ktoré
boli v čase udelenia splnomocnenia oprávnené toto splnomocnenie udeliť, pričom žalovaný v rade 2/
nepredložil také listiny, iba poukazoval na notársku zápisnicu O. XXX/XXXX, podľa ktorej je názoru,

že dané osoby ako aj on, sú oprávnení konať za žalovaného v rade 1/. Súd však poukazuje, že táto
notárska zápisnica je iba deklaratórneho charakteru ohľadom vyhlásenia klienta tak, ako je to uvedené v
úvode notárskej zápisnice, pričom v danej notárskej zápisnici je uvedené, že obsahom tohto osvedčenia
o inej právnej skutočnosti a interného uznesenia predsedu W. Ú. sú vyhlásenia klienta, ktorých obsah a
pravdivosť nie je úlohou notára skúmať. Notár týmto osvedčuje len to, že klient nasledovné vyhlásenie

vykonal, pričom odmietnuť úkon notár môže len z dôvodov ustanovených zákonom. Teda z uvedenej
notárskej zápisnice nevyplýva tvrdená oprávnenosť. Žalovaný v rade 2/ predložil iba menovací dekrét
zo dňa 16.09.2008, z ktorého vyplýva, že Z. V. R. U. V. ako podpredsedovia predsedníctva W. Ú.
menovali U. V. na predmet činnosti - riadenie a organizovanie činnosti v zmysle stanov a organizačného
poriadku W. Ú., generálne podpisové právo, návrh riešenia a preberanie spoločenských záruk, prieskum
verejných zasadnutí a procesných konaní OČTK, právo veta v ekonomickej, legislatívnej a personálnej

oblasti, generálna plná moc činnosti v uvedenom odstavci, rozsah pôsobnosti kraj Žilinský, súdy, polícia,
notárske úrady, ústavy na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody a prokuratúry, daňový úrad,
exekútorský úrad, colnice, katastrálny úrad, komerčné advokátske kancelárie, plná moc ku všetkým
úkonom spojených s výkonom činností uvedených inštitúcií, pričom platnosť dekrétu je stanovená na
dobu 10 rokov. V spodnej časti menovacieho dekrétu sú dva podpisy označené ako prvý a druhý

podpredseda predsedníctva EÚ a z druhej strany sú osvedčené pravosti podpisu menovaných zo dňa
16.09.2008. Z ničoho však nevyplýva, že uvedené osoby sú skutočne podpredsedovia žalovaného v
rade 1/ a že sú oprávnení na taký menovací dekrét, a to s poukazom na stanovy žalovaného v rade 1/.
Žalovaný v rade 2/ uvedené nepreukázal ani na výzvu súdu, dokonca uviedol, že žiadne splnomocnenie
nemá k dispozícii a čo sa týka § 4 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, má

za to, že sa týka iba pri zakladaní a následného zotrvania.

7. Súd sa s týmto jeho názorom nestotožňuje, pretože § 4 zákona č. 475/2005 Z.z. jednoznačne
uvádza, že počas výkonu trestu odsúdený nemá právo združovať sa v združeniach. Z uvedeného teda
nevyplýva, že je to iba pri samotnom založení a podobne. Z toho dôvodu nie je možné žalovaného v

rade 2/ považovať ako člena Občianskeho združenia W. Ú., pričom nepredložil ani žiadne relevantné a
hodnovernésplnomocnenieprezastupovanieObčianskehozdruženiaW.Ú.,tedaakožalovanéhovrade
1/. Dokonca ani z predloženého dekrétu nevyplýva oprávnenosť zastupovať žalovaného 1/ pred súdom
v tomto konaní, ako ani oprávnenosť uvedených osôb na dekréte taký dekrét vystaviť. Napriek tomu súd
však opätovne zdôrazňuje, že či U..V. je alebo nie je oprávnený konať za žalovaného v rade 1/, nevznikla

prekážka pre odročenie pojednávania, nakoľko súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mohol
konať aj v neprítomnosti žalovaného v rade 1/ vzhľadom na jeho riadne a včasné predvolanie.

8. Pokiaľ odvolací súd vytkol procesné pochybenie prvostupňového súdu ohľadom vykonávania
úkonov žalovaného 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ (bod 17 odôvodnenia rozhodnutia KS v Žiline

z 08.03.2017) a teda tieto procesné úkony nie je možné považovať za platné úkony (doručenie
predvolania,...), súd po takomto vyslovení odvolacím súdom dotazoval žalovaného 1/ k tejto otázke
a či požaduje doručenie konkrétnych listín,..., na čo zo strany žalovaného 1/ nebola žiadna reakcia,
pričomžalovaný2/napojednávaníkonanom29.06.2017zaúčastiverejnostiU.V.(členkyžalovaného1/)
uviedol, že žalovaný 1/ nepožaduje doručovanie žiadnych listín, nakoľko so všetkými listinami žalovaný

1/ disponuje a tieto má k dispozícii aj prostredníctvom žalovaného 2/, ktorý naďalej spolupracuje so
žalovaným 1/. Následné predvolania, či iné procesné úkony už boli vykonávané v zmysle intencií
odvolacieho súdu.

9. Súd je viazaný názorom odvolacieho súdu a je povinný konať v zmysle jeho intencií. Na základe

uvedeného súd postupoval v zmysle pokynov odvolacieho súdu a nariadil pojednávania, na ktorých zistil
nasledovný skutkový stav:

10. Vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 04.08.2016 v spojitosti s uznesením
Krajského súdu v Žiline zo dňa 08.03.2017, predmetom konania zostal už len: a/ nárok na zaplatenie

sumy 8.298,47 eur voči žalovanému 1/ a b/ nárok voči žalovaným 1/ a 2/ úroky z omeškania vo výške
9% ročne z dlžnej sumy 8.298,47 Eur od 01.01.2006 do zaplatenia a c/ trovy konania, a to spoločne
a nerozdielne. Návrh na určenie neplatnosti mandátnej zmluvy bol rozsudkom zo dňa 04.08.2016
zamietnutý a v tej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Súd v tej časti zamietol s poukazom na §137 CSP a zároveň s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého návrh na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem, pričom žalobný návrh bol podaný za účinnosti a platnosti OSP. Vzhľadom na

uvedené súd už o danom návrhu na určenie neplatnosti mandátnej zmluvy nerozhodoval, keďže už bolo
právoplatne rozhodnuté. Platnosť/neplatnosť zmluvy však súd posudzoval prejudiciálne.

11. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné

rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

17. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
(ušlý zisk)

19. Súd už v rozhodnutí zo dňa 04.08.2016 prejudiciálne posudzoval platnosť/neplatnosť mandátnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ dňa 16.11.2005 č. XXXXXXXX, séria L..

20. Z predmetnej mandátnej zmluvy súd mal zistené, že zmluva bola uzatvorená dňa 16.11.2005 medzi

žalobkyňou ako mandantom a žalovaným v rade 1/ ako mandatárom, v mene ktorého konal U. V. ako
predseda žalovaného v rade 1/. Predmet zmluvy je uvedený v článku 2 danej zmluvy, pričom podľa
čl. 2, bodu 2.2 tejto zmluvy mandant sa zaväzuje zaplatiť odplatu za činnosť mandatára vo výške za
podmienok uvedených v tejto zmluve. Podľa čl. 2, bod 2.1 mandatár sa zaväzuje, že zabezpečí pre
mandanta resocializačný program, spoločenské záruky, ochranný dohľad v právnej a sociálnej oblasti,

členstvo v W. Ú., členstvo fyzickej osoby na 3 roky, voľba a kontrolná činnosť zvoleného advokáta
obvineného a poradenská činnosť v rozsahu predložených pokynov. Podľa bodu 5.6 osobou, ktorá
má absolvovať stanovený program resocializácie po prepustení z výkonu väzby, resp. trestu, je syn
mandanta L. Š., ktorý podľa pokynu mandatára prevezme na seba funkciu príkazníka. Podľa čl. 3, bod
3.1 výška preddavku za vykonávanú činnosť a poplatky s ňou spojené v zmysle predmetu tejto zmluvy je

stanovená dohodou, a to 200.000,- Sk v celosti, jednorázovo na plnenie predmetu tejto zmluvy (náklady
spojené s činnosťou, záloha na výlohy advokáta, kaucia, členský príspevok a iné podľa zadania).

21. Podľa vyjadrenia žalobkyne žalovaný v rade 1/ neplnil si tieto povinnosti a bol nečinný.22. Odvolací súd vyslovil, že žalobkyňa si uplatňuje nárok voči žalovanému 1/ titulom neplatnosti
mandátnej zmluvy a z toho dôvodu vrátenia plnenia, ktoré na základe takejto neplatnej zmluvy plnila

žalovanému 1/. Voči žalovanému 2/ si nárokuje náhradu škody spôsobenú trestným činom, keď ako
štatutár žalovaného 1/ bol uznaný za vinného z trestného činu podvodu. Vychádzajúc z uvedeného
vyplýva, že u každého zo žalovaných sa žalobkyňa domáha svojho nároku z iného titulu, a preto je
súd prvej inštancie z takto vymedzených skutkových okolností žalobkyňou povinný vychádzať. (bod 15
odôvodnenia rozhodnutia KS v Žiline).

23. Čo sa týka nároku voči žalovanému v rade 1/, s poukazom na vyslovený názor odvolacieho
súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný, je nepochybné, že žalobkyňa si tento nárok uplatňuje z
dôvodu neplatnosti mandátnej zmluvy. Zmluvnými stranami predmetnej mandátnej zmluvy je žalobkyňa
a žalovaný v rade 1/, v mene ktorého konal žalovaný v rade 2/ ako štatutár.

24. Vzhľadom na to, že je nepochybné, že žalovaný 2/ - U. V. bol právoplatne uznaný vinným za trestný
čin podvodu voči P. Š. prísľubmi a prevzatím žalovanej čiastky na základe mandátnej zmluvy, ktorá je
predmetom tohto konania, príslušným súdom bolo teda posúdené, že žalovaný v rade 2/ sa dopustil
podvodu, keď prevzal tieto peniaze a uzatvoril zmluvu za takých podmienok, ako bolo uvedené. Aj bez
ohľadu na konanie XT/XX/XXXX, je možné vzhľadom na vykonané rozsiahle dokazovanie konštatovať

totožnézáveryakovrozhodnutíXT/XX/XXXX,nakoľkožalobkyňaajvtomtokonaníjednoznačneopísala
okolnosti, za akých vyhľadala žalovaného v rade 1/ a tiež za akých vyplatila finančné prostriedky.
Jednoznačne uviedla nielen v trestnom konaní XT/XX/XXXX, ale aj v tomto konaní, že U..V. ako
predseda žalovaného v rade 1/ ju presvedčil, že je to bezproblémové a dá sa vybaviť, že jej syna
prepustia na slobodu najneskôr do Vianoc r. 2005. Je teda nepochybné, že U..V. ako konajúci v mene

žalovaného 1/ podvodným spôsobom konal so žalobkyňou.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti, na rozsiahle vykonané dokazovanie a na citované zákonné
ustanovenia, vzhľadom aj na právoplatné rozhodnutie v konaní XT/XX/XXXX, je nepochybné, že
mandátna zmluva bola uzatvorená podvodom medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ prostredníctvom

žalovaného v rade 2/. Teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol žalobkyňu do
omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu, čím podľa rozsudku z 26.09.2013 č.k. XT/XX/XXXX
spáchal trestný čin podvodu. Z toho dôvodu nemožno akceptovať platnosť takejto mandátnej zmluvy
a súd prejudicálne posúdil, že predmetná mandátna zmluva vzhľadom aj na rozhodnutie v konaní XT/
XX/XXXX, je neplatná. Hoci je nepochybné, že uznaný vinným v konaní XT/XX/XXXX bol žalovaný v

rade 2/, vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že zmluvnou stranou bol žalovaný v
rade 1/, ktorý sa dopustil tohto konania prostredníctvom svojho štatutára - predsedu - U..V., ktorý je
označený ako žalovaný v rade 2/ a ktorý bol uznaný aj vinným, nakoľko v tom čase nebola podľa platnej
právnej úpravy trestno-právna zodpovednosť právnickej osoby. Teda je nepochybné, že žalovaný v rade
1/ ako zmluvná strana je povinný vrátiť plnenie poskytnuté žalobkyňou na základe danej zmluvy, keďže

ide o bezdôvodné obohatenie. Z toho dôvodu súd posúdil žalobný návrh v tej časti za opodstatnený a
žalovaného v rade 1/ zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny.

26. Čo sa týka nejakého ďalšieho dokazovania, či odôvodňovania ohľadom neplatnosti predmetnej
mandátnej zmluvy, súd to považuje za nadbytočné vzhľadom na to, že aj rozhodnutím Okresného súdu

Žilina v konaní XT/XX/XXXX bolo jednoznačne preukázané a do výroku aj prenesené, že ohľadom
uzatvorenia mandátnej zmluvy išlo o podvod. Pokiaľ zmluva bola uzatvorená podvodom zo strany W.
Ú., aj keď konajúcej prostredníctvom U. V., súd nemôže takúto zmluvu v žiadnom prípade považovať
za platnú.

27. Pokiaľ žalobkyňa pôvodne v návrhu uviedla, že žiadala odstúpiť od zmluvy, súd jednak nemal
preukázané odstúpenie od zmluvy a jednak odstúpiť možno iba od platnej zmluvy, čo v danom prípade
nebolo. Súd posúdil, že podvodným konaním žalovaného 1/ prostredníctvom žalovaného 2/, ako to bolo
vyslovené a konštatované aj v rozhodnutí č.k. XT/XX/XXXX, nie je možné uzavrieť platnú zmluvu. Keďže
nedošlo k platnému uzavretiu mandátnej zmluvy, nemohlo dôjsť ani k odstúpeniu od zmluvy. Preto súd

sa ďalej nezaoberal odstúpením od predmetnej zmluvy žalobkyňou, ktorá sama danú zmluvu považuje
za neplatnú.28.Čosatýkanárokužalobkynevočižalovanémuvrade2/,spoukazomnavyslovenýnázorodvolacieho
súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný, tento nárok je titulom náhrady škody spôsobenej trestným
činom, keď ako štatutár žalovaného 1/ bol uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 205 ods.1

Trestného zákona. Hoci žalobkyňa si uplatňuje jednu sumu voči dvom žalovaným, u každého je z iného
titulu.

29. Súd mal nepochybne zistené, že rozsudkom zo dňa 26.09.2013 pozostávajúci z 56 strán v konaní
XT/XX/XXXX, bolo rozhodnuté, že žalovaný v rade 2/ tohto konania bol uznaný za vinného za to, že dňa

16.11.2005 vystupujúci ako predseda predstavenstva Občianskeho združenia W. Ú., nepodnikateľského
subjektu, uzavrel s P. Š. zmluvu označenú ako mandátna zmluva, poradové číslo XXXXXXXX, séria
L., ktorej predmetom bolo zabezpečenie pre P.Í. Š., v zmluve označenú ako mandant, resocializačný
program, spoločenské záruky, ochranný dohľad v právnej a sociálnej oblasti, členstvo v W. Ú., voľba
a kontrolná činnosť zvoleného advokáta obvineného a poradenská činnosť v rozsahu predložených
pokynov, a to za preddavok 200.000,- Sk (6.638,78 Eur), čo nebola konečná odmena. Dohodu o určení

výšky odmeny zastupovania, poradové číslo XXXXXXXX, séria L., zo dňa 16.11.2005, ktorej predmetom
bolo aj stanovenie hodnoty veci alebo práva dohodou 3.000,- Sk (99,58 Eur) za úkon a generálnu plnú
moc, poradové číslo XXXXXXXX, séria L., zo dňa 16.11.2005, v ktorej bolo okrem iného uvedené -
úkony zastupovania a riešenia možnosti podania záruk za obvineného, pričom P. Š. ústne sľúbil, že
zabezpečí prepustenie jej syna, L. Š., z väzby v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp.zn. XT/

XXX/XXXX (takto jednoznačne formulovaný záväzok však z písomných dokladov nevyplýva) a zvolenie
iného obhajcu L. Š., za čo požadoval sumu 200.000,- Sk (6.638,78 Eur), ktorú následne zvýšil o 50.000,-
Sk (1.659,70 Eur), pretože sa dozvedel, že sa L. Š. pokúsil z väzby o útek (o tejto skutočnosti vedel
minimálne od 18.11.2005), pričom stále tvrdil, že nebude problém zabezpečiť prepustenie L. Š. z väzby,
za čo od P. Š. prevzal dňa 18.11.2005 sumu 250.000,- Sk (8.298,48 Eur) bez uvedenia účelu na doklade,

ktorý odovzdal P. Š., a to v rozpore s poslaním a účelom občianskeho združenia, u ktorej vyvolal svojimi
tvrdeniami a písomnými právnymi úkonmi dojem, že má reálnu možnosť sľub splniť, tento príjem podľa
vykonanej kontroly daňovým orgánom ani riadne nezahrnul do účtovníctva občianskeho združenia.
Reálne spísal podanie označené ako návrh Občianskeho združenia W. Ú. na podmienené prepustenie z
väzby obvineného L. Š., nahradenie z väzby zárukou a sľubom, pričom musel vedieť (minimálne musel

byť upozornený), že záväzok „zabezpečenia prepustenia z väzby“ L. Š. splniť nemôže (a ani ho nesplnil),
peniaze P. Š. na základe jej žiadosti nevrátil, čím P. Š. spôsobil škodu vo výške 250.000,- Sk (8.298,48
Eur). Teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak
na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. Trestného zákona,
účinného do 31.12.2005 a § 88 Trestného zákona. Z daného rozhodnutia vyplýva, že podľa ust. §

287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému U. V. ukladá povinnosť nahradiť poškodenej P. Š.
(žalobkyni tohto konania) škodu vo výške 8.298,48 Eur (250.000,- Sk). Podľa ust. § 288 ods. 2 Trestného
poriadku súd odkazuje P. Š. so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Voči
rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré bolo Krajským súdom v Žiline zamietnuté uznesením zo dňa
09.07.2014. /Dané rozhodnutia sú pod č.l. 432 a 502 spisového materiálu tohto konania/. V danom

konaní bolo podané aj dovolanie obvineného, t.j. žalovaného v rade 2/, avšak uznesením Najvyššieho
súdu SR zo dňa 24.06.2015 pod č.k. XTdo/XX/XXXX-XXX bolo dovolanie obvineného U. V. odmietnuté.
Konanie bolo teda právoplatne skončené dňom 09.07.2014. (l.č. 502 obsahu spisu)

30. Súd má nepochybne zistené, že v konaní XT/XX/XXXX bolo uložené obvinenému, t.j. žalovanému v

rade 2/, nahradiť poškodenej škodu vo výške 8.298,48 eur, čo predstavuje žalovanú istinu tohto konania
8.298,48 eur/250.000,- Sk, pričom táto suma pôvodne bola uplatnená aj v tomto konaní voči žalovanému
2/ titulom náhrady škody. Zároveň poškodená bola v trestnom konaní so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázaná na občianske súdne konanie. Krajský súd v Žiline vyslovil, že výrok o náhrade škody v
trestnom konaní č. XT/XX/XXXX je správny a zákonný, pričom túto škodu priznal v preukázanej výške. Z

uvedeného vyplýva opodstatnenosť nároku žalobkyne voči žalovanému 2/ na náhradu škody spôsobenú
trestným činom. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rade 2/ už bol zaviazaný na danú náhradu rozhodnutím
v uvedenom konaní XT/XX/XXXX, žalobkyňa správne požadovala danú istinu v tomto konaní už len
voči žalovanému 1/ a voči žalovaným 1/ a 2/ len úroky z omeškania. Voči žalovanému 2/ návrh v časti
o zaplatenie žalovanej istiny zobrala späť a následne súd v tej časti konanie zastavil samostatným

uznesením.

31.Súdsazaoberalvýškoužalovanejsumyuplatnenejnásledneužlenvočižalovanémuvrade1/.Medzi
stranami sporu bolo nepochybné, že suma 250.000,- Sk/8.298,47 eur bola skutočne zo strany žalobkynevyplatená žalovanému v rade 1/, čo vyplýva aj z príjmového pokladničného dokladu z 18.11.2005,
podľa ktorého suma 250.000,- Sk bola prijatá od P. Š., ktorá bola špecifikovaná/identifikovaná dátumom
narodenia, bydliskom a číslom občianskeho preukazu, a to pre Občianske združenie W. Ú. s uvedeným

účelom ako záloha na RP, ČP, SZ, MZ. Doklad vyhotovil V., podpis príjemcu obsahuje príjmový
pokladničný doklad, ako aj podpis žalobkyne. Medzi stranami konania táto skutočnosť bola nesporná.
Žalobkyňa si túto sumu uplatnila aj v rámci trestného konania voči žalovanému v rade 2/, ktorý síce nebol
zmluvnou stranou, ale vystupoval ako štatutár za žalovaného v rade 1/. Súd poukazuje na to, že podľa
platnej právnej úpravy nebola daná trestno-právna zodpovednosť právnických osôb, ale iba fyzických

osôb, preto bol trestne stíhaný iba U. V. ako štatutár W. Ú., ktorý túto mandátnu zmluvu podpísal, rokoval
so žalobkyňou, ako aj prevzal peniaze, zadal prísľuby, ktoré medzi účastníkmi boli nesporné.

32. Čo sa týka žalovanej istiny, súd poukazuje na to, že na žalovanú istinu bol zaviazaný žalovaný v
rade 2/ trestným rozhodnutím v trestnom konaní XT/XX/XXXX, hoci nebol zmluvnou stranou, ale súd
opätovne poukazuje na to, že v tom čase v trestnom konaní právnické osoby nemali trestno-právnu

zodpovednosť, preto trestno-právna zodpovednosť bola prenesená na štatutárneho zástupcu, t.j. v
danom prípade na žalovaného v rade 2/. Súd posúdil absolútnu neplatnosť mandátnej zmluvy, z čoho
vyplýva, že druhá zmluvná strana je povinná vrátiť to, čo dostala v rámci plnenia a to sumu 8.298,47
eur titulom bezdôvodného obohatenia. Daná suma bola medzi stranami konania nesporná. Toto plnenie
má byť poskytnuté aj zo strany žalovaného 2/ v zmysle rozsudku tunajšieho súdu vyhláseného v konaní

č. XT/XX/XXXX. Z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného 1/ v tomto konaní tak, že „plnením jedného
zo žalovaných v rade 1/ a 2/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého“, a to aj napriek tomu,
že žalovaný 2/ v tomto konaní nebol zaviazaný na zaplatenie danej sumy, keďže bol zaviazaný už v
konaní XT/XX/XXXX, preto nemohol byť zaviazaný aj v tomto konaní, nakoľko by tak došlo k prekážke
res iudicatae. Žalobkyňa správne požadovala v tomto konaní zaplatenie žalovanej istiny už len iba voči

žalovanému 1/, a to s poukazom na uvedené procesné dôvody.

33. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie žalovanej istiny tak, ako bolo
uvedené a z dôvodov vyššie uvedených, pričom súd postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu.

34. Žalobkyňa si uplatnila aj úroky z omeškania. Hoci žalobkyňa pôvodne žiadala zaviazať žalovaného
v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ spoločne a nerozdielne na žalovanú istinu, následne už len na úroky
z omeškania spoločne a nerozdielne. Súd poukazuje na to, že spoločne a nerozdielne možno zaviazať
v takom prípade, pokiaľ by išlo o nerozlučné spoločenstvo. V danom prípade však z hmotného práva
nevyplýva nerozlučné spoločenstvo medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/, nakoľko žalovaný

v rade 1/ vystupoval ako zmluvná strana, ide o právnickú osobu a žalovaný v rade 2/ je štatutárnym
orgánom, je osobou, ktorá koná, či zastupuje žalovaného v rade 2/, resp. zastupoval, nekonal teda za
svoju osobu, ale za žalovaného 1/ a keďže v tom čase nebola trestnoprávna zodpovednosť právnickej
osoby, bol súdený štatutár. Taktiež aj odvolací súd prisvedčil tomuto názoru, že sa nejedná u žalovaných
o solidárnu zodpovednosť. Jedná sa o stav, keď majú viaceré subjekty rovnaký dlh z rozdielneho

právneho dôvodu. Ak sú dva subjekty povinné na rovnaké plnenie a ak nejde o solidaritu, ako je tomu
v tomto prípade, keď jeden subjekt plní z titulu bezdôvodného obohatenia a druhý z iného právneho
dôvodu, ide o tzv. falošnú solidaritu dlžníkov. Vtedy platí, že v rozsahu, ako splnil veriteľovi jeden z
nich, zaniká dlh a tým aj povinnosť druhého. Preto nie je možné ich zaviazať k plneniu spoločne a
nerozdielne,môževšaksúdvysloviť,žeplnenímjednéhoznichzanikávrozsahutohtoplneniapovinnosť

druhého. V prípade takéhoto vyslovenia zo strany súdu nebude sa jednať o rozhodnutie ultra petitum.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nie je viazaný návrhom žalobcu, aby žalovaným bola uložená
povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne (NS sp.zn. 1Co/2/1998 ZSP č. 51/1998).

35. Podľa § 517 ods.1 a ods.2 Občianskeho zákonníka:

(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania od obidvoch žalovaných spoločne a nerozdielne od
01.01.2006 do zaplatenia.

38. Súd posúdil, že hoci žalovaného 2/ v tomto konaní nezaväzoval na zaplatenie žalovanej istiny, na

zaplatenie bol zaviazaný rozhodnutím XT/XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2014.
Preto žalovaný 2/ sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku nasledujúcim dňom, t.j. od
10.07.2014.Ztohodôvodusúdžalobkyniúrokyzomeškaniavočižalovanému2/nepriznalzaobdobieod
01.01.2006 do 09.07.2014 a v tej časti žalobný návrh zamietol. Keďže v tom období začatia omeškania
žalovaného 2/ bola výška úrokov z omeškania 8,15 %, súd priznal danú výšku a v uplatnenej výške
prevyšujúcu 8,15%, teda nad zákonnú výšku, súd úroky z omeškania nepriznal a v tej časti tiež žalobný

návrh zamietol.

39. Čo sa týka omeškania žalovaného 1/, žalobkyňa požadovala úroky z omeškania vo výške 9 %
ročne od 01.01.2006. Súd posúdil, že žalovaný 1/ sa dostal do omeškania až od 14.07.2009, teda od
nasledujúceho dňa po doručení žaloby, ktorá bola doručená dňa 13.07.2009. (l.č. 71 obsahu spisu) Súd

nemal preukázané doručenie predchádzajúcej výzvy na vrátenie žalovanej istiny, preto súd v zmysle
zaužívanej súdnej praxe posúdil žalobu ako výzvu, nakoľko žaloba v takom prípade nahrádza výzvu a
dlžník sa dostane do omeškania až nasledujúcim dňom po doručení žaloby v takom prípade. Keďže
žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania odlišným dňom - žalovaný 1/ dňom 14.07.2009 a žalovaný 2/
až dňom 10.07.2014, súd určil, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť úroky z omeškania od 14.07.2009 do

zaplatenia, avšak vzhľadom na odlišný začiatok omeškania žalovaného 2/ súd vyslovil, že žalovaný 1/
je povinný zaplatiť úroky z omeškania v uplatnenej výške, ktorá je pre to obdobie zákonnou výškou, od
14.07.2009 do 09.07.2014 len výlučne on - žalovaný 1/ a od 10.07.2014 spolu so žalovaným 2/ s tým,
že plnením jedného zo žalovaných v rade 1/ a 2/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

40. V konaniach boli viaceré procesné návrhy, či už zo strany žalobcu alebo žalovaných alebo zástupcu
žalobcu, ktorý pôvodne chcel vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Súd
však o týchto procesných návrhoch rozhodoval v priebehu konania, preto nie je dôvod sa ďalej
týmito procesnými návrhmi a rozhodovaniami o nich zaoberať v tomto rozhodnutí. (viaceré návrhy
na prerušenie konania, vstup dokonania vedľajšieho účastníka, pripustenie zástupcu,...) V priebehu

konania žalovaní predkladali viaceré návrhy na prerušenie konania, o ktorých bolo v priebehu konania
už právoplatne rozhodnuté, preto nebol dôvod v tomto rozhodnutí ďalej rozhodovať o prerušení.

41. Pokiaľ strany v konaní navrhovali nejaké ďalšie návrhy na dokazovanie, súd s poukazom na zásadu
hospodárnosti, efektívnosti a rýchlosti už ďalšie dôkazy nevykonal, pričom súd považoval vypočutie

navrhovaných svedkov sudcu L.. V. G., či iných osôb, ktorí rozhodovali v trestnom konaní, za účelové
a bezpredmetné. Predsa pokiaľ súd rozhodol, nie je potrebné, aby sudca ako svedok opakoval svoj
názor, na základe ktorého vyslovil svoj názor v rozhodnutí, aby ho opakoval v rámci tohto konania
a odôvodňoval opätovne svoje názory a podobne. Súd teda nezistil dôvod na vykonanie ďalšieho
dokazovania, pretože z predložených listín a z celého spisového materiálu, ako aj zo spisov, ktoré boli v

priebehu konania pripojené, či zapožičané, s ktorými sa súd riadne oboznámil, považoval za dostatočné
a vyčerpávajúce pre posúdenie skutkového stavu vo veci samej. Súd dospel k daným záverom po
vykonaní dokazovania a po hodnotení všetkých dôkazov a to každého jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti,pričomsúdužnepotrebovalvykonaťďalšiedokazovanie,nakoľkovykonanédokazovaniebolo
postačujúce pre zistenie skutkového stavu a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktorými by sa súd v tomto

konaníodchýlilodzáverovakonštatovanísúduvrozhodnutívkonaníXT/XX/XXXX.Zároveňjepotrebné
uviesť, na pojednávaní konanom dňa 29.06.2017 strany už nenavrhovali a teda ani netrvali na žiadnom
relevantnom dokazovaní. Vzhľadom na zásadu koncentrácie už sa ďalšie dokazovanie nevykonávalo,
žiadne ďalšie nebolo ani navrhované. Súd vo veci rozhodol v zmysle intencií odvolacieho súdu tak, ako
bolo uvedené.

42. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 256 CSP
(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane.

44. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

45. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanému v rade 2/ späť v časti žalovanej
istiny, a to po tom, ako bolo právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní XT/XX/XXXX, podľa ktorého
žalovaný v rade 2/ bol zaviazaný na zaplatenie sumy 250.000,- Sk poškodenej, t.j. žalobkyni. Preto

žalobkyňa zobrala v tej časti návrh späť. Uznesením zo dňa 13.11.2014 (č.l. 589) bolo v tej časti
konanie zastavené a zároveň rozhodnuté, že o trovách konania tejto zastavenej časti súd rozhodne v
rozhodnutí vo veci samej. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že je nepochybné, že žalobkyňa si
uplatnila duplicitne nárok aj v trestnom konaní, aj v konaní civilnom. Následne po vyhlásení rozsudku
v konaní XT/XX/XXXX zobrala návrh voči žalovanému v rade 2/ v časti istiny späť skôr, než by súd

rozhodol v tej časti o prekážke litispendencie alebo res iudicata, a preto súd rozhodol, že procesným
zavinením žalobkyne bolo v tej časti konanie zastavené, pretože tento nárok si uplatnila aj v trestnom
konaní, aj v civilnom konaní. Teda nárok na náhradu trov konania patrí v tej časti žalovaným 1/ a 2/.
Čo sa týka zvyšnej časti, súd aj keď žalobný návrh v časti určenia, že mandátna zmluva je neplatná,
zamietol, prejudiciálne posúdil, že táto zmluva je skutočne neplatná, a to absolútne neplatná, takže v

podstate žalobkyňa mala pravdu, pokiaľ trvala na tom, že zmluva je neplatná, avšak na takomto určení
s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nebol daný naliehavý právny záujem a súd si musí danú
otázku vyriešiť prejudiciálne, preto bola v tejto časti neúspešná, pretože napriek tomu domáhala sa
tohto určenia petitom v návrhu. Teda žalobkyňa bola úspešná voči žalovanému v rade 1/ ohľadom
žalovanej istiny v celom rozsahu, avšak v časti príslušenstva za obdobie od 01.01.2006 do 13.07.2009

a v časti od 10.07.2014 ohľadom výšky úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 8,15 % ročne, bola
neúspešná, keďže v tej časti súd žalobný návrh zamietol. Voči žalovanému v rade 2/ bola taktiež
neúspešná v časti úrokov z omeškania za obdobie od 01.01.2006 do 09.07.2014, ako aj vo výške úrokov
z omeškania prevyšujúcej 8,15 % ročne, ako aj v zastavenej časti voči nemu ohľadom žalovanej istiny.
Zároveň voči žalovaným bola neúspešná v časti určenia neplatnosti mandátnej zmluvy. (žalobkyňa v

časti žalovanej istiny mala úspech iba voči žalovanému 1/ v celom rozsahu, v časti príslušenstva mala
čiastočný neúspech voči žalovaným 1/ a 2/, v časti určenia neplatnosti zmluvy mala neúspech voči
žalovanému 1/, aj voči žalovanému 2/, voči ktorému mala neúspech aj ohľadom žalovanej istiny, keďže
zobrala návrh späť.) Teda súd posúdil, že je naplnený dôvod pre rozhodnutie podľa § 255 ods.2 CSP
vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu všetkých strán navzájom, pričom súd zároveň uvádza, že

v prípade pomeru úspechu a neúspechu žalovaného 2/, žalovaný 2/ je úspešnejší než žalobkyňa (v
časti zamietnutia určenia neplatnosti mandátnej zmluvy, v časti zastavenia návrhu o zaplatenie istiny
a v časti čiastočného zamietnutia žaloby v časti príslušenstva), súd posúdil, že celý nárok vychádza
z neplatnej mandátnej zmluvy, ktorej neplatnosť bola prejudiciálne posúdená, a to z dôvodu trestného
činu spáchaného žalovaným 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ ako štatutára. Preto v zmysle čl. 4

CSP s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznať
trovy žalovanému 2/ v zmysle § 257 CSP. S poukazom na uvedené súd vzhľadom na pomer úspechu
a neúspechu strán konania navzájom spolu s ďalšími okolnosťami vyššie uvedenými súd posúdil,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd má za to, že priznanie trov konania
žalovanému v rade 2/ ako úspešnejšej strane, by odporovalo dobrým mravom v spojitosti s článkom 4 a

5 Civilného sporového poriadku. Súd má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
nepriznal žalovanému v rade 2/ náhradu trov konania aj napriek tomu, že bol v konaní úspešnejší, a
to práve z toho dôvodu, že žalovaný v rade 2/ bol uznaný vinným z podvodu ako štatutárny zástupca
žalovaného v rade 1/ pri uzatváraní mandátnej zmluvy a pri prevzatí finančných prostriedkov 250.000,-
Sk od žalobkyne. Preto by bolo absurdné, keby pri takomto konaní bolo priznané právo na náhradu trov

konania. Čo sa týka trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 1/, súd rozhodol podľa ich pomeru
úspechu a neúspechu, a to s poukazom na § 255 CSP.

46. S poukazom na uvedené skutočnosti súd preto rozhodol tak, ako bolo uvedené.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia
z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších
predpisov).