Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010422
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3518010422.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému E. T., nar. X.X.XXXX v Z.
T., W. republika, bytom G. M., A. chata časť V., trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e)
Trestnéhozákona,naverejnomzasadnutídňa20.marca2019prejednalodvolanieprokurátoraOkresnej

prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6.
novembra 2018, sp. zn. 15T/86/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. novembra 2018, sp. zn. 15T/86/2018
bolo rozhodnuté tak, že sa obžalovaný E. T. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby

prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, č. k. Pv 565/18/3304-52, zo dňa 26.9.2018
pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, ktorého
sa mal obžalovaný dopustiť tak, že dňa 24.07.2018 v čase asi o 10:30 h v obci G. M. na parcele č.
XXXXX/X pri rekreačnej chate bez popisného čísla verbálne napadol svoju bývalú manželku G. T., nar.
XX.XX.XXXX a syna F. T. tak, že po vystúpení z vozidla, ktorým prišiel na miesto činu, kričal na nich „ja

Vás odtiaľto dostanem a pozabíjam Vás“, pričom týmto svojim konaním vzbudil u poškodených G. T.,
nar. XX.XX.XXXX a F. T., dôvodnú obavu o život a zdravie, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor odvolanie v
neprospech obžalovaného ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Prokurátor odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„V označenej trestnej veci týmto odôvodňujem odvolanie podané písomne dňa 06.11.2018, a to proti
výroku o vine a treste rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/86/2018 zo dňa
06.11.2018 v neprospech obžalovaného E. T..

Dňa 06.11.2018 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vyhlásil rozsudok sp. zn. 15T/86/2018, ktorým
podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obvineného E. T. spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zo svedeckých výpovedí súd nemá za preukázané,
že sa skutok stal tak, ako je uvedené v obžalobe. Súd získal minimálne presvedčenie, že niekto zosvedkovmuselklamať.Vzhľadomnauvedenéanazjavneprotichodnétvrdeniasvedeckýchvýpovedína
jednej strane poškodených a na druhej strane najmä svedka A. a taktiež obžalovaného potom súd musel
posudzovať hodnovernosť jednotlivých výpovedí svedkov, ako aj ďalšie okolnosti, pričom z vykonaných

dôkazov vyplýva, že v tomto smere súd zistil hodnotením výpovedí poškodených značné rozpory. Ďalej
súd konštatuje, že neuveril výpovedi poškodenej G. T., že sa jej mal obžalovaný vyhrážať. Ona sama
uviedla, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať samostatne, keď tam nikto iný
nebol, potom mala ísť domov a volať políciu. Sama uviedla, že pri údajnom vyhrážaní jej synovi pri
aute nebola a incident ani nepočula. Naproti tomu, poškodený F. T. pri výpovedi uviedol, že sa o

incidente bavil s poškodenou G. T., ktorá mu mala povedať, že počas incidentu stála za ním, a že
počula ako sa im obžalovaný vyhrážal. Poškodený uviedol, že mu jeho matka nepovedala, že by sa jej
vyhrážal obžalovaný samostatne, on to pritom stále chápal tak, že ona stála za ním a počula to. Tiež
uviedol v odôvodnení rozsudku, že je zvláštne, že by poškodená, po tom, čo sa jej mal samostatne
vyhrážať obžalovaný, nešla toto povedať svojmu synovi. Taktiež je rozporné, že poškodený uvádzal,
že poškodená mala ísť volať políciu po skončení incidentu, ktorý mal on s obžalovaným, pričom sama

poškodená zasa tvrdila, že išla volať políciu hneď potom ako sa jej samostatne mal vyhrážať obžalovaný.
Vdanýchvýpovediachjepretopodľanázorusúduznačnýrozpor.Niejejasné,prečobysimalpoškodený
F. T. vymýšľať, že mu jeho matka povedala, že bola počas celého konfliktu za ním, a že konflikt počula,
keď pritom ona
sama pri výpovedi pred súdom túto skutočnosť poprela a uviedla, že pri konflikte

nebola a tento nepočula. Súd potom na základe uvedeného nenadobudol presvedčenie o hodnovernosti
výpovedi poškodených v takom rozsahu, že by bez akýchkoľvek pochybností mohol získať
presvedčenie, že sa skutok stal. Naproti ich výpovedi je výpoveď svedka A., ktorý akékoľvek vyhrážanie
sa zo strany obžalovaného popiera. Jeho výpoveď pritom súd považuje za hodnovernú a to aj s
ohľadom na jeho konštantné vypovedanie tak v prípravnom konaní, v rámci konfrontácii aj na hlavnom

pojednávaní, pričom súd nezistil u svedka A. taký dôvod, prečo by klamaním riskoval vlastné trestné
stíhanie za trestný čin krivej
výpovede a krivej prísahy. Obžalovaný a svedok nie sú v takom blízkom vzťahu, že by súd mohol
mať pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedka. Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom
pojednávaní a hodnotenie dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k záveru, že je potrebné v

tomto prípade aplikovať zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Som toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci,
a že spáchanie skutku uvedeného v obžalobnom návrhu bolo dostatočne preukázané vykonaným
dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní, a preto k predmetnému rozsudku podávam toto

odôvodnenie odvolania:

Mám za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutkový dej uvedený v obžalobe sa stal
a napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona.

Poškodená G. T. počas výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla,
že dňa 24.07.2018 o 10:38 h požiadala políciu, aby prišli do jej bydliska v Moravskom Lieskovom, kde
sa nachádzal jej bývalý manžel. Ona v tom čase bola na dvore pri bránke a zbierala slivky. On sa spustil
na čiernej Toyote, vystúpil z auta, a keď ju zbadal tak začal vulgárne nadávať "ja Vás zabiju a vysťahujú

Vás odtiaľto". Poškodená utiekla do vnútra domu telefonovať na políciu, pretože to nebolo prvýkrát. Syn
s nevestou zbierali slivky v sade a následne syn bežal k tomuto autu a zistil, že je to E. T..

Poškodená vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla rovnaké skutočnosti, ako v podanom trestnom
oznámení 24.07.2018, tiež počas výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 25.07.2018, ako aj pri konfrontácii

so svedkom A., pričom potvrdila, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím, pričom pri tomto vyhrážaní nebol
osobne prítomný syn F.. Výpovede poškodenej v tejto podstatnej skutočnosti týkajúcej sa vyhrážania
obžalovaným, sú konzistentné, totožné a neobsahujú žiadne rozpory. Tvrdenie súdu, že je zvláštne,
že by poškodená, po tom, čo sa jej mal samostatne vyhrážať obžalovaný, nešla toto povedať svojmu
synovi, ktorý bol pri dome, je len úvahou súdu o tom, ako by mala poškodená reagovať. Je potrebné

uviesť, že táto domnienka je vyvrátiteľná tým, že poškodená reagovala úplne logicky a pochopiteľne,
nakoľko obratom išla telefonovať na políciu z dôvodu, že zo strany obžalovaného nešlo o prvý agresívny
útok voči nej, a teda neriešila hneď situáciu sosynom, ktorý bol v tom čase vo väčšej vzdialenosti od poškodenej a domu - v slivkovom sade s
manželkou.

Taktiež podľa názoru súdu je rozporné, tvrdenie poškodeného F. T., že poškodená mala ísť volať políciu
po skončení incidentu, ktorý mal on s obžalovaným, pričom sama poškodená zasa tvrdila, že išla volať
políciu hneď potom ako sa jej samostatne mal vyhrážať obžalovaný. V daných výpovediach je preto
podľa názoru súdu značný rozpor.

Túto úvahu súdu vyvracia samotný fakt, že poškodená opakovane od podania trestného oznámenia
tvrdila, že syn pri slovnom vyhrážaní voči nej nebol prítomný, (toto uviedla aj na hlavnom pojednávaní)
a políciu volala ihneď po tomto skutku, pričom v časovo nadväzujúcom momente došlo ku konfliktu
medzi poškodeným F. T. a obžalovaným (s odstupom času niekoľko minút). Uvedenú skutočnosť,
aj ak by to takto poškodený vnímal, teda, že poškodená telefonovala neskôr, (a to až po konflikte
obžalovaného a poškodeného), nie je možné považovať za značný rozpor, ktorý by vyvracal priebeh

skutku. či spochybňoval vierohodnosť výpovede poškodeného F. T..

Súd tiež uviedol, že mu nie je jasné, prečo by si mal poškodený F. T. vymýšľať, že mu jeho matka
povedala, že bola počas celého konfliktu za ním, a že konflikt počula, keď pritom ona sama pri výpoveď
pred súdom túto skutočnosť poprela a uviedla, že pri konflikte nebola a tento nepočula. K tomuto

je potrebné uviesť, že tento rozpor však poškodený dostatočne vysvetlil tým, že vie, že matka sa s
obžalovaným bavila skôr ako tam on prišiel, pričom, poškodený to pochopil tak, že poškodená stála
v čase, keď sa jemu následne obžalovaný vyhrážal za ním a počula toto vyhrážanie. Poškodený F.
T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 24.07.2018 zbieral aj s manželkou slivky v sade. Všimol
si prichádzať k nim čierny džíp, nevenoval tomu pozornosť, až po asi 5-tidh minútach, keď sa bránka

neotvárala, išiel sa pozrieť a zistil, že to je obžalovaný. Prišiel k autu, kde bližšie k ich domu sedel na
strane spolujazdca obžalovaný, vodič. sedel ďalej od domu, okienko bolo pootvorené, poškodený sa
ho spýtal, čo tam chce, či si prišiel zobrať osobné veci, pýtal sa aj vodiča auta, či vie o tom, že tam
'má obžalovaný zákaz vstupu. Obžalovaný sa najprv nevyjadroval, potom pootvoril dvere, nevie, či stál
vonku alebo nie, jednu nohu alebo dve vonku a či sa chytil nosiča 'alebo čoho na aute a vyhrážal sa

slovami "ja vás vy kurvy odtiaľto dostanem, ja vás pozabíjam", potom niečo povedal vodič, obžalovaný
si sadol do auta, na čo boli poškodený nahnevaný a pýtal sa obžalovaného, že čo to kurva prišiel zasa
vyhrážať sa, že tam nemá čo robiť, že zavolá políciu. Aj volať políciu bola po tom ako sa toto odohralo.
Podľa poškodeného vodič auta musel registrovať tieto vyhrážky, musel to počuť.
,

Obžalovaný poprel spáchanie skutku, pričom však nemožno opomenúť závery znalca z odvetvia
psychiatria, ktorý u obžalovaného diagnostikoval neurokognitívnu poruchu. Z dôvodu neurokognitívnej
poruchy je schopnosť obžalovaného správne vnímať, chápať a reprodukovať udalosti, ktoré sú
predmetom vyšetrovania čiastočne redukovaná. Tiež z hľadiska posudzovania vierohodnosti výpovede
obžalovaného nie je možné opomenúť jeho predchádzajúce odsúdenia za prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)
Trestného zákona a § 139 písm. c) Trestného zákona a iné, pričom v oboch hore uvedených veciach bol
obžalovaný E. T. odsúdený za útoky, spáchané, voči tým istým poškodeným, ako je tomu v súčasnosti
v prejednávanej veci. Výpoveď svedka B.. C. A. je síce v prospech obžalovaného, keďže tento svedok
popiera, že by sa mal obžalovaný poškodeným vyhrážať, avšak je

potrebné poukázať aj na skutočnosť, že tento svedok je v priateľskom vzťahu k obžalovanému, resp.
určite nie je vzťah tohto svedka k obžalovanému indiferentný, nakoľko aj vo výpovedi uviedol, že má
vedomosť, že obžalovaný má problémy so srdcom, pričom sa mu dokonca ponúkol, že ho na potrebné
vyšetrenie zavezie. Z uvedeného dôvodu mám pochybnosť o hodnovernosti výpovede tohto svedka s
poukazom na ďalšie vykonané dôkazy.

Vzhľadom na konzistentnosť výpovede poškodených, závery znalca z odboru psychiatria a ďalšie
vykonané dôkazy mám za to, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil

napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/31/2018 zo dňa 14.08.2018
vo výroku o vine a treste, a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, že
obžalovaného uzná vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona a uloží munepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s poukazom § 37 písm.
m) Trestného zákona na § 38 ods. 4 Trestného zákona v dolnej polovici trestnej sadzby. Podľa § 48
ods. 2 písm. b), aby zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a

zároveň mu uložil podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou.“

Poškodená G. T. sa prostredníctvom splnomocnenca vyjadrila k odvolaniu prokurátora tak, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s podaným odvolaním okresnej prokuratúry a má za to, že okresný súd pri vydávaní

napadnutého rozsudku nedostatočným spôsobom vyhodnotil vykonané dokazovanie. Poškodená má
zo správania obžalovaného do budúcnosti obavu, nakoľko sa tento v nedávnej minulosti opakovane
dopustil trestného konania voči nej, resp. príslušníkom jej rodiny, za čo bol dvakrát právoplatne uznaný
za vinného. Čo sa týka predmetného skutku, z ktorého bol obžalovaný oslobodený, tak je nepochybné,
že v danom čase a na danom mieste sa udial slovný konflikt medzi obžalovaným a poškodenou a
jej synom, ktorý je tiež poškodený. Taktiež je nepochybné, že počas tohto konfliktu sa obžalovaný na

adresu poškodených vyjadroval slovami, ktoré oprávnene vzbudili obavu o ich život, zdravie a telesnú
integritu. Z uvedeného dôvodu je preto rozhodnutie okresného súdu nepochopiteľné a nesprávne. Na
základe uvedeného poškodená navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a buď vo veci sám
rozhodol tak, ako to navrhuje okresná prokuratúra, alebo aby vrátil vec okresnému súdu na nové konanie
a prejednanie s vyslovením záväzného právneho názoru.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa
stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol mu vyhovieť s tým, aby krajský súd
podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný

navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť oslobodzujúceho výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého oslobodzujúceho výroku rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov
vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní

nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že prokurátor
v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť postupu
okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný

súd dospel k záveru o nepreukázaní spáchania skutku, pre ktorý bola na obžalovaného v prejednávanej
veci podaná obžaloba. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor teda namietal nesprávnu aplikáciu
§ 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov, v ktorom pochybení videl
podľa dôvodov odvolania prokurátor vadu, spočívajúcu v nevyporiadaní sa so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Pokiaľ teda prokurátor okresnej

prokuratúry v písomných dôvodoch v rámci návrhu, ako má odvolací súd rozhodnúť, navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák. (z dôvodu porušenia ustanovenia Trestného
zákona), odvolací súd konštatuje, že z odvolania a jeho písomných dôvodov nie je vôbec zrejmé, ktoré
konkrétne ustanovenie Trestného zákona malo byť podľa názoru prokurátora porušené napadnutým
rozsudkom a akým konkrétnym spôsobom. V súvislosti obsahom písomných dôvodov odvolania

prokurátora okresnej prokuratúry odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že k návrhu prokurátora
okresnej prokuratúry, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku „... „v zmysle § 322 ods. 3
Tr. poriadku sám vo veci rozhodol ...“, sa odvolací súd vzhľadom na ustanovenie § 322 ods. 4 písm. a)Tr. por. a vzhľadom na modifikáciu tohto návrhu nadriadeným prokurátorom na verejnom zasadnutí, v
ďalšej časti odôvodnenia tohto uznesenia nebude už zaoberať.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny

a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov

v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdusprávnezistený,pretožesúdprvéhostupňabynehodnotilsprávnedôkazyvykonanévovecisamej,

teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na
to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle

jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa a ktorého podstatnú časť uviedol aj prokurátor vo
vyššie citovaných dôvodoch jeho odvolania, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel
ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. bez akýchkoľvek
pochybností nepreukazujú, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v
nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných
zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného
obsahu odôvodnenia odvolania odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania nenamieta,

že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného
hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných
dôkazov (ustáliť skutkové závery z výpovedí poškodených). Takejto požiadavke však odvolací súd v

zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu súdu
prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá
právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo
prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z
vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd môže upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých

smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne

odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátora v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj
záver o nepreukázaní skutku, pre ktorý je obžalovaný je trestne stíhaný, má úplnú oporu v obsahu
vykonaného dokazovania. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri hodnotení vykonanýchdôkazov postupoval aj v úplnom súlade s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej ak súd stojí pred úlohou
zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov (v danom prípade
výpovedí poškodených, stojacich proti výpovedi obžalovaného a svedka), nemôže nevierohodnosť

jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu
(viď R 6/1970).

V súvislosti s argumentáciou prokurátora v dôvodoch jeho odvolania vo vzťahu k namietaným vadám
v zmysle § 321 ods. 1 psím. b) Tr. por. s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku

podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné sa stotožniť s názorom prokurátora, podľa ktorého názoru
okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania primárne uveril výpovedi obžalovaného.

Odvolací súd konštatuje, že na základe obsahu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní stál
okresný súd pred úlohou vyporiadať sa s existenciou dvoch verzií, týkajúcich sa udalostí v čase a na
mieste činu, pričom od začiatku trestného stíhania existovala verzia činu, prezentovaná obžalovaným a

proti nej stojaca verzia poškodených, z ktorej verzie bol vyvodený popis skutku, pre ktorý je obžalovaný
trestne stíhaný. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri posudzovaní tejto otázky veľmi správne
poukázal na to, že základným predpokladom pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe je nepochybné preukázanie, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná
obžaloba, sa stal a pokiaľ by súd v konaní po vykonanom dokazovaní zistil, že skutok, pre ktorý je

obžalovaný stíhaný, sa nestal, resp. že by sa nedokázalo bez akýchkoľvek pochybností, že sa tento
skutok stal, je potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Z hľadiska uvedeného východiska preto
podľanázoruodvolaciehosúduokresnýsúdprihodnotenídôkazovvykonanýchnahlavnompojednávaní
správne zameral svoju pozornosť na to, či vo veci vykonané usvedčujúce dôkazy spolu s ostatnými
dôkazmi (neutrálnymi alebo svedčiacimi v prospech obžalovaného) bez akýchkoľvek pochybností

preukazujú spáchanie skutku, uvedeného v obžalobe a či zároveň bez akýchkoľvek pochybností
vyvracajú aj obranu obžalovaného.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri
hodnotení dôkazov dospel k záveru, že usvedčujúce dôkazy nie sú podľa jeho názoru dostatočné

na to, aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné presvedčenie
o vine obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Okresný súd
podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc
sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo
ho usvedčujúce dôkazy vo svetle ostatných dôkazov nepresvedčili bez akýchkoľvek pochybností o

preukázaní spáchania skutku, uvedeného v obžalobe. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa
názoru odvolacieho súdu vyplýva, že okresný súd správne vyselektoval, ktoré z vykonaných dôkazov sú
usvedčujúce a pri hodnotení vykonaných dôkazov primárne dospel k pochybnostiam o hodnovernosti
týchto usvedčujúcich dôkazov. Až na podklade tohto primárneho záveru okresný súd sekundárne podľa
§ 2 ods. 4 Tr. por. aplikoval zákonnú zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“, teda pri svojom

rozhodovaní za existencie dvoch verzií udalostí v čase a mieste činu vychádzal z tej verzie, ktorá je pre
obžalovaného priaznivejšia. Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd
svoje pochybnosti o hodnovernosti usvedčujúcich dôkazov oprel o konkrétne skutočnosti, vyplývajúce
z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, pričom tieto skutočnosti z hľadiska zásad logiky
sú aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé k vyvodeniu záveru o opodstatnenosti pochybností

okresného súdu o hodnovernosti usvedčujúcich dôkazov. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov
nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.
por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd
nezistil vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.