Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/185/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207464
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1216207464.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. G. D., zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matka: M. D.,
bývajúca v C., otec: G. D., bývajúci v J., zastúpený JUDr. Ondrejom Nagyom, advokátom, so sídlom v
Bratislave, Sklenárova 1, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom súde
Dunajská Streda pod sp.zn. 14 P 90/2016, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

29. mája 2018 sp.zn. 26CoP/15/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda ( ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 18. októbra 2017 č.k

14P/90/2016-120 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 15. decembra 2017 č.k. 14P/90/2016-150 (I.)
rozhodol o zverení maloletej do výchovy a starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a starať sa
o jej majetok v bežných veciach, (II.) uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 170
Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca, vopred do rúk matky, počnúc od právoplatnosti
rozhodnutia, (III.) rozhodol, že stretávanie sa otca s maloletou sa neupravuje, ale ponecháva sa na
dohodu rodičov, (IV.) vyslovil, že sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 8C 61/2010-88 z

28. júna 2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II. č.k. 8C/61/2010-89 z 26. februára
2014, (V.) rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a (VI.)
zamietol návrh otca maloletej na zrušenie striedavej starostlivosti a úpravu práv a povinností k maloletej.

2. Krajský súd v Trnave ( ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 29. mája 2018 sp.zn. 26CoP/15/2018
na odvolanie otca rozhodol tak, že (I.) potvrdil napadnutý rozsudok prvej inštancie vo výroku I. rozsudok

súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. v spojení s výrokom IV, (II.) napadnutý rozsudok vo výroku
v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č.k. 8C 61/2010-88 v časti úpravy styku otca s
maloletou zmenil tak, že a) otec je oprávnený sa s maloletou stýkať v každom párnom roku v období od
Veľkonočného piatka od 15.00 do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod., od 1. júla od 10.00 do 15. júla do
18.00 hod. a od 1. augusta od 10.00 hod. do 15. augusta do 18.00 hod., od 23. decembra od 18.00 do
30. decembra do 10.00 hod., b) v každom nepárnom roku v období od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod.

do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., od 16. júla od 10.00 hod. do 31. júla do 18.00 hod. a od 17.
augusta od 10.00 hod. do 31. augusta do 18.00 hod., od 30. decembra od 10.00 do 6. januára do 10.00
hod., c) mimo týchto období každý nepárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s
tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ju včas pred miestom bydliska
otca odovzdať a otec je povinný maloletú riadne a včas pred miestom jej bydliska matke vrátiť. (III.) O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a (IV.) zrušil dopľňací

rozsudok súdu prvej inštancie z 15. decembra 2017 č.k. 14P 90/2016-150. Vychádzal zo zistenia, že
skutkové zistenia, právne závery, ako aj samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa zvereniamaloletej do osobnej starostlivosti matky, je vecne správne. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj
pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, keď zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, ako aj možnosti
a schopnosti otca. Nestotožnil sa však s názorom súdu prvej inštancie ohľadne úpravy styku otca s

maloletou, ktorú považoval za potrebné v zmysle § 25 Zákona o rodine upraviť.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu otec maloletej podal dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzuje z
§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Navrhol zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu o osobnej starostlivosti
maloletej, nakoľko matka od októbra 2017 maloletú nepustila k otcovi, hoci ju k tomu zaväzoval vtedy

právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C/1/2010 z 28. júna 2013. Uviedol, že odvolací
súd nesprávne posúdil ustanovenia § 24 a § 25 Zákona o rodine. Namietal nesprávne zhodnotenie
skutkového stavu odvolacím súdom, nakoľko skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací súd, nemá
oporuvovykonanomdokazovaní.Dôvodil,žepodľavykonanéhodokazovaniamaloletávyjadrilavôľu,že
chce byť s oboma rodičmi a len v prípade, ak by si musela vybrať, preferovala by matku. V tejto súvislosti
ďalej namietal, že „hoci súd správne vykonal dokazovanie na pomery u oboch rodičov, nesprávne ich

však vyhodnotil, v rozpore s ustálenou súdnou praxou, keď ich zhodnotil ako rovnocenné“.

4. Matka a ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

5. Od 1. júla 2016 sa konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých riadia ustanoveniami zákona

č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Podľa § 2 ods. 1 CMP, ak tento zákon
neustanovujeinak(avdanejvecitakCMPneustanovuje),nakonaniepodľanehosapoužijúustanovenia
Civilnéhosporovéhoporiadku.Toplatí iprekonanieodovolaní,ktorékonanieCMPosobitneneupravuje.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že

dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba zastúpená v súlade so
zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné
odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné.
7. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj v

súčasnosti,vzmyslektoréhoprávonasúdnuochranuniejeabsolútneavzáujmezaisteniaprávnejistoty
a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež
právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania,

vrátane dovolacieho konania (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo
400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže

táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco, ale namieste je tu skôr
reštriktívny výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo
208/2014). Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená
(meritórnymrozhodnutím)musíbyťvyváženésprísnenýmipodmienkamiprípustnosti-toplatíovšetkých
mimoriadnych opravných prostriedkoch.

9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť
dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho
prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
[porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. II. ÚS

172/03].

10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, len ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. V danom
prípade je v dovolaní uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP.11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je procesnou povinnosťou

dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku tejto viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom.

13. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny.
Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú na právnu

otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu.

14. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vymedzuje dovolateľ z § 421 CSP, má viazanosť
dovolaciehosúdudovolacímidôvodmi(§440CSP)kľúčovývýznam.Záveryo(ne)prípustnostidovolania
prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Výsledok

posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí, konkretizuje a
doloží, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky.

15. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o

skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.

Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom).

16. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/
konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť
(a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím
súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto

otázka správne riešená. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu
právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.

17. V danom prípade dovolateľ v dovolaní uviedol všeobecnú charakteristiku nesprávnosti, ku ktorej

podľa jeho názoru došlo pred prvoinštančným a odvolacím súdom, avšak nešpecifikoval právnu otázku,
pri posúdení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe (§ 421 ods. 1 písm.
a/ C.s.p.).

18. Žalovaný v dovolaní síce formálne označil za dovolací dôvod ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/

CSP, vychádzajúc z obsahu dovolania v skutočnosti vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne zhodnotenie
skutkového stavu. Ak je v dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci odôvodnené tým,
že skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací súd, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je
z obsahového hľadiska splnená zákonná náležitosť dovolania vyplývajúca z § 428 CSP, a to jehoodôvodnenie dovolacími dôvodmi. Nesprávne zhodnotenie skutkového stavu (v tomto prípade podľa
dovolateľa nesprávne zhodnotenie pomerov u oboch rodičov) ako dovolací dôvod CSP nepozná.

19. Dovolací súd v súvislosti s návrhom na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti maloletej uvádza,
že dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný
procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by
bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (napríklad rozhodnutia sp.zn. 1 Cdo
113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo

92/2012).

20. S poukazom na uvedené dovolací súd uzatvára, že žalobcovia podali dovolanie, ktoré má náležitosti
v zmysle § 428 CSP avšak dovolacie dôvody v ňom nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431
až § 435 CSP. Dovolací súd preto dovolanie žalobcov odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP bez toho, aby
sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

21. Dovolací súd o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP a § 451 ods.
3 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.