Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Marek Dudík
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/10/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211011481
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7211011481.6
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Anny Kohutovej a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla
2019, v trestnej veci obžalovaného Ing. M. M., pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214
ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo
dňa 19. 10. 2018, sp. zn. 5T/125/2011 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného Ing. M. M.,
nar. XX. X. XXXX v L., trvale bytom L., R. č. X, toho času bytom XXA E.. K. A., T. M. XXG, M., H. R.
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 29. 11. 2011, sp. zn. 1 Pv 794/07 pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že
- ako majiteľ a prevádzkovateľ reštaurácie V. na ul. T. č. X v L.Š. ku dňu 7. 3. 2007 náhle rozviazal
pracovný pomer so svojou zamestnankyňou Y. T., ktorá v reštaurácii pracovala od 1. 8. 2006 ako
barmanka a nevyplatil jej do dnešného dňa zo zákona patriace päťmesačné odstupné, čím jej takto bola
spôsobená škoda vo výške 1.261,36 € (38.000,- Sk),
- ako majiteľ a prevádzkovateľ reštaurácie V. na ul. T. č. X v L. ku dňu 7. 3. 2007 náhle rozviazal pracovný
pomer so svojou zamestnankyňou G. T., ktorá v reštaurácii pracovala od 22. 11. 2006 ako barmanka a
nevyplatil jej do dnešného dňa zo zákona patriace dvojmesačné odstupné, čím jej takto bola spôsobená
škoda vo výške 504,55 € (15.200,- Sk),
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodené Ing. Y. T., nar. X. X. XXXX v L., trvale bytom L.,
R. X a Ing. G. G., rod. T., nar. X. X. XXXX v L., trvale bytom R. XXX, s nárokmi na náhradu škody na
civilný proces.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, a to ústne do zápisnice o
hlavnom pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že je toho názoru, že Okresný súd Košice II nesprávne
vyhodnotil dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného, keď ho podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil
spod obžaloby, pretože vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že skutok sa stal tak,
ako je uvedené v obžalobe, že sa ho dopustil obžalovaný a skutok vykazuje všetky znaky skutkovej
podstaty uvedeného trestného činu.Prvostupňový súd odôvodnil oslobodzujúci rozsudok po doplnení dokazovania podľa pokynov
odvolacieho súdu konštatovaním, že konaním, resp. nekonaním obžalovaného, tak ako je to uvedené
v obžalobe, nedošlo k naplneniu objektívnej stránky trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, a
preto oslobodil obžalovaného spod obžaloby.
S takýmto vyhodnotením skutkového stavu súdom sa prokurátor nestotožňuje.
Obranu obžalovaného považuje za zjavne účelovú a jeho konanie za vopred premyslené. Je toho
názoru, že ani po doplnení dokazovania nedošlo k zmene dôkaznej situácie v prospech obžalovaného.
Z výpovede znalkyne z odboru ekonómia a manažment opätovne vyplynulo, že obžalovaný neviedol
účtovníctvo, ľahkovážnym spôsobom nakladal s financiami. Toto tvrdenie je podložené aj tým, že
znalkyňa mohla vychádzať len z listinných podkladov jednej bankovej inštitúcie Z. R. k účtu subjektu
Ing. M. M. - U. a z daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za roky 2007 - 2009, teda
bez účtovnej a mzdovej evidencie subjektu, a preto nemohla posúdiť, či v čase prípadnej splatnosti
odstupného mal obžalovaný dostatok prostriedkov na vyplatenie tak, aby nebola ohrozená činnosť
subjektu. Z pohybov a transakcií na účte je zrejmé, že obžalovaný realizoval sám hotovostné výbery z
účtu,akoajzbankomatov,pričomneobjasnilspôsobichpoužitiaaaninepreukázal,žeichpoužilnachod
spoločnosti, resp. na podnikanie, a teda účelovo realizoval výbery z účtu za účelom zníženia finančných
prostriedkov. Je nepochybné, že na jedinom bežnom účte subjektu neboli v sledovanom období žiadne
pohyby nasvedčujúce, že subjekt používal peňažné prostriedky na fungovanie podnikateľskej činnosti
(napr. výplata miezd, platenie odvodov a pod.).
Je nutné uviesť, že ako vyplýva zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, subjekt Ing. M. M. - U.
ako zamestnávateľ nepredložil ani jeden mesačný výkaz poistného a príspevkov a nerealizoval odvody
poistného za prihlásených zamestnancov.
Teda z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že skutok je trestným činom a spáchal ho
obžalovaný tak, ako je popísaný v obžalobnom návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 321 ods.
1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T/125/2011 zo dňa 19. 10.
2018 a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol alebo eventuálne podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil
prvostupňovému súdu na prejednanie a rozhodnutie.
Z vyjadrenia obžalovaného k odvolaniu prokurátora okresnej prokuratúry vyplýva, že obžalovaný
odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry považuje za nedôvodné a vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Tvrdenia uvedené v odôvodnení odvolania prokurátora, že „neviedol účtovníctvo, ľahkovážnym
spôsobom nakladal s financiami" a „realizoval sám hotovostné výbery z účtu, ako aj z bankomatov,
pričom neobjasnil spôsob ich použitia a ani nepreukázal, že ich použil na chod spoločnosti, resp. na
podnikanie, a teda účelovo realizoval výbery z účtu, ako aj z bankomatov, pričom neobjasnil spôsob
ich použitia a ani nepreukázal, že ich použil na chod spoločnosti, resp. na podnikanie, a teda účelovo
realizovalvýberyzúčtuzaúčelomzníženiafinančnýchprostriedkov“nebolivpriebehutrestnéhokonania
žiadnym spôsobom preukázané. Napriek tomu, ak by tomu tak bolo, takéto konanie samo osebe
nenapĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214
Tr. zák.
Výbery z účtu a bankomatu, na ktoré prokurátor poukazuje, nemožno automaticky vyhodnotiť v
neprospech neho ako snahu o účelové znižovanie peňažných prostriedkov na podnikateľskom
účte. Týmito peňažnými prostriedkami mohol zabezpečovať nákup tovarov a služieb potrebných na
prevádzkovanie reštauračného zariadenia, a to platbami v hotovosti, a v konečnom dôsledku ich tak
použiť na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti. Účelové znižovanie peňažných prostriedkov
na jeho podnikateľskom účte nebolo v priebehu trestného konania preukázané žiadnym dôkazným
prostriedkom.Podstatné je zistenie, či mal v čase splatnosti odstupného dostatok peňažných prostriedkov na jeho
vyplatenie poškodeným, ktoré nepotreboval na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti.
V znaleckom posudku č. 4/2010 súdna znalkyňa v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo
a daňovníctvo, Ing. N. D.Á. na otázku č. 3 „či mohol aspoň čiastočne obvinený plniť uhrádzanie mzdy
a odstupného" odpovedala: „obvinený vykazoval minimálne na konci účtovného obdobia takú sumu
hotovosti, ktorá stačila na úhradu vykázaných záväzkov 76.678,- Sk, ako aj na úhradu nevyplateného
odstupného vo výške 15.200,- Sk a 40.500,- Sk, vyčísleného v uznesení z 11. 11. 2010".
Takéto konštatovanie znalkyne však vzhľadom na znenie skutkovej podstaty prečinu nevyplatenia mzdy
a odstupného v zmysle § 214 ods. 1 Tr. zák. žiadnym spôsobom nedáva odpoveď na zásadnú otázku,
či mal práve v deň splatnosti odstupného (t.j. 12. 3. 2007 a 15. 3. 2007) finančné prostriedky na jeho
výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti ako fyzickej osoby, ktorá je
zamestnávateľom. Posúdenie tejto skutočnosti v časovom období „na konci účtovného obdobia" je
neurčité a pre posúdenie trestnosti skutku v konkrétny časový úsek - dni 12. 3. 2007 a 15. 3. 2007 -
bez významu.
Súd teda v oslobodzujúcom rozsudku správne vyhodnotil závery znaleckého skúmania, ktoré nedali
jednoznačnú odpoveď na otázku, či mal v čase splatnosti odstupného dostatok peňažných prostriedkov
na jeho výplatu poškodeným, čím sa nepodarilo preukázať naplnenie objektívnej stránky prečinu
nevyplatenia mzdy a odstupného v zmysle § 214 ods. 1 Tr. zák..
Čo sa týka samotného nároku poškodených na odstupné, je potrebné tiež skúmať, či poškodeným takýto
nárok vôbec vznikol, a ak áno, v akej výške.
Poškodená Ing. Y. T. bola u neho zamestnaná na dobu určitú, a to od 1. 8. 2006 do 1. 8. 2007. Dňa
7. 3. 2007 došlo k ukončeniu jej pracovného pomeru, avšak z jej výpovede na hlavnom pojednávaní
jednoznačne nevyplýva, akým spôsobom bol jej pracovný pomer skončený, aj keď uviedla: „Prišiel pán
M., že musí zatvoriť prevádzku... Na druhý deň nám mal dať výpoveď a zápočet rokov a odstupné, lebo
to bolo zo dňa na deň a mala som zmluvu na dobu určitú a ešte doplatiť mzdy". Poškodená Ing. G. T. bola
u neho zamestnaná od 22. 11. 2006 na dobu neurčitú, pričom k ukončeniu jej pracovného pomeru došlo
tiež 7. 3. 2007, avšak na hlavnom pojednávaní neuviedla, akým spôsobom. On ešte v prípravnom konaní
vypovedal tak, že „ústne sa s nimi dohodol na ukončení pracovného pomeru k uvedenému dátumu".
Napokon, súd na strane 8 napadnutého rozsudku tiež konštatuje, že „pracovný pomer poškodených bol
ukončený dohodou k 7. 3. 2007".
Podľa § 71 ods. 3, ods. 4 Zákonníka práce (účinného v čase spáchania skutku) pred uplynutím
dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 (pracovný pomer dohodnutý na dobu
určitú) aj inými spôsobmi uvedenými v § 59 (dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v
skúšobnej dobe). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer na určitú dobu aj bez uvedenia
dôvodu; v takomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného
zárobku za dobu, po ktorú mal trvať pracovný pomer.
Podľa § 76 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce (účinného v čase spáchania skutku) zamestnávateľ môže
poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených
v § 63 ods. l písm. a) až c). Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného
pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). V
prípade, že obžalovaný ukončil s poškodenými ich pracovné pomery dohodou, poškodeným nárok na
odstupné nevznikol. Ak sa ich pracovné pomery skončili výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov
podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (účinného v čase spáchania skutku), Zákonník práce
neukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné, čo je zrejmé z dikcie zákona:
„zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné...“. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť
zamestnancovidvojmesačnéodstupnéjedanávtedy,aksúhlasísoskončenímpracovnéhopomerupred
začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (účinného
v čase spáchania skutku). To však vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané.Z vykonaného dokazovania, z vyjadrení poškodených a obžalovaného a časových súvislostí ukončenia
pracovného pomeru teda vyplynulo, že k ukončeniu pracovného pomeru poškodených došlo na základe
dohody medzi zamestnávateľom - ním a poškodenými, bez splnenia formálnych náležitostí, pričom
zákonnou podmienkou pre vznik nároku na odstupné je ukončenie pracovného pomeru výpoveďou z
dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Zákonníka práce. Táto skutočnosť opätovne
potvrdzuje fakt, že z jeho strany nedošlo k naplneniu objektívnej stránky žalovaného trestného činu,
keďže poškodeným nárok na vyplatenie odstupného ani nevznikol.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania
a starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu nemal žiadnu inú možnosť, ako ho oslobodiť spod
obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II z dôvodu podľa § 285 písm. b) Tr. por.. Toto
rozhodnutie považuje za spravodlivé, správne a zákonné, korešpondujúce s výsledkami vykonaného
dokazovania.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach odvolanie
prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 19. 10. 2018 proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 19. 10. 2018, sp. zn. 5T/125/2011 podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2
ods. 10 Tr.por., a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. okresný súd vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.
Keďže okresný súd svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, odvolací
súd vzhľadom na celorozsahovú akceptáciu tohto odôvodnenia poukazuje na jeho zákonnosť a
správnosť, pričom zvýrazňuje najmä nasledovné, reagujúc tak aj na námietky uvádzané v odvolaní
okresného prokurátora.
Aj po zistení krajského súdu totiž vyplýva, že obžalovaný sám priznal, že ako zamestnávateľ nevyplatil
svojim zamestnankyniam, a to poškodeným Ing. Y. T. a Ing. G. T.U. - G. odstupné, na ktorých vyplatenie
mali zamestnankyne nárok, a to v deň ich splatnosti ani doposiaľ. Ing. Y. T. nevyplatil odstupné 5-
mesačné vo výške 1.261,36 € (38.000,- Sk) a Ing. G. T. - G. 2-mesačné odstupné vo výške 504,55 €
(15.200,- Sk).
Uviedol ďalej, že poškodeným vo februári 2007 oznámil, že z organizačných dôvodov ku dňu 7. 3.
2007 reštauráciu zatvára a ústne sa s nimi dohodol na ukončení pracovného pomeru, kedy aj všetkým
zamestnancov vyplatil mzdu za mesiac február a odpracované dni mesiaca marec 2007. Dohodli sa, že
odstupné im vyplatené nebude a ani jedna z nich si nenárokovala žiadne peňažité náležitosti. Priznal,
že zamestnankyniam nevystavil doklady, nakoľko vypratával prenajaté priestory a z finančných dôvodov
musel ihneď vycestovať do zahraničia za prácou.
Na druhej strane však svedkyňa - poškodená Ing. Y. T. vypovedala, že pracovala ako barmanka u
obžalovaného, pričom dňa 7.3.2007 jej Ing. M. M. oznámil, že od 8.3.2007 zatvára prevádzku, že jej
vyplatí mzdu, odovzdá doklady o výške príjmu, ukončenie pracovného pomeru, započítanie rokov a
vyplatí jej odstupné 38.000,- Sk, pretože zmluvu mala na dobu určitú do 1. 8. 2007. Neskôr sa však
obžalovaný vyhýbal kontaktu s ňou a žiadne doklady jej neodovzdal.Obdobne vypovedala aj svedkyňa - poškodená Ing. G. T. - G., ktorá taktiež u obžalovaného bola
zamestnaná ako barmanka v období od 22. 11. 2006 do 7. 3. 2007 s tým, že obžalovaný jej nedlhuje
peniaze na mzde, ale dožaduje sa dvojmesačného odstupného vo výške 504,55 € (15.200,- Sk).
Z pracovných zmlúv medzi obžalovaným Ing. M. M. a poškodenými Ing. Y. T. a Ing. G. T. - G. sú zrejmé
mzdové podmienky dohodnuté medzi nimi a výplatné termíny.
Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo
Ing. N. D.L. je zrejmé, že táto nemohla upresniť dlžnú sumu nevyplatenej mzdy a posúdiť dĺžku
náležitostí, ktoré vznikli Ing. G. T. a Ing. Y. T., a to pre chýbajúce prvotné doklady z účtovnej a mzdovej
evidencie subjektu Ing. M. M. - U.. Podľa jej záverov na konci účtovného obdobia však subjekt vykazoval
takú sumu hotovosti, ktorá stačila na úhradu vykázaných záväzkov 76,678,- Sk, ako aj na úhradu
nevyplateného odstupného.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice je zrejmé, že obžalovaný Ing. M. M. nepredložil ani
jeden mesačný výkaz poistného a príspevkov a nerealizoval ani odvody poistného za prihlásených
zamestnancov.
Je potrebné uviesť, že odstupné je peňažné plnenie, ktoré prislúcha uvoľnenému pracovníkovi na
základe Zákonníka práce (§ 76).
Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa
pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
Vykonanými dôkazmi bolo ustálené, že medzi zamestnávateľom - obžalovaným Ing. M. M. a
poškodenými Ing. Y. T. a Ing. G. T. - G. došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou.
Z ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce je zrejmé, že zamestnancovi neprislúcha nárok na odstupné,
ak bol pracovný pomer ukončený dohodou, ako v danom prípade, v dôsledku čoho teda zamestnávateľ
nemal povinnosť vyplatiť zamestnankyniam odstupné.
Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutkový dej uvedený v
obžalobe sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným
činom, a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.
Ako vyplýva z podaného odvolania prokurátorom okresnej prokuratúry, tento nenamieta rozsah, resp.
neúplnosť vykonaných dôkazov, ale len správnosť ich vyhodnotenia okresným súdom.
V zmysle ustálenej súdnej praxe judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ súd postupuje
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. hodnotí ich podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne, urobí
logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže ani odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že
sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s inými do úvahy prichádzajúcimi závermi.
Na základe vyššie uvedeného, ako aj ostatných zistení okresného súdu podrobne rozvedených v jeho
rozhodnutí je potom správny záver tohto súdu, že skutok nie je trestným činom.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.