Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204041
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118204041.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne T.. H. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XX, XXX XX P. P., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul.
Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.005,61 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 10Csp67/2018-48 zo dňa 16.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 300,- eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil že žalobkyňa

má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah listinných dôkazov ktoré špecifikoval, a uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov
č.k. 14C169/2014-77 zo dňa 06.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.

14Co9/2016-99 zo dňa 03.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.06.2016 v spore o neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa ako spotrebiteľka úspešná. Súd prvej inštancie poukázal
na to že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej úverovej zmluvy zo dňa
03.02.2012, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa zaviazala
vrátiť v celkovej výške 1.520,- eur, čo predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 156%, keďže mala úver splatiť
v štyroch mesačných splátkach po 380,- eur. Na zabezpečenie úveru žalovaný dňa 08.12.2012 vystavil

vlastnú zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad žalovaného ako svojmu veriteľovi zaplatiť zmenkovú
sumu 1.389,45 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy od
22.10.2012 a v prípade omeškania platiť zákonný úrok vo výške 6% ročne od 13.12.2012. Zároveň
bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa celkom z dlžnej sumy zaplatila 380,- eur a dlh
predstavoval 1.625,61 eura, ktorá suma jej bola zrazená zo mzdy.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 1 ods. 1, § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, ako aj v znení účinnom od 10.06.2013 (§ 3 ods. 5
zákonač.250/2007Z.z.,auviedol,ženovelizovanézneniecitovanéhoustanoveniazmiernilopodmienky
poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho,
aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa bolo ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a
osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Základným predpokladom úspešného

uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je porušenie práva alebo povinnosti stanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranuspotrebiteľa. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobkyne za daný, lebo žalobkyňa sa úspešne
domáhala ochrany práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedeného na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. 14C169/2014, v ktorom konaní bolo určené, že dohoda o zrážkach zo mzdy

uzatvorená medzi účastníkmi dňa 03.02.2012 je neplatná z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky
v zmysle ust. § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka aj neplatná podľa § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd vychádzal z toho, že finančné
zadosťučinenie má satisfakčnú, sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od
porušovaniaprávspotrebiteľov.Nadruhejstranevšaknemôžepredstavovaťneprimeranéobohacovanie

spotrebiteľov. V danom prípade súd prvej inštancie prihliadol na tú skutočnosť, že žalovaný uplatnením
zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy vyvolal u žalobkyne stav právnej
neistoty ktorý musela riešiť podaním žaloby na súd. Vychádzajúc z konkrétnych okolností danej veci
súd prvej inštancie považoval za primerané povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne finančné
zadosťučinenie vo výške 300,- eur, ktoré zodpovedá účelu teda poskytnutie žalobkyni ako spotrebiteľke
dostatočnú satisfakciu a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. V prevyšujúcej časti súd

žalobu zamietol s tým že uplatnený inštitútom nemožno obchádzať inštitút bezdôvodného obohatenia
a teda ako primerané finančné zadosťučinenie žiadať priznať sumu, o ktorú sa mal žalovaný údajne
obohatiť. Uvedené je potrebné uplatniť v samostatnom konaní, ktorého predmetom bude preukazovanie
naplnenia odlišných predpokladov pre priznanie bezdôvodného obohatenia.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 2 Civilného sporového poriadku nezistiac dôvody pre aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového
poriadku, a preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu, že výška
nároku závisela od úvahy súdu.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal vyhovujúci výrok
a súvisiaci výrok o trovách konania z dôvodu nesprávnych skutkových zistení, ako aj nesprávneho
právneho posúdenia. Poukázal na to, že pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
nepostačuje všeobecná konštatácia. Žalobca neodôvodnil jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce
sa záväzkovo právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. Poukázal na článok 2 ods. 1, 2, článok

5 Civilného sporového poriadku s tým, že uviedol, že priznanie finančných prostriedkov prichádza
do úvahy len v prípadoch, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak. Cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,
že došlo k porušeniu spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nie jeho
deklaráciu. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy,

ale nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie
žalobkyne požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy iba v prípadoch, keď
porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Poukázal na okolnosti uzavretia zmluvy s tým, že
ďalej uviedol, že priznanú výšku náhrady finančného zadosťučinenia považoval za zjavne neprimeranú.
Poukázal na satisfakčnú funkciu finančného zadosťučinenia. S tým, že zdôraznil, že v danom

prípade nie je priznaním finančného zadosťučinenia naplnená jeho preventívna funkcia z dôvodu,
že žalovaný v novovzniknutých spotrebiteľských úverových vzťahov už niekoľko rokov neprijateľnú
zmluvnú podmienku nepoužíva. Ak by bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma, do popredia sa
dostáva kompenzačná funkcia t.j. navrátenie do predošlého stavu. V danom prípade úver je určený za
bezúročný a bez poplatkov, nie je čo kompenzovať. Priznané finančné zadosťučinenie nie je možné

považovať za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé, lebo ide len o duplicitné uplatnenie a
priznanie sumy finančného zadosťučinenia. Poukázal na iné rozhodnutia najvyšších súdnych autorít
iného členského štátu s tým, že ďalej uviedol že konanie žalobkyne formou žaloby na priznanie
finančného zadosťučinenia nie je adekvátne okolnostiam, nakoľko žalobkyňa mala možnosť brániť sa
už v počiatkoch kontratakčného postupu a napriek tomu bola absolútne ľahostajná. Navrhol zrušiť

napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si
náhradu trov konania.

3. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016vzneníneskoršíchpredpisov,ďalej
len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich zust. § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku, najmä jeho výšky, ako aj odôvodnením
napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ako aj správne právne vec posúdil avšak vo vzťahu k výške priznaného primeraného
finančného zadosťučinenia odôvodnenie rozhodnutia náležite nezdôvodnil. Za dôvodnú preto odvolací

súd považoval uplatnenú námietku nesprávnych skutkových záverov, ktoré neuviedol súd prvej inštancie
náležite v bode 18 odôvodnenia. Z tohto dôvodu považoval uplatnenú námietku žalovaného, že na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nepostačuje všeobecná konštatácia za dôvodnú.
Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu je súčasťou práva strany sporu na spravodlivý proces
zaručeného článkom 6 odseku 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je

implikované právo na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 a nasl. ústavy. Odôvodnenie rozhodnutie je tou
časťou rozhodnutie v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu
rozhodnutiu. Súd prvej inštancie náležite neuviedol, ktoré konkrétne s ich vymedzením skutkové tvrdenia
a okolnosti danej veci zohľadnil pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
300,- eur. Obsahom hodnotenia dôkazov je opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov

považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú,
ako aj na základe akých konkrétnych dôkazov považoval uplatnený nárok za dôvodný.
6. Odvolací súd však nesúhlasí s názorom žalovaného a uplatnenými námietkami vo vzťahu dôvodnosti
priznaného nároku lebo základ nároku žalobkyne je daný v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z.,
na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal, ako aj správne právne posúdil, Je nesporné,

že žalobkyňa ako spotrebiteľka sa úspešne domohla ochrany svojich práv v konaní o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy vedenom na Okresnom súd Prešov pod sp.zn. 14C169/2014. Skutkové
okolnosti danej veci ovplyvňujúce úvahu súdu o primeranosti priznanej výšky finančného zadosťučinenia
musia vyplývať z obsahu spisu, a musia byť výsledkom úvahy súdu tak, aby odôvodnenie rozhodnutia
bolo jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Za náležité odôvodnenie priznanej výšky odvolací súd

nepovažuje všeobecnú charakteristiku finančného zadosťučinenia, funkcie daného inštitútu ako aj účel
jeho naplnenia. Navyše odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že výška
primeraného finančného zadosťučinenia nemôže byť stanovená matematickým výpočtom rozdielu sumy
o ktorú sa mal žalovaný obohatiť na úkor žalobkyne a dlhu z titulu nesplatenej istiny, ktorú žalobkyňa
žalovanému nezaplatila.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o
trováchkonaniavzmysleust.§389ods.1písm.b/CSPzdôvodunáležitéhoneodôvodneniarozhodnutia
ohľadne priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
Právo na náležité zdôvodnenie rozhodnutia súdu je súčasťou práva strany na spravodlivý proces

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je implikované
právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 a nasl. ústavy.
7. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne vo vzťahu k uplatnenému nároku na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia posúdiť skutkové okolnosti danej veci a pri stanovení
výšky primeraného finančného zadosťučinenia ich zohľadniť s náležitým vymedzením v súlade s

náležitosťami odôvodnenia vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP.
Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu

strany v spore vyplývajúcou z ust. § 255 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.