Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118209488
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118209488.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci žalobkyne: K. M., bytom O. XX/X, C. Q., zast. W.. D. I., advokátom
so sídlom v S., C., proti žalovanému: B., o určenie vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.
októbra 2018, č. k. 15C/46/2018-14, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v časti o nariadení neodkladného opatrenia p

o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, a to s pozemkom KNC parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 109 m2 a so stavbou - rodinný dom + prevádzky súp.č. XXX, postavenou na parcele KNC
parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2, ktoré sú vedené na LV č. XXXX pre

okres D., obec D., k.ú. I., pričom žalovanému najmä zakázal nehnuteľnosti scudziť, ako aj zaťažiť ich
záložným právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou, a to až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/46/2018. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a
vyslovil, že o náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v
konečnom rozhodnutí o veci samej. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou
vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi

o veľkosti každý 1 k celku k nehnuteľnosti s tým, že ich manželstvo bolo rozvedené a predmetnú
nehnuteľnosťkúpilipočastrvaniamanželstva.Spolusožaloboupodalažalobkyňaajnávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že má vedomosť o tom, že žalovaný nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom konania predáva prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorá v súčasnej dobe umožňuje
záujemcom prezerať nehnuteľnosť. V návrhu ďalej uviedla, že hrozí obava z predaja nehnuteľností a
keďže osvedčila aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana, domáhala sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania, ako aj zaťažiť ich záložným
právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil
poukazom na ust. § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330
ods. 1 CSP. Uviedol, že z listinných dôkazov mal zistené, že žalobkyňa a žalovaný boli manželmi,
manželstvo uzavreli v roku 1972 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín,

č. k. 6C/307/2000-7 zo dňa 18.04.2001, právoplatným 17.05.2001. Rovnako mal súd z LV č. XXXX pre
k. ú. I. osvedčené, že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností, pričom
titulom nadobudnutia je kúpna zmluva a konanie o vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného sa
viedlo pod číslom V XXXX/XX. Zo stavebného povolenia vydaného L. - odborom životného prostredia
zo dňa 16.08.1996 vyplýva, že žalovanému ako stavebníkovi bolo povolené uskutočnenie stavby -
rodinného domu a prevádzka - L. D. na pozemku č. XXX/X, k. ú. I.. Taktiež mal súd osvedčené, že

na webovom portáli www.nehnuteľnosti.sk je zverejnený inzerát, ktorého
obsahom je inzercia 2-izbového bytu s dvomi obchodnými prevádzkami za účelom jeho predaja zakúpnu cenu 115.000 eur. Inzerát obsahuje fotografiu objektu. V inzeráte sa uvádza, že ide o polyfunkčný
objekt po čiastočnej rekonštrukcii s úžitkovou plochou 109 m2 a zastavanou plochou 109 m2, ktorý
objekt sa nachádza na L. ulici v D. s pozemkom o výmere 109 m2. V objekte sa nachádzajú na

prízemí dve prevádzky so skladovými priestormi v suteréne a 2-izbový byt na poschodí. Súd po
oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti v
rovine ich pravdepodobnosti, teda okolnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd konštatoval, že je osvedčená potreba dočasnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu. Z návrhu a k nemu priložených listinných dôkazov mal súd dostatočne

preukázanú existenciu nebezpečenstva hroziacej ujmy. Vzhľadom na osvedčené správanie žalovaného,
ktorý preukázateľne na internete aktuálne inzeruje predaj nehnuteľností (aj keď parcelným a súpisným
číslom neoznačených), ale ostatným popisom sa plne zhodujúcich s dotknutými nehnuteľnosťami,
žalovaný celkom zrejme má v úmysle nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. Súd bol toho názoru,
že prípadný prevod dotknutých nehnuteľností vzhľadom na to, že žalobkyňa spochybnila výlučné
vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnostiam, by sťažil ochranu práv a oprávnených záujmov žalobkyne v

rámci konania o veci samej. Požadované obmedzenie žalovaného pritom súd vyhodnotil ako primerané,
také ktoré nebude nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného, ktorému sa obmedzí iba nakladanie
s dotknutými nehnuteľnosťami. Súčasne žalobkyňa neodkladným opatrením nezíska voči žalovanému
žiadnu neadekvátnu výhodu, keďže neodkladné opatrenie smeruje iba k tomu, aby sa dočasne zachoval
súčasný právny stav až dokiaľ nebude právoplatne vyriešené, v akom rozsahu je dané vlastníctvo

žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam. Súd s poukazom na uvedené zakázal žalovanému nakladať
s nehnuteľnosťami, ktorý zákaz zahŕňa predovšetkým zákaz jeho scudzenia, vrátane zákazu jeho
zaťaženia ťarchami, vecnými právami iných osôb k nehnuteľnostiam. Ďalej súd uviedol, že žalobkyňa
formulovala petit navrhovaného neodkladného opatrenia ako neodkladné opatrenie bez časového
obmedzenia, teda neohraničila jeho trvanie žiadnou objektívnou skutočnosťou. Súd bol toho názoru, že

nie je v danom prípade neodkladné opatrenie prostriedkom na trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Tento prostriedok nemôže trvalo riešiť spornosť vzťahov, ale má slúžiť iba na dočasné zachovanie
súčasného právneho vzťahu do doby, kým sa otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v konaní
právoplatne nevyrieši. Súd preto časovo limitoval trvanie neodkladného opatrenia tak, že toto bude
trvať iba do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súdu pod sp. zn. 15C/46/2018.

Uviedol, že pri rozhodovaní o otázke prípadného časového obmedzenia neodkladného opatrenia nie je
viazaný návrhom strany, časové obmedzenie môže pritom vo výroku uznesenia vyjadriť aj vtedy, keď
tak strana podávajúca návrh neučinila. Pokiaľ sa však časového obmedzenia neodkladného opatrenia
strana nedomáhala, alebo ak sa výslovne domáhala trvania neodkladného opatrenia bez časového
obmedzenia, ako to bolo v danom prípade, musí súd pri konštituovaní časového obmedzenia osobitným

výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietnuť. Preto súd druhým výrokom
návrh vo zvyšku zamietol, pričom zamietnutou časťou je teda iba časť, ktorá predstavovala navrhované
neobmedzené trvanie neodkladného opatrenia. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd vyslovil, že o
nároku na náhradu trov konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodovať až v
konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom právneho zástupcu v časti, ktorou bolo nariadené
neodkladné opatrenie odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd uznesenie
zruší (zrejme zamietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia). Namietal, že uznesenie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru v danom prípade neboli splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím obmedzil legitímnemu
vlastníkovi jeho dispozičné oprávnenie vo vzťahu k jeho nehnuteľnosti. Nariadením neodkladného
opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza k zásahu do jeho základných práv, a to
hlavne do práva vlastniť majetok, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť,

základného práva na ochranu majetku a pod. Okrem toho návrh, ktorý podala žalobkyňa považuje v celej
miere za v rozpore s dobrými mravmi. On predmetnú nehnuteľnosť nadobudol od mesta D. na základe
kúpnej zmluvy č. X/XX, ako kupujúci nehnuteľnosť kúpil výlučne na podnikanie za účelom vybudovania
obchodných priestorov. Dôkazom toho je, že v kúpnej zmluve vystupuje ako podnikateľ a jeho údaje sú
na IČO. Predmetná nehnuteľnosť počas celej doby slúžila výlučne na podnikanie, o čom bola žalobkyňa

informovaná, slúži výlučne na podnikateľské účely v rámci jeho živnosti a je zapísaná od začiatku iba na
neho. Sama žalobkyňa v návrhu argumentuje, že previedol časť nehnuteľnosti na dcéru V. U., teda vie,
že nebol potrebný jej podpis a sama sa v návrhu usvedčila, že vedela, že nefiguruje ako spoluvlastníčka
predmetnej nehnuteľnosti. Nejednalo sa pritom o žiadne podvodné konanie, ale iba o odčlenenie častipozemku za účelom vystavania schodiska, k čomu pripojil podklady. Ďalej uviedol, že je nepochybné,
že žalobkyňa dobre vedela, že nehnuteľnosť nadobudol v roku 2002 od pána B., ktorému pôvodne
nehnuteľnosť predal v roku 2001 z dôvodu, že potreboval financie na jeho ďalšie podnikanie a tiež z

dôvodu, že po rozvode manželstva so žalobkyňou mu zostali viaceré dlhy, ktoré musel aj za žalobkyňu
uhradiť. Uviedol, že so žalobkyňou sa po rozvode vysporiadal predajom spoločnej chaty a po tomto
mal za to, že ich BSM je vyriešené, žiaden ďalší spoločný majetok ako manželia nemali. Pred viac
ako rokom chcel nehnuteľnosť taktiež predať, avšak práve vtedy sa objavilo záhadné záložné právo na
nehnuteľnosti, kde ho niekto podpísal na záložnej zmluve a on prišiel o kupca. V súčasnosti sa situácia

opäť opakuje. Na polícii podal trestné oznámenie, keďže má podozrenie, že v danom prípade sa jedná
o trestný čin nebezpečného vyhrážania. Dodal, že pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že sa až v roku 2017
dozvedela, že nie je evidovaná v liste vlastníctva ako spoluvlastníčka, avšak žalobu podala až v októbri
2018, nevie na čo čakala taký dlhý čas. Z tohto dôvodu má za to, že súd prvej inštancie postupoval
nesprávne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako dôvodný.

3. K podanému odvolaniu žalovaným sa písomne vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu
žalobkyňa a žiadala uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že
žalovaný síce uvádza, že predmetný pozemok kúpil ako podnikateľ, odhliadnuc od toho, že tento kúpil
bez jej vedomia, pozemok aj s rodinným domom, ktorý stavali spoločne počas manželstva, už predával
svojmu kamarátovi B. B. ako fyzická osoba a nie ako podnikateľ. Nehnuteľnosť ani nemohol predať

ako podnikateľ, keďže ako vyplýva zo stavebného povolenia, stavebníkom bola fyzická osoba a nie
podnikateľ. V čase, keď bola nehnuteľnosť prevedená na B. B. ona prevádzkovala v tejto nehnuteľnosti
bar, do ktorého chodil aj pán B., nikdy sa však nezmienil o tom, že je už on vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, nikdy od nej nežiadal peniaze za nájom. Je podľa nej nepravdepodobné, aby sa o týchto
skutočnostiach nezmienil, ak by bol dobromyseľným vlastníkom, že mu táto nehnuteľnosť patrí. Naviac

po celý čas, po ktorý ona prevádzkovala bar, všetky peniaze musela odovzdávať žalovanému, ktorý
s nimi nakladal. Na jednej strane žalovaný uvádza, že nehnuteľnosť predal v roku 2001 z dôvodu,
že potreboval financie na ďalšie podnikanie a taktiež z dôvodu, že po rozvode musel uhradiť dlhy po
nej, na druhej strane pred vyšetrovateľom PZ 09.01.2019 uviedol, že nehnuteľnosť na B. B. prepísal
z dôvodu, že mal od neho požičaných milión korún a keď mu pôžičku vyplatil, tak sa nehnuteľnosť

opäť prepísala na neho. O údajných poskytnutých pôžičkách žalovaný predložil ako dôkaz „zápis na
vedomie dcéram“, kde je uvedený nesprávny rok 2002, pričom správne sa má jednať o dátum z roku
2000 a v uvedenom zápise nie je meno veriteľa B. B.. Na prevádzanej nehnuteľnosti v uvedenom
období viazla ťarcha - záložné právo v prospech O. O., zapísaná pod V XXXX/XX, a teda žalovaný bez
vedomia a súhlasu záložného veriteľa scudzil nehnuteľnosť tesne pred zánikom BSM a následne po

právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ju spätne kúpil. Uvedené skutočnosti iba potvrdzujú, že
žalovaný sa snažil bezdôvodne obohatiť na jej úkor vyňatím nehnuteľností s masy BSM. Je irelevantné
tvrdenie žalovaného, že dcérami podpísaný „zápis na vedomie dcéram“ preukazuje dlhy, ktoré mala
zanechať ona žalovanému po odchode od neho. Už zo samotného názvu je zrejmé, že im toto dáva iba
na vedomie a taktiež podpísaním uvedenej listiny dcérami nie je osvedčená pravdivosť predmetných

skutočností, keďže dcéry, min. B. Q. nikdy nebola prítomná pri poskytovaní peňazí žalovanému osobami
uvedenými v tejto listine. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že BSM po rozvode s ňou vysporiadal
predajom spoločnej chaty, keďže z potvrdenia, ktoré existuje, nepochybne vyplýva, že ide výlučne o
vyrovnanie za rodinný dom na H., č. p. XXX a nie za celú masu tvoriacu BSM. Ďalej uviedla, že v žalobe
poukazovala aj na tú skutočnosť, že žalovaný bez jej vedomia ju podpisoval na rôznych dokumentoch

súvisiacich s nehnuteľnosťou na B., o čom sa dozvedela až po rozvode manželstva, keď v roku XXXX
od nej bola Okresným súdom v P. N. pod sp. zn. 35E/138/2009 vymáhaná suma vo výške 314.937
Kč. Žalovaný na toto tvrdenie v odvolaní reagoval tak, že táto dlžoba vznikla z dôvodu, že sa ona
(žalobkyňa)malaodsťahovaťdoR.republikyatamneplatilazdravotnépoistenie.Uvedenésanezakladá
na pravde, keďže ona sa nikdy do R. neodsťahovala, nikdy tam nebývala, nemala tam bydlisko a hlavne

nikdy nič nepodpisovala. Pravdivosť jej tvrdenia prekazuje aj skutočnosť, že po vykonanom dokazovaní
v ČR vymáhaný dlh nakoniec zaplatiť nemusela. Podľa nej bolo z predložených listín preukázané,
že ona so žalovaným počas manželstva nadobudla predmetnú nehnuteľnosť a spoločne postavili na
uvedenom pozemku rodinný dom s dvoma prevádzkami. Na ich nadobudnutie boli použité aj spoločné
finančné prostriedky a ona sa aj aktívne podieľala na výstavbe budovy tým, že sa starala o robotníkov.

Dodala, že oprávnenosti vydania neodkladného opatrenia svedčí aj skutočnosť, že žalovaný absolútne
nerešpektuje vykonateľnosť neodkladného opatrenia a aj napriek vydanému rozhodnutiu súdu sa snaží
nehnuteľnosť predať. Po vydaní uznesenia o neodkladnom opatrení žalovaný dňa 31.10.2018 o 12.09
hod podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, zapísaný pod číslom V XXXX/XXXX. Podľajej vedomosti potencionálny kupec od zmluvy odstúpil, avšak žalovaný zrejme uzatvoril novú zmluvu o
prevode nehnuteľnosti, keďže 10.12.2018 o 11.08 hod. bol podaný nový návrh na vklad vlastníckeho
práva pod číslom V XXXX/XXXX, ktoré konanie bolo s poukazom na vydané uznesenie o nariadení

neodkladného opatrenia prerušené.

4. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu podal prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie žalovaný.
Uviedol, že všetky tvrdenia žalobkyne vo vyjadrení sú klamlivé a zavádzajúce. Predmetná nehnuteľnosť,
ktorú nadobudol, od začiatku slúžila výlučne na podnikanie. Pokiaľ sa jedná o SZČO, teda fyzickú osobu

podnikateľa je zrejmé, že vystupuje nielen pod svojím IČO, ale aj rodným číslom a v podstate sa jedná o
rovnakú situáciu. On vyplatenú sumu 300.000 Sk po rozvode považoval za konečnú sumu na vyplatenie
žalobkyneztituluvyporiadaniaBSM,pretožeďalšíspoločnýmajetoknemali.Dodal,žežalobkyňapodala
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia argumentujúc, že videla inzerát na internete, že on má
záujem predať nehnuteľnosť. O žiadnom zákaze nakladať s nehnuteľnosťou však on nevedel, preto sa
pokúšal previesť nehnuteľnosť. V prípade, že by mal vedomosť o vydaní neodkladného opatrenia, vedel

by, že je zbytočné podávať návrh na vklad na kataster. V ostatnom sa pridržiaval podaného odvolania a
žiadal uznesenie zmeniť a neodkladné opatrenie zrušiť a samotnú žalobu vo veci samej ako nedôvodnú
zamietnuť.

5. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu

uviedla, že už v predchádzajúcom vyjadrení preukázala oprávnenosť vydania neodkladného opatrenia
tým, že žalovaný absolútne nerešpektuje vykonateľnosť neodkladného opatrenia a napriek vydanému
rozhodnutiu súdu sa snaží nehnuteľnosť predať. V súčasnosti je teda prerušené konanie o návrhu na
vklad, ktorý žalovaný podal dňa 10.12.2018 a je vedený na katastri nehnuteľností pod č. V XXXX/XXXX.
Podľa nej neustála snaha žalovaného odpredať nehnuteľnosť dostatočne preukazuje nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy. Už v žalobe poukázala na falšovanie podpisov zo strany žalovaného,
ktoré viedli v ČR k jej exekučným konaniam a vymáhaniu nedoplatkov, ktoré v konečnom dôsledku po
vykonanom dokazovaní nakoniec nemusela uhradiť. Rovnako vo vyjadrení poukazovala na podozrivé
a účelové prevody nehnuteľností, ktoré sa snaží žalovaný bagatelizovať. Je pritom rozdiel, či prevody
robí fyzická alebo právnická osoba. Žalovaný vo svojich podaniach uvádzal, že sa s ňou po rozvode

vyporiadal predajom spoločnej chaty nachádzajúcej sa v k.ú. H. a vyplatil jej sumu 300.000 Sk, pričom
túto sumu považoval za konečnú, keďže iný spoločný majetok nemali. Toto však nie je pravdou, keďže
ona spoločne so žalovaným postavila aj rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parc. č. XXX v
k.ú. I.. Po tom, čo našla odvahu a z týraného manželstva odišla, jej žalovaný dal 200.000 Sk. Žalobca
však neskôr nehnuteľnosť odpredal iba sám za sumu 3.700.000 Sk manželom A.. V ostatnom sa

pridržiavala doterajších vyjadrení a predložených listinných dôkazov, ktoré preukazujú opodstatnenosť
vydania rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie

je potrebné v časti o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť.

7. Odvolaním žalovaného nebolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí
návrhu vo zvyšnej časti (pokiaľ žalobkyňa navrhla neobmedzené trvanie neodkladného opatrenia), preto

v tejto časti je uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.12. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f/ sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

13. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z
kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP.

Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností
v rámci konania o návrhu na nariadene neodkladného opatrenia.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci samej sa žalobkyňa voči žalovanému domáha určenia, že sú
podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti každý 1 k celku k nehnuteľnostiam, a to pozemku parc. č. XXX/

X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a stavby - rodinného domu + prevádzky súp. č. XXX,
postavenýchnaparc.č.XXX/X,k.ú.I.,obecD.,okresD.,evidovanýchkatastrálnymodboromOkresného
úradu v D. na LV č. XXXX. Predmetný pozemok mali žalobkyňa a žalovaný nadobudnúť v roku 1996
za trvania manželstva a na tomto následne postaviť rodinný dom s bytom a dvoma prevádzkami.
Predmetná nehnuteľnosť je však výlučne vedená na žalovaného, ktorý sa v súčasnosti snaží predmetnú

nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie predať.

15. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že za danej situácie
žalobkyňa nepochybne osvedčila rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia
a uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej

sa žalobkyňa domáha (teda bol zachovaný princíp efektívnosti). Základným dôvodom, pre ktorý
súd prvej inštancie správne nariadil požadované neodkladné opatrenie (vyhradiac jeho trvanie do
právoplatného skončenia konania vo veci samej) je samotný charakter konania vo veci samej a najmä
skutočnosť, že žalovaný sa preukázateľne snaží predmetnú nehnuteľnosť scudziť. Odvolací súd sa
nestotožnil s námietkami žalovaného pokiaľ namietal, že súd obmedzil jemu ako legitímnemu vlastníkovi

dispozičné oprávnenie vo vzťahu k jeho nehnuteľnosti, čím bolo zasiahnuté do jeho základného práva
vlastniť majetok. Na rozdiel od žalovaného je odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho
názoru, že nariadením neodkladného opatrenia v zmysle uloženia zákazu nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami nedochádza k zásahu do vlastníckych, ako aj iných práv strany sporu nad nevyhnutnú
mieru, keď nariadeným neodkladným opatrením sa žalovanému obmedzí iba nakladanie s predmetnými

nehnuteľnosťami a na druhej strane žalobkyňa, ktorá spochybňuje výlučné vlastníctvo žalovaného
k týmto nehnuteľnostiam, nezíska oproti nemu neadekvátnu výhodu, keďže predmetné neodkladné
opatrenie smeruje iba k tomu, aby sa dočasne zachoval súčasný právny stav, pokiaľ nebude vo
veci samej právoplatne rozhodnuté. Ostatnými námietkami sa bude súd prvej inštancie zaoberať v
rozhodovaní vo veci samej.

16. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).