Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18C/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210834
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415210834.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobcu: G.. E. P., A.. XX.X.XXXX, S. F. W., F. X proti žalovanej: Y. P., A.. X.X.XXXX, S. F. U. D. XXX,
zastúpená advokátom JUDr. Dušanom Klimom, so sídlom Žiar nad Hronom, Sládkovičova 16/61, o
žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu G.. E. P., H.. P., A.. XX.XX.XXXX, H. Č.X.:

XXXXXX/XXX, E. X., S. F.: W. - F., F. XXXX/X a žalovanej Y. P., H.. P., A.. XX.XX.XXXX, H. Č.: XXXXXX/
XXXX, E. X., S. F.: U. D. Č.. XXX k nehnuteľnostiam zapísaným na D. Č.. XXX, O.. Ú.. U. D. Y. S. I. F.
Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 835 m2, k I. F. Č.. XXX, záhrady o výmere 1460 m2 a
k domu č. súpisné XXX, F. A. I. F. Č.. XXX.

Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu G.. E. P., H.. P., A.. XX.XX.XXXX, H. Č.:
XXXXXX/XXX, E. X., S. F.: W. - F., F. XXXX/X nehnuteľnosti zapísané na D. Č.. XXX, O.. Ú.. U. D. a to

I. F. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 835 m2, I. F. Č.. XXX, záhrady o výmere 1460 m2
a dom č. súpisné XXX, F. A. I. F. Č.. XXX v celosti.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu sumu 6.224,69 eur v lehote 60
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu investície
z a m i e t a .

Súd žalobu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosti zapísané na D. Č.. XXX,
O.. Ú.. U. D. a odovzdať žalobcovi kľúče do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia z a m i e t a.

Súd svedkyni G.. Y. P., A.. XX.XX.XXXX, S. F.: W. - F., F. XXXX/X p r i z n á v a svedočné v pomere

100%.

Súd znalcovi G.. P. A. p r i z n á v a znalečné za podanie znaleckého posudku č. X/XXXX v pomere
100%.

Žalobca a žalovaná sú p o v i n n ízaplatiť svedkyni G.. Y. P., A.. XX.XX.XXXX, trovy na svedočnom

a znalcovi G.. P. A. trovy znalečného, každý v pomere 50%.

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam zapísaným na D. Č.. XXX, O..Ú.. U. D. to k I. F..Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 835 m2, k I. F.. Č.. XXX záhrady o výmere 1460 m2, a k domu súpisné číslo XXX F. A.

I. F.. XXX. Mal záujem prikázať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a vyplatiť žalovanú. K lehote na
výplatu sa nevedel vyjadriť, nakoľko nehnuteľnosti chce kapitalizovať a žalovanú vyplatiť po získaní
finančných prostriedkov. Podľa jeho názoru nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Nesúhlasil s výškou
určenej hodnoty ceny pozemku v zmysle vypracovaného znaleckého posudku sumou 12,18 €/m2, na
ktorej je dvor a priestor okolo neho ( zastavené plochy a nádvoria), pretože sa mu zdala byť vysoká s

poukazom na to za akú cenu sa obdobné pozemky predávajú. Súdu predložil ako dôkaz zmluvy uzavreté
Obcou Janova Lehota. Uviedol, že B. F..Č.. XXX/X je v jeho vlastníctve v podiele 1/1, pričom dom sčasti
leží na tejto parcele, k čomu súdu predložil geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, k čomu uviedol,
že v katastri nehnuteľností zapísaný nie je. Konštatoval, že o nehnuteľnosti sa staral, zveľaďoval ich,
na rozdiel od žalovanej, a žiadal priznať vložené investície. Poukázal na zdravotný stav žalovanej, ktorá
je celoživotnou invalidnou dôchodkyňou s diagnózou duševnej choroby, ako aj na stav nehnuteľností, s

tým, že by bolo v jej záujme jej umiestnenie v zariadení ( domove dôchodcov), ktoré by sa o ňu postaralo.

2.Právny zástupca žalovanej v priebehu sporu ( v písomnom vyjadrení k žalobe) uviedol, že žalovaná
súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, nakoľko je to v súlade so zákonom. Bol toho názoru,
ženehnuteľnostisúreálnedeliteľnéavprípadepokiaľbyreálnadeľbanebolamožná,takžiadalznalecké

vyčíslenie hodnoty nehnuteľností a nesúhlasil s požiadavkou žalobcu na započítanie investícií, nakoľko
z podania žalobcu vyplynulo, že ich robil pre matku ešte v čase jej života. Následne vzniesol námietku
ich premlčania. K možnosti reálnej deľby uviedol, že žalovaná by mohla užívať jednu miestnosť, kde by
bol spravený samostatný vstup. Následne uviedol, že z prízemia, ktoré sa teraz užíva ako pivnica, a z
ktorého sa ide na poschodie, tak toto by mohla užívať žalovaná. Navrhol doplniť znalecké dokazovanie

a to výsluchom znalca alebo jeho odborného stanoviska, resp. doplnenia znaleckého posudku, či táto
reálna deľba je možná a za aké finančné prostriedky. V priebehu sporu žalovaná prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
vidí v tom že žalovaná v nehnuteľnosti býva a má vážne zdravotné problémy. Potvrdil, že žalovaná má
zdravotné problémy duševného charakteru, avšak berie lieky a je v ambulantnej liečbe.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne G.. Y. P., listinnými
dôkazmi a to výpisom z D. Č.. XXX O..Ú.. U. D., s potvrdením Obce Janova Lehota, s predloženou
fotodokumentáciou, so Znaleckým posudkom č.X/XX N. G.. P. A., s kúpnymi zmluvami, s podkladmi
realitných kancelárií, s geometrickým plánom, s ostatným spisovým materiálom.

4.Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

5.Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

6.Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

7.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

8.Z výpisu z listu vlastníctva Č..XXX O..Ú.. U. D. súd má za preukázané, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi, žalobca v podiele 2/3 a žalovaná v podiele 1/3, k nehnuteľnostiam a to k I. F..Č.. XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 835 m2, I. F.. Č.. XXX záhrady o výmere 1460 m2 a k stavbe dom

súpisné číslo XXX A. I. F.. XXX. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti Darovacou zmluvou Č..Q. XXXX/
XX N. T. X.XX.XXXX-F..X/XX Y. S. T. XXXX-XX-XX, N. XXX/XX-F..XX/XX a žalovaná titulom T. XXXX/
XXXX-XX, N. XXX/XX F..XX/XX.9.Žalobca mal záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Žalovaná spočiatku so zrušením podielového
spoluvlastníctva súhlasila, s tým, že mala záujem nehnuteľnosti reálne rozdeliť. V prípade pokiaľ by
reálna deľba nebola možná žiadala určiť hodnotu nehnuteľností znalcom. Následne žiadala žalobu

žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť s poukazom na dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré videla v tom, že v nehnuteľnosti býva, a že má vážne zdravotné
problémy. Podľa žalobcu nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, ktorú skutočnosť konštatoval aj znalec.
Žalobca zároveň zdôraznil, že v prípade reálnej deľby by bolo nutné vynaložiť rozsiahle investície a to
na plyn, elektriku, vodu aj na vykurovanie s tým, že výška týchto investícií by presiahla aktuálnu hodnotu

nehnuteľností.

10.Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Súd takto môže postupovať
len v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym

rozdelením veci. Súčasne však pre taký postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka, ktorou sú
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Tietodôvodymusísúd skúmaťa posúdiťsprihliadnutímnadôležitosť
jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu.

11.Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci

za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Súd takto môže postupovať len v prípade,
keď k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci.
Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi
ani vzájomnými návrhmi strán sporu, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní

nechať bez povšimnutia. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j.
autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov
vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Vzhľadom na to súd vo veci zisťoval, či
k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva môže dôjsť reálnym rozdelení veci ( tzv. reálnou deľbou).
Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z

technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci
vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich
povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o
to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať
vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. KZ ). Podľa doterajšej judikatúry sa za reálne nedeliteľnú stavbu
považuje taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné
úpravy.

12.Na zodpovedanie odbornej otázky, možnosti reálnej deľby nehnuteľností súd nariadil znalecké

dokazovanie. Znalec G.. P. A. vypracoval vo veci znalecký posudok č. X/XXXX. V uvedenom znaleckom
posudku sa okrem iného odborne zaoberal aj ne/možnosťou reálnej deľby nehnuteľností. Znalec v
znaleckom posudku konštatoval, že reálna deľba je výsledok najreálnejšieho, najekonomickejšieho a
technicky najjednoduchšieho riešenia rozdelenia stavby. Novovzniknuté stavby musia spĺňať základné
požiadavky stavby ( v zmysle zákona č. 50/1976 Zb.) a to: mechanickú odolnosť a stabilitu, požiarnu

bezpečnosť stavby, hygienu a ochranu zdravia a životného prostredia, bezpečnosť stavby pri jej
užívaní, ochrana pred hlukom a vibráciami, energetickú úspornosť a ochranu tepla. V novovzniknutých
stavbách musia byť priestory stavby prevádzkovo prepojené tak, aby bolo možné zmysluplné užívanie
obidvoch novovzniknutých stavieb, pričom ide hlavne o nasledovné prevádzkové súvislosti: vytvorenie
deliacej a zároveň nosnej konštrukcie medzi novovzniknutými stavbami; v pôvodnom dome je jedna

kúpeľňa a jedna kuchyňa, ktorá by rozdelením ostala v jednej novovzniknutej časti stavby a bolo
by nevyhnutné v druhej novovzniknutej časti stavby túto kúpeľňu resp. kuchyňu navrhnúť a vytvoriť;
pôvodný dom je viacpodlažný a obsahuje schodisko, ktoré by rozdelením ostalo v jednej novovzniknutej
častistavbyabolobynutnévdruhejnovovzniknutejčastistavbyobdobnéschodiskonavrhnúť avytvoriť;obidve novovzniknuté časti stavby musia spĺňať funkčné dispozičné prepojenie jednotlivých priestorov
tak, aby neboli poručené ostatné predchádzajúce základné požiadavky na stavby ( napr. najmä
hygienické požiadavky na dispozičné riešenie priestorov- vzťah obytných miestností a príslušenstva

pri obytných stavbách); funkčné sprevádzkovanie inžinierských sietí a médií dovedených do stavby,
bolo by nutné navrhnúť také technické riešenie, ktoré osamostatní novovzniknuté stavby ( prípojky
inžinierských sietí - elektrina, vodovod, zemný plyn). Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že ak
uváži všetky očakávané budúce náklady spojené s reálnym rozdelením ( projektové práce, stavebné
realizačné práce, inžinierska činnosť), budú tieto s najväčšou pravdepodobnosťou väčšie ako je súčasná

všeobecná hodnota stavby. Z tohto pohľadu sa nejedená o najreálnejšie, najekonomickejšie a technicky
najjednoduchšieriešenierozdelenianehnuteľností. Znalecuzavrel,žerodinnýdomč.s.240niejereálne
deliteľný. Znalec v znaleckom posudku vyvrátil tvrdenie žalovanej, že reálna deľba by bola možná pri
vynaložení nie veľkých nákladov. Znalec v znaleckom posudku zároveň konštatoval, že reálne nie súd
deliteľné ani I. F..Č.. XXX Y. XXX. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ak by aj pozemky boli
reálne deliteľné, takáto ich reálna deľby by nebola účelná, vzhľadom na to , že domová nehnuteľnosť

reálne deliteľná nie je. Žalovaná s uvedeným záverom nesúhlasila ( s nemožnosťou reálnej deľby
domu č.s.240) a navrhla doplniť dokazovanie výsluchom znalca resp. uloženia mu povinnosti doplniť
znalecký posudok, s tým aby znalec uviedol či reálna deľba je možná a za aké finančné prostriedky.
Súd uvedený dôkaz nevykonal s poukazom na hospodárnosť konania, nakoľko zo znaleckého posudku
( tak ako je jeho obsah vyššie konštatovaný) je nepochybné, že znalec na tieto otázky už v znaleckom

posudku zodpovedal a to jasne a zrozumiteľne. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti súd je
toho názoru, že nehnuteľnosť dom č.s. XXX nie je reálne deliteľný, pričom prihliadol pritom na veľkosť
podielov ( žalobca 2/3, žalovaná 1/3) a na účelné využitie veci. Rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre
možné. Reálne rozdeliť nehnuteľnosť by bolo možné, tak ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania,
vykonaním rozsiahlych stavebných úprav, tak aby novovzniknuté stavby spĺňali všetky technické,

zákonom vyžadované náležitosti. Samozrejme, nie nepodstatnou skutočnosťou je aj to že samotnej
stavebnej činnosti by museli predchádzať projektové prípravy ( vrátane napojenia na inžinierske siete),
s čím by boli spojené tiež nie malé finančné výdavky. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo,
že náklady spojené s prípadným rozdelením stavby by boli vyššie ako je samotná súčasná všeobecná
hodnota stavby, ktorú aktuálne znalec učil sumou 8.350,02 €. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že

z predložených dokladov je zrejmé, že nie je ani vo finančných možnostiach strán sporu takého rozsiahle
investície realizovať ( žalobca bol vzhľadom na svoju finančnú situáciu aj oslobodený od platenia
súdnych poplatkov a žalovanej vzhľadom na jej finančnú situáciu bol priznaný nárok na poskytovanie
právnej pomoci CPP za finančnú účasť 40 € splatnú v 8 mesačných splátkach po 5 €).

13.Vzhľadom na to, že súd uzavrel ( tak ako je vyššie uvedené), že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie sú reálne deliteľné zisťoval, či sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, aby súd nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu.
Súd takto môže postupovať len v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania
nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci. Žalovaná, prostredníctvom svojho právneho zástupcu) ako

dôvody pre uvedený postup uvádzala, že v nehnuteľnosti býva, má 66 rokov a má vážne zdravotné
problémy. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná v nehnuteľnosti býva a ani to, že má vážne
zdravotné problémy psychického charakteru. Z výpovede samotnej žalovanej vyplynulo, že je liečená v
psychiatrickej ambulancii asi 20 rokov a berie lieky. Súdu bola ako dôkaz predložená fotodokumentácia
domu č.s. XXX, kde bol zachytený jeho stav zvnútra ako aj z vonku. Z predložených dôkazov je

nepochybné, že dom, ako aj latrína, ktoré sa nachádza vonku nie sú udržiavané riadnym spôsobom
( aj po hygienickej stránke, zdravotnej stránke). Súd je toho názoru, že vzhľadom na stav nehnuteľností
nie je možné vylúčiť ani vznik prípadných možných zdravotných problémov. Žalovaná v nehnuteľnosti
býva a je nepochybné, nie je v jej možnostiach a schopnostiach ( aj keď prejavuje snahu) udržiavať
nehnuteľnosti v štandardnom stave ( zo zdravotného a hygienického hľadiska). Súd poukazuje aj na

to, že dom bol postavený v roku 1930 ( ako vyplýva z vyjadrenia Obce Janova Lehota), s čím súvisia
aj nevyhnuté náklady na jeho údržbu ( a to nie len na bežnú), čo by v prípade nezrušenia podielového
spoluvlastníctva ( zamietnutia žaloby tak ako požaduje žalovaná) smerovalo len k ďalším sporom strán
sporu s poukazom na ich vzájomné nezhody. Zo Zápisu z úradného stretnutia ( Obec Janova Lehota)
zo dňa 23.6.2015, súd zistil, že je možnosť umiestnenia žalovanej v DSS a DD Nádej Janova Lehota.

Súd je toho názoru, že uvedené zariadenia by poskytlo žalovanej bývanie na požadovanej úrovni, ale
aj príslušnú odbornú pomoc ( v prípade potreby). Súd poukazuj aj na to že uvedené zariadenie sa
nachádza v Obci Janova Lehota, čiže žalovaná by nemusela meniť jej známe prostredie obce. V prípade
zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do vlastníctva žalobcu,by žalovaná z výplaty podielu získala aj finančné prostriedky, ktoré by mohla využiť aj v súvislosti s
uvedeným zabezpečovaním služieb a mala by zabezpečené riadne bývanie. Súd je toho názoru, že v
danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa ( tak ako vyššie konštatoval) preto, aby mohol

žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť. Naopak súd je toho názoru,
že zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ( takým spôsobom ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia) je vzhľadom na zistené okolnosti (popisované podrobne v odôvodnení rozsudku) aj
v záujme žalovanej.

14.Súd zároveň poukazuje aj charakter vzťahu strán sporu, nakoľko z rozhodnutia Okresného úradu
Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo: E.-N.-E.-XXXX/XXXXXX , XXXX/XXX/MAD
N. T. X.XX.XXXX právoplatné dňa 27.11.2015 súd zistil, že žalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania
priestupku voči občianskemu spolunažívaniu nakoľko dňa 18.9.2015 slovne napadla manželku žalobcu
( svedkyňu) a vulgárne jej nadávala do píč a kuriev. Bola jej uložená pokuta vo výške 10 €.

15.Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním doterajšej
spoločnej veci niektorému zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon
v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.) zakotvené tri kritériá,
a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť

podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo
veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd
musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa
teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti
spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť

účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery
len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať
aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone.

16.Keďže súd uzavrel, že nie je možná ani účelná reálna deľba nehnuteľností, a nie je ani dôvod na

zamietnutie žaloby z dôvodu osobitného zreteľa, súd prikázal nehnuteľnosti zapísané na D. Č..XXX
O..Ú.. U. D. Y. S. O. I. F..Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 835 m2, I. F.. Č.. XXX záhrady
o výmere 1460 m2 a stavbu dom súpisné číslo 240 na I. F.. XXX do vlastníctva žalobcu ( spoluvlastník
v podiele 2/3), za primeranú náhradu, ktorý aj o takýto spôsob vyporiadania prejavil záujem. Žalovaná
( spoluvlastníčka v podiele 1/3) neprejavila záujem prikázať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Medzi

stranami sporu nebolo sporné, že žalobca sa o nehnuteľnosti stará.

17.Primeranounáhradoutomuspoluvlastníkovi,ktorémuvecnebolaprikázanádovlastníctva,bynemala
byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť
mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda

cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu,
využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ
čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (pozri R 43/1997), ktorá
poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí o primeranej
náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu vo

výške všeobecnej ceny veci. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu
zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci
a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade
potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.

18.Súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za podiel žalovanej vo výške 6.224,69
€ v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Všeobecná cena nehnuteľností bola určená znaleckým
posudkom G.. P. A.Ž. Č..X/XXXX a to nasledovne: dom č.s. XXX postavený na I. F..Č.. XXX hodnota
8.350,02 €, I. F. Č.. XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 835 m2 hodnota 10.170,30 € a I.
F..Č.. XXX záhrady o výmere 1460 m2 hodnota 3.285 €. Žalobca namietal určenie všeobecnej hodnoty

I. F..Č.. XXX, ktorú znalec stanovil vo výške 12,18 €/m2. Uvedenú hodnotu považoval za vysokú a
na dané pomery nereálnu. K uvedeným výhradám znalec v písomnom stanovisku poukázal na to,
že parcela môže na trhu uvedenú cenu dosiahnuť, a predložil súdu vyjadrenie realitnej kancelárie
Marshall REALITY s.r.o. kde sú uvedené trhové ceny pozemkov: kataster Janova Lehota 7-15 €/m2,kataster Slaská 25-40 €/m2, kataster Kosorín 7-15 €/m2, kataster Prestavlky 5-10 €/m2, kataster Dolná
Ždaňa 15-25 €/m2. Zároveň predložil ponuku LEONIDIS REAL s.r.o- predaj pozemku v Janovej Lehote,
výmere 1480 m2, k pozemku je už vybavené aj stanovisko o budúcom povolení stavby cena 22.200

€ ( 15 €/m2). Tu súd poukazuje na to, že je nepochybné, že v cene pozemku je už zohľadnená aj
cena za vybavené stanovisko o budúcom povolení stavby a nie je zrejmé, aká by bola cena pozemku
bez uvedeného bonusu. Znalec predložil aj ďalšiu ponuku prezentovanú Reality-service s.r.o predaj
pozemku v Slaskej, výmera 1910 m2, cena 39.900 € ( 20,89 €/m2). V súvislosti s touto ponukou súd
poukazuje na podstatnú skutočnosť, že sa jedná o developérský projekt, pričom v ponuke je súbor

pozemkov. Z ponuky CUSTOM.real s.r.o. vyplýva predaj pozemku v Prestavlkoch, je zrejmé, že
cenu mohla ovplyvniť skutočnosť, že je v ponuke je 5 novovytvorených pozemkov na juhozápadnom
kopci ( vytvorenie určite novej lokality stavebných pozemkov). Žalobca súdu predložil kúpne zmluvy,
ktorými sa predávali pozemky v obci Janova Lehota. Kúpna zmluva č.X/XXXX zo dňa 23.11.2012
predávajúci obec, predmetom prevodu boli záhrady, zastavené plochy a nádvoria ako aj TTP, pričom
kúpna cena bola uvedená v celosti, a preto nie je zrejmé za akú cenu sa predal druh pozemku -

zastavené plochy a nádvoria. Rovnako nebolo možné zistiť ( z totožných dôvodu cenu druhu pozemku
zastavané plochy a nádvoria) ani zo zmlúv zo dňa 23.11.2012, 13.10.2015 ( č.X/XXXX), dňa 5.12.2016
( č.X/XXX) predávajúci obec, zo dňa 21.10.2015 kupujúci obec Kúpna zmluva č.X/XXXX. Pre určenie
ceny I. F..Č.. XXX súd zohľadnil predložený dôkaz a to Kúpnu zmluvu zo dňa 16.11.2012 predávajúci
obec, predmetom prevodu druh pozemku zastavané plochy a nádvoria po prepočte cena 6 €/m2;

Kúpnu zmluvu č. X/XXXX zo dňa 21.12.2016, predávajúci obec, predmetom prevodu druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria po prepočte cena 3 €/m2; ako aj ponuku predloženú znalcom ( č.l.87)
ponuka ROMANTICKÉ CHALUPY s.r.o. predaj pozemku na výstavbu rodinného domu v Kosoríne, cena
po prepočte 7,66 €/m2 ako aj ponuku Reality-service s.r.o., predaj pozemku v Prestavlkoch cena po
prepočte 13,30 €/m2. Sú po zohľadnení hodnoty I. F..Č..XXX znalcom vo výške 12,18 €/m2, a hodnôt

pozemkov vyššie uvedených : 6 €/m2, 3 €/m2, 7,66 €/m2 a 13,30 €/m2 ustálil ( spriemeroval) všeobecnú
hodnotu I. F..Č..XXX na cenu 8,43 €/m2. Pri jej výmere 835 m2 súd určil jej hodnotu pre vyporiadanie
vo výške 7039,05 € ( 835 m2 x 8,43 €/m2).

19.Všeobecná hodnota I. F..Č..XXX o výmere 1460 m2 určená znalcom na sumu 3285 € a všeobecná

hodnota domu č.s. XXX vo výške 8350,02 € stranami sporu rozporované neboli. Pri určený výšky
primeranej náhrady v prospech žalovanej súd teda ( vzhľadom na vyššie uvedené) vychádzal z ceny
nehnuteľností zapísaných A. D. Č.. XXX O..Ú.. U. D. vo výške 18.674,07 € ( 3285 € plus 8350,02 € plus
7.039,05 €). Žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/3 čomu prináleží hodnota nehnuteľností
vo výške 12.449,38 € ( 2/3 zo sumy 18.674,07 € ) a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v podiele

1/3 čomu prináleží hodnota nehnuteľností vo výške 6.224,69 € ( 1/3 zo sumy 18.674,07 €). Vzhľadom
na to, súd uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanej primeranú náhradu vo výške 6.224,69 €. Súd
určil lehotu na výplatu 60 dní, ktorá je podľa názoru súdu primeraná vzhľadom na výšku výplaty. Aj keď
žalobca uvádzal, že finančné prostriedky na výplatu získa až odpredajom nehnuteľností a nevedel uviesť
akú lehotu na výplatu navrhuje, súd poukazuje na to, že prípadné určenie dlhšej lehoty na výplatu by

nebolo v záujme žalovanej.

20.Súd v konaní vypočul svedkyňu G.. Y. P., ktorá je manželkou žalobcu. Z výpovedi svedkyne
súd okrem iného zistil, že potrebné opravy do nehnuteľností, ktoré sú premetom sporu robil žalobca.
Potvrdila, že žalovaná má duševné problémy, rozpredávala veci z domu ( aj tie, ktoré jej nepatrili),

dom úplne zdevastovala, je tam smrad, chliev, celé to smrdí od cigariet, latrína je v dezolátnom stave,
nezabezpečovala žiadne opravy. Na ich nátlak za posledných 8 mesiacov prispievala sumu po 20
€ mesačne na opravy domu. Poukázala na to, že v domove dôchodcov by žalovaná mala slušné
ubytovanie a slušný život.

21.Žalobca si v konaní uplatnil investície, ktoré vložil do nehnuteľností, ktoré sú predmetom
vyporiadania. Žiadal priznať investície, ktoré vynaložil na opravu komína vo výške 270 € plus 20 €, ktoré
potom ešte doplácal. Spolu hodnota investícií vo výške 290 €. Uvedenú investíciu urobil v roku 2015.
Žalovaná potvrdila, že žalobca uvedené investície vynaložil, zároveň však uviedla, že mu sumu 150
€ ( viac ako polovicu z uplatnenej sumy) mu zaplatila v hotovosti. Z obsahu podanej žaloby súd zistil,

že sám žalobca v nej uviedol, že žalovaná mu sumu 150 € za opravu komína zaplatila. Vzhľadom na
to v tejto časti uplatnených investícií musel súd žalobcu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca
si uplatnil aj ďalšie investície do nehnuteľností, ktoré vykonal v rokoch 1990 a 1998 a to: oprava
eternitovej strechy, spravenie rín - v roku 1990; vybudovanie murovanej chatky na dvore, zbúraniestarých schodov v dome, postavenie novej kúpelne so zariadením, zavedenie plynového rozvodu v
dome s pieckami - v roku 1998. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesla námietku
premlčania uvedených investícií.

22.Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24.Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu

práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo
priznať.Aniuplatnenímnámietkypremlčaniaprávonezaniká,apretopovinnýsubjektmôžeajpouplynutí
premlčacej lehoty a po vznesení námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh plniť. Námietku premlčania
môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci

25.V priebehu konania žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesla námietku
premlčania investícií, ktoré si v konaní uplatnil žalobca. Podľa vyjadrenia sa samotného žalobcu
uplatnené investície do nehnuteľností zapísaných na D. Č..XXX vykonal v rokoch 1990 a 1998. Žalobca
žalobu na súd podal dňa 18.9.2015. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba žalobcu na priznanie investícií
bola podaná po zákonom stanovenej trojročnej dobe. Keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania,

súd žalobcovi hodnotu vykonaných investícií nemohol priznať a v tejto časti žalobu zamietol.

26.Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj uloženia povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosti
zapísané na D. Č.. XXX O.. Ú.. U. D., ktoré sú premetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Súd v tejto časti musel žalobu žalobcu zamietnuť ako predčasne podanú, nakoľko

žalovaná v čase rozhodovania súdu bola stále podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú
predmetom zrušenia a vyporiadania.

27.Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že je vlastníkom B. F.. Č..XXX/X v celosti, pričom na časti
uvedenej parcele je dom č.s.XXX, súd poukazuje na to, že premetom konania o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva boli nehnuteľnosti zapísané na D. Č.. XXX Y. I. F. Č.. XXX Y. Č..XXX ako
aj dom č.s.XXX. Takýto stav bol aktuálny aj v čase rozhodovania súdu. Geometrický plán, ktorý predložil
v konaní žalobca nie je zapísaný. Uvedenú skutočnosť v konaní žalovaná nerozporovala. Uvedené
skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca sú pre posúdenie premetu sporu prácne irelevantné.

28.Podľa § 185 ods.1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

29.Podľa § 187 ods.1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

30.Podľa § 187 od.2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd

31.Podľa § 258 ods.1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených

hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

32.Podľa § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

33.Na pojednávaní konanom dňa 26.7.2017 bola vypočutá svedkyňa G.. Y.W. P.. Súd jej priznal
svedočné v pomere 100 %. V spore znalec Ing. Marek Nárožný vypracoval znalecký posudok č. X/
XXXX, súd mu priznal znalečné za jeho podanie v pomere 100 %. O výške náhrady rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

34.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35.Podľa § 255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36.Strany sporu mali vo veci úspech čiastočný ( v zmysle výroku rozhodnutia), preto súd rozhodol tak,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

37.Keďže stany sporu mali úspech vo veci čiastočný, súd rozhodol, že tak žalobca ako aj žalovaná sa
budú podieľať na trovách konania a to na svedočnom a znalečnom rovnakým dielom, každý v pomere
50 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním

poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.