Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 4, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Csp/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202979
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516202979.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v súkromnoprávnom spore žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava mestská časť Ružinov,
IČO: 50 361 368 proti žalovanému: W. B., nar. XX.X.XXXX, D. XXX/XX, J., občan SR, zastúpený: JUDr.
Igor Šafranko, Advokátska kancelária Svidník, ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, v konaní o zaplatenie
4015,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje konanie v časti 1200,00 eur predstavujúcu kapitalizované úroky a úroky z omeškania vo
výške 1063,04 eur a v časti istiny vo výške 136,96 eur.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 52,74%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 8.8.2016 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu nezaplatenú istinu vo výške 4 015,56 eur, úrok vo výške 961,66
eur, úrok z omeškania vo výške 101,38 eur, úrok zo zostatku nesplatenej istiny v sume 4 015,56 eur
vo výške 19,00 % ročne od 1.5.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy

nezaplatenej istiny vo výške 4 015,56 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým,
že ide o pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu žalobcu a žalovaného založenom zmluvou o
úvere č. XXXXXXXXXX z 10.10.2011(ďalej len „zmluva o úvere“).

2. Podaním doručeným súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom 4.4.2017 sa žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k podanej žalobe a uviedol, že v právnej veci ide
nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. OZ a zákona

č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Namietal, že z dôvodu absencie údajov v zmluve a zle
uvedenej výške RPMN, predmetný úver treba považovať bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na
vykonané úhrady žalovaným priznať žalobcovi, len rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou
čiastkou a úroky z omeškania a žalovanému priznať náhradu trov konania.

3. Na pojednávaní konanom 2.5.2018 sa zúčastnil iba právny zástupca žalovaného, ktorý zotrval na
svojich písomných podaniach. Po ukončení pojednávania bolo z Ústredného portálu verejnej správy

do spisu doručené podanie žalobcu, ktoré bolo obratom zaslané žalovanému na vyjadrenie. V tomto
podaní žalobca uviedol, že výška skutočného čerpania úveru žalovaným je uvedená v listine „Aktuálny
stav úveru“, ktorá je výpisom z „Bankovej knihy“ a je vyhotovovaný priamo z BIS-u (bankový informačný
systém), ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho daný systém zabezpečujedôveryhodnosťanezmeniteľnosťúdajovvňomuvedených.Bankováknihatvorípodkladpreúčtovníctvo.
Na základe uvedených argumentov je výpis z Bankovej knihy považovaný v rámci bankovej praxe za
verejnú listinu. Žalovaný celkovo uhradil sumu vo výške 4 630,55 eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o

úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 377,18 eur bola
započítaná na poplatky, suma 3118,93 eur bola započítaná na úroky a úroky z omeškania a suma
1 134,44 eur bola započítaná na istinu. Celková výška poplatkov je uvedená listine „Aktuálny stav
úveru“ pri položke „Poplatky zaplatené“ a dátum a spôsob ich započítania je uvedený pri položke
„Zaplatené splátky“. Uvedené poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov Úvery pre

obyvateľstvo: Dostupná pôžička. Uvedené poplatky boli žalovanému účtovanému za upomienky pri
omeškaní splátky, pričom ich účelnosť je daná predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
V zmysle zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia Všeobecnými obchodnými
podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná
rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa o RPMN, Oznámením o úrokových
sadzbách a informáciami o poistení. V zmysle článku 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú
bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky
podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých
pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú
podľauvedenéhoporadia.VýškaúrokovaspôsobichvýpočtujeuvedenývlistineAktuálnystavúveruna

1. strane pri položke „Celková úroková sadzba“, ktorá bola v zmysle zmluvy dohodnutá vo výške 19,00
%. Zároveň výška úroku z omeškania je určená podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z. Suma vo výške 961,66 eur teda predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia
zmluvydo23.3.2016asuma101,38eurpredstavujesumuvyčíslenýchúrokovaúrokovzomeškaniaodo
dňa 23.3.2016 do 30.4.2016. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach

vo výške 130,07 eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.11.2011, pričom mesačná
splátka pozostávala zo splátky istiny vo výške 122,00 eur a splátky úroku vo výške 8,07 eur. Vzhľadom
na porušenie zmluvných povinností žalovaným podstatným spôsobom, bol úver žalobcom vyhlásený
za predčasne splatný ku dňu 4.9.2014. Prvýkrát sa žalobca dostal do omeškania s úhradou splátky
dňa 25.11.2011, túto splátku uhradil 15.12.2011. Súčet vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z

omeškaniadovyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru,t.j.dodňa4.9.2014sozmluvnýmiúrokmiaúrokmi
z omeškania vyčíslenými po vyhlásení predčasne splatnosti úveru do 30.4.2016, po odpočítaní úhrad
žalovanéhotedapredstavujesumuvcelkovejvýške1063,10eur.Žalobcaďalejvzhľadomnanovelizáciu
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z. a na rozhodnutie Súdneho
dvora vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016, v zmysle ktorého Súdny dvor dospel k záveru, že nie je

nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. Zároveň súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. V prípade zmluvného úroku žalobca

zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto
plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok
ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý
aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojím podpisom
Zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Už z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má

nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má
veriteľ nárok. V prípade ak by veriteľ úver nezosplatnil dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak
je teda dlžník povinný platiť zmluvné úroky v prípade, ak platí úver v splátkach, odporuje logickému
výkladu, aby bol od toho oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. V zmysle vyššie
uvedeného s ohľadom na bod 6.4 Obchodných podmienok: „V prípade, ak sa stane úver predčasne

splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou
úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ Možno teda zhrnúť,
že v prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru pričom v uvedenom
prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca
naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. Žalobca uviedol, že napriek judikovanému právu v

oblasti zmluvného úroku a jeho uplatňovania po zosplatnení úveru v rozhodnutiach Ústavného súdu IV
476/2012 a Najvyššieho súdu 4 Obo 143/1998, nie je na pôdach okresných súdov ustálená súdna prax
v ich uplatňovaní. Zo žaloby jej príloh v spojení s týmto podaním vyplýva, že žalovaný celkovo uhradil
sumu 4 630,55 eur do dňa 30.4.2016 - podľa výpisu na č.l. 30, ku dňu podania žaloby následne došlozo strany žalovaného k úhradám v celkovej výške 200,00 eur (3.6.2016, 7.7.2016 - každá z úhrad vo
výške 100,00 eur) a po podaní žaloby k ďalším úhradám v celkovej výške 1 200,00 eur (20.10.2016,
23.11.2016, 20.12.2016, 26.1.2017, 24.2.2017, 29.3.2017, 18.5.2017, 26.7.2017, 31.8.2017, 27.9.2017,

30.10.2017, 20.12.2017 - každá z úhrad vo výške 100,00 eur). Týmto podaním vzal žalobca späť žalobu
v časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 30.4.2016 späť a žiadal v tejto časti konanie
zastaviť. Celkovo sa jedná o sumu 1 063,04 eur predstavujúcu kapitalizované úroky a úroky z omeškania
a suma vo výške 136,96 eur bola žalobcom započítaná na istinu. So späťvzatím vyjadril súhlas žalovaný.

4. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v časti zaplatenia sumy 1200,00 eur predstavujúcu
kapitalizované úroky a úroky z omeškania vo výške 1 063,04 eur a v časti istiny vo výške 136,96 eur
bolo potrebné rozhodnúť najskôr o tomto späťvzatí žaloby.

5. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v

rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Žalobca vzal svoju žalobu v časti zaplatenia 1200,00 eur predstavujúcu kapitalizované úroky a úroky
z omeškania vo výške 1 063,04 eur a v časti istiny vo výške 136,96 eur, preto súd konanie postupom
podľa § 145 ods. 2 a 146 ods. 1 CSP v tejto časti zastavil.

8. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí, tak ostala suma 3 878,60 eur s príslušenstvom.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov predložených účastníkmi konania ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento
skutkový stav:

10. Dňa 10.10.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX na
základe, ktorej bol žalobcom žalovanému poskytnutý úver vo výške 5 150,00 eur, pri úrokovej
sadzbe 19,00 % ročne s mesačnou splátkou vo výške 130,07 eur. Dátum splatnosti prvej platby splátky
bol dňa 25.11.2011, dátum ďalšej platby splátky bol k 25. dňu v mesiaci. Počet splátok bol 72. Splatnosť

úveru bola 25.10.2017. RPMN za úver bola vo výške 20,73 %. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy
o úvere bola vo výške 17,88 %. Celková výška nákladov bola v sume 3 551,80 eur. Pre neplnenie si
povinností zo strany žalovaného bol výzvou zo dňa 4.9.20149.10.2014 vyhlásený úver za predčasne
splatný, a to ku dňu 4.9.2014. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 9.9.2014. Žalovaný však
zosplatnený úver neuhradil v celosti. Podanou žalobou si žalobca uplatnil nezaplatenú istinu vo výške

4 015,56 eur s príslušenstvom. Žalovaný uhradil do dňa vyhotovenia výpisu z účtu, t.j. do dňa 30.4.2016
sumu 4 630,55 eur (výpis na č.l. 30), ku dňu podania žaloby následne došlo zo strany žalovaného k
úhradám v celkovej výške 200,00 eur (3.6.2016, 7.7.2016 - každá z úhrad vo výške 100,00 eur) a po
podaní žaloby k ďalším úhradám v celkovej výške 1 200,00 eur (20.10.2016, 23.11.2016, 20.12.2016,
26.1.2017, 24.2.2017, 29.3.2017, 18.5.2017, 26.7.2017, 31.8.2017, 27.9.2017, 30.10.2017, 20.12.2017

- každá z úhrad vo výške 100,00 eur).

11. Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania je okrem iného
poskytovanie spotrebiteľských úverov vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý mal byť poskytnutý
žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné

vychádzať z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX t.j. k
dňu 10.10.2011 a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj z relevantných zákonných ustanovení o
postavení a ochrane spotrebiteľa obsiahnutých v Občianskom zákonníku ako aj z ostatných zákonov

týkajúcich postavenia spotrebiteľa a ochrany jeho práv.12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Súd z vykonaného dokazovania mal za dostatočne preukázané, že žalovaný dňa 10.10.2011
uzatvoril so žalobcom ako veriteľom zmluvu o úvere. Žalovanému ako fyzickej osobe bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca ako
právnická osoba poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo
vyplýva z výpisu z obchodného registra. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov,
výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského
úveru. V takomto prípade tak, ako to je vyššie uvedené okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné

prihliadať aj na úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave
Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň
je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujúúpravu spotrebiteľských zmlúv ako aj ostatné relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane
spotrebiteľa.

26. Zmluvou o úvere poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5 150,00 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal žalobcovi splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 130,07 eur. Celková náklady
žalovaného boli vo výške 3 551,80 eur. Žalovaný tak mal žalobcovi zaplatiť celkovo sumu 8 701,80 eur,
ročná úroková sadzba činila 19,00 %.

27. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012 konštatoval:
„Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ,
ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii
pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri
peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou
výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni

„zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára
zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak
neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek.“ V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že úrok dojednaný v zmluve o úvere vo výške
19,00 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia
spotrebiteľského úveru (október 2011), ako to vyplýva z internetovej stránky Národnej banky Slovenka,

priemerné úrokové sadzby pri úveroch poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre domácnosti
pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 5 rokov boli v októbri 2011 vo výške 13,55
% ročne (zdroj: Národná banka Slovenska http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-
sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank). Ročná úroková sadzba
uvedenávzmluveoúveretakpredstavujetakmerotretinuvyššiuúrokovúsadzbuakojeúrokovásadzba

pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné
úroky, uplatňované v rovnakom čase ostatnými bankami.

28. Súd preto považoval dohodnutú výšku úroku za v rozpore s dobrými mravmi, vysokú a neprimeranú
a z uvedeného dôvodu je zmluva v časti dohodnutého úroku neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky

nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Súd má za to, že dojednanie
takto vysokej ročnej úrokovej sadzby nie je v súlade s dobrými mravmi a takto poskytnutá odplata je
neprimeraná k pohľadávke. Takto dojednaná výška úrokov odporuje všeobecnej predstave primeranosti
a odporuje uznávaným normám morálky.

29.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žežalovanémubolavyplatenáčiastkavovýške5150,00
eur. Žalovaný jednotlivými splátkami uhradil spolu sumu vo výške 6 030,55 eur, do 30.4.2014 suma
4630,55 eur do podania žaloby 200,00 eur, po podaní žaloby 1 200,00 eur). Žalovaný tak uhradil viac
ako mu bol poskytnutý úver. Vzhľadom na túto skutočnosť, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu vyššiu
ako bol samotný poskytnutý úver súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

30.Súdpovažujezapotrebnévyjadriťsakžalobcomuplatnenémunárokunaúrokzúverupozosplatnení
a poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015 sp. zn. rozsudok Krajského
súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované

úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnomstave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. Vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom

mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. Vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo
143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd
Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria

úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z
omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru
nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu
4015,56 eur, úrok a úrok z omeškania vo výške 1063,04 eur (úrok a úrok z omeškania), úrok vo výške
19,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4015,56 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania

vo výške 5,25 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4 015,56 eur od 1.5.2016 do zaplatenia konania
je taký, že konanie bolo v sčasti o zaplatenie sumy 1200,00 eur zastavené a v prevyšujúcej časti bola
žaloba zamietnutá. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 1200,00 eur, pretože k
zastaveniu konania v tejto časti došlo z dôvodu úhrad žalovaným vykonaným po začatí konania na
súde. V prevyšujúcej časti t.j. v konaní o zaplatenie sumy 3 878,60 eur s príslušenstvom bola žaloba

zamietnutá. V tejto časti bol, teda úspešný žalovaný. Žalobca bol teda úspešný v 23,63 % a žalovaný v
76,37%. Čistý úspech žalovaného je tak vo výške 52,74 %. Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 52,74 %. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného
žalovanému patrí nárok na náhrada trov konania v tomto rozsahu, pričom o ich výške bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP tunajším súdom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77.

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.
1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania
vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.