Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 3, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010273
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118010273.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému O. I., pre prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. apríla 2019, v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja,
odvolanieobžalovanéhoO.I.,protirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystricazodňa28.11.2018,sp.zn.
4T/22/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. I. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.11.2018 sp.zn. 4T/22/2018
bol obžalovaný O. I. uznaný vinným zo spáchania prečinov výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

v čase okolo 03.30 h dňa 17. 11. 2016 v X. X., na ul. O. U., v blízkosti podniku Tour Club, spolu s doposiaľ
nezisteným páchateľom po predchádzajúcom slovnom konflikte, fyzicky napadli N.. H. T., nar. XX. XX.
XXXX tak, že ho obaja chytili a odhodili ho do v blízkosti stojaceho smerného koša, od ktorého sa odrazil
a dopadol na tam odstavené auto a následne na zem a keď sa postavil zo zeme, tak ho O. I. udrel rukou
zovretou v päsť do oblasti tváre, tento úder mu poškodený vrátil a na to ho obaja zhodili na zem a udierali
ho päsťami a kopali do oblasti stehna, čím takto poškodenému spôsobili pomliaždenie - odreniny čela

a spánkovej oblasti vpravo, pomliaždenie v oblasti pravého oka s pomliaždením očnej gule, tržnú ranu
pravého dolného viečka (do 1 cm), pomliaždenie - podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie oboch
lakťov a zápästí s dobou PN a liečenia do 14 dní.
Za to obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr.
zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov.
Podľa § 49 ods. l písm. a) Tr. zák. mu výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil

a podľa § 50 ods. l Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov. O uplatnených nárokoch
na náhradu škody rozhodol podľa § 287 ods. l Tr. por. tak, že obžalovanému uložil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom poškodeným
N.. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX/XX,
B. - S. náhradu škody vo výške 1.501,10 € a
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 náhradu

škody vo výške 106,25 €.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď do
zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2018 po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, pričom
takto podané odvolanie následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa
28.01.2019. V jeho dôvodoch zvýraznil, že jeho odvolanie smeruje do všetkých výrokov napadnutého
rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. V tej súvislosti zvýraznil obsah § 2 ods. 12

Tr. por., § 2 ods. 7 Tr. por., § 168 ods. 1 Tr. por., § 285 písm. a), b) Tr. por., § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por.
a § 321 ods. 1 Tr. por. Podľa názoru tohto odvolateľa ho mal prvostupňový súd spod obžaloby oslobodiťpodľa § 285 písm. a), resp. písm. b) Tr. por., rozsudok okresného súdu považuje za chybný, nesprávny
a nezákonný, okrem toho je rozsudok nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a chýbajúce dôvody, inak
predpokladané obsahom ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie

Trestného zákona, pretože vzhľadom na obžalobou tvrdenú údajnú mieru zavinenia obžalovaného a v
nadväznosti na to na nepatrnú závažnosť údajných skutkov uvedených v obžalobe (§ 10 ods. 2 Tr. zák.)
by sa ani nemohlo jednať ohľadom údajných skutkov uvedených v obžalobe o trestné činy (§ 321 ods. 1
písm. d) Trestného poriadku). Naďalej pretrvávajú rozumné a dôvodné pochybnosti, že by sa on dopustil
skutkov tak, ako sa mu v obžalobe kladú za vinu. Prokurátor neuniesol dôkazné bremeno. Stupeň

pravdepodobnosti záveru o spáchaní trestných činov v zmysle obžaloby nedosahuje ani vyšší stupeň.
Obžaloba a aj samotný rozsudok sú založené na domnienkach a hypotézach. V priebehu konania
boli zamietnuté viaceré návrhy obhajoby na vykonanie dokazovania, ktoré mali prispieť k potrebnému
objasneniu skutkového stavu. Prokurátor v konaní pred súdom neuniesol dôkazné bremeno a neboli
produkované žiadne relevantné dôkazy o jeho vine. Mal za to, že už výsledky vyšetrovania dostatočne
neodôvodňovali postavenie jeho osoby pred súd v zmysle § 234 Tr. por. Skutkový stav nebol dostatočne

preukázanýnapodanieobžaloby.Naďalejpretrvávajúrozumnéadôvodnépochybnosti,žebysadopustil
skutkov tak, ako sa mu v obžalobe kladú za vinu. Vzhľadom na to, že ako obžalovaný nebol následne
spod obžaloby oslobodený v zmysle § 285 Tr. por. je výrok rozsudku o vine, ako aj ostatné výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad, chybné. Hodnotenie dôkazov súdom podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, vykonané okresným súdom je

ústavne neakceptovateľné, má za to, že zásadu voľného hodnotenia dôkazov upravenú v § 2 ods. 12
Tr. por. súd poňal príliš voľne, mal za to, že súd vychádzal z domnienok, bez základu v relevantných
dôkazoch. Poukázal na to, že podľa už judikovaného právneho názoru, zásada objektívnej pravdy (v
súčasnosti zásada náležitého zistenia skutkového stavu) vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o
vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Tam,

kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten,
ktorý je pre obvineného priaznivejší (R 46/1963). Taktiež poukazuje na to, že z princípu prezumpcie
neviny zakotveného v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva, že ak po vykonaní zhodnotenia všetkých dostupných
dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia
obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. To platí aj v prípadoch, v ktorých pri objasňovaní

veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už odstrániť nedajú, hoci pri správnom postupe by mohli byť zistené
okolnosti svedčiace v neprospech obvineného (R 56/1994-1). Súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu
vinyobžalovanéhomusítvoriťlogickúaničímnenarušovanúsústavuvzájomnesadopĺňajúcichdôkazov,
ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčujú
z jeho spáchania obvineného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru.

V ďalšej časti odvolania obžalovaný zvýraznil to, že okresný súd poukázal v odôvodnení rozsudku na
úradný záznam spísaný dňa 17.11.2016 B.. X.. L. I.. K tomu poukázal na to, že ako dôkaz môžu slúžiť
len svedecké výpovede príslušníkov PZ. Úradný záznam nebol dôkazným prostriedkom použiteľným v
trestnom stíhaní. V tejto súvislosti dal do pozornosti nasledovné:
„Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi PZ preto nie je dôkazným prostriedkom použiteľným v

trestnom stíhaní osoby, ktorého obsah by mohol byť dôkazom, ale ide len o záznam postupu polície,
ktorý má, pre trestné stíhanie, len povahu informácie. Primerane a analogicky tu možno použiť aj závery
judikatúry, napríklad R 26/1989, ktorá konštatuje, že vysvetlenia osôb, úradné záznamy, či iné zápisy
polície nemôžu slúžiť ako dôkaz v konaní pred súdom. Za dôkaz v trestnej veci môžu slúžiť len svedecké
výpovede príslušníkov PZ, ktorí vykonávali operatívne šetrenie na mieste a spisovali úradný záznam,

respektíve svedecké výpovede osôb, ktoré poskytovali vysvetlenie do zápisnice o podanom vysvetlení.
V rámci komparatívnej metódy výkladu práva možno primerane použiť aj judikatúru Najvyššieho súdu
ČR R 45/1994 - L, ktorá spomenutú judikatúru dopĺňa tak, že úradný záznam nie je možné na hlavnom
pojednávaní prečítať ani ako listinný dôkaz" (zdroj: Y. P., sudca Krajského súdu v Bratislave, Je úradný
záznamspísanýpríslušníkmiPZdôkaznýmprostriedkomvtrestnomkonaní?,). „Ak teda orgán
činný v trestnom konaní, respektíve súd, považuje informáciu, ktorú obsahuje úradný záznam polície za
podstatnú, či závažnú pre rozhodnutie vo veci môže ju „preniesť" do dokazovania v trestnom konaní len
tak, že vypočuje osoby, ktoré úradný záznam spísali, ako svedkov, pretože až ich svedecké výpovede
tu možno považovať za dôkazný prostriedok. Úradný záznam polície teda môže slúžiť len na posúdenie

otázky, či je nevyhnutné vykonať takýto dôkaz podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Ak
policajt,vprocesnompostavenísvedka,uvedieprisvojomvýsluchu,žesanabližšieokolnostinepamätá,
nie je možné mu prečítať úradný záznam a až následne ho k jeho obsahu vypočuť. Rovnako tak
nemožno odstraňovať rozpory, ktoré sa vyskytnú medzi obsahom úradného záznamu a následnousvedeckou výpoveďou "(zdroj: Y.. L., sudca Krajského súdu v Bratislave, Je úradný záznam spísaný
príslušníkmi PZ dôkazným prostriedkom v trestnom konaní?,). „Prečítanie úradných záznamov

polícienahlavnompojednávaníakolistinnýchdôkazovanáslednézaloženieodsúdeniaobžalovanýchaj
na týchto záznamov je možné považovať za podstatné chyby konania, ktoré predchádzali napadnutému
rozsudku, čo môže byť dôvodom zrušenia rozsudku odvolacím súdom (§ 321 ods. 1 písm. a) Tr.
por.), prípadne aj dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu v dovolacom konaní (§ 317 ods. 1, §
371 ods. 1 písm. g) Tr. por.)" (zdroj: Y., sudca Krajského súdu v Bratislave, Je úradný záznam

spísaný príslušníkmi PZ dôkazným prostriedkom v trestnom konaní?, ). Okresný súd poukázal v
odôvodnení rozsudku na obsah výsluchu X.. L. I. ako príslušníka PZ. K tomu vyslovil tento odvolateľ
názor, že súd vychádzal z výpovede X.. L. I. o údajných skutkových okolnostiach, ktoré sa mal údajne
dozvedieť od obžalovaného a teda tento svedok vypovedal o okolnostiach údajného skutku, ktorý
nemohol vnímať svojimi zmyslami, nakoľko pri údajnom skutku nebol. Výsluch X.. L. I. ako príslušníka

PZ k obsahu úradného záznamu nebol dôkazným prostriedkom použiteľným v trestnom konaní. V tomto
ohľade citoval nasledovné: „Taktiež treba upozorniť na situácie, v ktorých príslušník PZ popisuje v
úradnom zázname vyjadrenia podozrivých osôb, teda to, čo povedali ku skutku, ohľadne ktorého sa
následne vedie trestné konanie (napríklad policajt v úradnom zázname popisuje, že podozrivá osoba sa
priznala policajtom k spáchaniu trestného činu, čo konkrétne uviedla a podobne). Tu treba pripomenúť,

že príslušník PZ môže v trestnom konaní vypovedať ako svedok k obsahu úradného záznamu (t. j.
napríklad k tomu ako vykonávali služobný zákrok, ako zaisťovali podozrivé osoby, z čoho vyvodili, že ide
opodozrivéosobyapodobne),avšakniektomu,čomuktoráosobapovedalaprivykonávaníslužobného
zákroku k skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu (primerane
judikatúra R 26/1989 a judikatúra česká R 45/2003). Prípadný výsluch príslušníkov PZ v procesnom

postavení svedkov k tvrdeniam podozrivej osoby na mieste činu, či po jej zadržaní, je neprijateľný
a nezákonný, nakoľko sa tak obchádzajú ustanovenia Trestného poriadku o vedení dokazovania a
neprípustne sa nahrádzajú výpovede osôb, ktoré spáchanie skutku alebo páchateľa videli alebo inak
vnímali (obvineného, či svedkov) výpoveďami svedkov (policajtov), ktorí majú informácie o skutku, či
jeho páchateľovi iba sprostredkovane a spáchanie skutku vlastnými zmyslami vôbec nevnímali. Je

nutné odlíšiť výpoveď policajtov ako svedkov k tomu čo sami videli a vnímali od toho, čo im povedala
na mieste podozrivá, či iná osoba. Takýto neprijateľný výsluch policajtov ako svedkov sa navyše
využíva hlavne v prípadoch, keď obvinená osoba odmietne v trestnom konaní vypovedať, respektíve
vypovedá, že sa trestného činu nedopustila (to vyplýva z toho, že nie je potrebné vypočúvať poli-
cajtov ako svedkov za situácie, keď sa obvinená osoba priznala), pričom sa predvolá príslušník PZ,

ktorý spisoval úradný záznam a ktorý následne ako svedok vypovedá o tom, že sa pred ním osoba,
ktorá je teraz obvinená priznala k spáchaniu trestného činu. Takýto postup je nezákonný aj preto,
pretože sa takýmto spôsobom celkom zjavne obchádza právo obvineného nevypovedať, respektíve
brániť sa akýmkoľvek spôsobom (k zaujímavej polemike medzi Najvyšším súdom Českej republiky a
českými médiami zo začiatku roku 2014 ohľadne možnosti vypočúvať príslušníkov PZ ako svedkov pozri

napríklad " (zdroj: Y.. L. P., sudca Krajského súdu v Bratislave, Je úradný
záznam spísaný príslušníkmi PZ dôkazným prostriedkom v trestnom konaní?,http://www.L..sk/clanky/
a269-je-uradny-zaznam-spisany-prislusnikmi-pz-dokaznym-prostriedkom-v-trestnom-konani). Okresný
súdďalejvdôvodochrozsudkupoukázalnavykonanúrekogníciu.Zobsahuspisuvyplýva,žepoškodený
neopísal pred rekogníciou tvár údajného útočníka, rekognícia teda nebola dôkazným prostriedkom

použiteľným v trestnom konaní. V tejto súvislosti zvýraznil obsah uznesenia Krajského súdu Bratislava
sp.zn. 3To/6/2015 z 24.03.2015 a naviac k tomu vyslovil názor, že opoznanie obžalovaného na hlavnom
pojednávaní nebolo dôkazným prostriedkom použiteľným v trestnom konaní. Záverom svojho odvolania
krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vec vrátil súdu
prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne ho

spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa skutok v zmysle obsahu obžaloby, pre ktorý
je stíhaný, stal.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom

predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním
obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.
V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného O. I. nebolo podané dôvodne.Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s

požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody.
Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu

venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2018 vykonal výsluch obžalovaného,
svedkov N.. H. T. (zároveň poškodený), G. P., Bc. X. B., Bc. L. I., N. P., T.. T. U., X. L., T. U., znalca T..
P. H. N., v zmysle ust. § 270 ods. 2 Tr. por. vykonal na technickom zariadení oboznámenie CD nosiča
so zvukovým záznamom (č.l. 159 až 163), CD nosiča s kamerovým záznamom (č.l. 164 až 164a), za
procesných podmienok § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne T.. Y. W. a v zmysle § 269 Tr.
por. prečítal obsah jednotlivých listinných dôkazov zadokumentovaných v obsahu spisového materiálu.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom dospel k správnym nielen skutkovým, ale i právnym
záverom v tom smere, že obžalovaný O. I. sa spoločným konaním dopustil fyzicky a na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
čím spáchal prečiny výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák. v oboch prípadoch spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

Z pohľadu krajského súdu sa žiada primárne poukázať na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku
súdom prvého stupňa, najmä v súvislosti s tým, prečo neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného.
Okresný súd zvýraznil najmä to, že zo spáchania stíhaného skutku uvedeného v obžalobe prokurátora
bol obžalovaný O. I. jednoznačne usvedčovaný výpoveďami svedka (poškodeného) N.. H. T., ďalej

svedka N. P., ako aj jeho vyjadrením pred príslušníkmi PZ po zastavení taxíka, ktorým sa dňa 17.11.2016
nad ránom viezol spolu so svedkyňami L. a U. k ich internátu, kedy sám nepoprel fyzický incident
s poškodenými N.. T., že mu „dal pár do tváre", čo vyplynulo z úradného záznamu spísaného dňa
17.11.2016 B.. X.. L. I., ktorý to zároveň aj potvrdil v konaní pred súdom v procesnom postavení svedka.
Ak potom obžalovaný I. toto svoje vyjadrenie poprel a zároveň poprel akýkoľvek fyzický kontakt s týmto

poškodeným, okresný súd toto jeho tvrdenie vyhodnotil len ako jeho obhajobu. Z nepriamych dôkazov
bol obžalovaný usvedčovaný aj odborným vyjadrením č. 36/2017 vypracovaným T.. P. H. N., ako i
jeho výpoveďou pred súdom, kde svoje závery potvrdil v celom rozsahu a jednoznačne vylúčil, aby
zranenia poškodeného N.. T. boli spôsobené jeho samopádom. Pokiaľ išlo o vykonanú rekogníciu dňa
12.09.2017 z fotografie so svedkom - poškodeným N.. H. T., ktorú obhajoba namietala ako dôkaz, ktorý

sa v konaní nedá použiť vzhľadom na porušenie § 126 ods. 1 Tr. por., tento dôkaz nebol jediným a
výlučným, ktorým by bola preukazovaná vina obžalovaného, teda, že by na tomto namietanom dôkaze
stála celá obžaloba prokurátora. Vychádzajúc zo znenia § 126 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ustanovenia,
ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený (per analogiam aj
svedok), aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami

podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu. V konaní bolo preukázané, že pri vykonaní
rekognície nebolo znenie § 126 ods. 1 Tr. por. dôsledne dodržané, keď poškodený pred samotným
opoznávaním nebol opakovane vypočutý k opisu páchateľa, ale OČTK sa uspokojila s popisom vo
výpovedi poškodeného učinenou skôr. Ak by z tohto dôvodu súd považoval vykonanú rekogníciu za
nezákonnú, táto chyba bola konvalidovaná na hlavnom pojednávaní, kedy nielen poškodený N.. H. T.,

ale aj svedok N. P., jednoznačne opoznali osobu obžalovaného O. I., ako útočníka a iniciátora útoku.
Zvyšní vypočutí svedkovia v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní buď neboli svedkami skutku
(T.. T. U.), alebo aj napriek ich prítomnosti pri skutku, si tento nepamätali (X. L., T. U.). Tieto svedkyne sa
vyjadrovali len ku okolnostiam, ktoré skutku predchádzali, pričom ani pri objasňovaní týchto skutočností,
súd výpovede svedkýň X. L. a T. U. nemohol objektívne zobrať do úvahy, nakoľko ako vyplynulo z

konania, obe boli pod vplyvom alkoholu a nepamätali si väčšinu podstatných okolností.

Vreakciinaodvolacienámietkykrajskýsúdkonštatuje,ženaznačenúargumentáciuzostranyokresného
súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku si osvojil (strany 7 a 8), najmä pokiaľ ide o usvedčujúce
výpovede priamych svedkov, a to poškodeného N.. H. T. a N. P., ktorí obaja zhodne dokazovali okolnosti

incidentu z ranných hodín dňa 17.11.2016 v X. X. v blízkosti podniku Tour Club. Ani krajský súd
pritom nezistil vo veci žiadnu okolnosť, resp. skutočnosť, ktorá by ich výpovede akýmkoľvek spôsobom
spochybňovala. Čo títo svedkovia vo veci dokazovali je zistiteľné z odôvodnenia napadnutého rozsudku
(strany 3 a 4), a bolo by nadbytočné v tomto rozhodnutí a na tomto mieste obsah ich výpovedí opakovať.Na druhej strane však obstála odvolacia námietka obžalovaného v tom smere, že obsah úradného
záznamu spísaného X.. L. I. a taktiež jeho výpoveď v rámci dokazovania v konaní pred súdom nie
je možné vyhodnotiť ako dôkazy v jeho neprospech, a to z dôvodov, na ktoré podrobne poukázal v

dôvodoch svojho odvolania a tieto sú zistiteľné vyššie v tomto rozhodnutí. Pokiaľ sa teda obžalovaný
obhajoval tým, že pred konkrétnym klubom nemal s poškodeným N.. T. žiadny fyzický konflikt a ani si
nepamätal, že by tam k nejakému konfliktu došlo, pokladal takú jeho obhajobu aj krajský súd za účelovú
v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti zo spáchania stíhaného skutku.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon v sankcii ust. § 364 ods. 1 Tr. zák. (ktorý je prísnejší zo zbiehajúcich sa prečinov) umožňuje jeho
páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody až na tri roky. V súlade so stavom veci zistil prvostupňový
súd na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., t.j., že viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom na druhej strane vo veci zistil jednu okolnosť, ktorá

mu z hľadiska výmery trestu priťažovala, a to, že spáchal viac trestných činov. Zhodne ako súd prvého
stupňa, aj krajský súd z obsahu aktuálneho odpisu registra trestov na osobu obžalovaného zistil, že
tento doposiaľ súdom potrestaný nebol, pričom administratívne bol postihnutý v štyroch prípadoch za
priestupky v doprave.
Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby, a to vo výmere šiestich mesiacov, ktorý aj krajský súd považoval za primeraný všetkým
okolnostiam prípadu. V súlade so stavom veci mu výkon takto uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil, rešpektujúc obsah ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a určil mu skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia na dvanásť mesiacov, keď v tejto súvislosti zákon umožňuje páchateľovi
trestného činu podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určiť skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Obžalovanému

je pritom potrebné pripomenúť, že táto skúšobná doba podmienečného odsúdenia začína plynúť dňom
nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Poškodení N.. H. T. a Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. Bratislava si v adhéznom konaní včas a v zákonom predpokladaným spôsobom uplatnili
nároky na náhradu škody v uvedenej výške, a preto okresný súd nepochybil ani vo výroku, ktorým podľa
§ 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom N.. H.

T. v sume 1.501,10 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, v sume 106,25 Eur.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd odvolanie obžalovaného, považujúc ho v celom
rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.