Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, December 14, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225218
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115225218.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného advokátom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: H.H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 396,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Trnava, č. k. 10C/470/2015-46 zo dňa 27. decembra 2017 v časti zamietnutia a trov
konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í v časti zamietnutia a trov konania a v tejto časti sa mu v r
a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie konanie v časti o zaplatenie zmluvných pokút v sume 65,00 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 65,00 eur od 24.11.2012 do zaplatenia zastavil. Vo výroku
II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd vo výroku I. rozsudku konanie v časti o zaplatenie zmluvných pokút v sume 65,00 eur spolu s
úrokomzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy65,00eurod24.11.2012dozaplateniazastavil,keď
k čiastočnému späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. V danej veci na strane žalovaného

neexistuje dôležitý dôvod na nesúhlas so späťvzatím; na prípadný nesúhlas žalovaného by súd i tak
neprihliadol. Súd žalobu vo výroku II. vo zvyšku zamietol, a to z nasledovných dôvodov:

3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba vo zvyšku nie je dôvodná,
keď pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke je v celom rozsahu premlčaná. Právny predchodca
žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Na základe

uzatvorenejzmluvyprávnypredchodcažalobcuposkytolžalovanejpeňažnéprostriedkyvovýške789,42
eura a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 15 mesačných splátkach vo výške
47,39 eur, splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Žaloba bola na súd podaná dňa 12.10.2015.
Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovanej obsiahnutého v texte zmluvy stali
aj všeobecné obchodné podmienky. Podľa článku 12 ods. 12.2 VOP bol právny predchodca žalobcu
ako veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle ods.

12.1, teda úplným splnením všetkých záväzkov. Z takto formulovaného ustanovenia je zrejmé, že jeho
cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy, porovnaj §
582 OZ), ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až
splnením dlžníkovho dlhu. Uvedené ustanovenie VOP tak možno považovať za dohodu v zmysle §
565 OZ umožňujúcu veriteľovi okamžité zosplatnenie dlžných splátok. Teleologický výklad § 53 ods.
9 v spojení s § 565 OZ súčasne vyžaduje, aby akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa

ktorej môže veriteľ privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala
obmedzeniam (§ 53 ods. 9 OZ) slúžiacim na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 103 OZ plynie premlčaciadoba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
zročným celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba celého dlhu odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Preto premlčanie celého dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom,

ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že žalovaná sa do omeškania dostala už dňa 21.03.2012 a následne sa pravidelne dostávala do
omeškania s plnením každej splátky. Právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil až dňa 25.10.2012.
V zmysle § 103 OZ však plynie premlčacia doba celého dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo
výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať

predčasné splatenie, ak teda v prerokúvanej veci právo veriteľa žiadať predčasné splatenie založila
splátka splatná 20.03.2012, trojročná premlčacia doba celého dlhu uplynula 20.03.2015. Nárok na úroky
z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému
premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny tak malo za následok aj premlčanie nároku na úroky z
omeškania. Žaloba podaná na súd 12.10.2015 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky,
ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania, z ktorého dôvodu súd nemohol žalobcovi uplatnený nárok

priznať. Keďže žalovaná je spotrebiteľom, musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez námietky žalovanej.

4. Proti rozhodnutiu podáva žalobca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodňuje nasledovne:

Žalobca zastáva názor, že aplikáciou ust. § 5b ZoOS dochádza k značnému narušeniu princípov
právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v
čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20
ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. l. Dodatkového protokolu o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému
súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho
konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právna
úpravaplatnávSlovenskejrepublikedo30.4.2014umožňovalaspotrebiteľombrániťsaprotipohľadávke

uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany
spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a
to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili

plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou
ustanovenia§5bZoOSnaprebiehajúcesúdnekonaniabezohľadunato,zaakéhoprávnehostavudošlo
k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie
konania,došlokzotretiuprincípuprávnejistoty,akojednéhozoznakovprávnehoštátu,ktoréhosúčasťou
je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových

práv veriteľa. Uznesenie ÚS SR, PL. ÚS 15/1998Ústava SR priznáva každému z účastníkov súdneho
konaniarovnaképostavenie.Odhliadnucodskutočnosti,žemožnosťzbaviťsadlhuvznesenímnámietky
premlčania už sama o sebe znamená zásah do majetkových práv a zásad dobrých mravov, prijatím §
5b ZoOS zákonodarca zašiel ešte ďalej a uložil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody,
pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok

v plnej výške a skúmať dôkazy v tomto svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu
ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu
k nestrannému súdu a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu, ktorá sa
v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia
subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Nedovoleným spôsobom

tak zasiahol do princípov právneho štátu. Žalobca si je vedomý, že súd v čase rozhodovania vychádzal z
platného a účinného zákonného ustanovenia, avšak zároveň zastáva názor, že aplikovaním ustanovenia
§ 5b ZoOS porušil zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade
Ústavou SR. Uvedený názor je podporený aj rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého: „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie jev súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Vzhľadom na uvedené
nie je podľa názoru žalobcu možné poskytovať ochranu takému postupu súdu, keď na daný prípad síce
aplikoval zákonné ustanovenie, ktoré bolo v čase rozhodnutia súdu platné a účinné, avšak zároveň ide o

ustanovenie, ktoré prekračuje prah právnej istoty ako súčasti princípov právneho štátu, ako aj práva na
súdnu ochranu a preto bolo ústavným súdom vyhlásené za neústavné. Zároveň možno predpokladať, že
v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní bude rozhodnutie ústavného súdu platné,
a teda odvolací súd by mal na túto skutočnosť prihliadať, neposkytnúť ochranu postupu okresného
súdu, keď aplikoval neústavné zákonné ustanovenie, a predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie

konanie.
Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal
a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu vyhovie, resp. v
zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu I. inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň vyčísluje trovy odvolacieho konania do výšky 68,41 €, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku

za podané odvolanie vo výške 23,50 € a z trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške
44,91 € s DPH. Trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej
služby vo výške 33,86 € s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 11,05 € s DPH
(podanie odvolania).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a zistil, že je potrebné v napadnutej v časti zamietnutia a úroku a
súvisiacej časti výroku o nároku na náhradu trov bolo potrebné rozhodnutie zrušiť.

6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Zmluvou o pôžičke právny

predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver na kúpu tovaru. Žalovaná časť kúpnej ceny tovaru zaplatila
formou akontácie a siedmych splátok. V zmysle ust. čl. 6 bod 6.1., 6.2. a 6.4. VOP bola splatnosť
jednotlivých splátok úveru dojednaná vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci
nasledujúcom po uzavretí zmluvy. Podľa uvedeného, dátum splatnosti prvej zmluvne dojednanej splátky
pripadol na deň 20.03.2012. Z článku 12 bod 12.2 VOP vyplýva, že klient ako aj spoločnosť sú oprávnení

zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu, pričom účinky výpovede nastávajú až okamihom
vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1. Podľa článku 12 ods. 12.1 VOP, zmluva sa skončí úplným splnením
všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Právny predchodca
žalobcu písomným podaním zo dňa 25.10.2012 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 587,64 eur, teda
na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo s poukazom na VOP. Žalovaná zosplatnenie dlhu

nepoprela,totoskutkovétvrdeniežalobcutaksúdpovažujezanesporné.Žalovanádlžnúsumunásledne
nezaplatila ani len sčasti. Žalovaná sa do omeškania dostala prvý krát dňa 21.03.2012 nezaplatením
splátky splatnej dňa 20.03.2010 v celej výške, ktorú zaplatila až dňa 20.05.2012. Žalovaná sa potom
pravidelne dostávala do omeškania aj so splátkami splatnými dňa 20.04., 20.05., 20.06.

7. Pri rozhodnutí zamietnutia zvyšku nároku žalobcu, kde nebol návrh vzatý späť, ktoré posudzoval súd
I. inštancie za premlčané v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadol
na to aj bez návrhu, musel odvolací súd prihliadnuť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL
ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený 27.9.2018 od kedy je záväzný. (účinnosť vyhlásená
Nálezom č. 271/2018 Z. z.)

8. Pod sp. zn. 271/2018 Z. z. Ústavný súd SR uviedla časovú verziu predpisu účinnú od 27.9.2018 :
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018. Ústavný súd rozhodol, že
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca § 5b zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov účinnosť.9. Súd I. inštancie pri rozhodnutí zamietnutia zvyšku nároku zdôvodnil, že zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že žalovaná sa do omeškania dostala už dňa 21.03.2012 a následne sa pravidelne dostávala do
omeškania s plnením každej splátky. Právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil až dňa 25.10.2012;

že zmysle § 103 OZ však plynie premlčacia doba celého dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia
alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa
žiadaťpredčasnésplatenie.ktedavprerokúvanejveciprávoveriteľažiadaťpredčasnésplateniezaložila
splátka splatná 20.03.2012, trojročná premlčacia doba celého dlhu uplynula 20.03.2015, ďalej poukázal
súd, že nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom

podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. A preto podľa záveru súdu premlčanie istiny tak
malo za následok aj premlčanie nároku na úroky z omeškania. Keďže žaloba podaná bola na súd
12.10.2015 je po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania,
z ktorého dôvodu súd nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať a musel súd v zmysle § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez námietky žalovanej.
Súd I. inštancie tak ex offo považoval tieto za premlčané v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa a v tejto časti návrh zamietol a aj s úrokom z omeškania. Ale z premlčaných splátok
súd odrátal uhradených 104 eur, teda premlčaná časť pohľadávky je vo výške 260 eur a rozhodol, že
žalobca má teda nárok na istinu 1.720,72 eur. Z premlčaných splátok súd odrátal uhradených 104 eur,
teda premlčaná časť pohľadávky je vo výške 260 eur. Žalobca má teda nárok na istinu 1.720,72 eur
(reálne poskytnutá pôžička 1.980,72 eur mínus 260 eur).

10. Odvolací súd však o odvolaní v tejto časti musel prihliadnuť na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený 27.9.2018 od kedy je záväzný.( účinnosť
vyhlásená Nálezom č. 271/2018 Z. z.). Keďže Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
účinnosť, rozhodnutie pri aplikácii uvedeného § 5b je protiústavné.

11. Odvolací súd preto podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie v časti zamietnutia nároku
spolu s úrokom z omeškania zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Keďže sa dotýka rozhodnutie o tejto zrušenej časti aj výroku o trovách konania, bolo
potrebné odvolacím súdom ako závislý výrok zrušiť aj rozhodnutie v časti práva na náhradu trov konania
(§ 379 písm. a) CSP).

12. Úlohou súdu I. inštancie preto bude v ďalšom konaní posúdiť nárok žalobcu na spolu s úrokom
z omeškania, pritom zistiť, či došlo za toto obdobie k úhrade časti uplatnenej sumy, ak áno treba ju v
prospech žalovanej zarátať. Zároveň rozhodne o úroku z omeškania v tejto časti nároku z prisúdenej
sumy. Zároveň v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP rozhodne súd I. inštancie aj o nároku na náhradu trov

konania v novom rozhodnutí o veci.

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).