Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36C/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216626
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1712216626.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom
Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti žalovanej zaplatenia škody
vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 880,- €. Žalobca poukázal na to, že Okresný súd

Pezinok nesprávne úradne postupoval, keďže nerozhodol o jeho žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v konkrétnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, hoci vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Tvrdil, že v čase omeškania
súdu (viac ako 16 mesiacov) s rozhodnutím sa nachádzal v stave právnej neistoty, pričom počas tohto
obdobia musel prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia,
čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky. Majetková škoda teda predstavuje náhradu

účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej. V tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil 70,- €, na udržanie a správu informačného
systému 40,- € a na spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania vynaložil 15,- €. Celkom v období medzi podaním žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vynaložil márne 125,- €. Ďalej žalobca vo svojich návrhoch
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu, pričom nastalo riziko zániku
povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného.

Na podporu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ďalej uviedol dôvody: neexistencia akéhokoľvek
účinnéhovnútroštátnehoprostriedkunápravyspôsobiléhoreštituovaťvzniknutúsituáciu,vyvolanýzásah
do zákonných nárokov a základných práv žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti
žalobcu a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosťv spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, strata
zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,

ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej
ústavným súdom, v zmysle ktorej si uplatňuje sumu 55,- € za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu.

2 Žalovaná vyjadrením doručeným súdu dňa 21.12.2016 k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu

vo veci rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uviedla, že čo sa týka
namietaného rozhodnutia o poverení exekútora po 15 dňovej lehote, súdna prax už dávnejšie ukázala,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S poukazom na
príslušné zákonné ustanovenia preto 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule vo veciach, v ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie podaná po 01.06.2011. I prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú
právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Pre úspešné uplatnenie nároku na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť
rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. K tvrdenej
existencii prieťahov v konaniach poukázala ďalej žalovaná na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení
účinnom od 01.01.2013. Žalobca v tejto súvislosti nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia ESĽP, či

právoplatného rozhodnutia ÚS SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať len ústavný súd. Žalovaná ďalej vzniesla
námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom keď uviedla, že pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie

poverenia pred dňom 23.04.2009 (teda tri roky pred dňom kedy boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanienároku),vznášanámietkupremlčania.Kotázkevyčísleniaškodyďalejžalovanápoukázala
na to, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za
hypotetické. Na preukázanie vzniku škody by musel žalobca produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri
každej individuálnej pohľadávke. Žalobca ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne

využívať informačný systém, ktorý využíva pre všetky pohľadávky, nielen tie, ktoré boli predmetom
exekúcie. Požadovať preto paušálnu sumu za udržanie informačného systému je nesprávne a účelové.
Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných
žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či
dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobca

ďalej nevyužil možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať
prípadnú nápravu. Nie je možné ďalej prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“
členov riadiacich orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby,
ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna
škoda. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému

postupu dôjsť, a to i s poukazom na podnikateľskú činnosť žalobcu. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových

osôb. Žalovaná preto považuje konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok
na náhradu škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania žalobcu, a to
návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo
nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.

S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu
a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, žalovaná uviedla, že žalobcovi žiadna škoda postupom
okresného súdu nevznikla. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre
priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.3 Súd uvádza, že vo vzťahu k žalobcom podanej žalobe neboli dôvodné námietky žalovanej, ktorá
považovala žalobu za zmätočnú z dôvodu, že v nej nie je uvedená spisová značka exekučných podaní a

nie je presne opísaný priebeh exekučného konania. Hoci sa žalobca vo svojej žalobe skutočne obmedzil
len na to, že napriek tomu, že mu musela byť známa spisová značka, túto súdu neuviedol, bolo možné z
jeho návrhu identifikovať, o aké exekučné konanie na súde ide, keďže označenie oprávnenej a povinnej
osoby, ako aj čísla spisu exekútora boli spôsobilé takýto spis nezameniteľne identifikovať v registroch
súdu. Preto nešlo o absolútnu zmätočnosť, resp. neúplnosť žaloby, ktorá by bola spôsobilá vyvolať

nemožnosť presnej identifikácie ním tvrdeného exekučného konania a ktorú by bolo možné považovať
zatakúvadu,ktorábyspôsobovalanemožnosťpokračovaniavkonanípodľa§43Občianskehosúdneho
poriadku, resp. nutnosť jeho odmietnutia podľa § 129 Civilného sporového poriadku.

4 Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.03.2019, predvolanie na pojednávanie bolo
žalobcovi doručené dňa 18.02.2019, pričom podaním doručeným súdu dňa 20.03.2019 žalobca žiadal

o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na
pojednávanie nedostavila, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnila. Súd preto pojednával v zmysle
§ 180 C.s.p. v neprítomnosti strán a ich zástupcov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s
exekučným spisom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 1Er/1361/2009, znaleckým posudkom Znaleckého
ústavu Ekonomickej Univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo 17.01.2014, ako aj s podaniami strán, pričom

z takto vykonaného dokazovania mal za preukázaný tento skutkový stav:

5 Z vykonaného dokazovania exekučného spisu sp.zn. 1Er/1361/2009 bolo zistené, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 27.10.2009. Uznesením zo dňa
06.12.2010súdzamietolžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcievčastiúrokuzomeškania,

toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie v
časti uplatnenej istiny pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo vydané dňa 08.12.2010.
Z vykonaného dokazovania znaleckým posudkom Znaleckého ústavu Ekonomickej Univerzity v
Bratislave č. 1/2014 zo 17. januára 2014 vyplynulo, že na základe vykonanej analýzy mzdových
nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký

kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa typu
jednotlivých žalôb. Pri žalobách NZP a NP boli uvedené sumy v Eur na jednu žalobu pri jednotlivých
položkách: Mzdové náklady - 4,15, Náklady na tlač 5,31, Náklady na úpravu informačného systému
13,86, Náklady na poštovné- 3,01, Náklady na telekomunikačné služby -4,43, spolu teda celkovo za
všetky položky 30,76 € na jednu žalobu.

6 Súd zistil tento právny stav:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č.

514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

7 Zo zistených skutočností je zrejmé, že nie všetky tvrdenia žalobcu o konaní Okresného súdu
Pezinok sú správne. Exekútor vo veci žalobcu ako oprávneného doručil dňa 27.10.2009 Okresnému

súdu Pezinok žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Pezinok o
tejto žiadosti rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo
dňa 06.12.2010 sčasti zamietol, pričom dňa 08.12.2010 vo zvyšnej časti poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Lehota, ktorá uplynula odo dňa podania žiadosti do rozhodnutia o nej, bola teda
nie viac ako 16 mesiacov, ako to tvrdil žalobca, ale menej ako 14 mesiacov. Z priebežne novelizovaného,

no vo vzťahu k návrhu žalobcu rovnakého znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak
súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu; ak však súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, pričom

proti takému uzneseniu je na rozdiel od vydania poverenia prípustné odvolanie. Z uvedeného je
zrejmé, že zákonom stanovená lehota 15 dní sa vzťahovala len také rozhodnutie súdu, ktoré malo za
následok vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a nie na rozhodnutie, ktorým bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Preto zo skutočnosti, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia nebolo vydané v 15 dňovej lehote, nemožno vyvodiť to, že by sa Okresný súd

Pezinok dopustil protiprávneho konania v tej časti § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., že by nevydal
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Do úvahy následne prichádzalo posúdenie dĺžky konania
ako nečinnosti alebo zbytočného prieťahu zo strany súdu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá sa týkala exekúcii, v ktorej žalobca
vystupoval ako oprávnený konal tak, že o tejto rozhodol v lehote kratšej ako 14 mesiacov. Takýto postup

súdu nemožno hodnotiť ako zbytočný prieťah alebo jeho nečinnosť, keďže posúdenie žiadosti o udelenie
poverenia si vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu oprávneného a povinného vyžadovalo dlhší
časazadováženielistínnevyhnutnýchnarozhodnutiesúduožiadostioudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie. Z exekučného spisu nebolo zistené, že by rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť
o udelenie poverenia bolo zmenené, alebo zrušené. Vychádzajúc z uvedeného preto nebola daná

zodpovednosť štátu v posudzovanej veci. Preto súd žalobu žalobcu, ako nedôvodnú zamietol.

8 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala v spore úspech
priznal oproti v spore neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške
náhrady trov konania žalovanej však nebude nutné rozhodovať po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej doposiaľ žiadne trovy konania
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.