Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010242
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6214010242.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci odsúdeného F. L. za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 31. januára 2018 o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 9T/126/2014 zo dňa 15.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného F. L., G. L.. U. F., zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, sp. zn. 9T/126/2014 zo dňa 15.11.2017 samosudca Okresného súdu Veľký
Krtíš podľa § 50 ods. 4/ Tr. zák. vyslovil, že odsúdený F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX,
t.č. na neznámom mieste, sa v skúšobnej dobe neosvedčil, preto vykoná trest odňatia slobody uložený
mu rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/126/2014 zo dňa 10.11.2014, právoplatným dňa
10.11.2014 vo výmere 3 (troch) mesiacov. Podľa § 50 ods. 8, § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd

odsúdeného zaradil na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal obhajca odsúdeného priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo
dňa 15.11.2017 sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil podaním doručeným súdu dňa 17.01.2018. V
sťažnosti namietal, že napadnuté uznesenie je vecne a právne nesprávne. Samotné konanie, ktoré
je proti odsúdenému vedené ako proti ušlému nasvedčuje, že súd nemá vedomosť o jeho pobyte a

o dôvode, prečo je jeho pobyt neznámy. Preto súd podľa obhajcu nemôže vyhlásiť, že sa odsúdený
po nezaplatení dlžnej sumy dopustil protiprávneho konania, keďže k neuhradeniu tejto sumy mohlo
dôjsť aj zo subjektívnych príčin, ktoré si odsúdený neprivodil svojou vinou. Touto skutočnosťou sa súd
nezaoberal napriek tomu, že obhajca odsúdeného na ňu na verejnom zasadnutí poukázal. Súdom
zistené dôvody tak neboli na premenu trestu dostatočné, preto obhajca navrhol, aby krajský súd
napadnuté uznesenie zrušil.

Podľa § 192 ods. 1/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná.

Krajskýsúdzospisovéhomateriáluzistil,žerozsudkomOkresnéhosúduVeľkýKrtíšsp.zn.9T/126/2014
zo dňa 10.11.2014 bol ods. F. L. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň mu súd podľa § 51 ods. 4
písm. d/ Tr. zák. uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2014 a od tohto dátumu začala odsúdenému

plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia, ktorá trvala do 10.05.2016.Odsúdený F. L. bol následne rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/99/2015 zo dňa
08.02.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/63/2016 zo dňa
20.07.2016právoplatneuznanývinnýmzprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,3písm.

c/ Tr. zák., ktorého sa dopustil v dobe od 10.11.2014 do 30.09.2015, teda práve počas plynutia vyššie
uvedenej skúšobnej doby. Za uvedenú trestnú činnosť bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 50 ods. 4/ Tr. zák. veta prvá ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že odsúdený počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keďže sa počas jej plynutia dopustil trestnej

činnosti (totožnej ako v prípade predchádzajúceho odsúdenia), za ktorú bol právoplatne odsúdený k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Krajský súd pritom zdôrazňuje, že odsúdený začal trestnú
činnosť páchať súbežne so začatím plynutia skúšobnej doby. Podmienečné odsúdenie tak zjavne
nesplnilo svoj účel a odsúdený vlastným zavinením vytvoril zákonné podmienky pre nariadenie výkonu
trestu odňatia slobody v zmysle § 50 ods. 4/ Tr. zák.

Pokiaľ ide o námietku obhajcu odsúdeného, že súd mal pri rozhodovaní skúmať, či k nezaplateniu
výživného odsúdeným v prípade jeho druhého odsúdenia nedošlo zo subjektívnych príčin, ktoré si
neprivodil svojou vinou, túto krajský súd nepovažoval za relevantnú. Pre záver súdu o neosvedčení sa
odsúdeného v zmysle § 50 ods. 4/ Tr. zák. je rozhodujúci fakt, že odsúdený neviedol riadny život, čo je

zjavné, keďže bol právoplatne odsúdený za rovnaký trestný čin, ktorý spáchal počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia. Napokon krajský súd ani nie je oprávnený v tomto konaní posudzovať
zákonnosť rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré boli dôvodom na premenu trestu.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak,
že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.