Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sdo/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201037
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8015201037.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: D., bytom Q., proti odporcovi Okresný
úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru 3, Prešov, o nečinnosť orgánu verejnej
správy, konajúc o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžo/63/2016 z 23.
februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Sžo/63/2016 z 23. februára 2017 odmietol
podľa § 218 ods. 1 písm c) OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250t ods. 7 OSP
odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/42/2015-32 z 18. marca 2016

a rozhodol, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.

2. Navrhovateľ proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie. Žiadal, aby Najvyšší súd ako súd dovolací
predmetné dovolanie z 19. mája 2017 prejednal a vo veci rozhodol iný senát dovolacieho súdu, a v
súladesust.§237písm.c,d,fOSPnapadnutéuznesenieKrajskéhosúduvPrešoveč.k.2S/42/2015-32
a uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžo/63/2016 v celom rozsahu zrušil.

3. Podľa § 491 ods. 1,2,3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

4. Podľa § 492 ods. 1,2,3 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.5. Podľa § 493 SSP konania vo veciach kompetenčných konfliktov uvedených v § 8, o ktorých
rozhodovali súdy podľa osobitného predpisu, v ktorých nebolo ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto
zákona rozhodnuté, dokončí podľa tohto zákona kompetenčný senát.

6. V súlade s vyššie citovanou právnou úpravou Správneho súdneho poriadku ako nového procesného
kódexu prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa a podľa ustanovení
Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že konanie o ňom treba zastaviť.

7. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej
časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie zastaví, ak zistí taký nedostatok, ktorý nemožno
odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.

9. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) okrem
ustanoveníointervencii.AkniektoráotázkaniejeriešenáanivCivilnomsporovomporiadku,správnysúd
postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

10. Podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

11. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy CSP. Súčasne

zo žiadneho ustanovenia SSP ustanovujúceho správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania
proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v
správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať.

13. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je koncipovaná tak, že dovolanie je

možné podať len v prípadoch, keď to zákon pripúšťa. Nový procesný predpis, Správny súdny poriadok,
ktorý upravuje správne súdnictvo, sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o
mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu
správneho súdu. V zmysle SSP sú opravnými prostriedkami v správnom súdnictve iba kasačná sťažnosť
a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný riadny či mimoriadny opravný prostriedok SSP neupravuje. V §

25 SSP je síce daný vzťah subsidiarity medzi SSP a CSP, avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje
len na prvú a druhú časť CSP, zatiaľ čo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v
štvrtej časti CSP. Aj na základe uvedeného je podľa názoru najvyššieho súdu absolútne a nesporne
vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve.

14. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej
veci pred najvyšším súdom.

15. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 99 b/ SSP v spojení s § 452
ods. 1 SSP konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

16. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.
februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve. V jeho publikovanom
znení Ústavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho

poriadku neprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu.

17. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.

18.Ústavnýsúdnálezomsp.zn.IV.ÚS283/07zrušiluznesenienajvyššiehosúduoodmietnutídovolania
dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V.
časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na textezáhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.

19. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu
sťažovateľovivovecisp.zn.IV.ÚS283/07,žejehosťažnosťbolaúspešná,alezároveň(prostredníctvom
internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zo
zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi
ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti

dovolania v správnych veciach.

20.Ústavnýsúdvuznesení zo16.februára2010,čísloII.ÚS65/2010,aleuviedol,žeotázkaprípustnosti
dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov.
Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým, v
inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach,

a preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát
akceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.

21. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet
žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS

87/09, IV. ÚS 208/08).

22. Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu
neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom
dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a

jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo
prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne
súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola
verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne

súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie
najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce,
že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom
kódexe“ (IV. ÚS 208/08).

23. Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS 283/07
neprichádza do úvahy.

24.V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti
najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.

25. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z
účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

27. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.