Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202840
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615202840.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu V. J., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
v L., R. D. 7, zastúpeného advokátom E.. C. R., proti žalovanej H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., P.
XXXX/XX, o zaplatenie 602,01 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske zo dňa 16. novembra 2015, č.k. 2C/7/2015-20, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j ea spor tejto časti
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 16. novembra 2015 č.k. 2C/7/2015-20 súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 412,01Eur, úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 412,01 Eur od 11.10.2013
do zaplatenia, a náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 42,69 Eur a

zaplateného súdneho poplatku vo výške 13,28 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od
právoplatnostirozsudku.Vozvyškužalobuzamietol.Vodôvodnenísúdprvejinštancieuviedol,žežaloba
žalobcu je čiastočne dôvodná. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná požiadala žalobcu o úver vo
výške 500 Eur, zaviazala sa zaplatiť za poskytnutý úver odplatu v sume 190 Eur, celková dlžná čiastka
tak predstavuje sumu 690 Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny pri úvere
poskytnutom na 13 mesiacov. Žalovaná sa v zmluve zaviazala úver splácať v 13 mesačných splátkach,

v prvých 3. mesačných splátkach vo výške 2,50 Eur a v 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur,
pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia je
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN je 47,29%. RPMN činí pri
splatnosti na 13 mesiacov 67,70%. Predmetom konania bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo
zmluvy o úvere. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261
ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, teda

na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa
ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Po preskúmaní spornej zmluvy o úvere súd
zistil, že táto neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2
písm. f/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý musí byť výslovne uvedený.
Uvedenie počtu splátok a termíny splátok v zmluve nemôže nahradiť údaj o konečnej splatnosti úveru,

pretože povinnosť uviesť výšku, počet a termíny splátok v zmluve zakotvuje § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Úver sa tak v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného je potom podľa jeho
záveru žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo jej žalobca poskytol, bez akéhokoľvek
navýšenia (bez úrokov, bez poplatkov, zmluvných pokút a pod.). Žalobca poskytol žalovanej úver v sume
500 Eur a žalovaná zaplatila celkovo sumu 87,99 Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná dlhuje sumu

412,01 Eur (500 Eur mínus 87,99 Eur). Preto uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 412,01 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 412,01 Eur od 11.10.2013 do zaplatenia. Nakoľkožalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
popri istine aj úroky z omeškania. Vo zvyšku žaloba zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku o uložení povinnosti podala žalovaná včas odvolanie. Navrhla , aby
predmetný výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšiekonaniealebozmeniltak,žejej uložízaplatiťžalobcovi 207,26Eur.Podľajejnázorujepredmetné

rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci vzhľadom na chýbajúce skutočnosti, ktoré
žalobca neuviedol celé, a ktoré majú vplyv na nesprávne skutkové zistenia uvedené vo výroku rozsudku.
Uviedla totiž, že súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX došlo dňa XX.XX.XXXX k
uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, na základe ktorej jej mal byť poskytovaný domáci
servis za odmenu žalobcovi vo výške 204,75 Eur. Zmluvu o DS považuje za doplnkovú službu k zmluve o
úvere a na uvedenom nič nemení skutočnosť, že Zmluva o DS bola podpísaná na osobitnej listine, keďže

z obsahu zmluvy o DS jasne vyplýva, že ide o zmluvu závislú od zmluvy o úvere. Jej predmetom malo
byť poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta,
a to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky
úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín splátky a prípadné následky
nesplácania. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok.

Z uvedeného je podľa jej názoru zrejmé, že k odplate za úver, ktorý je uvedený na prvej strany zmluvy o
úvere vo výške 190 Eur, je nevyhnutné pripočítať aj sumu za domáci servis v celkovej výške 204,75 Eur
(pričom tieto náklady ani nie sú započítané do RPMN). Týmto spôsobom dochádza zo strany žalobcu
k obchádzaniu zákona 129/2010 Z.z., ale aj ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, čo má s poukazom na §
39 OZ za následok neplatnosť Zmluvy o DS pre obchádzanie zákona a tiež aj pre rozpor s dobrými

mravmi, pokiaľ ide o výšku odplaty za domáci servis. V zmysle § 457 OZ, ak je zmluva
neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal. Poukazuje na Splátkový
kalendár. Matematickým odpočítaním z riadku celkom splatná suma 690 Eur Splátkového kalendára a
sumy 602,01 Eur uvedenej v poslednom riadku v časti Úver Splátkového kalendára vyjde rozdiel 87,99
Eur. Je potrebné k sume 87,99 Eur pripočítať aj celú sumu zaplatenú na domáci servis, t. j. 204,75 Eur.

V skutočnosti teda na istinu zaplatila sumu 292,74 Eur. Žalobca má právny titul na sumu 207,26 Eur. V
závere doplnila, že sa nachádza v ťaživej sociálnej situácii a aktuálna finančná situácia nie je natoľko
priaznivá, aby celú žalovanú sumu zaplatila v hotovosti, žiada preto súd, aby jej umožnil splácať dlh v
splátkach po 20 Eur mesačne.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Žiadal Krajský súd v Trenčíne o potvrdenie rozhodnutia. Uviedol,
že nemôže súhlasiť s tvrdeniami žalovanej v odvolaní, nakoľko sa nezakladajú na pravde. Hlavný
rozpor badá v tvrdení, že by žalovaná mala uhradiť vyššiu sumu, ako deklaruje on, ďalej v tvrdeniach
žalovanej ohľadom Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Zastáva názor, že žalovaná skutočnosti
uvedené v odvolaní mohla predložiť počas konania pred súdom prvej inštancie, pričom takto použitý

dôkaz nenapĺňa znaky uvedené v § 205a Občianskeho súdneho poriadku, a preto ho nepovažuje za
odvolací dôvod. K tvrdeniam žalovanej v odvolaní uviedol, že žalovaná si svojim podpisom samostatnej
žiadosti o poskytnutie domáceho servisu objednala službu Domáci servis ako ďalšiu službu z portfólia
služieb poskytovaných žalobcom. Žalovaná si doplnkovú službu - Domáci servis zvlášť a dobrovoľne
objednala. Uzavretie Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu v žiadnom prípade nie je podmienkou

na získanie spotrebiteľského úveru, táto zmluva preto nie je predmetom tohto súdneho konania. Jeho
tvrdenie potvrdzuje aj Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Bratislave, číslo konania: P/0390/01/2012 zo dňa 06.11.2012, Národnej banky
Slovenska, Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/798/2014-71. Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu
považuje za samostatný právny úkon, nie je predmetom tohto konania. Nie je možné započítať úhrady

na jeden platný právny úkon na druhý platný právny úkon tak, ako sa o to snaží žalovaná vo svojom
vyjadrení.

4. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1
CSP určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.5.Krajský súdvTrenčíneako súdodvolacísporpreskúmalpodľa Civilnéhosporovéhoporiadkuzákona
č. 160/2015 Z.z., (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť z týchto
dôvodov:

6. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 602,01 Eur spolu s úrokom z
omeškania. Súd prvej inštancie v spore postupoval podľa v súčasnosti zrušeného právneho predpisu

O.s.p. Odvolací súd preto správnosť konania súdu prvej inštancie preskúmaval podľa príslušných
ustanovení zrušeného O.s.p. účinného v čase podania odvolania (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

7. Prejednávaná vec sa za splnenia podmienok podľa § 200ea ods. 1, 2 O.s.p. považovala za drobný
spor. Pre drobné spory platilo, že súd mohol rozhodnúť bez pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p.,
čím sa mal dosiahnuť hospodárnejší a efektívnejší postup v konaní. V prípade, ak súd rozhodoval bez

nariadeniapojednávania,boloprocesnoupovinnosťousúduvykonaťpoučovaciupovinnosťvočistranám
sporu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

8. Podľa § 120 ods. 4 v tom čase účinného O.s.p. „súd je povinný okrem vecí uvedených v ods. 2, poučiť
účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr, súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.“

9. Ust. § 120 ods. 4 O.s.p. bolo vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania
prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania (strán sporu) predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane
určenia momentu na ich predkladanie. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou
zásadou, ktorá úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Účastníci konania (strany
sporu) mali možnosť predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci

samej v konaní, ktoré prebieha bez pojednávania, alebo do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie v konaní, ktoré prebieha s pojednávaním, alebo do skončenia prvého pojednávania v
konaní podľa § 118a ods. 1 O.s.p. Ak tak neurobili, možnosť predkladať skutočnosti a dôkazy stratili.
Strata tejto možnosti sa prejavila tým, že na skutočnosti a dôkazy označené a predložené po zákonnom
momente, súd v ďalšom konaní vôbec neprihliadal. Poučovacia povinnosť súdu podľa § 120 ods. 4

O.s.p. vyplývala priamo z tohto ustanovenia.

10. Zo spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol v spore bez nariadenia pojednávania
podľa § 115a ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
Preskúmanímzákonnostikonaniapredchádzajúcehoverejnémuvyhláseniurozsudkuodvolacísúdzistil,

že súd prvej inštancie nesplnil svoju zákonnú poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

11. Súd prvej inštancie písomne vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila ku skutkovým aj právnym tvrdeniam
žalobcu v doručenej žalobe do 15 dní, a žiadal, aby vo vyjadrení uviedla návrhy na dokazovanie a
predložila listinné dôkazy. Ako následok nesplnenia povinnosti vyjadriť sa v lehote uviedol, že bude

predpokladať, že s návrhom (žalobou) súhlasí podľa § 101 ods. 3 O.s.p. Žalovaná výzvu prevzala
28.10.2015. Dňa 13.01.2016 došlo súdu vyjadrenie žalovanej, kde dcéra žalovanej uviedla, že žalovaná
sa k žalobe v lehote nevyjadrila, lebo sa vyjadriť nevie, v právnych veciach sa nevyzná a nemá peniaze
na poradu s právnikom. Zároveň uviedla, že hoci podala vyjadrenie neskoro, súd isto každý deň rieši
veľa podobných sporov práve so žalobcom. Ďalej vo vyjadrení označila skutočnosti a predložila dôkazy

ako v odvolaní.

12. Odvolací súd konštatuje, že za splnenie poučovacej povinnosti súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
nemožno považovať výzvu na vyjadrenie sa k žalobe (v lehote 15 dní) adresovanú odvolateľke, nakoľko
táto neobsahovala poučenie o zákonnej lehote predkladania a označovania skutočností a dôkazov

(do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie), a najmä neobsahovala poučenie o následku
neoznačenia a nepredloženia tvrdení a dôkazov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a to, že na dôkazy
a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada, a že sú odvolacím dôvodom len za
podmienok uvedených v § 205a O.s.p.13. Účinky splnenia poučovacej povinnosti súdom vo vzťahu k stranám sporu nenastali. Preto, ak
žalovaná skutočnosti a dôkazy označovala a predkladala po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie

v podaní doručenom súdu 13.01.2016 a potom v odvolaní, nejde o nespôsobilý odvolací dôvod, ako sa
domnieva žalobca.

14. Nesplnenie povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. považoval odvolací súd za vadu konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Postup súdu prvej inštancie podľa tohto ustanovenia sa

predpokladá pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Nesplnením poučovacej povinnosti postupom
súdu v sporovom konaní súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Táto vada konania je výrazná v danej veci - v spore s ochranou slabšej strany, kde poučovacia
povinnosť súdu o procesných právach a povinnostiach plní osobitnú funkciu.

16. Naplnenie tejto osobitnej funkcie sleduje aj súčasná právna úprava postupu súdu v individuálnych
spotrebiteľských sporoch (§ 290 až 300 CSP), ktorej účelom je vo zvýšenej miere chrániť spotrebiteľa,
čoho súčasťou je aj extenzívna (rozširujúca) úprava poučovacej povinnosť súdu vo vzťahu k
spotrebiteľovi uvedená v ust. § 292.

17. S poukazom na skutočnosť, že rozsudok súdu je v napadnutej časti nesprávny, odvolací súd podľa
389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a podľa § 391 ods. 1
CSP mu spor vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Po vrátení veci súd prvej inštancie rozhodne opätovne a v konaní pred rozhodnutím vo veci samej
dodrží poučovaciu povinnosť podľa § 292 CSP. Vec prejedná takým procesným postupom, aby stranám
sporu bola poskytnutá možnosť realizovať Ústavou SR a Civilným sporovým poriadkom zaručené
procesné práva, pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi
žalobcu a žalovanej.

19. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žaloba) (§ 428 C.s.p.).