Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718202356
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6718202356.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky M. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., M. XX, zast. právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou so
sídlom Banská Bystrica, J. A. Komenského 18B, proti povinnému: V.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.,
G. XXX/XX, zast. právnym zástupcom JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom so sídlom Banská Bystrica,
Dlhá 6, o zvýšenie výživného, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16Pc/16/2018-105
zo dňa 22.06.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zaviazal povinného, otca
navrhovateľky, na povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume 120,-
Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom 03.04.2018.
Zameškané výživné vo výške 202,- Eur za obdobie od 03.04.2018 do 30.06.2018 uložil otcovi povinnosť
uhradiť v mesačných splátkach vo výške 25,25 Eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou
rozsudku pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. Týmto zmenil rozsudok

Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/118/2014-74 zo dňa 13.01.2015 v časti týkajúcej sa výživného na M. Y..
Návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia Zákona
o rodine (zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov) upravujúce vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom. Pri určení výšky výživného vychádzal z
odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako aj možností, schopností a majetkových pomerov povinného
(otca navrhovateľky). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP (zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný

mimosporový poriadok), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie navrhovateľka, ako aj otec navrhovateľky (povinný).
Navrhovateľka v odôvodnení uviedla, že sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na sumu
150,- Eur. Vytkla okresnému súdu, že nezohľadnil pri príjme matky navrhovateľky zo závislej činnosti,
ktorý predstavuje sumu 1 259,61 Eur to, že v tomto mesačnom príjme je zahrnutý daňový bonus vo výške

21,56 Eur na jedno dieťa (na všetky tri deti spolu vo výške 64,68 Eur). Príjem otca zo závislej činnosti
predstavuje sumu 847,20 Eur, a tiež poberá výsluhový dôchodok vo výške 481,24 Eur, čo predstavuje
spolu 1 328,41 Eur. Otec oproti matke navrhovateľky zdieľa spoločnú domácnosť s priateľkou, ktorá má
samostatnýmesačnýpríjemokolo700,-Eur,aktorásataktiežpodieľanaúhradáchspojenýchsvedenímjehodomácnosti.Napriektomu,ževýdavkynapokrytie potriebnavrhovateľkypredstavujúcelkovosumu
330,18 Eur, s poukazom na súdom určenú výšku zvýšeného výživného na strane otca v sume 120,- Eur
by mala vo väčšej miere znášať ďalej matka navrhovateľky. Životnú úroveň otca vníma navrhovateľka

ako nadštandardnú a pokiaľ je otec schopný nad rámec pokrytia svojich základných potrieb financovať
splátky úveru vo výške 403,58 Eur mesačne a pomocou priateľky splácať splátky za auto, je na mieste,
aby jeho vyživovacia povinnosť zodpovedala minimálne polovici nákladov navrhovateľky. Bolo preto
povinnosťou súdu zabezpečiť, aby sa rodičia v zásade rovnakou mierou podieľali na nákladoch a
potrebáchdetí.Vzhľadomnato,ženavrhovateľkasanemalamožnosťsotcomdohodnúťnaprimeranom

zvýšení výživného, dalo sa predpokladať, že aj k zmene vyživovacej povinnosti na strane otca musí
dôjsť súdnou cestou a tieto skutočnosti sú dôvodom pre použitie ust. § 55 CMP, ktoré umožňuje
konajúcemu súdu priznať náhradu trov účastníkovi, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé,
avšak súd prvej inštancie tieto pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil. Na základe toho,
navrhovateľka navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu a zaviazať povinného k povinnosti prispievať
na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume 150 Eur mesačne, zameškané výživné vo výške

290,- Eur od 03.04.2018 do 30.06.2018 uložiť otcovi povinnosť uhradiť v mesačných splátkach vo výške
25,- Eur spolu s bežným výživným, zrušiť IV. výrok zamietnutí návrhu navrhovateľky v prevyšujúcej časti
a výrok o trovách konania zmeniť tak, že navrhovateľke prizná právo na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania vo výške 100%.

3.Povinnýzvyživovacejpovinnosti,otecplnoletejnavrhovateľky,vodvolanínavrholrozsudokokresného
súdu zmeniť tak, že súd návrhu vyhovie maximálne do sumy výšky výživného 90,- Eur na mesiac.
Podľa názoru otca zvýšené výživné určené súdom bude mať pre neho likvidačný charakter. Nielenže
mu nezostane nič na vlastnú existenciu, ale si bude musieť ešte požičať na platenie výživného a
splátok zameškaného výživného, čím úplne stratí akúkoľvek motiváciu pre život a vykonávať zárobkovú

činnosť. Súd nepochopiteľne z jeho mesačných nákladov odpočítal splátku úveru vo výške 408,- Eur,
keďže zhruba rovnakú položku pravdepodobne akceptoval, teda ju priamo vôbec nespomenul, že ju
nezohľadňuje rovnako pri výdavkoch matky. V spojitosti s predpokladaným zvýšeným výživného na
ostatné dve dcéry nebude mať otec ani len na životné minimum a bude odkázaný na krytie základných
životných potrieb jeho priateľkou. Takýmto spôsobom sa naruší nielen relatívne stabilná životná úroveň

rodičov a detí, ale bez pochyby aj rodinné väzby medzi navrhovateľkou, jej dvoma sestrami a otcom.
Povinný pritom nežije v žiadnom luxuse, na prístavbu izby použil čiastočne aj prostriedky z odmien
u svojho zamestnávateľa, nechodí v zásade na žiadne dovolenky, okrem jednej, ktorú hradila jeho
priateľka.

4. Otec navrhovateľky (povinný) vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že odvolanie
považuje za zjavne účelové a nedôvodné. Neberie do úvahy tú skutočnosť, že je potrebné posudzovať
aj životnú úroveň matky navrhovateľky, aj to že povinný už aj pri platení doterajších pravidelných
príspevkov na už dospelé deti, pri splácaní doteraz zmeškaného výživného, pri plnení povinnosti na
zvýšené výživné aj zmeškané výživné podľa nových návrhov všetkých troch dcér, sa dostane pod

hranicu životného minima. K namietanému rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že vyvolanie sporu
bolo spôsobené výlučne navrhovateľkou, pretože napriek tomu, že navrhovateľka pomerne častým
kontaktom s otcom, nikdy ani len nespomenula, že by mala v úmysle riešiť otázku zvýšenia výživného,
preto trovy konania by mala znášať navrhovateľka. V prípade, že navrhovateľka je skutočne v stave
sociálnej odkázanosti, mala požiadať o právnu pomoc Centrum právnej pomoci.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu otca jeho odvolanie považuje za nedôvodné. Nepredpokladá,
že zvýšením výživného by došlo k ohrozeniu existencie otca, ktorý má vyšší mesačný príjem ako matka
navrhovateľky, a ktorý sa na svojich nákladoch podieľa so svojou družkou, s ktorou žije v domácnosti.
Rovnako nepovažovala v rodinnom dome vytvorenie samostatnej izby za nevyhnutné. Vzhľadom na

možnosti, schopnosti, ako aj zárobkové pomery otca, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v čase
keď si navyšoval hypotéku mal vedomosť o tom, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči trom
dcéram, samotná skutočnosť, že otec má dlh na zameškanom výživnom, ako aj splácanie hypotéky,
nemôže byť ďalším kritériom pre určovanie výšky výživného. Čo sa týka zvýšenia výživného, ide zo
strany navrhovateľky o zrovnoprávnenie rodičov v časti ich povinnosti tak, aby vyživovacia povinnosť

nezaťažovala v neprimeranom pomere viac matku ako otca.

6. Povinný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.09.2018, v reakcii na vyjadrenie navrhovateľky k jeho
odvolaniuuviedol,žesapridŕža podanéhoodvolania,akoajvšetkýchdoterajšíchprostriedkovprocesnejobrany. Zopakoval, že nemá žiadny iný príjem, ani inú možnosť doterajší príjem si zvýšiť ako ten, ktorý
bol v konaní preukázaný.

7.Konanievoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbjeupravenév§154až§157Civilnéhomimosporového
poriadku.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (zák.č. 160/2015Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len

„CSP“).

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP, § 65 CMP),
bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania (a
contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

10. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 387 ods.
1 CSP).

11. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzujelennaskonštatovaniesprávnostijehodôvodovsdoplnenímďalšíchdôvodovnazdôraznenie

jeho správnosti.

13. Navrhovateľka, ako plnoletá osoba, sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného voči
povinnému, svojmu otcovi, na sumu 150,- Eur mesačne. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči
deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V tejto súvislosti okresný súd

ako súd prvej inštancie, správne poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.Vyživovaciapovinnosťrodičovvočideťompredstavujepiliersystémuzákonnejpovinnostiposkytovať
výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v
spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí, je potrebné prihliadať

na faktory tak na strane oprávnenej osoby, v tomto prípade navrhovateľky vzhľadom na jej odôvodnené
potreby, ako aj na strane povinnej osoby. Na strane povinného, teda v tomto prípade otca navrhovateľky,
sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne
podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a pod.

15. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určení
výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov, a na
strane oprávneného zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená ich
životná úroveň by mala byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča.

16. Aj plnoleté dieťa, pokiaľ je odkázané na výživné od rodičov, žije s niektorým zo svojich rodičov,
je potrebné prihliadnuť v tomto prípade aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičov formou
osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických,
stravovacích, spoločenských a pod.

17. Čo sa týka nároku navrhovateľky, v tomto konaní je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť pri
určovaní výšky výživného, že navrhovateľka býva spolu so svojou matkou, a teda matka sa stará o
jej bytovú situáciu, s čím sú samozrejme spojené zvýšené výdavky na zabezpečenie bývania, ktoré
sa odzrkadľujú jednak v spotrebe energií, hygienických potrieb, v zabezpečení stravovania, oblečenia,výdavkovvrámciškolskejdochádzky,voľnéhočasu.Všetkytietookolnostiazaťaženosťnastranematky
navrhovateľky majú vplyv na stanovenie výšky výživného povinnej osobe. Z uvedeného hľadiska preto
okresný súd dospel k správnemu záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke je

dôvodné. Naposledy bolo určené výživné otcovi vo vzťahu k navrhovateľke v roku 2015 a je nepochybné,
že navrhovateľka je staršia, pričom sa zákonite zvyšujú aj jej výdavky, a to jednak v rámci jej životných
nákladov,akoajsprihliadnutímnaškolskéamimoškolskéaktivity.Zvýšenievýživnéhonaposledyurčené
na navrhovateľku rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/118/2014-74 zo dňa 13.01.2015 zo sumy
50,-Eurnasumu120,-Eurmesačne,pretoodvolacísúdpovažujezaodôvodnené,zohľadňujúcepotreby

navrhovateľky, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca navrhovateľky.

18. Pri zvážení celkovej finančnej a majetkovej situácie otca navrhovateľky, nemožno v neprospech
navrhovateľky a určenia výživného zarátať splácanie úveru, nakoľko použitie úveru viedlo k zvýšeniu
životnej úrovne otca navrhovateľky. Takáto obrana zo strany otca je neadekvátna, nakoľko určenie
výšky výživného nemôže byť závislé od výšky a počtu splácaných pôžičiek a úverov. Rovnako tak ani

splácanie hypotekárneho úveru matkou navrhovateľky nemôže mať vplyv na jej vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľke. Odvolacie námietky otca navrhovateľky preto odvolací súd neakceptoval.

19. Okresný súd zistil celkový príjem matky a otca navrhovateľky ako porovnateľný. U matky bol
preukázaný priemerný čistý zárobok 1 259,61 Eur, u otca navrhovateľky 1 328,46 Eur. Do úvahy sa vždy

berie celkový príjem, to znamená bez ohľadu na to, či v tomto príjme je alebo nie je zahrnutý daňový
bonus na deti. Okresný súd pri stanovení výživného správne prihliadol aj na ďalšie dve vyživovacie
povinnostiotcavočisestrámnavrhovateľky,kedyjepotrebnévychádzaťztoho,ževyživovaciapovinnosť
voči všetkým plnoletým deťom, pokiaľ ich odôvodnené potreby sú približne rovnaké, by mala byť
rovnaká. Po posúdení skutkových zistení okresný súd došiel k správnemu právnemu záveru, že je

potrebné zvýšenie výživného, avšak nie v plnom rozsahu žiadaným navrhovateľkou, ale s prihliadnutím
na jej odôvodnené potreby, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery jej otca zo sumy 50,- Eur
na sumu 120,- Eur mesačne. Správne určil aj počiatok zvýšenia výživného od podania návrhu, ako aj
zameškané výživné. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil ako vecne
správny.

20. Rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania, odvolací súd považuje taktiež za vecne
správne. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ide o generálne formulovanú klauzulu o náhrade trov konania v CMP, kde touto
formuláciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v

prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa. Uvedené ustanovenie predstavuje presné opozitum zásady,
ktorá platí v sporovom konaní v intenciách § 255 CSP. Pokiaľ navrhovateľa v odvolaní poukazovala na
uplatnenie § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé, aplikácia tohto konkrétneho ustanovenia prichádza do úvahy len za
predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Predmetné ustanovenie predstavuje

tzv. materiálny korektív s tým, že aplikácia ust. § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla,
a preto by musela byť takáto výnimka náležite odôvodnená. Vzhľadom na to, že v zmysle § 57 CMP
o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh, už
pri uplatnení nároku na náhradu trov konania by malo byť zo strany účastníka konania poukázané na
okolnosti prípadu, ktoré považuje za potrebné zvážiť. Civilný mimosporový poriadok upravuje rôzne

konania v rodinno-právnych veciach a medzi nimi aj konanie vo veciach výživného plnoletých osôb,
pričom u všetkých konaní platí generálna klauzula § 52 CMP (s výnimkou konania vo veciach určenia
rodičovstva a konania vo veciach notárskych úschov podľa § 53 CMP). Pri hodnotení kritéria, že je to
s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, v zmysle § 55 CMP, nie je možné zohľadňovať ako jediné
kritérium osobné a majetkové pomery účastníkov, ale relevantné by mali byť okolnosti prejednávanej

veci, pričom tieto okolnosti by mali byť mimoriadne v tom, aby mohla byť uplatnená výnimka z generálnej
klauzuly § 52 CMP a priznaná náhrada trov konania v zmysle § 55 CMP. Okolnosti tohto prípadu,
konania vo veciach výživného plnoletých osôb, nie je ničím výnimočné, ide o bežné konanie v rámci
uplatnenia nároku na výživné, preto neexistujú mimoriadne okolnosti prejednávanej veci, ktoré by mohli
byť relevantné pre priznanie nároku na náhradu trov konania. Správne okresný súd rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP.

21. Vzhľadom na neexistenciu relevantných okolnosti, na ktoré by mohlo byť prihliadnuté pri priznaní
náhrady trov odvolacieho konania podľa § 55 CMP, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodolpodľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie), v nadväznosti na § 52 CMP (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak).

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).