Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Ingrid Vallová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209188
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4615209188.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci manželky:
S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., J. XXX, zastúpená Dudzík & Gerová Advokátske združenie, JUDr.
Jozef Dudzík a JUDr. Kristína Gerová, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7 a manžela: U. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J., J. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu: K. O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, o návrhu manžela (otca maloletého
dieťaťa) na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní manželky (matky maloletého dieťaťa) proti

uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20. augusta 2018 č. k. 11P/234/2015-418, o odvolaní
manželky (matky maloletého dieťaťa) a odvolaní manžela (otca maloletého dieťaťa) proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. septembra 2018 č. k. 11P/234/2015-477 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 13. 03. 2019 č. k. 11P/234/2015-418 súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s mal. K. O., nar. XX. XX. XXXX a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 11P/234/2015 tak, že otec
je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 16.00
hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, v referáte poradensko-psychologických
služieb bez prítomnosti matky, za prítomnosti pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
referátu poradensko- psychologických služieb. Matka v stanovený čas odovzdá maloletú a po skončení

styku maloletú prevezme od pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-
psychologických služieb v Topoľčanoch. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 2 ods. 1 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm.
d), § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), § 28 ods. 1 písm. a),
§ 24 ods. 4,§ 36 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 27.
05. 1995 pred Mestským úradom v Piešťanoch, u manželky sa jedná o prvé manželstvo, u manžela o
druhé manželstvo, pričom z manželstva pochádzajú dve deti, a to Patrik Beňo a mal. Eliška Sofia, ktoré

obe deti v čase podania návrhu žili s účastníkmi konania v spoločnej domácnosti. Aktuálne účastníci
už nežijú v spoločnej domácnosti. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12. 05. 2016 č. k.
5C/170/2016-13 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola manželovi uložená povinnosť, aby
sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov odo dňa doručenia uzneseniado právoplatného skončenia veci vedenej na súde pod sp. zn. 11P/234/2015 a zároveň bola uložená
povinnosť, aby nevstupoval do rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku, parc. č. 243/4,
v kat. úz. J., zapísaný na LV č. XXX. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10. 11. 2016 č.

k. 9P/211/2016-97 bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého bola maloletá zverená
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 27,13 eura
vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od vykonateľnosti
uznesenia. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/211/2016 bola maloletá K. O. zverená
do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné sumou 75 eur mesačne s účinnosťou od

02. 11. 2016 a zároveň bolo rozhodnuté o úprave styku tak, že súd tento neupravil, ktorý spis bol dňa
11. 06. 2018 predložený na Krajský súd v Nitre na rozhodnutie o odvolaní otca, pričom dňa 28. 06.
2018 bol spis vrátený krajským súdom s tým, že rozsudok č. k. 9P/211/2016-252 je potrebné otcovi
opätovne doručiť na adresu trvalého pobytu, ktorý mu bol dňa 16. 07. 2018 na adresu trvalého pobytu
doručený a z dôvodu podaného odvolania otcom dňa 27. 07. 2018 bola právoplatnosť rozsudku na č. l.
252 zrušená. Z doposiaľ vykonaného dokazovania mal za preukázané, že minimálne v prvom štvrťroku

v roku 2016 účastníci konania zdieľali a viedli riadne spoločnú domácnosť, kedy aj manželstvo plnilo
spoločenské funkcie, k zhoršeniu vzťahov došlo v druhom štvrťroku 2016, kedy aj účastníci prestali
zdieľať spoločnú domácnosť, ich vzťahy sa zhoršili a zradikalizovali až na takú mieru, že v inom konaní
na súde bolo neodkladným opatrením uložený otcovi zákaz nepribližovať sa k navrhovateľke a zároveň
aj zákaz nevstupovať do rodinného domu v J., v ktorom mali účastníci konania posledné spoločné trvalé

bydlisko. Aj v tomto štádiu konania, vzhľadom k tomu, čo osvedčili obaja účastníci, že otec nevidel a
prakticky fyzicky sa nestýkal s maloletou po dobu jeden a pol roka, dospel k záveru, že je v záujme
maloletej, aby mala ustálený režim stretávania sa s otcom, aby nestratili pravidelný kontakt, aby sa
naďalej citové väzby prehlbovali a upevňovali. Z tohto dôvodu preto styk otca s maloletou upravil v
rozsahu potrebnom na zachovanie pravidelného osobného kontaktu dieťaťa s otcom a udržiavania ich

vzájomného vzťahu. Pri určení spôsobu styku vychádzal zo znaleckých záverov znalkyne PhDr. Márie
Homolovej, uvedených na pojednávaní konanom dňa 01. 08. 2018, kde znalkyňa navrhla, aby bol styk
otca s maloletou upravený za prítomnosti sociálnej pracovníčky a psychologičky a táto periodicita by
mohla byť postupne každé dva týždne na hodinu, pričom by sa jednalo o nábehovú fázu a v ďalšom
štádiu konania po vyhodnotení tejto nábehovej fázy upraviť inú periodicitu styku. Mal za to, že takto

nariadeným neodkladným opatrením budú garantované rodičovské práva otca na stretávanie sa s
maloletým dieťaťom, počas ktorého môže otec naďalej rozvíjať a upevňovať vzájomné citové väzby s
maloletou počas pracovného týždňa. Záverom poznamenal, že takáto úprava styku je len dočasného
charakteru a s konečnou platnosťou bude o úprave styku, ako aj o ostatných právach a povinnostiach
rodičov k maloletému dieťaťu rozhodnuté vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka (matka
maloletého dieťaťa), ktorá žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Dôvodila, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ignoruje všetky dôkazy, ktoré boli v tomto konaní, ako i v súbežne vedenom konaní na Okresnom súde

Topoľčany sp. zn. 9P/211/2016 vykonané. Uviedla, že približne pred dvoma rokmi bol zamietnutý návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia a uložený zákaz približovania sa otca k matke. Od októbra
2016 až doteraz otec maloletú nevidel a neprejavil žiadnu reálnu snahu sa s dcérou kontaktovať, dcéra
pre neho neexistuje a vďaka „svojráznej" osobnosti otca sa stalo, že všetky aktivity dieťaťa museli
ukončiť, aby zabránili nevhodným kontaktom pri náhodných stretnutiach otca s dcérou. Poukázala, že

otec má ďalšie tri deti, dvoch dospelých synov a jednu dospelú dcéru, pričom ani o jedno z detí sa
nestará a všetky deti ho ignorujú. Za spravodlivé považovala obmedziť styk otca s maloletou úplne,
na primeranú dobu do času než maloletá trošku povyrastie a aj vo svojom okolí zistí, že mať otca je
normálne. Maloletá sa otca bojí kvôli jeho prístupu, pričom si nevie predstaviť, že by mala s dcérou
prísť k neznámym osobám, hoci aj na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, tam dcéru cudzím ľuďom

odovzdať a odísť. Mala za to, že je potrebné zabrániť takému postupu, ktorým by cudzí ľudia presviedčali
maloletú o tom, že do miestnosti vstúpi pán, ktorého maloletá nepozná a ktorého predstavia ako jej
otca. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nepovažovala za súladné so záujmami maloletého
dieťaťa, keď sa pomery od predchádzajúceho návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
bol zamietnutý, nezmenili.

3. Manžel (otec maloletého dieťaťa) vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa stotožňuje s
napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, ktoré označil za vecne správne. Zdôraznil, že pokiaľ by
nebolo vydané neodkladné opatrenie, svoju dcéru by nevidel dlhšie ako dva roky, čím by sa mu zamedzilstyk s maloletou, čo by viedlo k úplnému odcudzeniu dcéry od otca, považujúc takto upravený styk za
minimálny. Dočasnú úpravu styku s maloletou označil za súladnú so záujmami maloletej.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

5. Napadnutým rozsudkom zo dňa 24. 09. 2018 č. k. 11P/234/2015-477 súd prvej inštancie manželstvo
účastníkov konania, U. S., nar. XX. XX. XXXX a S. S., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 27.
05. 1995, zapísané v Knihe manželstiev Matričného obvodu Piešťany vo zväzku XX., ročník 1995, strana

43, poradové číslo 85, rozviedol. Maloletú K. O. S., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal
prispievať na výživu maloletej sumou 60 eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci do rúk matky s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom upravil styk otca s maloletou K. O. tak, že otec
je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 16.00
hod. na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, v referáte poradensko-psychologických

služieb bez prítomnosti matky, za prítomnosti pracovníka úradu práce sociálnych vecí a rodiny, referátu
poradensko-psychologických služieb, s tým, že matka v stanovený čas odovzdá maloletú a po skončení
styku maloletú prevezme od pracovníka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-
psychologických služieb v Topoľčanoch. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Navrhovateľke S. S., nar. XX. XX. XXXX uložil povinnosť nahradiť

Slovenskej republike trovy konania vo výške 57,78 eura (jedna polovica znalečného nepokrytého
preddavkom) na účet Okresného súdu v Topoľčanoch do troch dní od právoplatnosti rozsudku. U. S.,
nar. XX. XX. XXXX uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 57,78 eura
(jedna polovica znalečného nepokrytého preddavkom) na účet Okresného súdu v Topoľčanoch do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1-3, § 24 ods. 1-4, § 62
ods. 1-4, ods. 6 Zákona o rodine. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že manželstvo účastníci konania uzatvorili dňa 27. 05. 1995 pred Mestským úradom v Piešťanoch a
toto je zapísané v knihe manželstiev matriky Obvodného úradu v Piešťanoch. U manželky sa jedná o

manželstvo prvé, u manžela o druhé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve deti, a to M. S., nar. XX.
XX. XXXX, ktorý je študentom gymnázia a mal. K. O. S., nar. XX. XX. XXXX, ktoré obe maloleté deti
žili s účastníkmi v spoločnej domácnosti. Do apríla 2016 potom naďalej žili v spoločnej domácnosti iba
s navrhovateľkou. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci ako manželia v J. na ul. J. XXX, pričom
túto spoločnú domácnosť zdieľali do apríla 2016 spoločne s deťmi. Odporca je vedený v evidencii

uchádzačov o zamestnanie od 22. 07. 2014 naďalej, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani iné sociálne
dávky. Navrhovateľka nastúpila na pracovný pomer po rodičovskej dovolenke dňa 22. 04. 2016, kde jej
čistá mzda za mesiac apríl činí 160,36 eura a hrubý základný mesačný plat 648 eura, t.j. 514,77 eura v
čistom. Navrhovateľka prenajímala nehnuteľnosti - byty v D. na ul. I. XXX, pričom nájomné za tieto byty
bolo dojednané v celkovej výške úhrne 650 eur. V priebehu roka 2017 dosiahla navrhovateľka priemernú

čistú mesačnú mzdu vo výške 488,19 eura a v roku 2018 za mesiace január - apríl dosiahla priemernú
mesačnú mzdu 531,17 eura. Účastníci konania, ako i maloletá K. O. spolu absolvovali dovolenku v
letných mesiacoch v r. 2011, r. 2012, r. 2013 v dvoch prípadoch, r. 2014 v dvoch prípadoch v zahraničí.
Navrhovateľka podala dňa 11. 05. 2016 trestné oznámenie voči manželovi pre trestný čin nebezpečného
vyhrážania z dôvodu jeho konania zo dňa 11. 05. 2016, kedy ju mal prenasledovať motorovým vozidlom,

pričom toto trestné oznámenie bolo dňa 24. 05. 2016 odovzdané Okresnému úradu Topoľčany na ďalšie
konanie a rozhodnutie, nakoľko nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa §
197 ods. 2 Trestného poriadku. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12. 05. 2016 sp. zn. 5C
170/2016 bola odporcovi neodkladným opatrením nariadená povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 5 m, odo dňa doručenia uznesenia až do právoplatného skončenia veci

vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11P 234/2015 a zároveň mu bol uložený zákaz vstupovať do
rodinného domu v obci J. súp. č. XXX odo dňa doručenia až do právoplatného skončenia veci vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 11P 234/2015. Maloletá K. O. bola prijatá na základné vzdelanie v šk.
r. 2016 - 2017 s nástupom od 10. 04. 2017 a zaradená do prvého ročníka, pričom v šk. r. 2017-2018
dosiahla veľmi dobré výsledky s celkovým hodnotením prospela a v 1.r. - 2.polroku takisto dosiahla

veľmi dobré výsledky s hodnotením prospela. Podľa vyjadrenia súkromnej základnej školy Dve ruky
na B. XX v S. S. zo dňa 09. 09. 2018, maloletá bola na ich škole v šk. r. 2017/2018 druháčka, a
vzhľadom k tomu, že v septembri 2017 bola na ich školu prijatá žiadosť o individuálne vzdelávanie,
ktorej ich škole vyhovela, skúšajúca učiteľka nevídala maloletú denne, pričom na termín preskúšaniav mesiaci január a jún prišla na čas a bola pripravená. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa
20. 08. 2018 súd upravil styk otca s mal. O. K. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať
každý nepárny týždeň v roku stredu od 15.00 hod. do 16.00 hod. na ÚPSVR Topoľčany a to bez

prítomnosti matky a za prítomnosti pracovníka ÚPSVR - referátu poradensko-psychologických služieb.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P 211/2016 bola mal. O. K. zverená do osobnej
starostlivosti matky, pričom obaja rodičia boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok s
tým, že súd styk otca s maloletou neupravil a zároveň otca zaviazal platiť na výživu maloletej sumou
75 eur mesačne s účinnosťou od 02. 11. 2016. O návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a na

úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 03.
05. 2015 tak, že návrh matky bol ako nedôvodný zamietnutý. Po vynesení rozsudku účastníci konania
prestali viesť spoločnú domácnosť a od tejto doby sa v manželstve účastníkov nerealizuje žiadna
spoločenská funkcia, t. j. hospodárska, biologická, výchovná aj ekonomická a prakticky od tohto roku
manželnevidel,aninebolvkontaktesosvojoumaloletoudcérou.PoukázalnauznesenieKrajskéhosúdu
v Nitre sp. zn. 9CoP/46/2016, v ktorom odvolací súd uviedol, že v čase jeho rozhodovania si manželstvo

navrhovateľky a odporcu neplní žiadnu zo svojich funkcii, v manželstve pretrváva hlboký a trvalý rozvrat,
pričom navrhovateľka ani s odstupom času od rozhodnutia súdu prvej inštancie svoj postoj k manželstvu
nezmenila. Tento postoj bol deklarovaný navrhovateľkou počas celého pojednávania, pričom aj v ďalšom
štádiu konania bolo zistené, že účastníci nezdieľajú spoločnú domácnosť a manželstvo si neplní ani
jednu zo žiadnych spoločenských funkcií. Tento rozvrat je dlhodobý, trvalý, z ktorého dôvodu súd prvej

inštancie návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Maloletú K. O. zveril
do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá má vytvorené všetky sociálne, materiálne a osobnostné
predpoklady pre riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Zároveň rozhodol o tom, že obaja rodičia sú
oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, a to s poukazom na to, že otec prejavuje záujem
o maloletú, jej vzdelávacie výsledky. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenia znalkyne v znaleckom

posudku, podľa ktorých maloletá nemala systematické vzdelávanie a jej schopnosti pri čítaní a písaní
sú mierne oslabené, čo mohlo vyplývať z nepravidelnej školskej stimulácie a je preto na mieste, aby
obaja rodičia, vzhľadom aj na toto zistenie, boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Vychádzajúc z majetkových pomerov oboch rodičov, mal za to, že stanovenie vyživovacej povinnosti v
sume 60 eur mesačne je primerané a to aj vzhľadom na psycho-fyzický vek maloletého dieťaťa, jeho

odôvodnené potreby, ako aj zohľadnenie skutočnosti, že nenavštevuje školské zariadenie, resp. denne,
nakoľko maloletú učí navrhovateľka v domácich podmienkach, kde sú značne znížené náklady, ktoré
prestavujú rôzne školské poplatky, náklady na družinu a školskú jedáleň. Opierajúc sa o závery znalkyne
PhDr. Homolovej, najmä jej výpoveď na pojednávaní, kde negatívne hodnotila stav, že maloletá sa
nestretáva s otcom, styk otca s maloletou K. O. upravil tak, že otec je oprávnený s maloletou stretávať

sa každý nepárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 16.00 hod. na ÚPSVR v Topoľčanoch na
referáte poradensko-psychologických služieb bez prítomnosti matky, za prítomnosti pracovníka ÚPSVR
referátu poradensko-psychologických služieb s tým, že matka v stanovený čas odovzdá maloletú a
po skončení styku maloletú prevezme od pracovníka ÚPSVR, referátu poradensko-psychologických
služieb v Topoľčanoch. Záverom dodal, že vzhľadom na stanovisko znalkyne je striedavá starostlivosť

v tomto štádiu konania pre maloletú absolútne nevhodná. O trovách štátu vzniknutých titulom potreby
vypracovania znaleckého posudku (znalkyni bola vyplatená zo štátnych prostriedkov odmena vo výške
117,56eura)rozhodoltak,žeobajaúčastnícisúpovinníuhradiťSlovenskejrepubliketrovykonania57,78
eura ako jednu polovicu znalečného nepokrytého preddavkom na účet Okresného súdu v Topoľčanoch
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom

konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku, v časti úpravy styku otca s maloletou K. O., podala v zákonnom stanovenej
lehote odvolanie matka, domáhajúc sa ním jeho zmeny a uloženia otcovi dočasný zákaz styku s
maloletou. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala,
že súd prvej inštancie rozhodol zhodne ako o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Za
nepravdivé označila tvrdenie otca na poslednom pojednávaní, že jej prispieva na bývanie v rodinnom
dome. Mala za to, že od otca maloletej žiadnu platbu na tento účel nedostala. Vyslovila názor, že keď
otec nemal ani len 30 eur na výživné na dcéru počas takmer dvoch rokov, určite nemal ani 100, či 150 eur

mesačne na platby, ako príspevok na bývanie. Súd prvej inštancie nemal akceptovať otcom predložené
falošné účty a nákupné paragóny, keďže o ničom nesvedčia a ide o lož. Poukázala, že dňa 21. 09.
2018 sa zúčastnila vstupného rozhovoru u kolízneho opatrovníka, kde nevie, či veci dobre rozumela,
ale záver stretnutia bol taký, že nariadený styk otca s dcérou je nevykonateľný a nerealizovateľný.Vytkla súdu prvej inštancie, že nerozhodol o jej návrhu dočasne styk otca s maloletou zakázať. Záverom
zdôraznila, že od októbra 2016 doteraz otec maloletú nevidel, pre otca maloletá neexistuje, za celé dva
roky jej nepoprial k sviatku, k Vianociam, dva roky s ňou nerozprával. Do dnešného dňa pritom stále

platí právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie o zákaze otca približovať sa k ich bydlisku.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie i otec. Žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že
už na začiatku pojednávania zdôrazňoval, že navrhovateľka podala návrh na rozvod pod vplyvom

iných osôb. Celú túto situáciu zapríčinil jeho svokor W. U., ktorý sa od začiatku ich manželstva snažil
o všetkom rozhodovať. Poukázal, že navrhovateľka navštevuje hypnotizérku pani W.. X. D. v O.,
ktorej pôsobenie zanechalo na navrhovateľke následky. Mal za to, že navrhovateľka už vo svojich
rozhodnutiach nie je vôbec samostatná. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa uvedenými skutočnosťami
vôbec nezaoberal, tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie zohľadniť pri zverení ich maloletej dcéry
do starostlivosti navrhovateľky. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že maloletú

dcéru vzala navrhovateľka zo školy, umiestnila ju do zariadenia, ktoré medzičasom museli zrušiť,
ako i to, že navrhovateľka je podriadená správaniu jej otca. Správanie navrhovateľky považoval za
nevyspytateľné, usmerňuje ju hypnotizérka a jej otec, z ktorého dôvodu sa nedá predpokladať, ako bude
ďalej navrhovateľka vychovávať ich dcéru K. a starať sa o ňu.

9. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá odvolanie otca považovala za procesne
nepreskúmateľné. V tomto smere mala za to, že odvolateľ by mal jasne napísať, proti ktorým výrokom
odvolanie podáva a ako by mal podľa jeho názoru napadnutý výrok vyzerať. Poprela tvrdenia otca
o jej ovplyvňovaní zo strany iných osôb. V tejto súvislosti uviedla, že je spôsobilá na právne úkony,
akademicky vzdelaný človek, matka dvoch detí, pričom nie je závislá od názorov zo strany jej otca.

Rovnako tvrdenie otca o tom, že navštevuje hypnotizérku, považovala za klamlivé. Záverom uviedla, že
na maloletú dcéru naposledy otec zaplatil výživné dňa 27. 06. 2018 vo výške 105 eur, odvtedy neplatil,
pričomotecžiada,abyonabolaústretovákjehopožiadavkámoúpravustykusdcérou,ktorámáneurózu
už len keď jej spomenie, že by sa mala stretnúť s otcom. Záverom uviedla, že po vyjadreniach otca v
odvolaní navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok s náhradou trov odvolacieho konania vo výške 100%.

10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky, ako i k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP") po zistení, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu a odvolania rodičov proti napadnutému

rozsudku boli podané oprávnenými subjektmi - stranami, v neprospech ktorých boli rozhodnutia vydané
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa a po
skonštatovaní, že odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie a rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných v ust. § 379 CSP a pri
viazanosti odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd

prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia, postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli súdu
a na webovej stránke Krajského súdu v Nitre (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správne podľa § 387 CSP potvrdiť.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.16. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej

starostlivosti.

17. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu je obsiahnutá v ustanoveniach § 360
až § 369 CMP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je
možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno

začať bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci
samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania.
Súd podľa Civilného mimosporového poriadku nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje
verejný záujem. Zrušiť nariadené neodkladné opatrenie môže súd aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery
alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V Civilnom mimosporovom poriadku je osobitne
upravený procesný postup, týkajúci sa neodkladných opatrení vo veciach ochrany maloletého, vo

veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, o povolení súdu na výkon oprávnenia
vo veci starostlivosti o maloletých (na základe ktorého je možné povoliť vstup do obydlia, v ktorom
sa maloletý nachádza, na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately).

18. Odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z
účelu neodkladného opatrenia, ktorým je bezodkladná úprava pomerov strán, pričom potreba takejto
bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a právna úprava sa nemôže vzťahovať na minulý čas,
pretože Civilný mimosporový poriadok v jeho tretej časti obsahuje len úpravu niektorých ustanoveniach o
neodkladných a iných opatreniach súdu, keď v zmysle § 365 až § 368 CSP je možné nariadiť neodkladné

opatrenia vo veciach o ochrane maloletého, výživného, osobnej starostlivosti a vo veciach povolenia
súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých na neodkladné opatrenie. O úprave styku
rodiča s maloletým je potrebné aplikovať právnu úpravu v ust. § 324 a nasl. CSP.

19. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, ako aj Charty základných práv a Dohovoru o

právach dieťaťa najlepší záujem zostáva prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo
veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď
to Civilný sporový poriadok už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.

20. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že otec na pojednávaní konanom na súde prvej

inštancie dňa 01. 08. 2018 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil potrebou
dočasne upraviť styk s jeho maloletou dcérou K. O., keďže sa s ňou nemal možnosť stretnúť ani po
dobu jeden a pol až dvoch rokov, presne od jej nástupu do 1. ročníka základnej školy. Z dôvodu, aby sa
absolútne neodcudzili, žiadal dočasne upraviť styk s maloletou tak, že bude oprávnený stretávať sa s
ňou aspoň jedenkrát do týždňa aspoň na štyri hodiny, alebo v priebehu týždňa po dobu štyroch hodín,

pričom sa styk môže uskutočňovať aj za asistencie v psychologickom centre.

21.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzodňa20.augusta2018č.k.11P/234/2015-418vyhovel
návrhu otca a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s mal. K. O., nar. XX.
XX. XXXX a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod

sp. zn. 11P/234/2015 tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny týždeň v roku v
stredu od 15.00 hod. do 16.00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, v referáte
poradensko- psychologických služieb bez prítomnosti matky, za prítomnosti pracovníka úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-psychologických služieb. Matka v stanovený čas odovzdá
maloletú a po skončení styku maloletú prevezme od pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,

referátu poradensko-psychologických služieb v Topoľčanoch.

22. Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2018, vypracovaného znalkyňou PhDr. Máriou Homolovou,
z odboru psychológia vyplýva, že maloletá má negatívne emočné nestabilné prežívanie, v súčasnej
rodinnej situácii sa dieťa prikláňa k matke, k tejto viaže výhradne kladné vzťahy, si je vedomé toho, že je

matkou preferovaná, milovaná a ochraňovaná. Vo vzťahu k otcovi má dieťa negatívny vzťah s potrebou
izolovať sa od otca. Dieťaťu chýba širšie sociálne pole a nadviazanie vrstovníckych vzťahov (absencia
pravidelného školského prostredia). U maloletej úplne absentujú pozitívne city adresované od dieťaťa k
otcovi a dieťaťom prijímané od otca. Dieťa si je vedomé len preferencie, ktorú má zo strany matky. Zazdroj konfliktov dieťa považuje matku aj otca, matke pripisuje to, že doma kričí, otcovi to, že vyvoláva
hádky a spory. Zároveň znalkyňa upozornila, že matka dostáva od mal. K. prehnane vysoký počet
kladných väzieb a žiadnu negatívnu väzbu a otec žiadnu kladnú väzbu a malý počet negatívnych väzieb.

Kontakt dieťaťa dlhodobo absentuje (od októbra 2016), na jednej strane je jej prežívanie vo vzťahu k
otcovi úzkostné až fóbické, na druhej strane vo vzťahu k matke je výrazne pozitívne emočne viazaná,
z ktorého dôvodu je potrebné pri vzťahu otca s dieťaťom pristupovať opatrne a postupne. Hlavnou
podmienkou pre pestovanie pozitívneho vzťahu medzi dieťaťom a otcom je vzájomne rešpektujúci sa
vzťah medzi matkou a otcom maloletej K.. Na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 01.

08. 2018 znalkyňa uviedla, že situácia, keď sa otec s maloletou nestýka, je negatívna. Vo vzťahu k
úprave styku otca s maloletou K. uviedla, že pokiaľ by bol vzťah medzi rodičmi založený na rešpektovaní
vzájomnej role rodiča, kontakt otca s dieťaťom by bol možný. Preferovala asistovaný styk za prítomnosti
sociálnej pracovníčky a psychologičky, pričom táto periodicita by mohla byť daná aj postupne každé dva
týždne na hodinu, kde by sa v tejto náborovej fáze ukázalo, ako sa vyvíja styk otca s maloletou a ďalej
upraviť v ďalšom štádiu inú periodicitu styku.

23. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že v prejednávanej právnej
veci je dôvodné neodkladne upraviť pomery účastníkov konania formou nariadenia neodkladného
opatrenia, na základe ktorého by bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou K. O.. Z obsahu spisu
je nesporné, že otec sa s maloletou od októbra 2016 dlhodobo nestretáva, podľa jeho vyjadrenia, mu

matka už dlhšiu dobu neumožňuje ani telefonický kontakt, ani kontakt cez skype. Za situácie, že rodičia
maloletého dieťaťa sa na stretávaní otca s maloletou K. O. nevedia dohodnúť, pričom matka prezentuje
v konaní jej snahu na dosiahnutie zákazu styku otca s maloletou, je nariadenie neodkladného opatrenia
možné považovať za prostriedok právnej ochrany, na základe ktorého otec môže docieliť stretávanie
sa s maloletou, a to v takom rozsahu, ktorý je jednak z hľadiska neodkladnej úpravy pomerov, do

právoplatného rozhodnutia konania vo veci samej, potrebný na udržanie vzájomných vzťahov. Odvolací
súd na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu nepovažoval za súladný stav, za ktorého by mala
byť mal. K. O. úplne vylúčená z kontaktu s otcom, zvlášť vo veku, kedy faktor času odlúčenia môže
byť určujúci z hľadiska pretrhnutia vzájomných väzieb maloletej na otca. Pokiaľ teda súd prvej inštancie
o neodkladnom opatrení rozhodol v súlade s požiadavkou otca, takýto postup súdu prvej inštancie bol

správny a plne odôvodnený. Právo styku rodičov s ich maloletými deťmi je totiž významným činiteľom
ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a vyplýva i z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa,
prijatého dňa 20. 11. 1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Zároveň čl. 9 ods. 3 predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa
oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi,
ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. V nadväznosti na toto ustanovenie čl. 18 ods. 1 priznáva
obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. V tejto súvislosti je preto potrebné
zdôrazniť,žeakákoľvekdeformáciavzťahurodičasdieťaťomvdôsledkuodcudzeniajevneskoršejdobe

len ťažko napraviteľná. Pri úprave styku by vždy mala byť zachovaná určitá proporcionalita rozloženia
pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov.

24. Pokiaľ ide o argumentáciu matky vo svojom odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvej
inštancie, odvolací súd uvádza, že vzájomné konflikty rodičov sa výrazne narušili práve v čase, keď súd

prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/170/2016-13 na základe návrhu matky uznesením
zo dňa 12. 05. 2016 č. k. 5C/170/2016-13 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil zákaz
priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5m a zákaz nevstupovať do rodinného domu,
súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. 243/4, v kat. úz. J., zapísaného na LV č. XXX odo dňa
doručenia uznesenia až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod

sp. zn. 11P/234/2015, kde súd prvej inštancie vzhliadol, vzhľadom na podozrenie matky z násilného
správania otca, potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov formou takto nariadeného neodkladného
opatrenia, ktorú skutočnosť pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie, ako i odvolací súd zohľadnil.
Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter dočasnej úpravy, kde súd prvej inštancie v tom čase
vzhliadol dôvodnosť jeho nariadenia v intenciách návrhu matky, pričom až v rámci rozhodovania vo veci

samej súd prvej inštancie vykonáva dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o úprave výkonu
rodičovskýchprávapovinností,vrámciktoréhojepotrebnéposúdiťvšetkyaspektyrelevantnézhľadiska
tejto úpravy, pričom tieto nie je možné posúdiť v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
Preto je odvolací súd i v súlade so závermi znalkyne PhDr. Márie Homolovej v znaleckom posudku,ako i jej odporúčaniami, toho názoru, že rešpektujúc okolnosti tejto veci, vychádzajúc z doterajších
skutkovýchzisteníveci,nariadenýmneodkladnýmopatrenímvtakomtorozsahunareferáteporadensko-
psychologickýchslužiebbezprítomnostimatky,zaprítomnostipracovníkaúradupráce,sociálnychvecía

rodiny, referátu poradensko- psychologických služieb, bude mať otec zabezpečený kontakt s maloletou,
v rámci ktorého bude možné jeho vzťah s maloletou K. O. postupne upevňovať, a to bez toho, že by
požiadavka otca na stretávanie sa s maloletou bola v rozpore s jej záujmami. Právo otca starať sa o
maloletédieťajevosvojejkvaliteirozsahurovnakéakoprávomatky,aniejepretodôvodhoobmedzovať
spôsobom, ktorý navrhuje matka vo forme úplného zákazu styku otca s maloletou.

25. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým
nariadil neodkladné opatrenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

26. Predmetom konania bol návrh manželky, doručený súdu prvej inštancie dňa 26. 10. 2015,
ktorým sa domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. K. O. S., nar. XX. XX.

XXXX. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania manželstvo
účastníkov konania, U. S. nar. XX. XX. XXXX a S. S., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené
dňa 27. 05. 1995, zapísané v Knihe manželstiev Matričného obvodu Piešťany vo zväzku XX., ročník
1995, strana 43, poradové číslo 85, rozviedol. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 60
eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci do rúk matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Maloletú K. O. S., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Styk otca s maloletou upravil tak, že otec
je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 16.00
hod. na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, v referáte poradensko-psychologických
služieb bez prítomnosti matky, za prítomnosti pracovníka úradu práce sociálnych vecí a rodiny, referátu

poradensko-psychologických služieb, s tým, že matka v stanovený čas odovzdá maloletú a po skončení
styku maloletú prevezme od pracovníka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-
psychologických služieb v Topoľčanoch. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Navrhovateľke S. S., nar. XX. XX. XXXX uložil povinnosť nahradiť
Slovenskej republike trovy konania vo výške 57,78 eura (jedna polovica znalečného nepokrytého

preddavkom) na účet Okresného súdu v Topoľčanoch do troch dní od právoplatnosti rozsudku. U. S.,
nar. XX. XX. XXXX uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 57,78 eura
(jedna polovica znalečného nepokrytého preddavkom) na účet Okresného súdu v Topoľčanoch do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

27. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

30.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Vychádzajúc z obsahu odvolania otca proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že
otec svojim odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie i v časti, týkajúcej sa rozvodu manželstva

účastníkov konania, keď namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o rozvode neprihliadol
na skutočnosť, že navrhovateľka návrh na rozvod manželstva podala pod vplyvom iných osôb, najmä
pod vplyvom jej otca, ktorý sa od začiatku ich manželstva snažil o všetkom rozhodovať. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na závery vykonaného dokazovania, podľa ktorých účastníci konania
preukázateľne od mája 2016 nežijú v spoločnej domácnosti, od tej doby si ich manželstvo neplní žiadnu

zo svojich funkcií, v ich manželstve pretrváva hlboký a trvalý rozvrat, a preto boli splnené všetky zákonné
podmienky v intenciách ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod manželstva účastníkov. V tomto
smere preto odvolací súd považoval námietky otca za nedôvodné.32. Pokiaľ ide o odvolaniami napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúce sa zverenia
mal. K. O., nar. XX. XX. XXXX a úpravy styku otca s maloletou, tieto považoval odvolací súd za vecne
správne, keď súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a tento

posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, pričom jeho rozhodnutie je v záujme maloletej
K. O.. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, na tieto
dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku je potrebné

vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa starať o dieťa a podieľať
sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov,
a preto, ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu
malo byť umožnené stýkať sa aj s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej
starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie je spravidla vždy "v najlepšom záujme dieťaťa",
pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného

legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom
konaní preukázané (nález ÚS ČR z 15. 03. 2016 III.ÚS 228/15).

33. V preskúmavanej veci bolo nesporne preukázané, že rodičia maloletej odo dňa 03. 05. 2016
nezdieľajúspoločnúdomácnosť,odrozchodurodičovsamaloletáK.O.nachádzavosobnejstarostlivosti

matky, od októbra 2016 sa otec s maloletou nestretáva. Podľa vyjadrenia znalkyne PhDr. Márie
Homolovej na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 01. 08. 2018, pokiaľ by bol vzťah medzi
rodičmi maloletej taký, že by rešpektovali rolu rodiča vzájomne, vo vzťahu k matke a vo vzťahu k otcovi,
kontakt otca s dieťaťom by bol možný. Mal by to byť asistovaný styk za prítomnosti sociálnej pracovníčky
a psychologičky, pričom táto periodicita by mohla byť aj postupne každé dva týždne na hodinu, ak by

sa v tejto náborovej fáze ukázalo, ako sa vyvíja styk maloletej s otcom a ďalej upraviť v ďalšom štádiu
inú periodicitu styku. Najťažšou otázkou a problémom bude prekonávanie obrany dieťaťa, ktorú má
vybudovanú voči otcovi, alebo jej negatívny možno aj manipulatívny postoj. Znalkyňa mala za to, že
pokiaľ nebude medzi rodičmi sprostredkovateľ, nemôže medzi nimi dôjsť k vzájomnému rešpektovaniu,
a teda musí dôjsť k odbornej intervencii, napríklad podrobiť sa psychologickému poradenstvu. U matky

vzhliadla problém v jej postoji, pričom problém nebol v jej osobnostných štruktúrach, u otca vzhliadla
problém v osobnostnej štruktúre, ktorá je veľmi individualistická. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom zveril maloletú K. O. do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletou tak, že
otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 16.00
hod. na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, v referáte poradensko-psychologických

služieb bez prítomnosti matky, za prítomnosti pracovníka úradu práce sociálnych vecí a rodiny, referátu
poradensko-psychologických služieb, s tým, že matka v stanovený čas odovzdá maloletú a po skončení
styku maloletú prevezme od pracovníka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-
psychologických služieb v Topoľčanoch, odvolací súd má za to, že takto upravený styk a jeho rozsah
je vzhľadom na zistený skutkový stav, ako i vyjadrenia znalkyne PhDr. Márie Homolovej, v najlepšom

záujme maloletej K. O.. Upravený styk umožní otcovi postupné stretávanie sa s maloletou, s ktorou
sa dlhodobo nestretával, počas ktorého stretávania môže realizovať svoje výchovné pôsobenie na
maloletú, ale aj postupne upevňovať si s ňou citový a rodičovský vzťah. Naviac, odvolací súd dodáva,
že matka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne tvrdenia, ktorými by spochybnila uvedený záver. Naviac
jej požiadavka na úplné obmedzenie stretávania sa otca s maloletou, zvlášť vo veku, kedy faktor času

odlúčenia môže byť určujúci z hľadiska pretrhnutia vzájomných väzieb maloletej na otca, nie je dôvodná.
Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd považoval námietky matky v odvolaní vo vzťahu k danej veci
bez právneho významu. K uvedenému odvolací súd dodáva, že obaja rodičia by si mali uvedomiť, že
je v záujme ich maloletej dcéry budovať si vzťah s oboma rodičmi, pričom k zhoršeniu vzťahov môže
dôjsť pomerne ľahko, avšak obnova narušených vzťahov trvá oveľa dlhšie, pričom konflikty rodičov

prenášané v takýchto prípadoch na maloleté dieťa môžu veľmi zasiahnuť ich psychiku a to až do takej
miery, že je nevyhnutné takto postihnutej detskej psychike pomôcť aj s pomocou psychológa. Čím
skôr si rodičia uvedomia, že napriek ich zhoršeným vzťahom, by ich nemali prenášať na ich maloleté
dieťa, uľahčia mu situáciu a pomôžu mu budovať si vzťah k obom rodičom, čo je jednoznačne v
jeho záujme. Je potrebné uviesť, že je predovšetkým v záujme maloletej, aby sa realizoval styk otca

s maloletou, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti a práve postupnou realizáciou styku, upravený
v minimálnom rozsahu, môže dôjsť k postupnému upevňovaniu tohto vzťahu a k umožneniu otcovi
realizovať svoje právo ako otca. Je namieste potrebné podotknúť, že aj matka by si mala uvedomiť, že
aj otec má svoje rodičovské práva, nielen povinnosti (platiť výživné) a aj vzhľadom na túto skutočnosťje predovšetkým v prospech a v najlepšom záujme maloletej, aby styk bol upravený aspoň v takomto
rozsahu. Na strane otca neboli zistené žiadne prekážky, pre ktoré by nemohol realizovať styk s maloletou
v takom rozsahu, v akom styk upravil súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o námietku matky v odvolaní,

že súd prvej inštancie nerozhodol o jej návrhu dočasne zakázať styk otca s maloletou, odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie tento subsumoval do svojho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou,
kde nevzhliadol dôvody na vyhovenie návrhu matky na úplný zákaz stretávania sa otca s maloletou,
ale styk otca s maloletou upravil v minimálnom rozsahu. Rovnako za nedôvodné považoval odvolací
súd i námietky matky ohľadne nepreukázania platieb na bývanie zo strany otca, ako i tvrdenie otca

o ovplyvňovaní matky hypnotizérkou, z ktorého dôvodu by mohla byť ohrozená výchova maloletej,
nemajúce vo vzťahu k prejednávanej veci relevantný význam. V konaní neboli vo výchove maloletej
zistené žiadne nedostatky zo strany matky, táto má vytvorené sociálne, materiálne a osobnostné
predpoklady pre riadnu starostlivosť o maloletú K. O.. Rovnako sa odvolací súd stotožnil i so súvisiacim
výrokom súdu prvej inštancie, týkajúcom sa určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú
K. O. v sume 60 eur mesačne, keď v tomto smere správne zistil skutkový stav, na základe ktorého

dospel k správnym skutkovým záverom. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie správne
vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov otca, ako aj veku a odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa. Takto určenú vyživovaciu povinnosť považoval odvolací súd za primeranú na krytie
základnýchživotnýchpotriebmaloletéhodieťaťaatiežajjehoosobnýchpotrieb,ktoréslúžiakcelkovému
zdravému duševnému a telesnému rozvoju a sú primerané jeho veku, ktorú výšku vyživovacej povinnosti

rodičia maloletej K. O. vo svojich odvolaniach ani nenamietali a nespochybňovali.

34. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch, ako i v súvisiacom výroku týkajúcom sa určenia vyživovacej povinnosti otca, ako

i vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden dôvod pre
pripustenie výnimky z tejto aplikácie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.