Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 28, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6Er/687/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711218496
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7711218496.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284
831, so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, proti povinnému: F., o vymoženie 127,07 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka pod sp. zn.
EX 5633/2011 z a s t a v u j e.

II. Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie
v sume 43,67 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnenýpodaldňa21.12.2011naExekútorskýúradsúdnehoexekútoraJUDr.Ing.ŠtefanaHrebíka
návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č.

1110041931 zo dňa 25.10.2011. Súd následne poverením zo dňa 04.01.2012 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie.
2. Súdny exekútor v priebehu exekúcie navrhol exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty
povinného nebol zistený žiadny majetok. Zároveň predložil súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od

vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie
pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. Z podnetu a žiadosti súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie a exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nevlastní

žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
7. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v
budúcnosti nadobudne nejaký majetok, ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v
podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd

obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne
pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadokpodrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To

znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
8. Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery
povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy
eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné

reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci súdnym
exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.
9. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie

exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.
Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto
oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný
súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného

systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti
súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa
rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený
súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a
to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať

o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre
toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

10. Súd preverením pripojeného exekučného spisu mal za preukázané, že povinný nedisponuje na
území Slovenskej republiky žiadnym nehnuteľným majetkom, nemá vedený účet v žiadnej banke

na území Slovenskej republiky, sú voči nemu vedené ďalšie 3 exekučné konania, nedisponuje
žiadnym relevantným hnuteľným majetkom, nie je zamestnaný a nepoberá žiadne dávky, teda povinný
nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by podliehal exekúcii.

11. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného

predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a súdnym exekútorom nebol zistený majetok,
ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na
zistené skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, nakoľko majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,

odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti
je 3,32 eura.

16. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovaniebydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

17. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

18. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v zmysle § 14 ods. 1, 3, §15 a § 22 vyhlášky v celkovej

sume 54,03 Eur nasledovne:
1/odmena exekútora podľa § 14 ods. 1, 3 vyhlášky.....................................................33,19 Eur
2/náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky
- poštovné ....................................................................................................................11,84 Eur

+ 20% DPH ...................................................................................................................9,00 Eur

19. Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie a predložený exekučný spis a v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nasledovne: Podľa § 14
ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške
33,19 Eur.

20. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu vzniká exekútorovi iba vtedy, ak boli účelne
vynaložené a vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Účelnosť vynaložených hotových

výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne
odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.

21. Súdny exekútor si v uplatnil náhrady hotových výdavkov vo výške 11,84 Eur. Preštudovaním
exekučného spisu súd zistil, že v predloženom spise sa nachádzajú 2 doručenky, za ktoré súd priznal

náhradu podľa platného cenníka Slovenskej pošty za obdobnú zásielku 2x 1,60 Eur, t.j. v sume 3,20
Eur. Tieto výdavky súd priznal na podklade doručeniek (originál) založených v exekučnom spise, ktoré
súdny exekútor predložil súdu k nahliadnutiu. Súd považuje za potrebné uviesť, že súdnemu exekútorovi
vzniká v súlade s ust. § 22 ods. 1 vyhlášky nárok na úhradu ním skutočne vynaložených výdavok pri
výkone exekúcie. Z obsahu predloženého spisu súdneho exekútora síce vyplýva, že súdny exekútor

riadne doručoval písomnosti, avšak v rámci jednej zásielky doručoval písomnosti z viacerých exekúcií,
pričomdopredloženéhospisuzaložilajfotokópietýchtodoručeniek,akodôkazouskutočnenídoručenia.
Ak súdny exekútor žiada priznať poštovné na základe dokladov, ktoré nie sú súčasťou exekučného spisu
nemožno také brať do úvahy. V zmysle ust. § 30 ods. 1 Výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 3873/2003-52, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, ktorý

nadobudol účinnosť 01.01.2004, spis (Exekučný spis) tvoria všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú k tej
istej veci (podania, listiny, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a pod). Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek
listiny či iné doklady preukazujúce vznik trov exekúcie, sa majú nachádzať v spise súdneho exekútora.
Súd teda nepriznal poštovné za ďalšie 2 doručenky, nakoľko súdny exekútor jednou zásielkou doručoval
písomnosti, týkajúce sa viacerých exekučných konaní. Priznaním poštovného v danej veci by mohlo

dôjsť k situácii, že to isté poštovné by bolo priznané vo viacerých exekúciách. Nakoľko z exekučného
spisu nie je preukázateľné vynaloženie hotových výdavkov vo zvyšnej časti, súd nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu v tejto časti.

22. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena v zmysle

ustanovenia § 196 Exekučného poriadku o 20% DPH, teda o sumu 7,28 Eur.

23. Celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných
úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 43,67 Eur.

24. Trovy exekúcie v zásade vždy hradí povinný. Vyplýva to z ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku. Výnimkou je, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže
konanie bolo zastavené z dôvodu zistenia nemajetnosti povinného, súd pri rozhodovaní o trováchexekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal
oprávneného.

Poučenie:

1/Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

2/Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.