Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206252
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716206252.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X.
XXX/XX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanej:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, v konaní o zaplatenie 794,99
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 13Csp/5/2016-46 zo dňa

15.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietolanáhradutrovkonaniastranámnepriznal.

2.Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/, §

4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného do 31.07.2008, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 6
Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008. Výrok o trovách konania ustanovením § 257 CSP.

3.Vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou zo dňa 14.07.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k
zaplateniu sumy 794,99 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania a určil, že zmluvná podmienka
v zmluve o úvere č. XXXXXXX z 10.07.2008 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru

- bod 13/ o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a
uzavretie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

4.Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uviedol, že v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, teda nesporne
zmluva uzavretá stranami je zmluvou spotrebiteľskou. Ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje
neprijateľnosť zmluvných podmienok, keď konštatuje, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Z hľadiska hodnotenia, či zmluva uzavretá stranami obsahuje ustanovenia,
ktoré mohli byť hodnotené ako neprijateľné podmienky je potrebné vychádzať zo znenia ust. § 53 Obč.

zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (t. j. v období od 01.01.2008 do 31.10.2008). Ustanovenie
§ 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy upravovalo taktiež neprijateľné
podmienky, avšak zo znenia druhej vety vyplýva, že za neprijateľnú podmienku nemožno považovať
podmienku, ak sa má týkať predmetu plnenia alebo ceny plnenia. Žalobca v prejednávanej veci namietal
neprijateľnosť dojednaní ohľadom poplatku, ktorý mal byť zaplatený za poskytnutie úveru. Nepochybne
teda ide o odplatu za poskytnutý úver, teda o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou.

Námietky žalobcu týkajúce sa výšky odplaty za poskytnutý úver sú dôvodné, keďže dojednaná odplata
predstavuje 86 % z poskytnutého úveru, a to na obdobie jedného roka. V zmysle cit. zák. ustanoveniavšak nemožno toto dojednanie považovať za neprijateľnú podmienku, pretože sa týka ceny plnenia, ale
v zmysle § 53 ods. 6 cit. zákona neprimeranú odplatu mohol súd prípadne znížiť, pričom prihliadal najmä
na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Z tohto dôvodu súd preto žalobu v časti o

určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietol.

5.Žalobca si uplatňoval aj bezdôvodné obohatenie vo výške 794,99 eur, ktoré predstavuje rozdiel medzi
poskytnutým úverom vo výške 663,88 eur a skutočne uhradenou sumou zo strany žalobcu vo výške
1.458,87 eur. S poukazom na ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka aj v prípade, ak je odplata dojednaná v

neprimeranej výške, by nemohla predstavovať bezdôvodné obohatenie v celom rozsahu, ale iba v tej
miere, o ktorú by súd primerane znížil výšku odplaty. Žalobca poukazoval aj na skutočnosť, že zmluva
o úvere neobsahovala aj ďalšie náležitosti, a to konečnú splatnosť úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ani
ročnú percentuálnu mieru nákladov. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie mal za to, že
úver poskytnutý žalovanou je spotrebiteľským úverom, teda zmluva musí obsahovať všetky náležitosti
vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. Žalovaná tvrdila, že údaj o RPMN nie je podstatnou

náležitosťou zmluvy o úvere, čo je však v rozpore s ust. § 4 ods. 2 cit. zákona, z ktorého je zrejmé, že
práve RPMN je jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie
má v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Rovnako tak zmluva mala obsahovať aj ďalšie náležitosti, na ktoré poukazoval žalobca, čo je zrejmé z
ustanovení § 4 ods. 2 písm. g/, h/ a j/, avšak zmluva uzavretá stranami tieto náležitosti neobsahuje. Z

uvedeného dôvodu teda, aj podľa názoru súdu, mal byť predmetný úver považovaný za bezúročný a
bez poplatkov, teda pokiaľ žalovaná prijala plnenia aj nad rámec sumy poskytnutého úveru, vzniklo na
jej strane bezdôvodné obohatenie.

6.Zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania, na ktorú súd musel prihliadnuť. Uviedol,

že pod pojmom premlčanie sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu
vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčaním nedochádza k zániku nároku,
avšak v prípade vznesenej námietky premlčania nemôže súd premlčané právo priznať.

7.Bezdôvodné obohatenie je záväzkovo-právnym vzťahom medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil

a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pri premlčaní bezdôvodného obohatenia je
upravená kombinovaná premlčacia doba, a to tak, že popri objektívnej premlčacej lehote musí byť nárok
uplatnený aj v subjektívnej premlčacej lehote, ktorá je 2 roky a plynie odo dňa, kedy sa ten na úkor
koho vzniklo bezdôvodné obohatenie dozvedel o tom, že bezdôvodné obohatenie vzniklo a kto sa na
jeho úkor obohatil. Bez ohľadu na to, kedy začne plynúť subjektívna premlčacia lehota nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia musí byť uplatnený najneskôr do uplynutia objektívnej premlčacej lehoty,
ktorá začína plynúť odo dňa, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Objektívna premlčacia lehota je 3
roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, je premlčacia doba 10 rokov.

8.Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že k bezdôvodnému obohateniu došlo úmyselne

spočíva na tom, kto tvrdí, že niekto iný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Teda v danom prípade
dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý musí preukázať, že v čase, keď sa žalovaný bezdôvodne
obohatil, existoval na jeho strane úmysel (a to či už vo forme nepriameho alebo priameho úmyslu) na
úkor žalobcu sa obohatiť. V danom prípade žalobca tvrdí, že žalovaný neuviedol do zmluvy údaj o RPMN
a ďalšie náležitosti v úmysle bezdôvodne sa obohatiť. Taktiež poukázal na to, že žalovaný ako dodávateľ

musí postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade s právnymi predpismi, preto zo strany žalovaného
došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že
zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala údaj o RPMN, ani o výške úrokovej sadzby
a konečnej splatnosti úveru. Je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný má postupovať pri
poskytovaní úverov s náležitou odbornou starostlivosťou a že rešpektovanie „princípu neznalosť zákona

neospravedlňuje“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa je potrebné vyžadovať v
najvyššej možnej miere, avšak podľa názoru súdu iba samotná skutočnosť, že v zmluve chýba údaj o
RPMN a ďalšie náležitosti, ešte nepreukazuje, že takéto konanie možno hodnotiť ako úmyselné.

9.Úmysel súvisí so zavineným protiprávnym konaním zodpovedného subjektu a musí byť preukázaný vo

forme priameho úmyslu, teda že zodpovedný subjekt koná v rozpore s právom, hoci vie o protiprávnosti
konania a chce takto konať alebo vo forme nepriameho úmyslu, tak že zodpovedný subjekt vie, že sa
môže dopustiť protiprávneho konania a pre prípad, že k nemu dôjde, je s tým uzrozumený. Pokiaľ by
aj zo strany žalovanej nebol v zmluve uvedený údaj o RPMN a ďalšie náležitosti, bol takýto postup vrozpore s právom, konkrétne s § 4 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase
uzavretia zmluvy), teda žalovaná by bola sankcionovaná tým, že by jej nevznikol nárok na odmenu
za poskytnutý úver, pretože by sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Už táto skutočnosť

podľa názoru súdu vylučuje úmyselné konanie zo strany žalovanej, pretože táto sankcia postihuje
veriteľa za takéto konanie vo forme obmedzenia jeho nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Pokiaľ
by žalovaná aj porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu
neznalosti zákona, resp. nevynaloženia náležitej odbornej starostlivosti, išlo by o protiprávne konanie
v nedbanlivostnej forme, a teda aj prípadné bezdôvodné obohatenie by bolo premlčané v trojročnej

objektívnej lehote. Obdobným spôsobom bola táto otázka riešená vo viacerých súdnych rozhodnutiach
(napr.rozsudokKrajskéhosúduvKošiciachč.k.6Co/323/2012-345,rozsudokKrajskéhosúduvBanskej
Bystrici č. k. 17Co/968/2013-192, rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/567/2015,
13Co/90/2015, 13Co/557/2015).

10.Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik

úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, preto sa nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia premlčuje v objektívnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť
dňom 08.12.2008, kedy bola uhradená posledná platba z titulu poskytnutého úveru, a teda táto lehota
uplynula dňom 08.12.2011. Keďže žaloba bola podaná až dňom 14.07.2016, nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je možné priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, preto súd

žalobu zamietol.

11.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal záver súdu o tom, že napadaná zmluvná
podmienka je odplatou za úver a teda je cenou plnenia. Rovnako namietal aj posúdenie námietky
premlčania súdom prvej inštancie. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12.Žalovaná naproti tomu napadnutý rozsudok považovala za vecne správny a navrhla ho potvrdiť.

13.Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

14.Odvolací súd má za to, že v súdenej veci bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav, no zo
zistených skutočností nebol vyvodený správny právny záver. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15.Správne súd prvej inštancie uzavrel, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou
zmluvouoúverepodč.XXXXXXXz10.07.2008jevzťahomspotrebiteľským.Jehopotrebnéposudzovať
v zmysle § 52 ods. 1, 3, 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001Z.z. účinných v čase uzatvárania
zmluvy, pretože ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko boli dočasne

poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru.

16.Rovnako je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že poskytnutý úver z predmetu sporu z dôvodu
absencie obligatórnych náležitosti zmluvy (neuvedenie údaju o RPMN, o výške úrokovej sadzby a o
konečnej splatnosti úveru), je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3

zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi.

17.Súdu prvej inštancie však uniklo, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako
veriteľ, lebo viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia
práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na

riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť
má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o vytýkanom zneužití práva, či využívaní neprijateľných
zmluvných podmienok.18.Pokiaľ ide o podmienku v zmluve uzatvorenej v časti poplatku súd prvej inštancie nesprávne bez
náležitej kontroly jeho úmernosti iba stroho uzavrel, že ide o cenu plnenia, ktorú nemožno podľa § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy považovať za neprijateľnú, a že ju
súd mohol prípadne iba znížiť v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
zmluvy. Takýto záver je však bez toho, aby súd prvej inštancie podrobil tento poplatok kontrole z hľadiska
jeho úmernosti, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku
administratívnu činnosť. Rovnako je potrebné posúdiť či uvedené ustanovenie dostatočne špecifikuje o

aké činnosti má isť, pričom si je potrebné uvedomiť, že 2/3-tiny z tohto poplatku predstavuje 57,33%. V
tejtosúvislostijepotomnutnévýškutohtopoplatkuporovnaťajsvýškoupoplatkov,ktorépožadujúbanky
za spracovanie úveru, a následne vyhodnotiť, či takýto poplatok nevykazuje rozpor s dobrými mravmi.

19.V tomto smere je potrebné dať súdu prvej inštancie do pozornosti už konštantnú rozhodovaciu prax,
ktorá z dôvodu absencie RPMN, ako aj vo vzťahu k 2/3-tinám poplatku ( ak súdy uzavreli, že išlo o

neúmerne vysoké a nešpecifikované administratívne náklady na spracovanie úveru), ustálila, že takýto
poplatok nemôže byť akceptovateľný, čo bolo nutné pri rozhodovaní vo veci vyhodnotiť.

20.V takomto prípade by išlo potom o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi ako dodávateľom a spotrebiteľom. Tu súd prvej inštancie musí

vec posúdiť cez prizmu generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti
s porušením princípu dobrých mravov.

21.Cenu plnenia by mal odrážať úrok z úveru. V tejto súvislosti je možné poukázať na rozsudok
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento

súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedený súd aj
dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a

konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie.

22.Rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, pokiaľ boli posudzované nároky žalobcu na
vrátenie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v § 107 OZ stanovuje
všeobecnú 2-ročnú premlčaciu dobu, ale právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, kedy k nemu
došlo. Odvolací súd uvádza, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom pôžičiek a úverov
na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná
úroveň a tým aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené
poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaná ako odborná

organizácia a nebankový subjekt pri uzatváraní zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia
zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a
dôsledky z porušenia zákonných povinností. Z hľadiska doterajšej praxe je nesporné, že nebankové
subjekty majú svoje podmienky upravené menej korektne ako banky z hľadiska dojednávania odplaty
za poskytnutie úveru či úročných sadzieb i následkov porušenia zmluvnej povinnosti, čo je predmetom

desiatok tisícov súdnych sporov z vymáhania záväzkov zo zmlúv, ktoré často nerešpektujú dobré mravy
a odporujú pravidlám poctivého obchodného styku. Odvolací súd dáva do pozornosti aj judikatúru
tunajšieho súdu, ktorou už opakovane bola riešená aj otázka 10 - ročnej premlčacej doby v obdobných
prípadoch. V tomto zmysle je potrebné vyhodnotiť aj námietku premlčania.

23.Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

24.Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí

vytýkanými nedostatkami, náležite v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe vec posúdiť, a následne vo
veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP
aj náležite odôvodniť.25.V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

26.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.