Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 8, 2010

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/114/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310207364
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2010:2310207364.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Š. Š., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Š., V. XXX/X, proti odporcovi: Spoločenstvo
vlastníkov bytov č. 400 a 401 na Orechovej ulici v Šali, so sídlom 927 01 Šaľa, Orechová 401, o návrhu
na vydanie hnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 19.4.2010, doplneným dňa 6.8.2010, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia
súdu, v ktorom súd uloží odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi vyhlásenie predsedu spoločenstva

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách
za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a
opráv podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.

Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. X nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu
na V. B., súp. č. XXX, vo vchode č. X, postavenom na parc. č. XXX/XX, evidovanom na LV č. XXXX
vedeným Správou katastra Š., pre obec Š., kat. úz. Š.. Nakoľko mal záujem byt previesť na iného

vlastníka, žiadal na základe výzvy Správy katastra Š. o vydanie vyhlásenie odporcu, ktorý však jeho
žiadosti nevyhovel a vyhlásenie mu nevydal.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť s odôvodnením, že na uvedenom byte eviduje
dlh navrhovateľa v celkovej výške 8.526,43 eur, ktorého rozpis zaslal k vyjadreniu, a preto vydanie
vyhlásenia by bolo v rozpore so zákonom. Uvedený dlh sa dokonca snaží vyriešiť formou dobrovoľnej
dražbypodľazák.č.527/2002Z.z..Napojednávaníuviedol,žepozačatídobrovoľnejdražbynavrhovateľ

uhradil celý dlh dňa 3.11.2010. V tomto čase by teda nebol problém vydať vyhlásenie podľa § 5 ods. 2
zák. č. 182/1993 Z.z., v súčasnosti ho však navrhovateľ nežiadal vydať.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom v spise obsiahnutých listinných dôkazných
prostriedkov, vypočul účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/22/2009 mal súd za preukázané (a vyplynulo to aj

zo zhodných tvrdení účastníkov tohto konania), že dcéra navrhovateľa - Z. F., rod. Š., nar. XX.X.XXXX,
bola do 1.12.2009 výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu
na V. B., súp. č. XXX, vo vchode č. X, postavenom na parc. č. XXX/XX, evidovanom na LV č. XXXX
vedeným Správou katastra Š., pre obec Š., kat. úz. Š., ktorý nadobudla od svojho otca - navrhovateľa,na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.3.2000, kde vklad bol povolený dňa 24.5.2000 pod č. C. XXX/
XX. Rovnako v tomto konaní mal súd za preukázané, že na byte boli nedoplatky na úhradách za plnenia
spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv.

Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Vzhľadom na citované ustanovenie súd sa bližšie vlastníctvom bytu nezaoberal (napr. doložením LV
na preukázanie, kto bol vlastníkom bytu do 1.12.2009) ako ani výškou nedoplatkov (pretože zákon č.
182/1993 Z.z. hovorí len o nedoplatkoch, nie o ich konkrétnej výške), nakoľko by to bolo v rozpore so
základnými zásadami občianskeho súdneho procesu (rýchlosť a hospodárnosť konania).

Ako na pojednávaní dňa X.XX.XXXX navrhovateľ uviedol, vydanie vyhlásenia podľa § 5 ods. 2 zák. č.
182/1993 Z.z., žiadal v čase, keď nebol vlastníkom uvedeného bytu, t.j. v čase pred 1.12.2009. Uvedené
žiadal z dôvodu, že chcel byt darovať svojej priateľke, resp. ho predať výhodnému kupcovi. K prevedeniu
vlastníckeho práva však nedošlo, nakoľko odporca mu nevydal požadované vyhlásenie.

Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prílohou zmluvy o
prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu
alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá
žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na
tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý

prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo
zmluvyoprevodevlastníctvanebytovéhopriestorujeajvyhlásenieprenajímateľaotom,ženájomcabytu
alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené
s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd vo veci nepovažoval za hospodárne ďalej vykonávať akékoľvek dokazovanie, pretože mal za

preukázané, že v čase, keď navrhovateľ žiadal vydať vyhlásenie, nebol vlastníkom bytu a na byte boli
vysoké nedoplatky. Ako nevlastník bytu nemohol ani previesť vlastníctvo k bytu na ďalšiu osobu s
poukazom na § 123 OZ (Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.) a zásadu „nemo plus iuris ad alium transfere potest
quam ipse habet“, a to ani vtedy, ak by mal k dispozícii vyhlásenie spoločenstva a keby aj neexistovali

nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe
fondu prevádzky, údržby a opráv.

Do 1.12.2009 jediná oprávnená na vyžiadanie vyhlásenia podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. bola
dcéra navrhovateľa, ako vlastníčka bytu, ktorá ako jediná mohla nakladať s bytom.

V čase rozhodnutia súdu už síce navrhovateľ bol vlastníkom bytu a mesiac už neboli ani nedoplatky
na úhradách, avšak navrhovateľ odporcu od 1.12.2009 (keď bol na to oprávnený ako vlastník bytu)
nepožiadalovydanievyhláseniapodľa§5ods.2zák.č.182/1993Z.z.Návrhjepretopodanýpredčasne,
nakoľko návrh na súd je možné podať až po tom, ako povinná osoba nesplní svoju zákonnú povinnosť

po tom, čo ju o to oprávnená osoba požiada. Odporca nemohol porušiť svoju povinnosť podľa § 5 ods.
2 zák. č. 182/1993 Z.z., nakoľko nebol požiadaný o vydanie vyhlásenia navrhovateľom ako vlastníkom
bytu v čase, keď na byte neexistovali nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Odporca ako procesne úspešný účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich
náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.