Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/398/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212994
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2215212994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej vo veci žalobkyne: B. C., rod. O., nar. X. B. XXXX,
trvalo bytom K. - O., J. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Alžbetínske nám. 2,
929 01 Dunajská Streda a splnomocnenkyňou: Michalko Legal Counsel & Co. s.r.o., Michalská 276/16,
811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 367 943, proti žalovanému: M. Z., nar. X. V.
lXXX, trvalo bytom K. - G. M., P. XXXX/XX, o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu
zmluvu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 8. septembra 2017
č. k. 5C/378/2015-151, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 50a ods. 1 až 3 O. z. (Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že strany sporu uzavreli (dňa 26.2.2007) písomne Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy, v ktorej dojednali podstatné náležitosti (budúcej kúpnej) zmluvy, predmetom budúcej kúpnej

zmluvy bol byt č. XX na X. poschodí X-poschodového obytného domu v Z. na I. ulici č. XXX, ako aj
spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (zistil omyl
pri uvádzaní čísla listu vlastníctva, v zmluve bolo uvedené č. LV XXXX, namiesto správneho č. LV
XXXX,ktoráskutočnosťsícespochybňujeidentifikáciunehnuteľnosti,alenebolospornémedzistranami,
o ktorý byt sa jedná, potom čo žalobkyňa predmetný byt prevzala do užívania). Rovnako sa strany
dojednali aj na kúpnej cene v budúcej kúpnej zmluve v sume 1.000.316,896 Sk (správne 1.316.684
Sk), ako aj na spôsobe splácania kúpnej ceny (čl. III bod 3 zmluvy), v mesačných splátkach 9.826 Sk.

Tvrdenia žalobkyne o poskytnutí hotovosti 800.000 Sk za prítomnosti svedkov sa nepreukázali. Túto
skutočnosť však súd prvej inštancie nepovažoval za podstatnú vzhľadom na dojednanie doby, ku ktorej
mala byť uzavretá kúpna zmluva v zmysle článku IV. bod 1. Kúpna zmluva mala byť uzavretá do 5 dní
od uhradenia poslednej splátky banke s tým, že budúci kupujúci do tejto doby je oprávnený predmetný
byt užívať. Zo samotných dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že síce uhrádzala splátky úveru
na účet žalovaného v E. K. ale uvedené splátky neboli použité na krytie úveru a rovnako ešte neuplynula
doba do splatnosti poslednej splátky úveru v roku 2018. Výška poskytnutého hypotekárneho úveru mala

byť 980.000 Sk na dobu 13 rokov. Žalobkyňa uhrádzala úver len do decembra 2014. Súd považoval
dojednanie o termíne uzavretia budúcej kúpnej zmluvy za zrozumiteľný a jednoznačný, pričom zákon
nevyžaduje aby bol uvedený konkrétny dátum ako termín, postačuje ak sa táto doba určí, že sa uzavrie
do toho okamihu, keď nastane určitá udalosť. Touto udalosťou bolo zaplatenie poslednej splátky bankedňom 24.4.2018, ako to uviedla žalobkyňa do zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava V. dňa 24.4.2015 a uplynutie najviac 5 dní od tejto udalosti. Súd prvej inštancie mal za to,
že táto udalosť nenastala a ani nemohla nastať, nakoľko posledná splátka banke doposiaľ žalobkyňou

uhradená nebola a nevznikla tým povinnosť žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, v dôsledku čoho súd
žalobu zamietol ako predčasne podanú. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP (Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho
predpisu). Vecne dôvodil, že žalovanému, ktorý bol úspešný v tomto konaní vznikol nárok na náhradu
trov konania, avšak zo spisu žiadne náklady na strane žalovaného nezistil, žiadne si žalovaný neuplatnil,

v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie v
rozsudku tiež uviedol, že z výpisu z LV č. XXXX k. ú. Z. zistil, že vlastníkom bytu č. XX bol M. Z., bytom
K., P. XX v celosti, titul nadobudnutia kúpa, zavkladovaná pod č. V-448/2005, nehnuteľnosť zaťažená
záložným právom na základe záložnej zmluvy zo dňa 27.5.2005.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na

jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhla zmenu
rozsudku nahradením prejavu vôle žalovaného k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, konkrétne
špecifikovanej v odvolaní nasledovne: žalovaný ako predávajúci prevádza do výlučného vlastníctva
žalobkyne byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode XX, na X. poschodí, sedemposchodového obytného
domu súp. č. XXX. stojaceho na parc. č. 2725/2, 2725/3, 2725/4 v okrese V. A., obec Z. k. ú. Z. evidovaný

na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu v V. A., katastrálny odbor, spolu s XXXXX/XXXXXXX
podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a spoločných
zariadení obytného domu. Predmetom prevodu je byt č. XX na X. podlaží, byt I. kategórie pozostávajúci
z dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne, WC, predsiene, balkóna s celkovou úžitkovou plochou bytu 66 m2 +
pivnica. A. obytný dom, v ktorom sa prevádzaný byt nachádza, je postavený na pozemkoch zastavané

plochy a nádvoria parc. č. 2725/2, 2725/3, 2725/4 (parcely registra „C“) nachádzajúce sa v okrese V.
A., obec Z., katastrálne územie Z., evidovaný na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu v V. A. -
katastrálny odbor, podľa ktorého sú pozemky, vo výlučnom vlastníctve mesta Z., I. R. XX, Z., PSČ: XXX
XX. Žalobkyňa ako kupujúca uvedený byt a podiel priestoru na spoločných častiach obytného domu
kupuje do svojho výlučného vlastníctva a vyhlasuje, že pristupuje k zmluve o spoločenstve vlastníkov/

k zmluve o výkone správy.
Žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a g/ CSP). Dôvodila,
že sa v konaní domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorý porušil povinnosť uzavrieť zmluvu o
prevode vlastníctva bytu, ku ktorému prevodu na žalobkyňu sa aj zaviazal zmluvou o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy z 26.2.2007 do 5 dní potom, čo žalobkyňa uhradí kúpnu cenu za byt (čl. II. a IV.

ods. 1 zmluvy), ktorej výška bola dohodnutá v sume 1.316.684 SK. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považovala žalobkyňa za prekvapivé. V konaní tvrdila, že kúpnu cenu zaplatila a žalovanému tak vznikla
povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode bytu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, tvrdenia žalobkyne nijak
nepoprel a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by tvrdenia žalobkyne spochybnili, napriek tomu súd prvej
inštancie dospel k záveru, že tvrdenia žalobkyne o poskytnutí hotovosti 800.000 Sk za prítomnosti

svedkov sa nepreukázali. Tento záver súdu je prekvapivý, keďže nie je zrejmé, na základe čoho súd
k uvedenému záveru dospel a zároveň prečo, ak mal v rozpore s princípom kontradiktórnosti sám
pochybnosti o vierohodnosti tvrdení žalobkyne, prečo na tieto pochybnosti žalobkyňu neupozornil a
nevyzval ju na predloženie/označenie dôkazov na podporu tvrdení o zaplatení kúpnej ceny - mohol
tak byť vykonaný výsluch dcéry žalobkyne, ktorú táto uviedla ako osobu prítomnú pri odovzdaní

predmetnejsumyatiežpotvrdeníozasielaníplatiebakooznačuježalobkyneďalejvodvolaní.Žalobkyňa
považovala uvedenie dôkazov, z ktorých súd vychádzal za neurčité a nepreskúmateľné tak v zápisnici
z pojednávania, ako aj v samotnom odôvodnení rozsudku, nie je možné zistiť, z ktorých dôkazov súd
vychádzal, pri niektorých skutkových zisteniach uvádzaných na str. 4 odôvodnenia rozsudku. Súd prvej
inštancie v bode 2 odôvodnenia odkazuje na jednotlivé vykonané dôkazy s tým, že v závere uvádza,

že sa oboznámil s podaniami žalobkyne vo veciach 7C/436/2014 a 12C/526/2015, no nie je zrejmé, o
aké podania, prípadne listiny sa má jednať a čo z predmetných podaní zistil. Taktiež nie je zrejmé, ak
mal o tvrdeniach žalobkyne také pochybnosti, že žalobu zamietol, prečo sa neoboznámil s kompletnou
dokumentáciou založenou v predmetných súdnych spisoch (ak na jednej strane aplikoval vyšetrovacíprístupatvrdeniažalobkynesámspochybniltak,malsámzabezpečovaťajdôkazyvprospechžalobkyne
a preskúmať pred vyhlásením rozsudku a uviesť aj ostatné listiny založené v predmetných spisoch,
resp. oboznámiť sa s aktuálnymi zisteniami aj v trestnom konaní, tak ako ho označila právna zástupkyňa

žalobkyne v podaní zo 6.12.2016. Nie je zrejmé, z akých vykonaných dôkazov vychádzal súd, ak zistil,
že žalobkyňa uhrádzala splátky úveru na účet v E., ale uvedené splátky neboli použité na krytie úveru;
súd nepoukázal na žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by potvrdzoval túto skutočnosť. Takéto odôvodnenie
rozsudku je nedostatočné až do takej miery, že je nepreskúmateľné a arbitrárne, čím súd prvej inštancie
zasiahol do procesných práv žalobkyne v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS
119/03-30 a jeho rozhodnutie IV. ÚS 115/03. Súd prvej inštancie tiež nesprávne zistil, kedy na základe
zmluvy vznikla povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu (zmluvu o prevode vlastníctva bytu). Súd v odôvodnení
uvádza, že ešte neuplynula doba splatnosti poslednej splátky úveru, ktorá vychádza na deň 24.4.2018
a preto považuje žalobu za predčasne podanú. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že zaplatila
žalovanému ešte pred podpisom zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy za byt zálohu 800.000 Sk z

celkovej kúpnej ceny 1.316.684 Sk dojednanej v čl. III. v bode 2 zmluvy. Zvyšok kúpnej ceny (po odčítaní
800.000 Sk) predstavuje sumu 516.684 Sk (17.150,77 eur), ktorú mala žalobkyňa v súlade s čl. III. ods. 3
splatiťformoumesačnýchsplátok.TietožalobkyňapoukazovalanaúčetE.K.odmája2007dodecembra
2014, pričom za uvedené obdobie zaplatila na účet E. K. sumu 33.335,23 eur, teda preplatila kúpnu cenu
a preto nebol dôvod, aby pokračovala v splátkach kúpnej ceny na účet žalovaného. V čl. II. zmluvy je

dojednané, že strany uzatvoria kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k bytu
a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedených v čl.
I. zmluvy, a to najneskôr do 5 dní od uhradenia poslednej splátky na kúpnu cenu (nie úver). Žalobkyňa
kúpnucenupretosplatilaapreplatila.Záversúdu,ženeuplynuladobasplatnostiposlednejsplátkyúveru,
nemá oporu v ustanoveniach zmluvy a je nesprávny, nikde v zmluve nie je dojednané, že k uzavretiu

kúpnejzmluvymádôjsťažposplateníposlednejsplátkyhypotekárnehoúveru.Povinnosťuzavrieťkúpnu
zmluvu sa viaže na splatenie poslednej splátky na kúpnej cene (nie úveru žalovaného - inak by kúpna
cena dojednaná podľa čl. III. bod 2 zmluvy nebola rovnaká so skutočne dohodnutou kúpnou cenou).
Pokiaľ záver súdu vychádzal z ustanovenia IV. ods. 1 zmluvy, nie je záver súdu prvej inštancie správny,
nakoľko v predmetnom ustanovení slovné spojenie „poslednej splátky banke“ nie je možné s ohľadom

na samotné jeho znenie, ani s ohľadom na ostatný text zmluvy vykladať (resp. jeho význam dotvárať)
tak, že sa tým mieni splatenie hypotekárneho úveru žalovaného (ako už uviedla, bolo by to minimálne v
rozpore s jasne dojednanou kúpnou cenou). S ohľadom na prekvapivosť rozhodnutia ohľadom tvrdení,
ktoré neboli sporné, predložila v tomto štádiu konania dôkazy preukazujúce zaplatenie kúpnej ceny a
navrhla nariadiť pojednávanie, na ktorom žiadala ako svedka odovzdania časti kúpnej ceny žalovanému

v hotovosti vypočuť dcéru žalobkyne J. C., prípadne v tom čase neplnoletú dcéru žalobkyne A., ktorých
prítomnosť zabezpečí. Žalobkyňa na základe zmluvy poukazovala žalovanému na účet vedený v E.
K., a.s. mesačné splátky v sume 9.826 Sk (326,16 eur) vždy k 24. dňu v mesiaci určené na splácanie
hypotekárneho úveru poskytnutého žalovanému E. K., a.s., ktorú si banka odpisovala z predmetného
účtu k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaný sa v čl. III. bod 3 zmluvy zaviazal, že takto poskytnuté

finančné prostriedky nebudú použité na žiadny iný účel, ale výhradne len na splácanie hypotekárneho
úveru, ktorý bol určený na predmetný byt. Povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si žalobkyňa v súlade so
zmluvou riadne a včas plnila. Žalovanému na predmetný účet E. K. uhradila len prostredníctvom splátok
určených na splácanie hypotekárneho úveru sumu 33.335,23 eur: v roku 2007 zaplatila z kúpnej ceny
193.400 Sk - 5.423,87 eur, v roku 2008 164.800 Sk - 5.470,36 eur, v roku 2009 5.290 eur, v roku 2010

3.960 eur, v roku 2011 3.300 eur, v roku 2012 2.190 eur, v roku 2013 3.180 eur a v roku 2014 4.521
eur, o čom predložila dôkazy.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP (Civilného sporového poriadku č. 160/2015
Z.z. v znení nesk. predpisu), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podanéodvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex

offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli aj na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

treba navzdory námietkam odvolateľky považovať za vo výroku vecne správny.

5. Podľa § 50a ods. 1 až 3 O.z.: účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú
zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach (1). Ak do dohodnutej doby
nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo
nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté (2). Tento záväzok zaniká,

pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno
spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.(3)
Zmluva o budúcej zmluve môže byť uzavretá iba vo väzbe na inú (budúcu) zmluvu, a to či už
pomenovanú alebo nepomenovanú. Zákon stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve,
ktoré je možné zhrnúť nasledovne: 1. zmluva je uzavretá v písomnej forme, 2. došlo ku konsenzu

o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy, 3. došlo k dohode o určení doby, v ktorej sa zmluvné
strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. Bez zreteľa na to, či samotná budúca zmluva vyžaduje pre
svoju platnosť písomnú formu, platnosť zmluvy o budúcej zmluve vyžaduje jej uzavretie v písomnej
forme. Uzavretie zmluvy o budúcej zmluve, ktorá obsahuje aj podstatné náležitosti budúcej zmluvy,
nemá za následok vznik budúcej zmluvy, ale iba predstavuje záväzok v budúcnosti takúto zmluvu (aj

keď s vopred určeným obsahom podstatných náležitostí) uzavrieť. Dohoda o určení doby, v ktorej sa
zmluvné strany zaväzujú uzavrieť zmluvu, je naplnená nielen určením konkrétneho dátumu, do ktorého
sa zaväzujú zmluvu uzavrieť, ale pre jej určenie je dostačujúce, ak sa tak stane akýmkoľvek iným
spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tejto dobe, napr. vo väzbe na inú právnu skutočnosť, ktorá
nepochybne nastane. Ustanovenie § 50a O. z. obsahuje aj právnu úpravu dôsledkov platne uzavretej

zmluvy o budúcej zmluve pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nesplní povinnosť uzavrieť budúcu
zmluvu. V takom prípade zákon umožňuje domáhať sa návrhom na súde nahradenia vyhlásenia vôle
súdnym rozhodnutím, a to postupom podľa § 161 ods. 3 O.s.p. (pozn. odvolacieho súdu akt. § 229 CSP),
podľa ktorého „právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahrádzajú toto vyhlásenie.“ Takéto
vyhlásenie vôle v rozsudku súdu má za následok, že nastávajú právne dôsledky zmluvného dojednania.

Ak má výrok rozsudku nahradzovať vyhlásenie vôle na kúpnej zmluve, kúpna zmluva musí byť súčasťou
výroku rozsudku súdu, alebo samotná kúpna zmluva prílohou rozsudku, pričom samotný výrok rozsudku
na túto prílohu odkazuje. Vykonateľnosť takéhoto rozsudku sa prejavuje tým, že sa má za to, akoby došlo
k prejavu, ktorý bol rozsudkom nahradený. Pre právo obrátiť sa na súd je mimoriadne významné určenie
doby, do ktorej majú zmluvné strany povinnosť zmluvu uzavrieť. Toto právo je totiž možné uplatniť len

v lehote jedného roka, ktorá začína plynúť uplynutím doby, v ktorej mala byť zmluva uzavretá. Nakoľko
ide o prekluzívnu a hmotnoprávnu lehotu, právo na podanie návrhu na súd zaniká uplynutím tejto lehoty.
(Občiansky zákonník pre prax (komentár) I., Jaroslav Krajčo, vydavateľstvo Eurounion)
Podľa § 161 ods. 3 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení) právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.

Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
Len čo takýto rozsudok nadobudne právoplatnosť, považuje sa takáto zmluva (či iné vyhlásenie vôle
súdom) za uzavretú.
Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne (§ 575 ods. 1 O.z.).
V zmysle tohto ustanovenia pôjde o nemožnosť plnenia len vtedy, ak k tomu došlo po vzniku záväzku.

Záväzok zaniká, len čo sa plnenie stalo nemožným.
Zákonneobsahujedefinovaniepojmu„nemožnosťplnenia“.Obmedzujesaibananegatívnevymedzenie
a to tak, že v ust. § 575 ods. 2 O.z. sa ako príklad vymenúva, čo sa nepovažuje za nemožnosť plnenia.
Všeobecne však platí, že o nemožné plnenie pôjde iba vtedy, ak: plnenie je nemožné z objektívneho
hľadiska, nemožnosť plnenia nastala až následne (teda po vzniku záväzkového vzťahu), nemožnosť

plnenia nie je iba dočasná (je trvalá), a ide o nemožnosť všetkých z viacerých možných plnení.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 23/2007, ZSP č. 19/2009: Ak účastník zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy prevedie vec, ktorej budúci prevod je obsahom tejto zmluvy, platnou zmluvou
na tretiu osobu, práva a povinnosti zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zaniknú pre nemožnosť plneniaamedziúčastníkmizmluvyouzavretíbudúcejzmluvyvzniknezodpovednostnývzťah.Pretožeporušenie
povinnosti zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy má právne dôsledky len pre účastníkov tejto zmluvy,
nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť prevodu veci na tretiu osobu.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 107/2006 z 27.3.2007 (R 4/2008): Zmluva o
budúcej zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka) pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy. Nedodržanie
záväzku budúceho predávajúceho vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a následné uzavretie
kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti s treťou osobou nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť
predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Práva a povinnosti vyplývajúce zo

zmluvy o budúcej zmluve zaniknú pre nemožnosť plnenia.
V rozhodnutí sp. zn. 2Cdon 1505/97 Najvyšší súd vyslovil právny záver, že zmluva o budúcej zmluve
je účinná len medzi jej účastníkmi. Ak účastník tejto zmluvy prevedie vec, ktorej plánovaný prevod je
obsahom zmluvy o budúcej zmluve, platnou zmluvou na tretiu osobu, zaniknú práva a povinnosti zo
zmluvy o budúcej zmluve pre nemožnosť plnenia (§ 575 O.z.) a na ich miesto nastupujú zodpovednostné
vzťahy medzi účastníkmi zmluvy (§ 420 a nasl. O.z.). Zmluva o budúcej zmluve totiž nepôsobí absolútne

a jej porušenie jedným z účastníkom nemôže mať samo o sebe vplyv na právne postavenie tretej osoby
a na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou účastník zmluvy o budúcej zmluve prevádza nehnuteľnosti, o čo v
zmluve o budúcej zmluve išlo, na tretiu osobu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
33Cdo 1721/2007).
Vo všeobecnosti má nemožnosť plnenia za následok zánik existujúceho záväzku alebo jeho časti na

mimozmluvnom základe a bez uspokojenia veriteľa. Z tohto hľadiska ide o následnú, resp. dodatočnú
nemožnosť plnenia, ktorá nastala po vzniku záväzku, a ktorej právne následky sú s riadnymi obligačnými
účinkami dotknutého záväzku nezlučiteľné.
Nemožnosť plnenia sa posudzuje predovšetkým v čase splatnosti záväzku, avšak právnu relevanciu má
kedykoľvek počas jeho trvania. Ak sa plnenie stane nemožným pred splatnosťou dlhu, dochádza ex lege

k jeho zániku a samotná splatnosť už nenastane.
V predmetnej veci v žalobe vo veci samej z 30.7.2015, doručenej súdu prvej inštancie 30.7.2015 (č.l. 19),
žalobkyňa žiadala, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej je nehnuteľnosť v k. ú. Z., obec Z., byt č. XX, na X. podlaží vo vchode XX obytného domu s. č.
XXX, stojaceho na parcelách č. 2725/2, 2725/3, 2725/4, evidovanej nehnuteľnosti na liste vlastníctva

č. XXXX Okresného úradu v V. A. - katastrálny odbor (parcely registra „C“), ako aj k prevodu podielov
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s. č. XXX evidovanej nehnuteľnosti
na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu v V. A. - katastrálny odbor v podiele XXXXX/XXXXXXX
(ďalej aj „predmetná nehnuteľnosť“) a ktorej nehnuteľnosti kupujúca je žalobkyňa. Žalobu vo veci
samej odôvodnila tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu a podielovým spoluvlastníkom podielu

priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, žalobkyňa v dobrej viere, že je
právne zabezpečená zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ktorú vyhotovil právny zástupca žalovaného,
postupovala podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a v dobrej viere splnila záväzok v decembra 2014
a domáha sa vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Nepodarilo sa jej skontaktovať so žalovaným a
na jej výzvy na uzavretie konečnej kúpnej zmluvy žalovaný nereaguje a preto podľa § 50a ods. 2 O. z.

a podľa § 161 ods. 3 O.s.p. sa domáha nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného súdnym rozhodnutím.
Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Z., vyhotoveného 20.8.2015 (aktualizácia
katastrálneho portálu 19.8.2015), v spise na č.l. 100, vyplýva, že výlučným vlastníkom (1/1) bytu č. XX
vo vchode XX, X. p., a spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXXXX priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, bol ku dňu 19.8.2015 žalovaný M. Z., nar. X.XX.XXXX. V poznámke bolo

uvedené: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom: O. L. s.r.o. IČO:45351783
so sídlom C.. G. XX, XXX XX L. formou dobrovoľnej dražby, P-520/15, č.z. 699/15; P 895/15 Oznámenie
o začatí súdneho konania č. 5C/378/2015- č.z. 1237/15; P 955/15 Oznámenie o dobr. dražbe č.A
27/2015- č.z.1331/15. Titul nadobudnutia: V-448/05 - Zmluva č. 3/2005 o prevode vlast. bytu, právne
účinky vkladu nastali dňa 2.2.2005, právopl. dňa 3.2.2005; V 1958/05 Záložná zmluva právoplatná

dňa 27.4.2005; Z 3993/15 Postúpenie pohľadávky- č.z.1067/15; Z-5403/07-Zriadení záložného práva;
Z-5234/08- Rozhodnutie o zriadení zál. práva.
Dňa 5.2.2016 žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie podanie zo 4.2.2016 (č.l.48 a nasl.), v ktorom
uviedla, že predkladá kúpnu zmluvu, ktorú má záujem predložiť na Okresný úrad v V. A. - katastrálny
odbor v prípade vyhovenia návrhu. Zároveň predložila fotokópiu potvrdenia o priebehu konania vo

veci neplatnosti dražby a aktuálny list vlastníctva (kúpna zmluva, a aktuálny čiastočný list vlastníctva v
prílohovej obálke č.l. 49). Z ňou predloženého čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Z.,
vyhotoveného 4.2.2016 (aktualizácia katastrálneho portálu 3.2.2016) vyplýva, že výlučným vlastníkom
(1/1) bytu č. XX vo vchode XX, X. p., a spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXXXX priestoru naspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, je obchodná spoločnosť R. s.r.o., ul. W. 01, A..
Ako titul nadobudnutia je uvedené Z 7339/15 Osvedčenie o dobrovoľnej dražbe N 481/15, Nz 32467/15
- č.z. 1595/15, v poznámke je uvedené: Nadobudnuté dobrovoľnou dražbou dňa 22.9.2015, v ďalšej

poznámke je uvedené: P 895/15, oznámenie o začatí súdneho konania č. 5C/378/2015 - č. z. 1237/15.
V podaní z 2.3.2016 žalobkyňa upresnila znenie kúpnej zmluvy v petite žaloby.
Žalobkyňa sa žalobou v predmetnej veci domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného (uzavrieť s
ňou kúpnu zmluvu) súdnym rozhodnutím, uviedla i presné znenie zmluvy majúcej sa takto uzavrieť,
svoj nárok odvodzovala zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2007, uzatvorenej

so žalovaným ako budúcim predávajúcim (žalobkyňa mala byť budúcou kupujúcou), v ktorej si strany
dojednali uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mala byť predmetná nehnuteľnosť, žalobkyňa
dôvodila, že do dohodnutej doby nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy (žalovaný nereagoval na jej výzvy
na uzavretie zmluvy) a preto sa v zákonom stanovenej dobe 1 roka domáha na súde, aby vyhlásenie
vôle žalovaného bolo nahradené súdnym rozhodnutím.
Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na názore, že dojednanie o termíne uzavretia

budúcej kúpnej zmluvy je zrozumiteľné a jednoznačné, keď zákon nevyžaduje aby bol uvedený
konkrétny dátum ako termín, postačuje ak sa táto doba určí tak, že sa budúca zmluva uzavrie do
toho okamihu, keď nastane určitá udalosť, touto udalosťou je podľa súdu prvej inštancie zaplatenie
poslednej splátky banke dňa 24.4.2018 a uplynutie najviac 5 dní od tejto udalosti, a keďže bol názoru,
že táto udalosť nenastala a ani nemohla nastať, nakoľko posledná splátka banke doposiaľ (k času

rozhodovania súdu prvej inštancie t.j. ku dňu 8.9.2017) žalobkyňou uhradená nebola, nevznikla tým
povinnosť žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, v dôsledku čoho žalobu zamietol ako predčasne podanú.
Zjavne teda vychádzal z toho, že zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bola platne uzavretá.
Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie - z vyššie uvedených čiastočných listov vlastníctva vyplýva
a je nimi preukázané, že v čase začatia konania vo veci samej (30.7.2015) síce bol žalovaný výlučným

vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým
rozsudkom nebol už žalovaný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, keďže v tom čase už nebol
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (jej výlučným vlastníkom už v tom čase bola tretia osoba -
obchodná spoločnosť), teda práva a povinnosti zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zanikli pre
nemožnosť plnenia ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Záväzok žalovaného, ktorého splnenia

sa žalobkyňa domáhala žalobou, tak zanikol ex lege ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie (z
dôvodu nemožnosti jeho splnenia, na ktorú skutočnosť bol súd povinný prihliadnuť) a žalobe z tohto
dôvodu nebolo možné vyhovieť. Dodatočná nemožnosť plnenia vylučuje procesný úspech žalobkyne,
ktorá sa domáha splnenia zaniknutej povinnosti, pre súd je totiž rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP).

Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné považovať za vo výroku
vecne správny.
Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, podľa ktorého bolo aplikované ust. § 255
ods. 1 CSP, v zmysle ktorého vznikol úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu voči žalobkyni, v konaní neúspešnej. Náhrada trov konania žalovanému však priznaná nebola,
keďže podľa obsahu spisu žalovanému trovy konania nevznikli.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, nebol dôvod zaoberať sa ďalšími námietkami v odvolaní, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť
rozhodnutie odvolacieho súdu.

6. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol vo veci samej plne úspešný žalovaný,
vzniklo žalovanému podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobkyni. Odvolací súd mu však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a je v súlade s čl. 17

základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa mu náhrada
trov odvolacieho konania nepriznáva (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)